Mesačné archívy: apríl 2024
If We Were Roma, We Would Not Come Back from Britain – European Press Prize
https://www.europeanpressprize.com/article/roma-not-come-back-britain-2/
He admits there are racists in England as well – Brexit is a good example. However, the level of racism he came across in Slovakia shocked him. “We were in a restaurant in Slovakia. Me and my colleague were served by the waitress. Right next to us sat a group of Roma people and the waitress just shouted at them to get their food from the counter. When they left she started spraying the place with an air freshener. And then she threw the glasses they drank from into the bin,” says Penfold. He has a whole collection of such stories that make us look away in shame.
Dezinformácie a propaganda ako biznis: mapovanie finančného a organizačného pozadia dezinformačných webov na Slovensku – INFOSECURITY.SK
Gov. Pritzker Commencement Address: Kindness is intelligence
How do you spot an idiot? Look for the person who is cruel. The kindest person in the room is often the smartest.” — Gov Pritzker
the best way to spot an idiot look for the person who is cruel
let me explain
when we see someone who doesn't look like us or sound like us or act like us or Love Like Us or Live Like Us the
first thought that crosses almost everyone's brain is rooted in either fear or judgment or both
that's evolution
we survived as a species by being suspicious of things that we aren't familiar with
in order to be kind we have to shut down that animal Instinct and force our brain to travel a different pathway
let me explain
when we see someone who doesn't look like us or sound like us or act like us or Love Like Us or Live Like Us the
first thought that crosses almost everyone's brain is rooted in either fear or judgment or both
that's evolution
we survived as a species by being suspicious of things that we aren't familiar with
in order to be kind we have to shut down that animal Instinct and force our brain to travel a different pathway
empathy and compassion are evolved states of being they require the mental capacity
to step past our most Primal urges this may be a surprising assessment
because somewhere along the way in the last few years our society has come to believe
to step past our most Primal urges this may be a surprising assessment
because somewhere along the way in the last few years our society has come to believe
that weaponized cruelty is part of some well-thought-out master plan
cruelty is seen by some as an adroit cudgel to gain power empathy and
kindness are considered weak
many important people look at the vulnerable only as rungs on a ladder to the top
I'm here to tell you that when someone's path through this world is marked
cruelty is seen by some as an adroit cudgel to gain power empathy and
kindness are considered weak
many important people look at the vulnerable only as rungs on a ladder to the top
I'm here to tell you that when someone's path through this world is marked
with acts of Cruelty they have failed the first test of an advanced Society
they never forced their animal brain to evolve past its first instinct
they never forced their animal brain to evolve past its first instinct
they never forged new mental Pathways to overcome their own instinctual fears
and so their thinking and problem solving will lack the imagination and creativity
that the kindest people have in spades over my many years in politics and
business I have found one thing to be universally true
the kindest person in the room is often the smartest
that the kindest people have in spades over my many years in politics and
business I have found one thing to be universally true
the kindest person in the room is often the smartest
Boli prezidentské voľby pomstou za November 89? A zaveje z Hradu Normalizácia? Pýta sa sociológ Vašečka – Ráno Nahlas
https://pca.st/c06qbi31
V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, ktorá nemá ani základný konsenzus kam patrí a kde sú ľudia ochotní vymeniť svoje slobody a práva za materiálne istoty a pocit bezpečia, hovorí sociológ Michal Vašečka. Ich výsledok je podľa neho rámcovaný aj pomstou za transformáciu Slovenska po Novembri 89 a legitimáciou hesla: „účel svätí prostriedky.“
„Toto je väčšinové Slovensko, Slovensko, ktoré nie je prozápadné, pro-európske a ktoré nemá ani len základný konsenzus o svojej histórií, hodnotách na ktorých stojí no a teraz konečne prišlo k tomu, že ľudia dostávajú zo seba svoje skutočné názory a tak sa teraz vyjavila autentická tvár Slovenska,“ hovorí na margo prezidentských volieb a ich výsledku v dnešnom podcaste Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.
Slovensko má novú hlavu štátu. Po voľbách plných hádzania špiny, šírenia strachu, extrémnej polarizácie a dokonca i otvorených lží sa novým prezidentom stal bývalý a aj súčasný Ficov súputnik Peter Pellegrini. Voľby, ktoré sa napokon stali aj akýmsi referendom o vláde – ale i o geopolitickom smerovaní Slovenska, tak s výsledkom 1,4 milióna verzus 1,25 milióna hlasov, krajinu dokonale rozhádali, no vo výsledku výrazne potvrdili aktuálnu vládnu politiku pevnej ruky a rozdeľovania spoločnosti.
