Radičová: Zase sme čiernou dierou

https://dennikn.sk/266726/radicova-zase-sme-ciernou-dierou/

Rozhovor s Radičovou

tags:Radičová

Bulharský filozof Ivan Krastev zadefinoval, prečo u nás na rozdiel od krajín západného typu zatiaľ nefunguje apel na solidaritu. Naša solidarita bola postavená na nenávisti k Moskve, k režimu, ktorý nás zbavoval slobôd, na solidarite nutnej svojpomoci. To je preč. Nové piliere solidarity zatiaľ nemáme dostatočne vybudované. Keď sa pozriete, ako sme otvorení pomoci našim vlastným občanom, tak vidíte, že si štát musí solidaritu vymáhať prerozdeľovaním. Tá dobrovoľná je veľmi malá. Niektorí politológovia hovoria, že je to preto, lebo sa nám ešte nepodarilo vybudovať občiansku spoločnosť. Obávam sa, že problém je oveľa hlbší, že my, Európania, sme sa zatiaľ nedohodli, akú Európsku úniu chceme vlastne mať. Tlačíme túto dohodu pred sebou a pri každom probléme to vybuchne. Ak apelujeme na nás, že nie sme solidárni, vychádzame z toho, že EÚ funguje na princípe solidarity a smeruje to k politickej únii, čo je vízia pôvodných štátov. Ale napríklad Veľká Británia chce EÚ len v podobne spoločného trhu. A potom je tu naša predstava sociálno-ekonomického prerozdeľovacieho mechanizmu, pán prezident Kiska to nazval bankomat. Tieto tri predstavy neladia a sú v ťažkom konflikte.

Sledujem, ako sa nestala kauza vo vojenskom spravodajstve, nástenkový tender, ako idú do stratena kauzy emisie a mnohé veľké problémové korupčné kauzy, ako trestné oznámenia, ktoré boli podané, sú niekde založené alebo neviem, čo sa s nimi udialo. Sledujem, ako opäť a naďalej inštitúcie, ktoré by mali riešiť korupciu, zlyhávajú. Stále viac sa blížim k presvedčeniu, že zmena systému a zákonov vôbec nestačí, že s tým bez odhodlaných ľudí na daných miestach nepohneme. Je to v obrovskom osobnom nasadení a to nie je možné bez podpory verejnosti.

Breivik a dnesny terorizmus

Čo sa od Andersa Breivika môžeme naučiť o islamskom terorizme

Čo majú moslimskí šialenci spoločné s anti-moslimskými šialencami? Vlastne skoro všetko.

Rado Ondřejíček po teroristických útokoch v Paríži poznamenal, že
človek, ktorý je schopný v rozpore s prirodzeným ľudským inštinktom
odpáliť sám seba bombou, je „vždy v prvom rade psychopat a až potom
moslim alebo čokoľvek iné“.

Skúsme teda na chvíľu zabudnúť na ideológie a hovorme o psychopatoch,
ktorí vraždia. Ako sa dajú spoznať, bez ohľadu na to, či vraždia v mene
islamu, alebo kresťanstva, alebo v mene zbavenia Európy islamu, alebo
zbavenia Európy kresťanstva?

Polícia, ktorá neočakáva zločiny

Jeden z najlepších novinárskych počinov tohto roka je kniha nórskej
novinárky Åsne Seierstadovej Jeden z nás: Príbeh Andersa Breivika a
masakra v Nórsku.

Prvé ponaučenie z knihy je ľahké: Ak sa nejakému územiu terorizmus dlho
vyhýbal, polícia sa bez dôkladného tréningu nebude správať kompetentne.
Napríklad: Ešte pred výbuchom bomby v Osle hlásil okoloidúci na tiesňovú
linku, že podozrivý muž v policajnej uniforme zaparkoval auto v zákaze
priamo pod premiérovým oknom, a uviedol aj značku auta, na ktorej
Breivik odišiel (vraždiť na Utøyu). Po výbuchu to službukonajúci
policajt napísal šéfovi na papierik, ale ten si to nevšimol. Keď si to
konečne všimol a prikázal dvom hliadkam hľadať auto (Breivik medzitým
ešte stále stál neďaleko miesta výbuchu v zápche), tie príkaz jednoducho
ignorovali.

Keď sa konečne varovanie o útočníkovi odoslalo aj na policajnú stanicu v
blízkosti Utøye, nikto si to nevšimol, pretože na prijatie núdzového
varovania by bolo treba zapnúť špeciálny počítač a kliknúť na zložku
„Zdieľané súbory – Varovania“.

