Všetky príspevky miro

Nezaradené

Buču vybudujeme znova, hovorí Ukrajinka, ktorá z novodobej Srebrenice utiekla na Slovensko – SME | MY Trenčín

Nielen ja, ale aj moji blízki. Kamarátovi, ktorý má litovské občianstvo volali z konzulátu, že mu odporúčajú, aby Ukrajinu opustil. Ten tomu, ale tiež neveril, pretože na uliciach bol kľud, život vyzeral normálne.

Nikto neveril, že sa také niečo stane, ale ja som vo svojom vnútri cítila, že nemôžem nič nové vo svojom živote začať. Skončila som v práci a mala som si hľadať inú, ale nehľadala som ju. Intuícia mi vravela, že sa niečo predsa len deje a nemohla som sa dať dokopy a žiť normálny život.

Takéto pocity sme prežívali pár dní pred vojnou v celej spoločnosti. 24. februára som sa zobudila na výbuch a moja prvá myšlienka bola, že bol to naozaj výbuch?

Zobrala som si do rúk telefón a už som tam mala veľa zmeškaných hovorov od kamarátov a správu od môjho otca. Ten mi napísal, že dcérka moja, nemaj strach, začala sa vojna, zbaľ si veci, bude to dobré.

Bolo ťažké sa odhodlať k tomu, aby som odišla, myslela som stále na to, či sa uvidím so svojimi rodičmi, či sa budem mať kam vrátiť. V tej chvíli bol pre mňa oporou môj otec.

Keď som ja prežívala komplikované pocity, on bol pokojný a hovoril mi, čo mám spraviť. Vďaka nemu som sa dokázala dať dokopy a odísť z mesta. Rodičia potom prišli tiež za mnou do Bánoviec nad Bebravou.

Nezaradené

ref@mypage.sk

There it a file that ensures that „svn“ commands use the credentials in file.
When you manually call svn with different user this gets forgotten.
It can be renowed by calling:

cp subversion-auth-svn-simple-b74f483b92e17c928970eadd0f874d61-with-pwd .subversion/auth/svn.simple/b74f483b92e17c928970eadd0f874d61
content of the file:
K 8
passtype
V 6
simple
K 15
svn:realmstring
V 53
<https://svn.sail-labs.com:443> Subversion repository
K 8
username
V 16  (length in letters)
this-is-the-user
K 8
password
V 20 (length in letters)
this-is-the-password
END
Nezaradené

Výrok 48258 – Demagog.sk – ukrajinskí nacisti zaživa upálili desiatky ľudí v Dome odborov v Odese

https://demagog.sk/vyrok/48258

Anna Belousovová

Nestraníci

Nikto sa nás nič nepýtal, keď ukrajinskí nacisti zaživa upálili desiatky ľudí v Dome odborov v Odese.

06.03.2022
Nepravda

Požiar Domu odborov bol výsledkom stupňujúceho sa násilia a pouličných bitiek v meste Odesa medzi pro-ukrajinskými aktivistami za ukrajinskú jednotu a pro-ruskými aktivistami za federáciu. Súčasťou ukrajinskej strany boli futbaloví fanúšikovia, vrátane tzv. „ultras” a členov Pravého sektora, protestného hnutia ultranacionalistických skupín v Ukrajine. Obe strany konfliktu sa správali násilne. Konflikt vedúci k požiaru spustil útok pro-ruských aktivistov na pochod ukrajinských aktivistov. Požiar sa začal zrejme v dôsledku hádzania molotovových kokteilov, ktoré používali obe strany konfliktu. Kvôli tejto skutočnosti nie je možné určiť, ktorá strana oheň založila. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Konflikt vedúci k požiaru v Dome odborov v Odese sa udial 2. mája 2014. Pri úvodnom konflikte zomrelo 6 ľudí, v dôsledku požiaru zahynulo 42 ľudí. V tomto období v krajine prebiehala revolúcia, ktorá viedla k zmene vlády a skončila sa anexiou Krymu Ruskom a pretrvávajúcou vojnou na juhovýchode Ukrajiny.

Skupina „2. máj“, skladajúca sa z 13 miestnych expertov (novinárov, bývalých policajtov a iných), prešetrila dostupné video materiály, forenzné správy, aby sa pokúsila zrekonštruovať udalosti vedúce k požiaru. Po skončení vyšetrovania skupina 2. máj vydala film, ktorý udalosti v Odese rekonštruuje. 

Skupina 2. máj, spolu s UNHR a Radou Európy (.pdf, s. 12) zhodne tvrdia, že nepokoje vedúce k požiaru sa začali útokom pro-ruských aktivistov na pokojný pochod futbalových fanúšikov na podporu jednotnej Ukrajiny. Pochod organizovali fanúšikovia futbalových tímov Černomorec Odesa a Metalist Charkov, ktorí proti sebe v ten večer hrali zápas (.pdf, s. 7).  

Konflikt medzi dvoma skupinami vypukol v centre mesta, trval niekoľko hodín. Na oboch stranách boli použité zbrane, zomrelo šesť ľudí, pričom štyria z nich boli pro-ruskí aktivisti a dvaja pro-ukrajinskí. Vyšetrovacia skupina 2. máj prišla k záveru, že na oboch stranách boli niektorí členovia na konflikt pripravení dopredu, čo potvrdzuje aj monitorovacia správa OHCHR (pdf., s. 9). Účastníci oboch strán mali na sebe masky, prilby, niektorí boli aj ozbrojení.  

Viaceré zdroje vyvracajú informácie o tom, že by ukrajinskí nacionalisti nahnali ľudí do budovy Odborov a upálili ich zaživa. Túto verziu vyvracia napríklad Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA). Monitorovacia správa OHCHR z júna 2014 uvádza, že časť pro-ruských aktivistov utiekla z miesta, kde sa konflikt začal, do nákupného centra, prenasledovaná pro-ukrajinskými aktivistami. Neskôr sa obe skupiny presunuli na námestie Kulikovo pole, kde ukrajinskí podporovatelia podpálili tábory druhej skupiny, ktoré tam stáli niekoľko mesiacov, odkedy sa začala revolúcia v krajine. Následne sa pro-ruskí oponenti schovali v blízkej budove Odborov a obe skupiny po sebe začali hádzať zápalné fľaše. Správa OHCHR z júna 2014 taktiež pripisuje požiar obom skupinám konfliktu, nemenuje ako vinníka jednotlivú skupinu (.pdf, s. 10). Podľa správy Rady Európy neboli nájdené žiadne dôkazy o tom, že by bol požiar vopred plánovaný, ani o použití toxických látok (.pdf, s. 31).

Výrok je založený na informovaní zo strany Ruska. Ruskí štátni predstavitelia prirovnali udalosti k nacistickým vojnovým zločinom a v ruských štátnych médiách je udalosť opisovaná ako „fašistický masaker“. Nepokoje vedúce k požiaru pripísali pravicovým radikálom a nacionalistom a taktiež pravicovým futbalovým fanúšikom z pro-ukrajinskej strany.   

Zdroje sa zhodujú (CoE (s. 12), KHPG), že hlavná chyba bola na strane policajných a hasičských zložiek; na tento faktor sa zameralo aj vyšetrovanie súdu. Monitorovacia správa OHCHR (.pdf, s. 5) upozornila na niekoľko nejasností, predovšetkým prečo obe zložky nereagovali adekvátne alebo reagovali príliš pomaly. Podľa skupiny 2. máj informácie naznačujú, že Štátna správa pre mimoriadne situácie, ktorá bola zodpovedná za hasenie požiaru, nesprávne vyhodnotila situáciu a hasiči nedokázali zabrániť úmrtiam v dôsledku plameňov a vdýchnutia dymu. Hasičský zbor, ktorého základňa je vzdialená 650 metrov od Domu Odborov, prišiel 45 minút po prijatí prvého telefónátu o požiari (.pdf, s. 10). 

Na základe skúmania dostupných materiálov Skupina 2. máj konštatovala, že polícia mala dostatok času vytvoriť na námestí Kulikovo pole policajný kordón a zabrániť eskalácii konfliktu, ale nestalo sa tak.

Nezaradené

Šéf Úsmevu ako dar: Solidarita s Ukrajinou je veľká, ale príde realita. Čakáme pohromu – Korzár SME

Prečo je dôležitý tretí sektor – NGOs – neziskovky
Rozhovor vznikal za menej tradičných okolností. V aute. Vracali sme sa vo večerných hodinách z Užhorodu, kde sme boli Ukrajincom odviezť humanitárnu pomoc. Úsmev ako dar sa zapojil do konvoja z Košíc, ktorý viezol približne sto ton potravín, drogérie a ďalších užitočných vecí. Manažér pobočky Úsmevu ako dar pre východné Slovensko RADO DRÁB počas šoférovania opísal skúsenosti s ukrajinskými rodinami, ktoré v roku 2014 utekali z východu Ukrajiny pred vojenským konfliktom. V čom budú rodiny prichádzajúce na Slovensko potrebovať pomoc, ako dlho môže trvať, kým sa u nás reálne usadia a v čom vidí možné problémy v ich začlenení sa do slovenskej spoločnosti. Poukazuje na úlohu tretieho sektora v tejto utečeneckej kríze a fakt, že bude potrebovať silnú finančnú injekciu, ak má zvládnuť úlohy, ktoré s prílevom migrantov súvisia.

Vraciame sa z Ukrajiny, kam sme viezli humanitárnu pomoc. Aká bola úloha Úsmevu ako dar?