„Máme takú historickú skúsenosť, že nám všetko prejde a dnes zbierame plody toho, že nič skutočne nevydiskutujeme, nemáme celonárodný konsenzus o základných veciach a jednoducho dejinami plávame. Teraz sa tu tiež časť spoločnosti rozhodla, že budeme ďalej plávať dejinami, budeme sa snažiť byť zadobre so všetkými a byť na všetkých milí. Platí však, že keď sa snažíte byť zadobre úplne so všetkými, tak v skutočnosti nie ste zadobre s nikým a pre nikoho nie ste dôveryhodný partner. A presne toto sa o chvíľu stane aj Slovensku,“ hovorí sociológ Michal Vašečka.
Bude nový prezident garantom sľubovaného pokoja a mieru alebo sa stane prevodníkom vládnej politiky a tlampačom Úradu vlády? Ako výsledky týchto volieb zmenia našu politickú scénu a povedú k rýchlejšej a brutálnejšej snahe vládnej garnitúry uchopiť moc nad spoločnosťou?
„V prezidentských voľbách sa ukázala autentická tvár Slovenska. Tvár krajiny, kde sú ľudia pripravení a ochotní vymeniť svoje slobody a ľudské práva za lepšie materiálne istoty a pocit bezpečia. No a až teraz, ak budeme schopní sa pozrieť do zrkadla, môžeme po všetkých tých rokoch konečne začať poctivo budovať konsenzus o tom, kam smerujeme a kde vlastne chceme patriť. Teraz prišiel čas aby sme s ľuďmi hovorili o tom, čo vlastne znamená európska identita a príslušnosť k Európe,“ tvrdí Vašečka.
Podľa neho voľby boli i referendom o vláde, ktorá tak dostala od občanov silný mandát vo svojej politike upevňovania moci a polarizácie spoločnosti. Preto bude vo svojich predstavách o vláde tvrdej ruky už oveľa ambicióznejšia i odvážnejšia v prekračovaní mysliteľných hraníc.
„Čokoľvek urobíte, je to vlastne jedno pretože vždy sa ráta iba výsledok a výsledok je, že si vyhral. To, ako si k tomu prišiel, to si história pamätať nebude. To je jedným z hlavných odkazov prezidentských volieb. Ak sa ale – podľa neho, bude i naďalej takto neférovo a bez pravidiel robiť politika, tak to Slovensko vytlačí na perifériu civilizovaného sveta a tak sa k nám bude svet potom aj správať,“ dodáva Vašečka.
A aké zrkadlo nám tieto voľby nastavili, čo povedali o slovenskej spoločnosti 35 rokov po Nežnej revolúcií a kto sú a čo chcú tí, ktorí v nich vyhrali?
„Ten výsledok rámcuje vymedzenie sa a pomsta. Pomsta za doterajších 35 rokov ponovembrovej transformácie, ktorá v prípade Slovenska naozaj nebola zvlášť vydareným príbehom,“ tvrdí sociológ.
S istou dávkou nadsádzky by sa teda podľa Vašečku výsledok prezidentských volieb dal interpretovať aj ako kontrarevolúciou tých, ktorí sa stali obeťami ponovembrovej transformácie a ďalších skupín, ktorým sa nenaplnili ich sny a predstavy o mieste v sociálnej štruktúre spoločnosti. Navyše, táto masa nespokojencov túžiacich po pomste a odvete je dlhodobo a masívne priživovaná takzvanými travičmi studní kam sociológ zaradil napríklad Vladimíra Mečiara, ale najmä Roberta Fica.
Prezidentské voľby a prezident Pellegrini. Témy pre sociológa Michala Vašečku. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.
Mladí proti antikapitalizmu a strašidlu komunizmu? – Komentáre SME
https://komentare.sme.sk/c/23297453/mladi-proti-antikapitalizmu-a-strasidlu-komunizmu.html
holandského politológa Casa Muddeho, čo si o tejto téme myslí, začal tento popredný odborník na krajnú pravicu svoju odpoveď slovami: „V prvom rade si nemyslím, že fašizmus narastá“. Argumentoval pritom tým, že súčasná radikálna pravica, ktorej podpora vo svete rastie, je od fašizmu kvalitatívne odlišný fenomén.
holandského politológa Casa Muddeho, čo si o tejto téme myslí, začal tento popredný odborník na krajnú pravicu svoju odpoveď slovami: „V prvom rade si nemyslím, že fašizmus narastá“. Argumentoval pritom tým, že súčasná radikálna pravica, ktorej podpora vo svete rastie, je od fašizmu kvalitatívne odlišný fenomén.