Čo si Američan ako prvé pomyslí, keď počuje o novom prípade masovej
vraždy? Ak je to moslim, tak je to teroristický útok, ak je to kresťan,
tak je to zúfalý čin osamelého blázna.

Alebo: Posádka jedinej nórskej policajnej helikoptéry síce mala
dovolenku, ale pilot sa okamžite po výbuchu hlásil do služby. Povedali
mu, že ho nebude treba. Takisto bola odmietnutá pomoc od iných
vlastníkov helikoptér, a tak išla zásahová jednotka z Osla autom.
Takisto bola odmietnutá ponuka požiarnikov pri Utøyi, či polícia náhodou
nechce ich čln, a tak zásahovka desiatky minút čakala na brehu a len
počúvala výstrely. A tak ďalej.

Keby sa nestali tieto a množstvo ďalších chýb, Breivik – zabíjajúci v
priemere jedného človeka za minútu – nezavraždí 77, ale povedzme 20
alebo 30 ľudí.

Čo s prvou obeťou

Vziať si ponaučenie, ako sa vyhnúť aj tým prvým dvadsiatim obetiam, je
už oveľa ťažšie. Seierstadová v knihe starostlivo zmapovala Breivikovu
rodinu až po jeho starých rodičov a je to až príliš ukážkový príbeh
bludného kruhu emocionálneho násilia, chladu, egoizmu a odcudzenia
odovzdávaného z generácie na generáciu.

Fascinujúce pre slovenského čitateľa je, ako skoro nórsky štát zistil,
že táto rodina má problém, a ako dlho sa jej pokúšal pomôcť. „Andersovi
chýba… schopnosť empatie. Nemá žiaden jazyk, ktorým by dokázal vyjadriť
emócie,“ napísal do posudku psychiater vyšetrujúci Breivika – ako
štvorročného.

Psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci Breivikovu rodinu
sledovali ďalšie desaťročia, ale rýchlo narazili na limity svojich
možností. Ak niekto nemá empatiu, nikdy neporozumie, prečo by ju mal
mať. Ani prečo by mal na stretnutie s psychológom znova prísť alebo
vpustiť sociálnu pracovníčku do bytu.

A kým skutočne nezačne ubližovať iným ľuďom, len si to predstavuje, demokratická spoločnosť ho nedokáže nijako zastaviť.

Koľko mŕtvych je už priveľa

Jedna z najpochopiteľnejších, ale najmenej pravdivých vecí, ktoré
zaznievajú znova po každom teroristickom útoku, je, že „zabíjanie našich
občanov nebudeme tolerovať“.

Naša spoločnosť dáva životu väčšiu hodnotu ako väčšina iných spoločností
na svete alebo iných spoločností kedykoľvek v histórii, ale určite nie
absolútnu hodnotu. Asi 25-tisíc Európanov ročne zomrie pri autonehodách.
Ak by sme odhadli, že tretina sú vinníci a zvyšok obete rovnako nevinné
ako obete terorizmu, tak to sú parížske útoky každé dva dni po celý
rok.

Ľahká cesta, ako všetky tieto životy okamžite zachrániť, je k
dispozícii: stačilo by znížiť maximálnu povolenú rýchlosť všade na 30
kilometrov za hodinu. Neurobíme to, lebo si ceníme ľudské životy, ale
takisto si ceníme naše pohodlie a ekonomický rast a medzi týmito dvoma
hodnotami hľadáme nejaký kompromis.

Ľahká cesta, ako zastaviť terorizmus, by bola deti ako Breivik už ako
štvorročné zavrieť do ústavu a nikdy ich nepustiť von. Alebo ho zavrieť,
keď ho prvýkrát prichytili pri sprejovaní po stenách, alebo keď okolie
zistilo, že patrí k radikálnej pravici.

Ale takéto veci v Európe nerobíme, lebo máme zlú historickú skúsenosť s
režimami, ktoré mohli zatvoriť ľudí ešte pred tým, ako sa niečoho
dopustili, alebo len pre to, čo si myslia, alebo pre to, k akej
ideologickej alebo etnickej skupine patria.

Výsledkom je, že ak chcete žiť v spoločnosti, kde ste chránený pred
uväznením bez súdu, budete nevyhnutne žiť v spoločnosti, kde z času na
čas budú ľudia umierať rukami teroristov.
Máme riešenie, ale nebude sa vám páčiť

Alebo, moment, sú tu vlastne okrem ľahkých ešte aj ťažké cesty, ako zachraňovať životy.

Možno netreba jazdiť tridsiatkou, ale skrátka stačí, aby sa všetci na cestách správali ohľaduplne.