– Humanitárnu pomoc sme viezli na tri miesta. Na Ukrajine máme tím ľudí, je tam riaditeľ nášho detského domova, sociálni pracovníci a naša sestra Marietta, ktorá je kapitán nášho tímu. Roky sa v Užhorode venuje rodinám, ktoré boli od roku 2014 nútené opustiť východnú Ukrajinu. Momentálne pomáhame so zásobovaním štátnej domobrany, gréckokatolíckeho seminára, ktorý poskytuje pomoc utečeneckým rodinám. Tretia časť našej pomoci smerovala k sestre Mariette.

Boli ste na Ukrajine od začiatku ruskej invázie viackrát?

– Doteraz som bol štyrikrát (údaj k 8.marcu). Chceme ísť znovu, dobroty je dosť. Ľudia na Slovensku sú štedrí, stále vieme nabaliť a priviezť všetko, o čo ukrajinská strana poprosí. Začali sme voziť už aj sofistikovanejšie veci, okrem základných potravín a hygienických potrieb aj infúzie, lekársky materiál, lekárničky, hasičské obleky, dýchacie prístroje. Reagujeme tým na požiadavky zo strany Ukrajincov, s niektorými produktami nemáme skúsenosť, ale učíme sa za behu.

Ako sa vlastne Úsmev ako dar dostal k tomu, že vozí humanitárnu pomoc na Ukrajinu?

– Naša organizácia pôsobí na Ukrajine viac ako 20 rokov. V začiatkoch bolo našou hlavnou úlohou priniesť transformáciu internátnych detských domovov, dnes si len ťažko možno predstaviť, ako vtedy fungovali. Koncom 90. rokov až do roku 2005, pred nástupom prezidenta Juščenka, ktorý priniesol zmenu a otvoril Ukrajinu Európe, vyzerali tieto internátne detské domovy katastrofálne. Našli ste tam na jednom mieste 200 – 300 detí, väčšinou dostávali stravu jeden- až dvakrát denne. Zvyčajne to bolo jedlo z humanitárnej pomoci – kaša alebo suchý chlieb s nesladeným čajom. Pri pohľade na to ste mali pocit, že ste vošli do povojnových čias. Prezident Juščenko si našťastie zavolal na Ukrajinu do tímu ľudí, ktorí rozumeli transformácii internátnych detských domovov, vedeli ako robiť sociálno-právnu ochranu detí. Veď v týchto detských internátnych domovoch sa doslova rátalo, koľko detí ročne zomrie.

Ako to presne myslíte?

– Pamätám si na situáciu z Veľkého Berezného (mesto ležiace neďaleko slovenských hraníc – pozn. red.), kde v detskom domove žilo asi 300 detí. Pred nástupom prezidenta Juščenka fungovali systémom, že v januári boli celý mesiac prázdniny a detské domovy sa rovnako zatvárali na mesiac, teda nebola to inštitúcia ako u nás na Slovensku, ktorá poskytuje nepretržitú starostlivosť. Bolo jedno, či ste boli malé alebo väčšie dieťa, museli ste ísť na ulicu. Hovoríme o rokoch 1999/2000, čo nie je tak dávno. Detský domov sa zatvoril, 300 detí poslal na ulicu s tým, že sa majú uživiť. Rátalo sa s tým, že 8 až 12 percent detí sa nevráti, že skončia v kriminále, umrú od hladu.

Čo deti za ten čas robili?

– Mne sa stalo, že som tam prišiel a hľadal som jedno dievča – Nasťu, ktoré malo 12 rokov. Pýtal som sa, kde je. Jej súrodenci mi povedali, že zomrela hladom. Odvtedy nám to srdiečko na Ukrajine ostalo.

A čo robí Úsmev ako dar na Ukrajine dnes?

– V roku 2000 nám na dvere našej košickej pobočky zaklopala rehoľná sestra, sestra Anastázia zo Žiliny. Pýtali sme sa jej, čo robí na Ukrajine, odvetila, že stavia detský domov. Ráno zapne miešačku a pustí sa do práce. Išli sme jej pomôcť a naozaj tam na nákladnom aute dotiahla 24 paliet tehál. Pochopili sme, že je na to sama, ostali sme tam na víkendovú brigádu, pomohli sme jej murovať. Tá istá rehoľná sestra spôsobila zmenu v sociálnej oblasti na Ukrajine, u prezidenta Juščenka presadila, že zanikli veľké internátne detské domovy. Zmenila legislatívu, priniesla prezidentovi návod, ako veľké detské domovy zmeniť na takzvané detské domovy rodinného typu. So sestrou Anastáziou sme postavili ešte ďalšie tri domovy rodinného typu. Dokopy sme ich v Zakarpatsku sprevádzkovali 35. So zakarpatskou stranou máme veľmi dobré vzťahy, myslím, že v mnohých oblastiach v tejto sfére nás už aj predbehli, vzali si pozitívne skúsenosti z Poľska, z Maďarska a z Česka a urobili ešte lepší model ako u nás.

Čo nastalo v roku 2014?

– V tom čase sa v Užhorode začali objavovať rodiny, ktoré utekali z Donbasu a z Luhanska. Neboli sme pripravení na vojnu, ani na prácu s presídlenými rodinami. Pochopili sme, že sa naďalej musíme usilovať o to, aby deti nekončili v detských domovoch. Jediná šanca teda bola ujať sa týchto rodín, pomôcť im v začlenení sa do spoločnosti a prostredia, aby deti neboli odtrhnuté od matiek. S rehoľnou sestrou Mariettou sme si prenajali v užhorodskom hoteli 9. a 10. poschodie, kde sme ubytovali 40 mamičiek s deťmi a postupne sme ich integrovali do užhorodského prostredia.

Ako to išlo?

– Integrácia bola náročná, lebo prostredie ich neprijalo, boli odmietané. Ženy nechceli prijať do práce. Stali sa z nich utečenkyne vo vlastnej krajine. Boli obviňované, že kvôli nim je na východe vojna, kvôli nim klesol kurz hrivny, kvôli nim musia chlapci zo západu narukovať na východ. Integrácia trvala osem rokov.

Nakoniec ich teda prijali?

– Áno, ale vyžadovalo si to veľkú prácu s verejnosťou, s médiami. Išlo pritom o rodiny, ktorým zomrel otec vo vojne, bojoval v Donecku alebo ostal brániť to, čo doma mali. Ukrajinci sú nedôverčivý národ, aspoň do času, kým si získate ich srdce. Je to pochopiteľné, celý ich život ich niekto bil, preto sú takí. Ak však túto bariéru prelomíte, potom sa rozdajú.

A viete, či sa niektoré rodiny zase našli? Vrátili sa otcovia po nejakom čase?

– Podarilo sa nám zachrániť viaceré manželstvá. Z každého otca, ktorý sa vrátil, sme sa tešili. Veľkú radosť mali tie deti, ktoré si na svojich otcov pamätali. Iné si ich zase nepamätali, pretože boli maličké, keď sa na východe začala vojna.

Čo presne znamená integrácia rodín do nového prostredia, pretože vyzerá, že to bude potrebné aj pri súčasnej utečeneckej kríze?

– Integrácia rodín z Ukrajiny nebude na Slovensku jednoduchá. Dnes vládne veľká vlna radosti a pocitu pomoci, ale mnohí títo ľudia si u nás budú chcieť nájsť prácu, môžu byť vnímaní ako konkurencia na pracovnom trhu. Ukrajinské deti sa potrebujú dostať do všetkých stupňov nášho vzdelávacieho systému, aj učitelia budú musieť vytvoriť nový systém vzdelávania, napríklad mať učebné osnovy v dvoch jazykoch. Mnohí ľudia im nebudú rozumieť. Zakarpatských Ukrajincov chápete viac, východnému ukrajinskému dialektu rozumiete zase menej, je tvrdší. Jedna výhoda ukrajinskej mládeže je, že vie veľmi dobre po anglicky, je to dobré pre ich budúcnosť.

Ako by sme mohli opísať, ako toto všetko vnímajú ukrajinské ženy, či vôbec vedia, čo ich čaká?

– Predstavte si, že ste žena z Ukrajiny. Privezú vás na hranicu, odnesú na tri týždne do ubytovacieho zariadenia v Tatrách. Ak budete mať šťastie, zaklope vám na dvere neziskovka, podá vám pomocnú ruku a požiada vás o maximálnu dôveru. Táto neziskovka sa pokúsi nájsť vám bývanie, zastreší ekonomicky váš pobyt, vybaví s vami všetky formality od zdravotného poistenia až po cudzineckú políciu, pomáha hľadať školu, prácu, naučí vás žiť v novom prostredí. V stredu ideme jednu takú rodinu učiť, čo sú to vlastne Košice, čo je to električka, autobus, ako sa nimi jazdí, lebo prišli z oblasti, kde nie je hromadná doprava. Aj my Slováci sa musíme učiť, čo je to skutočná solidarita. Budeme schopní prijať do zamestnania ukrajinskú ženu, ukrajinskú zdravotnú sestru alebo upratovačku? Sme na to pripravení?

Ako dlho môže takým ženám trvať integrovať sa na Slovensku?

– Závisí to najmä od okolia, ale rátam, že to určite bude rok až dva.

Jedna vec je krátkodobá dočasná pomoc, ale čo ďalej?

– Vlna solidarity bola a je veľká, ale potom príde realita, ktorá potrvá veľmi dlho. Osobne čakáme pohromu. Niektorí hotelieri prijali ukrajinské rodiny, ale čo ďalej? Slovensko na toto nebolo pripravené. Slovenský systém sociálnych pracovníkov a neziskoviek totiž momentálne zápasí s tým, že bude musieť prepúšťať sociálnych pracovníkov. Nie sú žiadne výzvy, ktoré štát ponúka na financovanie odborných tímov v neziskovkách, buď neboli vyhlásené alebo neboli vyhodnotené. Preto sme oficiálne požiadali premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o ústretovosť, lebo aj nám hrozí, že budeme musieť prepustiť našich dvoch psychológov, ktorých má Úsmev ako dar v Košiciach. Nepoznám inú neziskovú organizáciu v Košiciach, ktorá má dvoch intervenčných psychológov, ktorí v akejkoľvek dennej alebo nočnej hodine idú pomáhať rodinám v núdzi. Títo psychológovia nezarábajú veľa, je to 620 eur v čistom, robia pritom v rôznych časoch, keďže nikdy nevieme, kedy bude ich pomoc potrebná. Robia to s veľkou láskou a mne hrozí, že ich budem musieť 1. apríla prepustiť.

Nebudú v súčasnej situácii chýbať?

– Budeme ich potrebovať ako soľ. Sú to ľudia, ktorí sú našou krvnou skupinou, sú súčasťou multidisciplinárneho tímu. Tento problém je tu už dlho a pretrváva. Slovensko bude potrebovať ešte viac sociálnych pracovníkov a skúsených ľudí. Máme postavený tím skúsených odborníkov, ktorý sa mi možno rozpadne, pretože moji kolegovia radšej pôjdu robiť do supermarketu za 900 eur v čistom. Jedna z najkvalitnejších pracovníčok mi tak už odišla, prišla s plačom a výpoveďou v ruke, že nevie uživiť deti. Na Slovensku pritom máme päť fakúlt, ktoré chrlia sociálnych pracovníkov, akurát že radšej idú robiť k mobilným operátorom alebo do banky. Preto sme boli poprosiť pána premiéra, že mu pripravíme plán, koľko takých sociálnych pracovníkov bude potrebných, čo budú robiť, kto ich bude manažovať a koľko na to treba peňazí.

Koľkých ukrajinských rodín sa ujal Úsmev ako dar?

– V čase nášho rozhovoru je ich 22. (Aktuálne je ich už zrejme viac, keďže rozhovor sa uskutočnil v utorok večer – pozn. red.). Sme organizáciou, ktorá sa bude snažiť udržať svoj rukopis, pretože jedna vec je dať týmto ľuďom prechodné bývanie, druhá, čo ďalej. Naša organizácia robí takzvané bývanie so sprevádzaním, čiže rodina nezostane napospas, má pri sebe sociálneho pracovníka, teda dôveryhodnú osobu, na ktorú sa môže zakaždým obrátiť. Niektorí vravia, že sme veľká a známa organizácia, ale viac ako 60 ukrajinských rodín nie sme schopní sprevádzať. Nemáme na to kapacity a ak budeme musieť prepustiť sociálnych pracovníkov a psychológov, tak to klesne na polovicu. Je to realita, pretože našim ľuďom sa končia pracovné zmluvy v apríli.

Čo presne znamená sprevádzanie?

– Riešite domáce násilie, traumy, ktoré sa z človeka vyplavia v bezpečnom prostredí, riešite poruchy správania, ktoré môžu nastať u detí, ktoré zažili, že sa museli odlúčiť od bratov, otcov. Ak máme slovenskú rodinu v kríze, sprevádzate ju jeden až štyri roky. Čo bude s utečeneckou rodinou? Aj pre nás to bude test, či sme sa niečo naučili počas luhanskej a doneckej krízy a či kolegom odovzdáme naučenú skúsenosť. Dobrovoľnícke úsilie je skvelé, bez toho by nešla počiatočná záchrana života. Potom však musíte ísť ďalej, rodiny potrebujú uspokojiť aj ďalšie potreby ako hlad, chlad a smäd, potrebujú zažiť pocit šťastia, pocit byť potrebný, sebarealizáciu, deti musia chodiť do školy. Pre Slovensko to bude veľká skúška, lebo máme veľmi kvalitné treťosektorové neziskovky, na ktoré je prenesený výkon štátnej správy, ale potrebujú zdroje, aby utiahli mančaft.

Teraz sa ukazuje, že niekedy podceňovaný tretí sektor bol na mieste prvý, potom prišla samospráva a štát…

– Tretí sektor robí osvetu, pripravuje ostatných pracovníkov v sociálnej oblasti, komunikuje s biznis sektorom čo ďalej s ubytovanými rodinami. Len tretí sektor príde a pokúsi sa ich integrovať na dlhodobejšom mieste. Pri takto veľkých množstvách utečencov bude potrebovať masívnu podporu, finančnú injekciu, bez toho to nepôjde. Inak môže reálne vzniknúť problém a po našich mestách sa bez pomoci budú potulovať bezradní Ukrajinci. Zabezpečiť napríklad 50 ľudí, nájsť im bývanie, prácu, školy, to sú dva roky tvrdej práce pre jeden odborný tím. Ak sa im nepomôže, začnú byť tí ľudia nespokojní, lebo nevidia svetlo na konci tunela

Spomínali ste aj jednu rodinu, ktorá docestovala z Ukrajiny pred dvere košickej pobočky Úsmevu ako dar…

– Išlo o trojgeneračnú rodinu z Odesy, cestovali spolu babka, dcéra a vnučka. Vodičský preukaz mala len babička, ktorá 20 rokov nešoférovala. Na východnej Ukrajine je teraz veľa voľných áut, veď chlapi ostali bojovať. Tá stará pani bola odrazu postavená pred to, že má odšoférovať 2,5-tisíca kilometrov, ale podarilo sa jej to, cestovali 70 hodín. Počas cesty sa naučila aj to, čo je plyn do auta, lebo zistila, že auto ide aj na plyn, aj na benzín. Keď k nám prišla, veľmi sa triasla. Rusi cestou vyhodili do vzduchu rôzne mosty, musela kľučkovať, obchádzať ich a nakoniec s autom zastavila až v Košiciach. Našu adresu mala zadanú v GPS.

Kde sú teraz?

– V Tatrách, našli vzdialených príbuzných v Kolíne nad Rýnom, takže keď si oddýchnu a naberú silu, chystajú sa do Nemecka. To je ten lepší prípad, keď majú kam ísť.

Nezaradené

Demotivacia – Som smutný, že dnešné deti trávia toľko času… | Facebook

https://www.facebook.com/DemotivaciaOriginal/posts/5618062154877436?__tn__=-R

Som smutný, že dnešné deti trávia toľko času na internete a pred televízorom
.
Ja keď som bol malý, tak sme väčšinu času strávili vonku na slniečku, ohadzovali sme sa kameňmi, fajčili sme, zapaľovali ohne, lámali znaky z mercedesov, kradli v obchode, fetovali toluén a raz sa Milan napil benzínu z kanistra, ale vyhral stávku…
a pod tým veľa komentárov ľudí aké nebezpečné veci robili ako deti … a pritom sa ľudia sťažujú že deti v rómskych osadách robia nebezpečné veci…
Nezaradené

Ruskí špióni na Slovensku: Prečo sa vyzvedači točili okolo ĽSNS a Republiky – SME

https://domov.sme.sk/c/22862148/preco-sa-vyzvedaci-tocili-okolo-lsns-a-republiky.html

Proruský donášač Bohuš Garbár daroval v roku 2016 extrémistickej ĽSNS 10-tisíc eur. Ďalší zadržaný Jozef Mihalčin pracoval ako asistent poslanca Miroslava Suju v čase, keď bol Suja v ĽSNS.
Viacerí ľudia, ktorých polícia zadržala pre spoluprácu s ruskými tajnými službami, mali blízko k strane Mariana Kotlebu.
Kotlebova strana aj po ruskej invázii zľahčuje zodpovednosť režimu Vladimira Putina za vojnu na Ukrajine. Už v minulosti polícia preverovala informácie, že ĽSNS brala peniaze od Rusov.
Garbár navyše publikoval pre dezinformačný web Hlavné správy, ktoré dočasne zablokoval Národný bezpečnostný úrad pre dezinformácie o vojne na Ukrajine.
Aj ĽSNS mala na tomto portáli výsadné postavenie, napríklad nekriticky preberal jej vyhlásenia a neskôr poskytoval výdatný priestor aj odídencom z ĽSNS v novej strane Republika.
Odborník na boj s dezinformáciami a marketér Jakub Goda, ktorý sa kedysi do Hlavných správ aj infiltroval, tvrdí, že ho prepojenie ruských tajných služieb na dezinformačné portály a extrémistické strany neprekvapuje.
„Ruská federácia chce oslabovať krajiny tým, že bude nabúravať dôveru občanov vo vlastný štát. Je to politická agenda extrémistov a zároveň obsah pre dezinformačné weby, ktoré šíria rôzne konšpirácie.“
transparentnost

Exposing Russian propaganda network in Slovakia

https://kyberia.sk/id/8956614

Goda vcera vytiahol par vyrokov aj s datovanim (nielen Chmelarove).