Znie to ako utópia, ale je to utópia, ku ktorej sa v Európe neustále a
systematicky približujeme. Napríklad v takom Nórsku môžete jazdiť aj
celý rok a nikto vás agresívne nepredbehne cez plnú čiaru. Pretože v
civilizovanej spoločnosti vážiacej si život také veci normálni ľudia
nerobia. Úmrtnosť na cestách je oproti Slovensku menej než tretinová.
Ani po vraždení Breivika Nóri nevolali po trestaní každého extrémneho pravičiara.

Civilizovanosť spoločnosti sa dá spoznať aj podľa toho, či po tragédii
inštinktívne skúša ľahké, alebo ťažké riešenie. Po Breivikovi vyšlo
milión Nórov do ulíc, ale nežiadali sledovať každého pravičiara (alebo,
ehm, moslima) alebo prísnejšie psychiatrické posudky detí, alebo viac
právomocí polícii. Ale hovorili: našu tolerantnú spoločnosť ani takéto
niečo nezmení. Zostaneme otvorenou demokraciou. Budeme ešte viac držať
spolu.

„Nemáme tu len pravicového extrémistického bastarda, ale tiež ľudskú
bytosť, ktorá, bez ohľadu na to, čo nám ostatným urobila, trpí. Jeho
osobnosť a extrémna ideológia sa spájajú v snahe dostať ho z jeho
vlastného väzenia. Výsledkom je, že zničí nielen svoj život, ale aj
životy mnohých iných,“ povedal na súde s Breivikom jeden z psychiatrov,
ktorí ho vyšetrovali.

Niektoré odpovede na ťažké otázky sú také banálne, že sa ich až bojíme
vysloviť. Prečo zabíjal Breivik? Pretože jeho mamu jej otec ani jej
manžel nemilovali. Pretože ho spolužiaci v škole nevzali medzi seba.

Takejto odpovede sa strašne bojíme, lebo by znamenala, že to potrvá
desaťročia alebo storočia, kým problém terorizmu vyriešime, a že na to
bude treba nielen, aby sme milovali svoje deti, ale aby sme ich aj
učili, aby boli dobré aj na svojich čudných spolužiakov. Dokonca možno
na moslimov a na Rómov.

Bohužiaľ, ak nie toto ponaučenie, tak žiadne iné z Breivika nemáme.

Mi5 a posudenie teroristov

The research, carried out by MI5’s behavioural science unit,
is based on in-depth case studies on „several hundred individuals known
to be involved in, or closely associated with, violent extremist
activity“ ranging from fundraising to planning suicide bombings in
Britain.

The main findings include:

The majority are British nationals and the remainder, with a few
exceptions, are here legally. Around half were born in the UK, with
others migrating here later in life. Some of these fled traumatic
experiences and oppressive regimes and claimed UK asylum, but more came
to Britain to study or for family or economic reasons and became
radicalised many years after arriving.

Far from being religious zealots, a large number of those involved in
terrorism do not practise their faith regularly. Many lack religious
literacy and could actually be regarded as religious novices. Very few
have been brought up in strongly religious households, and there is a
higher than average proportion of converts. Some are involved in
drug-taking, drinking alcohol and visiting prostitutes. MI5 says there
is evidence that a well-established religious identity actually protects
against violent radicalisation.
http://www.theguardian.com/uk/2008/aug/20/uksecurity.terrorism1

Radičová: Zase sme čiernou dierou

Radičová

Ako by ste hlasovali o kvótach?

Kvóty vznikli ako zúfalá reakcia na mlčanie krajín, ktorých sa
problém utečencov teraz až tak nedotýka. Bolo by nevhodné robiť ramená,
keď som nebola pri rokovaniach, ale zvládli sme väčšie vlny, máme na to
zariadenia, expertov. Bola príležitosť na to, aby sa predišlo kritickej
situácii kvót. Dobrovoľná účasť však bola minimálna. Aj keď sú kvóty
nešťastným riešením, ktoré neprinesie žiaduci efekt, a sú aj ťažko
realizovateľné, snažila by som sa predísť tomu, aby sa téma posunula do
roviny, ktorá vytvára len konfliktnú situáciu. Nepočúva sa to ľahko, ale
berme, prosím, ako fakt, že máme v Európe veľkú masovú vlnu migrantov
a že väčšinu z nich nemáme zatiaľ kam vrátiť. Preto pomoc tu a teraz je
základom elementárnej ľudskosti. Ak to neurobíme, likvidujeme sami seba,
to podstatné v nás.