“Putin je Hitler 21. storočia a treba začať archivovať, kto čo a kedy narozprával, kým to začnú mazať, lebo už to bude neudržateľná hanba. Odkladám si sem zopár citátov:

Eduard Chmelár, 23.9.2017
„čo sa týka pôsobenia dvojice Putin – Lavrov na medzinárodnej scéne, bez ich zdržanlivého a takticky i strategicky premysleného správania by už dávno bola ďalšia svetová vojna.“

Eduard Chmelár, 23.9.2020
„Môžeme mať tisíc výhrad voči režimu a vnútornej politike Ruska, ale na medzinárodnej scéne je Rusko hlasom konštruktívnej politiky, triezveho rozumu a zdržanlivosti, vďaka ktorej svet ešte nie je vo vojne.“

Eduard Chmelár, 22.1.2022
„som presvedčený, že Rusko neplánuje žiadny útok na Ukrajinu. Bolo by to šialenstvo a Putin nie je šialenec, aj keď sa ho tak geostratégovia karpatského typu pokúšajú vykresľovať.“

Eduard Chmelár, 16.2.2022
„Nielen fundovaným odborníkom, ale aj všetkým príčetným ľuďom je dávno jasné, že Rusko zaútočiť na Ukrajinu nechcelo a ani nechce. Tí, ktorí to tvrdili, sa dokonale strápnili, ale to nie sú ľudia, ktorí by boli schopní uznať chybu a ospravedlniť sa.“

Juraj Draxler, 19.3.2019
„O protiruskej hystérii. Jednou z vecí, o ktorých sa bude intenzívne aj v našej politike v nasledujúcom období hovoriť, bude údajná ruská hrozba.“

Juraj Draxler, 22.2.2022
„Mapky so šípkami o tom, kadiaľ vraj Putin povedie útoky do srdca Ukrajiny, sú smerované na trochu menej informované obecenstvo, na zvyšok populácie.“

Juraj Draxler, 5.3.2022
„Na druhej strane môžeme zabudnúť aj na báchorky o tom, že Rusi zaútočili preto, že Putin je bláznivý diktátor, ktorý nemá čo robiť, alebo, že majú nejaké nekontrolovateľné vnútorné pnutie dobývať územia. Celý čas komunikujú v zásade racionálne, ruské vedenie je zjavne pomerne jednotné.“

Jozef Banáš, 26.4.2021
„Neexistuje žiadny dôvod báť sa Ruska. Od porušenia sľubu o nerozširovaní NATO je Rusko v obrannej pozícii.“

Jozef Banáš, 25.2.2022
„Vyprovokovať Rusov, aby stratili nervy a udreli. Pripomína mi to hokejový zápas, v ktorom jedno mužstvo vytrvalo, dlhodobo podpásovo fauluje protivníka, pichá ho do slabín a rozhodca to nevidí, či vidieť nechce. Až v istej chvíli neustále provokovaný stratí nervy, udrie a rozhodca ho vylúči.“

Dag Daniš, 21.1.2022
„Anglosaská propaganda opakuje, že Rusko stupňuje agresivitu, lebo zhromaždilo 200 km od hraníc s Ukrajinou desiatky tisíc vojakov. Vynikajúci argumet.

Vyplýva z neho, že aj štáty NATO stupňujú agresivitu, lebo rozbiehajú vojenské cvičenia na Ukrajine s účasťou desiatok tisíc západných vojakov. Čiže blízko ruských hraníc.“

Ján Čarnogurský, 9.4.2021
„Rusko vojenské akcie nezačne. Ak ich začne Ukrajina, môže sa naplniť výstraha prezidenta Putina a ministra Lavrova.“

Nezaradené

Na východe Ukrajiny sa začalo vojenské cvičenie s jednotkami NATO – Správy RTVSSprávy RTVS

https://spravy.rtvs.sk/2021/09/na-vychode-ukrajiny-sa-zacalo-vojenske-cvicenie-s-jednotkami-nato/

20. 9. 2021

Na pozadí napätia s Ruskom sa v pondelok (20. 9.) začalo spoločné vojenské cvičenie Ukrajiny a jednotiek členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO). Informovala o tom agentúra DPA.

Manévre pod názvom Rapid Trident sa odohrávajú na východe Ukrajiny, zhruba 25 kilometrov od poľských hraníc. Zúčastňuje sa na nich zhruba 6 000 vojakov. Podľa ukrajinského ministerstva obrany bude cvičenie trvať až do budúceho piatka (1. 10.) a jeho súčasťou bude nácvik útočných aj výsadkových operácií.

DPA pripomenula, že Kyjev pravidelne cvičí s jednotkami z krajín NATO už od 90. rokov minulého storočia. Ukrajina sa zároveň snaží stať sa členom Severoatlantickej aliancie. Kyjev považuje vojenské cvičenia s partnermi z NATO za významný krok na ceste k potenciálnemu členstvu. Pokrok v tomto smere však komplikuje pokračujúci konflikt v Donbase, kde ukrajinská armáda čelí ozbrojenému odporu proruských separatistov.

Vzťahy Moskvy a Kyjeva sa zhoršili v roku 2014 po tom, ako Moskva anektovala Krym a podporila separatistické republiky v Donbase. Viac než sedem rokov trvajúca vojna na východe Ukrajiny si odvtedy vyžiadala už vyše 13 000 obetí.

NATO spustilo spoločné vojenské cvičenie s Ukrajinou
14 | 09 | 2021
Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBOU) v tlačovej správe oznámila, že na cvičení s názvom Coherent Resilience sa zúčastnia aj jej experti. Cvičenie sa zameriava na boj proti hybridným hrozbám pre kritickú infraštruktúru v čiernomorskom regióne.

Viac ako 150 zástupcov rôznych ukrajinských štátnych úradov, medzinárodných expertov a pozorovateľov z NATO a partnerských krajín bude v rámci manévrov diskutovať o hybridných hrozbách v oblasti Čierneho mora.

Cvičenie nadväzuje na rozhodnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO. Tí v apríli 2019 vo Washingtone rozhodli o podpore Ukrajiny s cieľom posilniť bezpečnosť v oblasti Čierneho mora.

Nezaradené

Najväčšia utečenecká vlna z Ukrajiny ešte len príde, hovoria na hranici zástupcovia Človeka v ohrození a Člověka v tísni

https://dennikn.sk/2748022/najvacsia-utecenecka-vlna-z-ukrajiny-este-len-pride-hovoria-na-hranici-zastupcovia-cloveka-v-ohrozeni-a-cloveka-v-tisni/

Aké aktivity ste vyvíjali na Donbase?

Marek Štýs: Pracovali sme ako na území kontrolovanom ukrajinskou vládou, tak aj na území separatistických republík, Doneckej a Luhanskej. Boli sme asi jedinou mimovládnou organizáciou, ktorá tam pôsobila. Musím zdôrazniť, že to bola skutočne tá najpriamočiarejšia humanitárna pomoc po obidvoch stranách frontovej línie. Zamerali sme sa najmä na seniorov, osamelé ženy, je to veľmi chudobná oblasť, ktorá má množstvo sociálnych problémov.

Čo presne ste robili na Donbase?

Marek Štýs: Najčastejšie išlo o priamu finančnú pomoc, boli to poukážky na potraviny a aj na hygienické potreby. Opravili sme tam tisíce domov, ktoré pri ostreľovaní prišli o strechu alebo boli vypálené. Opravovali sme zničené vodovodné rozvody, čiže sme zabezpečovali pitnú vodu. A doteraz nám beží veľký projekt psychosociálnej pomoci, terapií. Miera psychických problémov je tam obrovská.

Do akej miery vám autority separatistických regiónov umožnili fungovať? Pretože z Ruska ste museli ako Putinovým režimom označení „zahraniční agenti“ odísť…

Marek Štýs: Áno, People in Need, čo je náš spoločný názov v zahraničí, je v Ruskej federácii na zozname zakázaných organizácií. Na počudovanie malo vedenie separatistických republík taký veľký záujem o potrebnú humanitárnu pomoc, že nám umožnili aktivity. Možno mali aj pocit, že organizácie z bývalého Československa sú neutrálne, v zmysle pomoci trpiacim na oboch stranách konfliktu, čo aj sme. Mali sme veľmi dobré výsledky, čo však nezabránilo tomu, že v roku 2016, po dvoch rokoch, nám odopreli akreditáciu v Donecku, odkiaľ sme museli odísť. Naopak, v Luhansku je až doteraz naša akreditácia platná. Takže uvidíme.

Čo sa pre vás zmení, keď teraz Rusko obidva separatistické regióny uznalo ako samostatné štáty?

Marek Štýs: Ozaj neviem, nemá zmysel predpovedať, čo sa bude diať. Vzhľadom na to, že ruská agresia postupuje z východu na západ, nepredpokladám, že územie týchto regiónov bude tak zasiahnuté bojmi ako povedzme Charkov, Kyjev či Cherson. Je to však chudobná oblasť.

Vidíte priestor pre vaše aktivity priamo na miestach bojov na Ukrajine?

Marek Štýs: Myslím, že nateraz nie. Situácia je v danej chvíli príliš nebezpečná, príliš neprehľadná. V tomto čase ešte vypravujeme humanitárnu pomoc z Prahy, čo sme vždy hovorili, že to je až tá posledná možnosť, kupovať niečo v cudzine a dovážať to. Niet však, žiaľ, inej cesty.

Nezaradené

Vojna na ukrajine zacala

https://dennikn.sk/2736734/ruska-armada-chce-postupovat-rychlo-cielom-je-zmena-rezimu-hovori-ukrajina/

a

https://dennikn.sk/2736022/klucove-bude-ci-rusko-ovladne-vzduch-a-ci-sa-ukrajinsky-stat-nerozlozi-hovori-vojensky-analytik-bednar/

Počtom vojakov je to zrejme najväčšia vojna v Európe od konca druhej svetovej. Navyše ak by sa do invázie zapojila veľká časť z takmer 200-tisíc vojakov, ktorých posledné mesiace zhromaždila ruská armáda na hraniciach s Ukrajinou, mohlo by ísť o najväčší svetový konflikt od invázie USA a spojencov do Iraku v roku 2003. Vtedy sa zapojilo 175-tisíc vojakov.

Ruská invázia na Ukrajinu, ktorá sa začala vo štvrtok 24. 2. o piatej hodine miestneho času, išla z viacerých smerov. Raketami ostreľovali vojenské ciele vo viacerých mestách Ukrajiny. Zasiahnuté bolo aj letisko pri meste Ivano-Frankivisk, ktoré sa nachádza po ceste asi 250 kilometrov od slovenských hraníc, či oblasť pri Ľvove, asi 100 kilometrov od hraníc.

Zo vzduchu aj po zemi

Rusko postupovalo podobne, ako niektorí analytici očakávali, aj keď mnohí možno neverili, že k samotnému útoku dôjde. Jedným z hlavných cieľov bolo zrejme zničiť ukrajinskú protivzdušnú obranu a letectvo, aby Rusko mohlo ovládnuť nebo nad krajinou.

Ukrajina zavrela vzdušný priestor pre civilné lety a podľa portálu FlightRadar24 sa lietadlá ukrajinskému nebu vyhýbali. V roku 2014 tu proruskí rebeli zostrelili civilné lietadlo malajzijských aerolínií.

Cieľom ruských rakiet boli ukrajinské letiská, stacionárne systémy leteckej obrany, sklady či veliace strediská armády. Došlo aj k pozemnej invázii z viacerých smerov: z Ruska, z Rusmi anektovaného Krymu aj z Bieloruska, kde boli predtým umiestnené desaťtisíce ruských vojakov. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko tvrdil, že bieloruskí vojaci sa do invázie nezapojili.

Práve tento smer môže byť kľúčový. Vďaka útoku z Bieloruska sa ruskej armáde otvorila cesta na Kyjev, v prípade útoku z východu je to výrazne ďalej, navyše treba prekonať rieku Dneper. Od bieloruských hraníc je to k trojmiliónovému hlavnému mestu 150 kilometrov.

Boje vo štvrtok prebiehali pri meste Černihiv neďaleko bieloruských hraníc. A hoci ukrajinské ministerstvo obrany tvrdilo, že sa Ukrajinci dobre bránia, neskôr sa objavili správy, že ruské jednotky sa pokúšali obsadiť letisko pri meste Hostomeľ, ktoré je asi 40 kilometrov od centra Kyjeva. Ukrajinci tvrdili, že tu zostrelili dve ruské helikoptéry.

Neskôr hlásili, že letisko už ovládli. Práve odtiaľto môže ísť útok na Kyjev.

Novinár Christo Grozev z Bellingcatu na Twitteri napísal, že podľa jeho zdrojov letí v smere do Kyjeva z ruského letiska Pskov 18 transportných lietadiel Il-76.

„Jediný možný cieľ by bolo obsadenie a podriadenie si Kyjeva (a dosadenie bábkovej vládu) už *dnes*. Kým sa svet pozerá a nerobí takmer nič,“ napísal na Twitteri.

image.png

Viac ako len Donbas

Aj proruskí rebeli z Luhanskej a Doneckej ľudovej republiky zaútočili na viacerých miestach. Ukrajinci tvrdili, že ich odrazili pri meste Ščastie a desiatky rebelov zabili. Rebeli chcú rozšíriť hranice svojich samozvaných republík na celú Luhanskú a Doneckú oblasť, zatiaľ ovládajú len tretinu.

Cieľom ruskej invázie však nie je len Donbas.

„Prvé závery: Toto je veľká vojenská operácia, ktorá zahrňuje aj pozemnú inváziu z viacerých smerov. Jej cieľ je oveľa ambicióznejší ako len prevzatie Donbasu. Pravdepodobné sú najhoršie scenáre, ktoré zahŕňajú zmenu režimu a okupáciu,“ napísal na Twitteri ešte ráno analytik Rob Lee z King’s College London.

Zmena režimu je ruským cieľom aj podľa ukrajinskej vlády.

„Kľúčová úloha Rusov je odstrániť vedenie Ukrajiny, vytvoriť maximálnu paniku, aby nebola žiadna legitímna vláda. Potom prinesú jednu zo svojich bábok, aby prijala pakt o bilaterálnych vzťahoch s Ruskom,“ povedal podľa Ukrajinskej pravdy poradca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Mychailo Podoliak.

Otázkou je, či a ako rýchlo sa to Rusom môže podariť. Ešte doobeda sa oficiálne ukrajinské úrady snažili vzbudzovať pocit, že sa im darí odrážať útok ruskej armády. Podľa Podoliaka ukrajinská armáda bojovala vo štvrtok prakticky po celej hranici s Ruskom vrátane regiónov Charkov, Cherson, Odesa, Suma aj pri vojenskom letisku pri Kyjeve. Vyzeralo to, že najviac postúpila pri meste Cherson neďaleko Krymu.

Naopak, nepotvrdili sa ranné správy, že ruskí vojaci sa vylodili pri Odese a Mariupole, čo sú dva najdôležitejšie ukrajinské prístavy.

„Myslím si, že správy o vylodení v Odese a Mariupole boli súčasťou ruského psychologického útoku s cieľom vytvoriť dojem, že ruské jednotky sú všade a mohutne postupujú vpred – ako video ‚s tisíckami parašutistov‘, ktorí pristáli pri Charkove. Chcú, aby sa Ukrajina triasla,“ napísal na Twitteri nemecký analytik Sergej Sumlenny.

Môže to súvisieť aj s tým, že Rusi nespustili najsilnejšie možné kyberútoky na krajinu.

„Jedna vec stojí za povšimnutie. Nezdá sa, že by Rusko maximálne zapojilo elektronické zbrane a svoje kyberschopnosti. Myslím si, že sa to zmení, ale môže to byť aj cielené rozhodnutie, aby Ukrajinci videli správy a výsledky útokov,“ napísal analytik Rob Lee.

Lepšie pripravená ako v roku 2014

Ukrajinská armáda je lepšie pripravená na vojnu ako v roku 2014, keď v podstate bez výstrelu Rusi (aj keď vtedy sa tvárili, že s tým nič nemajú spoločné), obsadili polostrov Krym a nimi podporovaní rebeli časti Donbasu. Napriek tomu je vo vybavení oboch armád veľký rozdiel.

Najväčší je asi vo vzduchu. Podľa New York Times má ukrajinské letectvo len asi 200 strojov, čo je menej ako počet stíhačiek, ktoré rozmiestnilo Rusko v okolí jej hraníc. Rusko má lepšiu a modernejšiu výzbroj, aj keď kvalita tej ukrajinskej sa zlepšila po tom, čo dostala protitankové strely Javelin od Američanov či Estóncov, protiletecké strely Stinger od Lotyšov či Litovcov alebo protitankové zbrane s kratším dosahom od Britov.

Počet síl

V okolí ukrajinských hraníc však pred inváziou bolo rozmiestnených podľa britských zdrojov 169 až 190-tisíc ruských vojakov, čo je 60 percent všetkých ruských pozemných síl.

Podľa Guardianu má Ukrajina 126-tisíc príslušníkov regulárnej armády, no mobilizovala už vyše 36-tisíc rezervistov. Britský denník píše, že asi 300-tisíc ďalších ľudí má skúsenosti z predchádzajúcich bojov, aj keď nebolo jasné, koľko sa pridá k obrane vlasti teraz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že zbraň dostane každý, kto sa bude chcieť pridať. Stačí ukázať iba ukrajinský pas. Parlament v krajine schválil vojnový stav.

„Ukrajina prechádza do plne obranného módu,“ povedal minister obrany Oleksij Reznikov.

Ukrajina hlásila, že zneškodnila niekoľko lietadiel, vrtuľníkov aj tankov. Rusi tvrdili, že do tretej zneškodnili 74 pozemných zariadení ukrajinskej vojenskej infraštruktúry, zostrelili jednu bojovú helikoptéru a štyri ozbrojené drony.

Aj civilisti

Došlo aj k stratám na životoch vrátane civilistov, no nebolo jasné presné číslo. O tretej popoludní ukrajinské úrady tvrdili, že štyria ľudia zahynuli a desiati boli zranení po tom, čo ruské bombardovanie zasiahlo nemocnicu v meste Vulhdar v Doneckom regióne. Medzi zranenými boli aj šiesti lekári.

Dovtedy Rusi vykonali 203 útokov po celej krajine. Jedno dieťa podľa ukrajinských zdrojov zahynulo aj po zásahu panelového domu v meste Čuhuiv pri Charkove.

Podľa analytika Roba Leeho malo Rusko motiváciu postupovať tak rýchlo, ako sa len dá.