Utečenecká lekcia z 19. storočia

https://dennikn.sk/237712/utecenecka-lekcia-z-devatnasteho-storocia/

dentické ako dnes neboli len motívy utekajúcich, ale aj obavy a
nenávisť ľudí v krajinách, kam sa snažili dostať. New York Times – áno,
ten slávny New York Times – napríklad 29. augusta 1892 napísal toto: „Čo
sa nebezpečenstva cholery týka, treba si uvedomiť, že Spojené štáty by
na tom boli lepšie, keby nevzdelaným ruským Židom a ľuďom z Uhorska
neposkytovali útočisko… Títo ľudia sú pri najlepšom odpudiví. Človek
nesmie zabudnúť na to, že cholera má pôvod v obydliach tejto chamrade.“

Kniha na mnohých miestach odhaľuje, že ľudia sa veľmi nemenia a
cudzieho sa boja rovnako iracionálne ako ich predkovia pred sto rokmi.

Protected Intersections For Bicyclists on Vimeo

https://vimeo.com/86721046

Protected bike lanes are the latest approach US cities
are taking to help their residents get around by bike. But these
protected lanes lose their buffer separation at intersections, reducing
the comfort and safety for people riding.

What the protected bike lane needs is the protected intersection.

This proposal presents a vision for a safe, clear intersection design
that improves conditions for all users. Proper design of refuge
islands, crossing position and signal timing can create a intersection
that people of all ages and abilities would feel safe in.

Learn more online at ProtectedIntersection.com

Dávajte si pozor na tú Bihariovú

Diskusie na Facebooku sú zahltené „hate speechom“ nielen anonymov a
príčetní ľudia často nemajú silu vyvracať tie nezmysly. Vy sama ste
premýšľali, či nie je chybou, že slušná časť publika na túto debatu v
podstate rezignovala.

Áno, frustruje ma, že názorová menšina ostala pasívna a v online
diskusiách či na verejných protestoch je takmer neviditeľná. Na
fundamentalistov a extrémistov tak vlastne nemá kto relevantne reagovať.

Veľká časť ľudí patrí do šedej zóny a na mnohé veci nemá vytvorený
názor. Vo formovaní postojov však môže byť ovplyvnená práve tým, že v
diskusiách vidieť iba homogénny „hate speech“.

Nie je chybou, ak práve my do tohto priestoru neposúvame korektné
informácie? Potom to naozaj vyzerá tak, že „hejteri“ hovoria za
všetkých.

Nie je to však hádzanie hrachu na stenu? Diskusia s „hejtermi“ zväčša nikam nevedie.

Áno, ale keby názorová menšina vyvažovala tie nezmysly, mala by väčšiu
šancu ovplyvniť tých nepresvedčených v šedej zóne. Realitou je, že
názorová vojna sa odohráva najmä v online prostredí, nie v uliciach. Ak
tu nebudeme aktívni, prehráme.
https://dennikn.sk/286691/davajte-si-pozor-na-tu-bihariovu/

Ostanete túto prácu robiť aj po návrate z materskej dovolenky?

Túto otázku si kladiem aj ja. Súvisí to práve s frustráciou z toho, že
názorová menšina v podstate nestojí za nami a logicky sa sama seba
pýtam, pre koho vlastne udržiavať takéto združenie. Fakt neviem, či to
má ešte zmysel.

Máme dokonca problém uchrániť si pred hnusom aj svoju vlastnú
fanúšikovskú stránku na Facebooku. Keď ju zaplavili „hejteri“, napadlo
mi, pre koho to vlastne robím, keď nik z opačnej strany nepríde a
nesnaží sa im robiť opozíciu. Mám preto dilemu, či to fakt nerobíme
úplne zle a či s tým neskončiť.

Pribuzna diskusia:
Well-Kept Gardens Die By Pacifism
http://lesswrong.com/lw/c1/wellkept_gardens_die_by_pacifism/
Post author: Eliezer_Yudkowsky 21 April 2009 02:44AM
kyberia.sk/6794060/4

Re: 10.11.2015-22:40:56

http://zurnal.pravda.sk/esej/clanok/373298-je-rusko-na-love-alebo-je-zahnane-do-kuta/
kyberia./8034072 escaline

„Domáci diskurz si s takýmito otázkami hlavu neláme. Škoda.“
Veru škoda. Ak by si hlavu lámal, nebolo by pre ruskú propagandu také
nekonečne ľahké presviedčať ľudí o tom, že Rusko sa len bráni a za
všetko môže zlé zlé NATO a EU.

Zvyšok sú klasické orientalistické drísty v podstate uznávajúce nejaké
nespochybniteľné právo Ruska na sféru vplyvu, ignorujúce na jednej
strane vôľu menších národov, rovnako ako „technické detaily“. Napr. ten,
že na Ukrajine „západ“ podpísaním asociačnej dohody s EU nijak
neohrozil bezpečnosť Ruska. Ten naopak doteraz submisívne dodržiava
dohody o nerozmiestňovaní trvalých jednotiek v nových krajinách NATO v
strednej Európe.

Také perličky, ako že Putin doma bojuje s oligarchami a nie že je jedným
z nich už sú plne z rýše mokrých snov babušiek zo šírej tajgy. Ale ešte
dobre, že autor varuje pred propagandou! 😀

V podstate ale súhlasím s kritikou zahraničnej politiky neocons, tí v
medzinárodnej bezpečnosti naozaj dojebali čo sa dalo. Ale či to bolo
naozaj príčinou ruského militarizmu, alebo len vhodnou zámienkou, ja
neviem. Nech je však tomu akokoľvek, je to minulosť, ktorú nevrátime.
Dnes je už ruský militarizmus a nacionalizmus plne rozbehnutým vlakom a
nikoho v Moskve naozaj nezaujíma, ako to začalo. Rozhodne by to nemalo
zaujímať malý národ v strednej Európe, ten by sa mal sústrediť na to,
ako tomu čeliť.

„Americká politika ani za Obamu neprestala sledovať stratégiu
oslabovania Ruska.“ Naozaj? A to sa prejavilo ako? Promptným upustením
od výstavby strategických radarov v Poľsku a CZ? Znížením počtu vojakov a
techniky v Európe? Politikami „Restart“, alebo „Pivot to Asia“?

„Rétorika NATO, ktorá vychádza z chybnej interpretácie Putinovho
správania – t. j., že sa usiluje o obnovu ZSSR vrátane Pobaltia – má v
skutočnosti ovplyvniť verejnú mienku na Západe a legitimizovať snahu USA
o udržanie dominancie.“

Tak a máme tu konšpiráciu ako vyšitú, ta ra raaam. Škoda len, že autor
si týmto buď kaká do úst (trocha vyššie píše, ako by veľmoci mali
vysielať jasné signály a ako na ne musia reagovať), alebo je totálne
neinformovaný o signáloch, ktoré vysiela Rusko:
1.) Narastajúce vojenské kapacity v priestore pobaltia, ktoré už dnes prakticky znemožňujú obranný zásah spojencov.
2.) Vysoká intenzita vojenských cvičení v oblasti.
3.) Vysoká penetrácia ruských minorít propagandou. Tuna by som rád
dodal, že propagandu dnes oficiálna vojenská doktrína RF vníma ako
integrálnu súčasť vedenia vojny.
4.) Výroky čelných ruských politikov.
5.) Rozmiestnenie nukleárnych taktických zbraní v oblasti a ich
doktrinálnu možnosť použitia „v ťahu bielymi“ už spomínam len ako
perličku na margo toho, ako ten agresívny západ furt len provokuje
pacifistov v Kremli.
6.) A napokon, väčšina tejto údajnej západnej propagandy o tom, že Rusko
akože ohrozuje pobaltie nepochádza z USA, ale odniekiaľ, kde sa ľudia
naozaj obávajú o budúcnosť a vedia, o čom hovoria, dovolím si tieto
krajiny jednu za druhou vymenovať, keďže autor zaseknutý spolu s
niektorými americkými geopolitikmi a realpolitikmi v studenej vojne si
nepovšimol existenciu iných krajín, ako USA a RF: Švédsko, Fínsko,
Litva, Estónsko, Lotišsko, Poľsko. Toto sú národy, ktoré na rozdieľ od
nás vedia aspoň to, aké miesto na mape Európy zaujémajú a historická
pamäť im dosiahne aspoň k ranným 90-tym, keď už nie k 1968.

EDIT: „Myslím si, že omnoho presnejšie je zvoliť ako východisko úvah
variant, že Rusko nekoná z pozície imperiálnej sily, ale z obáv pred
nejakou obdobou Majdanu na Červenom námestí. “
No ale samozrejme, že áno. Ibaže tuna sa už nejedná o bezpečnosť Ruska v
zmysle militárnom, ale o bezpečnosť režimu pred svojimi vlastnými
občanmi. Čo ak by asociačná dohoda s EU naozaj znamenala to, o čom
Ukrajinci snívali? To by mohlo byť pre režim v Kremli zdrcujúce a pre
občanov Ruska inšpirujúce.

„Rusko sa rozhodlo demonštrovať silou, že rozširovanie NATO na Ukrajinu
nepripustí.“ O žiadne rozširovanie NATO nešlo, prostá propagandistická
lož.

tags:russia,propaganda