„Rusko má veľmi efektívne vzdušné, námorné a pozemné palebné možnosti, chýbajú im však veľké zásoby presne riadenej munície, čo je dôvod, prečo k pozemnej ofenzíve došlo skoro po prvom ostreľovaní,“ napísal na Twitteri.´

Kľúčové bude, či Rusko ovládne vzduch a či sa ukrajinský štát nerozloží, hovorí vojenský analytik Bednár

Podľa Vladimíra Bednára zrejme ruský prezident nepočíta s tým, že by sa mu podarilo ovládnuť celú Ukrajinu. Bude sa skôr snažiť pripojiť k separatistickým republikám ďalšie územia.

Má Ukrajina šancu sa ubrániť?

Na to sa ma dnes, prirodzene, pýtajú všetci novinári. Odpoveď hľadám v ozbrojených konfliktoch, ktoré Rusko viedlo v posledných rokoch, teda zvlášť v gruzínskej vojne z roku 2008 a v obsadení Krymu z roku 2014. V Gruzínsku si prezident Putin trúfol zaútočiť, pretože mal masívnu vojenskú prevahu, pri Kryme zase útočili, pretože sa spoliehali na masívnu podporu domáceho obyvateľstva, ktorá by paralyzovala prípadný odpor.

A aké závery z toho plynú pre Ukrajinu?

Myslím si, že v prípade Ukrajiny nemôže Moskva čakať masívnu podporu domáceho obyvateľstva. Zároveň Rusko nedisponuje ani takou masívnou prevahou, akú malo pri gruzínskej vojne, a to ani za predpokladu, že sa k útoku pripojí aj Bielorusko. Z toho usudzujem, že Putin zrejme nepočíta s tým, že by obsadil celú Ukrajinu a ešte by ju dokázal aj dlhodobo okupovať.

Nie je povrchné pozerať sa len na počty vojakov? Rusi zaútočili na ukrajinské letiská a protivzdušnú obranu. Ak získajú kontrolu nad vzdušným priestorom, tak pozemné jednotky nebudú mať veľké šance, a to bez ohľadu na ich počet.

To je dobrý postreh a pozrime sa znovu na konflikty z nedávnej minulosti. Ani v Gruzínsku sa Rusom nepodarilo získať úplnú vzdušnú nadvládu, a to napriek tomu, že Gruzínci mali oveľa slabšie letectvo i protivzdušnú obranu, než má Ukrajina. Gruzínci napríklad nedisponovali žiadnymi nadzvukovými stíhačkami. Samozrejme, Rusko sa snažilo z tejto situácie poučiť a urobilo reformu ozbrojených síl, ktorá mala tieto nedostatky do budúcna odstrániť. Ani Ukrajina však nesedela so založenými rukami a pripravovala sa na tento typ konfliktu. V každom prípade rozhodujúce momentálne bude, či sa Rusku podarí získať úplnú dominanciu vo vzdušnom priestore.

Akú má Ukrajina protivzdušnú obranu? Je známe, že sa jej nepodarilo získať najmodernejšie protivzdušné systémy Patriot.

Ukrajinské sily majú množstvo systémov, ktoré zdedili ešte z výzbroje sovietskej armády a ktoré sa snažili modernizovať. Ide napríklad o systémy S-300, ktoré poznáme aj zo slovenských ozbrojených síl, a potom o systémy BUK, ktoré sa u nás stali známe zvlášť po tom, ako nimi ruské jednotky zostrelili malajzijský boeing nad východnou Ukrajinou. Okrem toho majú desiatky systémov Tunguska a Shilka, čo sú radarom navádzané rakety a protiletecké kanóny, určené na ničenie cieľov na krátke vzdialenosti do troch až desiatich kilometrov.

Rusko začalo svoju operáciu masívnym bombardovaním, nemôžu byť tieto systémy momentálne už zničené?

Ak si zoberieme dostupné informácie, tak Rusko sa pri svojich útokoch zameralo na niektoré letiská, napríklad na leteckú základňu v meste Ivano-Frankivsk, ktorá je pomerne blízko slovenským hraniciam. To je domovská základňa ukrajinských nadzvukových stíhačiek MiG-29. Z toho zároveň vyplýva, že Rusko napadlo primárne stacionárne ciele.

Keďže sa však Ukrajina na vojnu pripravovala, tak predpokladám, že svoje protiletecké systémy nenechala na stacionárnych základniach, ale rozmiestnila ich v teréne. Presne to sme videli aj počas gruzínskej vojny. Aj tam Rusi zaútočili na stacionárne základne, ale mobilné protiletecké systémy sa im všetky zničiť nepodarilo, preto ani nezískali stopercentnú vzdušnú nadvládu.

V súčasnosti už vidíme, že sa začala aj pozemná operácia: akú očakávate taktiku na ukrajinskej strane? Stiahnu sa z pohraničných území, aby bránili napríklad územie okolo Kyjeva?

Skutočne vidíme, že pozemná operácia sa začala, a to v rôznych smeroch. Pri gruzínskej vojne použili Rusi aj námorné výsadky, ktoré obsadili body v tamojších separatistických republikách. Teraz by sa táto situácia mohla opakovať a ruská námorná pechota možno už zaútočila napríklad aj na mestá na juhozápade, ako je Odesa. Ja očakávam, že odpoveďou bude mobilná obrana. Ukrajinci sa touto taktikou budú snažiť spôsobiť Rusku čo najväčšie straty, aby samo útočné operácie ukončilo, pretože jeho straty začnú byť neúnosné.

Čo znamená mobilná obrana?

Predstavte si človeka, ktorý krok po kroku ustupuje dozadu. Takže máte brigádu, ktorú tvoria štyri prápory. Dva prápory necháte vpredu, aby čakali na útočníka. Keď sa útočník priblíži, navedú na neho delostrelectvo, prípadne letecké útoky, aby mu spôsobili čo najviac strát. Ak sa však Rusi dostanú až na dostrel k týmto predným práporom, tie sa stiahnu a obranu prevezmú zadné prápory, ktoré sa medzitým už rozostavili. A takýmto spôsobom budú krok po kroku ustupovať.

Ako ďaleko môžu takto ustúpiť? Akú časť územia môže Rusko obsadiť?

Z môjho pohľadu asi najpravdepodobnejší scenár je, že dobyje východnú časť, prihraničné oblasti na severe a časť pobrežia. Tým si Rusko vytvorí pozíciu, aby požadovalo demilitarizáciu týchto území a zároveň, aby východné regióny pripojilo k separatistickým územiam na Donbase.

Má Ukrajina k účinnej obrane dostatočnú výzbroj, zásoby a odhodlanie?

Aké má zásoby, o tom môžeme len špekulovať. Výzbroj ukrajinských pozemných síl je tvorená zbraňami a technikou, ktorá pochádza ešte zo sovietskej armády a ktorú sa snažili viac či menej modernizovať. Ukrajinská armáda disponuje klasickými tankmi T-64, ktoré sa vyrábali na Ukrajine, a aj tankmi T-72. Okrem toho majú bojové vozidlá pechoty BVP I, BVP II a málo BVP III.

A Rusko?

Rusko disponuje aj výzbrojou z 21. storočia, avšak nie v dostatočnej miere. Do bojov teda musí takisto nasadiť modernizovanú sovietsku výzbroj, napríklad tanky T-72 vo verzii B3. V tomto smere tá technická prevaha Ruska nie je až taká ohromujúca.

Vozidlá BVP sú predsa v moderných bojoch skoro nepoužiteľné. Pri konflikte na Donbase v rokoch 2014 a 2015 sa v nich vojaci báli jazdiť, pretože majú minimálnu ochranu proti mínam a protitankovým strelám.

To je pravda, ale na Donbase sa bojovalo na línii dotyku, ktorému sa Ukrajinci v súčasnosti zrejme budú chcieť vyhnúť – práve na základe skúsenosti z minulých rokov. Keď si zoberieme známu bitku o železničný uzol Debaľceve zo začiatku roku 2015: tam síce separatisti podporovaní Rusmi vytlačili ukrajinské jednotky, ale za cenu oveľa vyšších strát, než mala Ukrajina. Presne o takúto taktiku sa podľa mňa teraz Ukrajinci budú pokúšať. Napokon, veliteľom ukrajinských pozemných síl je generál, ktorý velil jednotkám práve pri Debaľceve.

A čo odhodlanie? Budú ho Ukrajinci mať?

Kvantifikovať odhodlanie nevieme – a to je teraz tá hlavná otázka. Môže dôjsť k tomu, že vinou ľudského faktora Ukrajina ako štát skolabuje a obrana sa úplne rozpadne. V taktom prípade môžeme očakávať ruské jednotky až na slovenských hraniciach. Zatiaľ to však na tento scenár nevyzerá

Nezaradené

Keď sa môžem ja ako hudobník rozprávať s ľuďmi z Ku Klux Klanu, tak to môže ktokoľvek, hovorí Daryl Davis – Čierna Labuť

https://ciernalabut.sk/10000/ked-sa-mozem-ja-ako-hudobnik-rozpravat-s-ludmi-z-ku-klux-klanu-tak-to-moze-ktokolvek-hovori-daryl-davis/

Daryl Davis je černošský profesionálny hudobník, ktorý svoj život zasvätil dialógu s neonacistami a členmi rasistickej organizácie Ku Klux Klan. Doposiaľ sa mu podarilo presvedčiť okolo dvesto členov, aby z hnutia vystúpili. Klavirista sa podelil o svoje tipy a skúsenosti, ako viesť náročnú komunikáciu počas online diskusie, ktorú organizoval Sokratov inštitút spoločne s Veľvyslanectvom USA na Slovensku. 

Počas svojej viac ako tridsaťročnej praxe s vyhrotenými diskusiami sa Daryl postupne naučil ovládať svoje emócie. Uvedomil si, že všetko čím ho chcú jeho protivníci uraziť sa ho nemôže dotknúť, pretože, tak ako on nepozná ich, ani oni nepoznajú jeho. Začal sa ich preto pýtať: „Ako ma môžete nenávidieť, keď ma nepoznáte?“ 

Daryl-DavisDaryl Davis je hudobník, ktorý svoj život zasvätil dialógu s neonacistami a členmi rasistickej organizácie Ku Klux Klan. FOTO – Archív Daryl Davis

Päť hodnôt pre ľahšiu konverzáciu

Daryl priznáva, že ak nás kritizuje niekto, kto nás dobre pozná ako napríklad člen rodiny, tak kritiku máme, samozrejme, zvážiť a zamyslieť sa nad ňou. No pokiaľ ide o cudzieho človeka, ktorý na nás vidí len farbu pleti, alebo naše vierovyznanie a na základe toho chce určovať, kto sme, tak to nie je správne. Preto je podľa Daryla potrebné učiť ľudí, aby vedeli kto sú predtým, ako sa postavia v diskusii pred protivníka. 

daryl-davisFOTO – Archív Daryl Davis

„Počas cestovania po svete som stretol množstvo ľudí z rôznych krajín,” hovorí Daryl. Aj keď sa medzi sebou líšili rozdielnou rečou či výzorom, Daryl vedel, že všetci sú ľudskými bytosťami, ktoré chcú byť: 1. ľúbené, 2. rešpektované, 3. vypočuté a 4. chcú, aby sa s nimi zaobchádzalo férovo. „Toto všetko chcú pre svoju rodinu rovnako, ako aj my chceme to isté pre našu rodinu,“ hovorí Daryl o piatom princípe. 

Stačí sa držať týchto piatich základných hodnôt a hudobník garantuje, že vedenie dialógu s názorovým oponentom bude ľahšie a omnoho pozitívnejšie. Princípy sú podľa neho univerzálne a fungujú na všetkých, napríklad aj na odporcov očkovania.

Ako sa pripraviť?   

Pred diskusiou s človekom, s ktorým nesúhlasíme, sa je potrebné pripraviť. Kľúčom kvalitnej prípravy sú podľa Daryla práve informácie a vzdelanie. Dôležitou časťou je aj empatia. „Zistite si background svojho oponenta, jeho pozíciu a skúste sa do nej vcítiť. Ako by ste sa cítili, keby sa to týkalo vás? Vžite sa do jeho kože,“ hovorí. 

Okrem empatie má svoje miesto pri diskutovaní aj autentickosť, transparentnosť, úprimnosť, pravdivosť a dôveryhodnosť. „Máte len jednu príležitosť spraviť dobrý prvý dojem. Takže musíte hovoriť pravdu, pretože keď vás ten človek pristihne, že klamete, tak všetko ostatné bude pre neho, pre ňu klamstvom.“

Jedným z hlavných spomínaných princípov, ako viesť pozitívnejšiu a jednoduchšiu komunikáciu je vypočutie oponenta. „Keď ich vypočujete, tak budú k vám prejavovať viac rešpektu a dovolia vám povedať to, čo chcete vy. Neexistuje, aby ste niekoho presvedčili o niečom bez toho, aby ste mu dovolili prehovoriť k vám. Musí to byť vzájomné,“ vysvetľuje. 

Daryl verí, že premeškanie príležitosti konverzácie je premeškanie príležitosti pre riešenie konfliktov. „Keď sa dvaja nepriatelia rozprávajú, tak nebojujú, ale rozprávajú sa. Možno zvýšia hlas, alebo sa hádajú, no to je v poriadku.“ 

Diskusia s lídrom Ku Klux Klanu

Daryl svoje princípy už uplatnil veľakrát, no spomína si špeciálne na jednu debatu, v ktorej sa postavil voči vtedajšiemu lídrovi Ku Klux Klanu. Vopred si o ňom zistil, že sotva ukončil stredoškolské vzdelanie. Taktiež zistil, že jeho oponent verí, že černosi nie sú veľmi inteligentní a že si nezaslúžia vyššie postavenie v spoločnosti.

Hneď, ako Daryl vstúpil do miestnosti, si všimol, že jeho oponent si automaticky vybudoval pred sebou imaginárnu bariéru. Hudobník si najprv oponenta vypočul, a potom sa ho opýtal, ako ho môže nenávidieť, keď ho ani nepozná. Líder Ku Klux Klanu mu na to odpovedal, že černosi sú propagáciou zločinu a že sa má pozrieť do väzenia, v ktorom je uväznených viac čiernych ako bielych ľudí. „To, čo povedal, bola stopercentná pravda, ktorá sa týka našej krajiny. Potvrdzujú to dáta a aj štatistiky. No už sa nepozeral na dôvody, prečo to tak je,“ vysvetľuje Daryl. 

Síce Daryl tie dôvody poznal, jeho oponent ich vôbec nebral do úvahy. Ako príklad slúži americký právny systém, ktorý má podľa Daryla ďaleko od dokonalosti. „Tiež mi povedal, že černosi sú leniví a že nechcú pracovať. Dodal, že sa rodíme s menšími mozgami a tým pádom máme nižšie IQ, preto černošské deti dosahujú horšie výsledky v školách,” popisuje hudobník. „To, že černošskí žiaci vykazujú nižšie výsledky ako bieli žiaci je všeobecným faktom, no opäť nebral do úvahy to, čo je za tým.“

Dôvodom pre horšie študijné výsledky Afroameričanov sú často mestské školy, ktoré navštevuje väčšina žiakov tmavej pleti v USA, a ktoré sú vo všeobecnosti navštevované deťmi zo sociálne slabších rodín. Daryl tvrdí, že v týchto školách nemajú také zariadenia, učebnice či vysoko kvalifikovaných učiteľov. Taktiež zdôrazňuje, že tak, ako žiaci tmavej pleti vykazujú nižšie výsledky, tak aj bieli žiaci vykazujú rovnaké, keď nie nižšie, výsledky, ak študujú na týchto školách. „Naopak černošskí žiaci, ktorí chodia do lepších škôl na predmestí dosahujú lepšie výsledky. Takže to nemá nič spoločné s farbou pleti, či s veľkosťou mozgu,“ objasňuje Daryl.

Aj keď na stretnutí v moteli ho jeho oponent zasypal urážlivými slovnými útokmi, Daryl uplatnil svoj druhý a tretí princíp – rešpektoval jeho názory a vypočul ich. Vedel, že sa nemôže nahnevať alebo začať kričať, pretože ak by to urobil, tak by ho jeho oponent prestal počúvať. „Povedal som mu, že počujem, čo hovorí. Následne som mu vysvetlil, aké sú dôvody jeho tvrdení. Vedel som, že nemá vysokú školu, ale nepovedal som mu to štýlom: ‚Ja mám vysokú školu a ty nie.‘ Akonáhle by som to urobil, tak by si opäť postavil svoju bariéru a zapchal si uši.“

daryl-davisDaryl s ríšskym čarodejom klanu Francom Anconom. FOTO – Archív Daryl Davis

Namiesto toho mu Daryl povedal, že na strednej škole sa mu podarilo dosiahnuť dobré výsledky, a preto mohol ísť na vysokú školu. Získal titul a nemá žiadny zápis v registri trestov. „Svoj názor nezmenil okamžite. No večer sa nad tým možno zamyslel, ako to robíme všetci, keď sa večer zamýšľame nad tým, čo sme cez deň zažili. Uvedomoval si, že zažil trojhodinový rozhovor s černochom, s ktorým nebojoval. Jasné, že sme nesúhlasili, ale nebojovali sme a nekričali sme na seba. V jeho hlave nastal boj, pretože vedel, že to, čo som mu povedal, bola pravda. Nemohol uveriť, že černoch mal pravdu. Takže sa mohol rozhodnúť, či prijme pravdu, alebo bude naďalej žiť v klamstve,“ vysvetľuje Daryl. 

Nevedomosť nie je hlúposť    

Podľa Daryla neznamená byť ignorantom to isté, ako byť hlúpym človekom. Rozdiel vidí práve v tom, že ignorant robí nesprávne rozhodnutia, pretože nemá správne informácie na robenie správnych rozhodnutí. Za hlúpych ľudí považuje tých, ktorí majú fakty, ale aj napriek tomu robia zlé rozhodnutia. „Liekom na ignoranciu je vzdelávanie. Žiaľbohu, neexistuje žiaden liek na hlúposť.“ 

Väčšina Darylových oponentov neverí mainstreamovým médiám, no hudobník jasne hovorí o tom, že fakty sú fakty. „Tak ako platí pravidlo 2+2=4 vo Washington DC, tak takisto to platí aj v Bratislave. Nemá to nič s mainstreamovými médiami. Fakty si môžu overiť, kde len chcú. Nechajte ich nájsť si ich sami. Keď ich nájdu, sami musia učiniť rozhodnutie, čomu budú veriť.“ 

Viesť debaty pritom môže podľa Daryla každý. Nie je na to potrebné mať špeciálne schopnosti či tituly. „Keď si môžem ja ako hudobník sadnúť, rozprávať sa s neonacistami a ľuďmi z Ku Klux Klanu a vidieť, že niektorí opúšťajú svoju organizáciu, pretože jej ďalej neveria, tak to môže robiť ktokoľvek.“

No pripomína, že je dôležité sa na rozhovor vopred pripraviť, naštudovať si všetko o oponentovi a tiež naučiť sa, ako udržať svoje emócie. „Budete počuť veľa urážok, no ako vás môžu uraziť, keď vás nepoznajú? Nesnažte sa ich zmeniť, snažte sa im ukázať, kto ste,“ dodáva.

Nezaradené

Putin vzkriesil NATO. Zľakol sa ultimáta, ktoré dala Západu Ukrajina – Svet SME

https://svet.sme.sk/c/22827417/ukrajina-rusko-vojna-putin-nato.html?ref=njct

Putin vzkriesil NATO. Zľakol sa ultimáta, ktoré dala Západu Ukrajina

NATO je v stave mozgovej smrti, povedal pred dvoma rokmi o Severoatlantickej aliancii francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Problém videl v nedostatku koordinácie medzi Európou a Spojenými štátmi, ale aj v odťažitom prístupe vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa k aliancii.

Dnes je situácia výrazne odlišná. NATO uvádza svoje sily do pohotovosti, na východ Európy vysiela ďalšie lode aj lietadlá a spojenci zatiaľ zásobujú Kyjev vojenskou pomocou.
Jednoznačný postoj vzišiel aj online rokovania NATO a európskych lídrov s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
Sme jednotní a tak budeme postupovať aj voči Moskve, znie výsledný odkaz spoločného rokovania.

Putin ukázal, že NATO funguje

Aliancia tak reaguje na stupňujúce sa napätie na rusko-ukrajinských hraniciach, na ktorých Moskva už tretí mesiac hromadí desaťtisíce vojakov, stovky tankov a ťažkej vojenskej techniky.
Hoci Ukrajina nie je členom aliancie, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg Kyjev opakovane uistil, že aliancia za ním stojí.
„Putin vzkriesil NATO,“ hodnotí magazín Politico aktuálny vývoj v článku s familiárnym titulkom: Dobrá práca, Voloďa!
„Čokoľvek sa (ruský prezident Vladimir) Putin nakoniec rozhodne urobiť s Ukrajinou, ak bolo jeho cieľom oslabiť západnú alianciu, nepochybne si strelil množstvo vlastných gólov,“ dodáva Politico.

Odborník na východnú Európu Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku uvádza, že Severoatlantická aliancia ešte koncom roku 2019 skutočne vyvolávala dojem, že hibernuje.
„Emmanuel Macron mal v novembri 2019 do istej miery pravdu. Zdalo sa, že NATO je organizácia bez agendy,“ hodnotí pre SME Duleba, ktorý pôsobí ako profesor politológie na Prešovskej univerzite.
„Rusko však túto agendu vytvorilo a tým ukázalo, že NATO je funkčná organizácia, v rámci ktorej sa spojenci vedia dohodnúť.“
Duleba však zdôrazňuje, že by bolo skratkovité považovať súčasnú situáciu za výsledok akýchsi „vlastných gólov“ Kremľa, o ktorých píše Politico.
Keď Rusko začalo hromadiť vojská na ukrajinských hraniciach, podľa odborníka reagovalo na sled udalostí, ktoré Moskvu znepokojili.
Prvým znepokojením bolo zistenie, že rokovania v rámci Normandského formátu sa pre Moskvu nevyvíjajú žiadaným smerom.

Normandský formát vznikol v roku 2014 a zahŕňa štyri krajiny – Francúzsko, Nemecko, Rusko a Ukrajinu. Opakovane spolu rokovali o tom, aký štatút by mali mať okupované oblasti Ukrajiny, teda separatistická Luhanská a Donecká republika.

„Nemecká a francúzska diplomacia sa čoraz viac stotožňovali s ukrajinským stanoviskom, teda že v oblastiach by malo dôjsť k riadnym a nesfalšovaným voľbám. A až s legitímnymi lídrami, ktorí vzídu z týchto volieb, Kyjev vyrokuje postavenie a štatút týchto oblastí,“ vysvetľuje Duleba. Takýto vývoj rokovaní bol pre Kremeľ neprijateľný.
Na čele separatistických republík aktuálne stoja samozvaní lídri, v Doneckej ľudovej republike je to Denis Pušilin a v Luhanskej ľudovej republike zasa Leonid Pasečnik.
Ich napojenie na Kremeľ dokazuje aj skutočnosť, že len nedávno si na slávnostnom ceremoniáli v Moskve oficiálne prebrali stranícke preukazy na vstup do Jednotného Ruska. Ide o vládnucu stranu, ktorú v minulosti viedol priamo Putin, dnes je jej šéfom expremiér a exprezident Dmitrij Medvedev.

Kyjev Západu pripomína záväzky

Vývoj rokovaní Normandského formátu však bol podľa Dulebu iba jednou z príčin, pre ktoré sa Rusko rozhodlo vyslať vojakov a tanky k ukrajinským hraniciam.
„Ukrajina zároveň veľmi jednoznačne sformulovala dôležitú dilemu pre Západ. Američanom a Britom pripomenula, ako ju v roku 1994 prinútili, aby sa vzdala svojich jadrových zbraní a hlavice odovzdala Rusku ako nástupníckemu štátu Sovietskeho zväzu,“ pripomína Duleba dohodu spred 28 rokov.
Súvisiaci článok Čo sa stane, keď sa bude bojovať okolo Kyjeva? Vláda sa pripravuje aj na utečencov Čítajte
Do histórie vstúpila pod názvom Budapeštianske memorandum. V maďarskom hlavnom meste túto dohodu podpísali ukrajinský prezident Leonid Kučma, ruský prezident Boris Jeľcin, americký prezident Bill Clinton a britský premiér John Major.
Výmenou za to, že sa Kyjev vzdal jadrových zbraní, dostal od signatárov dohody garancie o bezpečnosti a teritoriálnej integrite.
„Ukrajinská diplomacia v tejto oblasti fungovala posledný rok na plné obrátky. Kyjev Američanom a Britom pripomínal ich záväzky voči Ukrajine na rôznych fórach. Západu dával na výber štýlom – buď dostaneme možnosť obnoviť svoj jadrový arzenál, aby sme sa mohli brániť pred jadrovou veľmocou, alebo nám dajte perspektívu členstva v NATO,“ vysvetľuje Duleba, akú dilemu predostrel Kyjev západným spojencom.
Zároveň podotýka, že Ukrajina má všetky možnosti na to, aby si vyrábala vlastné balistické rakety s jadrovými hlavicami. V ére Sovietskeho zväzu bola totiž centrom jadrového výskumu.

Moskva sa zľakla

Rusi sa podľa Dulebu v tomto bode zľakli, že ukrajinské ultimátum môže mať úspech.
„Preto sa rozhodli zasiahnuť a zverejnili svoje požiadavky voči Západu. Kremeľ okrem iného požadoval záruku, že Ukrajina sa nestane členom NATO,“ pripomína odborník.

Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Jurij Muška je presvedčený, že Kyjev sa v blízkej budúcnosti stane súčasťou aliancie.
„Samozrejme, naše členstvo v NATO je iba otázkou času,“ uviedol v decembri pre SME.
Duleba je však presvedčený, že v dohľadnej budúcnosti sa NATO o Ukrajinu nerozšíri. Aktuálne totiž nespĺňa kritériá, aby mohla byť považovaná za stabilnú demokraciu.
„Avšak v prípade, že bude pokračovať vojenské napätie s Ruskom, ktoré bude alianciu nútiť k vyššej aktivite, viem si predstaviť vznik akéhosi NATO+ formátu, ktorý bude zahŕňať aj Ukrajinu,“ nazdáva sa.

Ani Slovensko za Mečiara do NATO neprijali

Kyjev má podľa Dulebu pred sebou ešte dosť práce, aby sa mohol zaradiť k členským krajinám.
„Je však na dobrej ceste,“ zdôrazňuje odborník a poukazuje na reformy, ktoré Ukrajina prijíma na potláčanie korupcie. Zároveň vyzdvihuje, že Ukrajina prešla na elektronický systém verejného obstarávania.
Duleba zároveň pripomína, že Slovensko bolo na prelome tisícročí v podobnej situácii, keďže za vlády Vladimíra Mečiara nesplnilo podmienky na vstup do aliancie.
„Stačí si spomenúť na to, čo sa dialo u nás v druhej polovici deväťdesiatych rokov a vyvrcholilo to únosom prezidentovho syna. Slovensko uplatňovalo prax mafiánskeho štátu a z tohto dôvodu nás z prvej vlny rozširovania NATO v roku 1999 vylúčili,“ zdôrazňuje Duleba. Slovensko je členom NATO od roku 2004.

Putin si mieri na vlastnú nohu

Politico predpovedá, že ruské zastrašovanie vo výsledku zvýrazní vojenskú stopu NATO v bývalých východoeurópskych satelitoch Moskvy, pričom Kremeľ si vo svojich požiadavkách nárokoval pravý opak.

„Možno je načase prestať predpokladať, že Putin je majster stratégie, ktorý vie, ako zneužiť slabosti Európy a nestálosť Ameriky,“ uvádza magazín s tým, že vývoj aktuálnej krízy je v rozpore s cieľmi, ktoré si Moskva sama stanovila.
„Putin so sebou síce môže nosiť veľkú bazuku, no zdá sa, že ňou mieri na svoju vlastnú nohu,“ uzatvára Politico.