Nárast toho, čo sme na pravom aj ľavom okraji politického spektra mohli v minulých rokoch sledovať, tak nebol extrémizmus, ale radikalizmus. Na rozdiel od extrémizmu neodmieta základné demokratické črty, je však kritický k iným hodnotovým alebo praktickým aspektom súčasných liberálnych demokracií, ktoré kritizuje z rôznych viac či menej demokratických pozícií.
A ako sa v tejto kritike líši radikálna ľavica od radikálnej pravice? To napríklad vo svojej štúdii s názvom Čo zostalo na radikálnej ľavici? Európska radikálna ľavica po roku 1989: Úpadok a mutácia vysvetľujú spomínaný Cas Mudde spolu so svojím britským kolegom Lukom Marchom, ktorý sa ako jeden z mála politológov priamo venuje výskumu krajnej ľavice. Kým pre radikálnu pravicu je charakteristická kritika liberálnych aspektov moderných demokracií, akými sú napríklad pluralita či ochrana menšín, v prípade radikálnej ľavice je to, naopak, kritika socioekonomickej štruktúry súčasného kapitalizmu.
Čo na to demokratická teória
Odpoveď na otázku vzájomného vzťahu demokracie a kapitalizmu poskytne rýchly exkurz do demokratickej teórie.
Jeden z jej priekopníkov a najvýznamnejších predstaviteľov zároveň, americký politológ Robert Dahl vo svojej knihe O demokracii, ktorá vyšla aj v českom preklade, označil vzájomný vzťah moderných demokracií a kapitalizmu za antagonistickú symbiózu a prirovnal ho k búrlivému talianskemu manželstvu.
Podľa Dahla, ktorý bol počas svojho života profesorom na Yalovej univerzite, je kapitalizmus na jednej strane pre demokraciu prospešný, pretože produkuje hospodársky rast a materiálny dostatok, ktoré prispievajú nielen k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva, ale aj k jeho následnej občianskej emancipácii. Tým kapitalizmus pozitívne vplýva na rozvoj, upevňovanie a podporu demokracie.
Túto skutočnosť potvrdzujú nielen príklady viacerých pôvodne nedemokratických krajín, v ktorých zavedenie trhového hospodárstva pomohlo naštartovať demokratizačné procesy, akými boli v minulosti napríklad Južná Kórea či Taiwan, ale aj fakt, že z dlhodobého hľadiska sa demokracia etablovala len v krajinách s prevažujúcim trhovým hospodárstvom.
Kapitalizmus má však z pohľadu demokracie podľa Dahla okrem tejto tváre aj druhú, menej vľúdnu. Odkryje sa v momente, keď sa jeho pozitívny vplyv na rozvoj demokracie končí a jeho pôsobenie, naopak, bráni jej ďalšiemu rozvoju a prehlbovaniu.
Táto janusovská povaha kapitalizmu vo vzťahu k demokracii súvisí s jeho prirodzenou tendenciou produkovať ekonomické nerovnosti, ktoré zas vytvárajú nerovnosti politické, teda priamy protiklad k idei politickej rovnosti ako jednému zo základných demokratických predpokladov.
V praxi sa táto nerovnosť prejavuje napríklad existenciou rôznych finančných záujmových skupín tvorených bohatými a vplyvnými ľuďmi, ktorí majú nepomerne väčší vplyv na politické rozhodovanie ako bežný občan. Či už sú to vplyvní lokálni podnikatelia na komunálnej úrovni, oligarchovia a majitelia finančných skupín na národnej úrovni, alebo vlastníci nadnárodných korporácií na medzinárodnej úrovni, moc, vplyv a záujmy všetkých týchto aktérov dostávajú bežného občana často len do pozície akéhosi štatistu. Jeho váhu hlasu svojho času takmer chirurgicky presne zadefinoval Jaroslav Haščák, považovaný za jeden zo symbolov všetkého, čo je na kapitalizme na Slovensku zlé, svojím povestným výrokom „Volič je úplné hovno“.
Nedokonalosť demokracie
Táto nepríjemná, ale zato úprimná pravda, samozrejme, neznamená, že by sme dnes nežili v demokracii. Znamená skôr to, že demokracie, v ktorých žijeme, nie sú a zo svojej povahy ani nikdy nemôžu byť dokonalé.
Ako totiž argumentuje Charles Taylor, jeden z najvýznamnejších žijúcich politických filozofov súčasnosti v knihe Degenerácie demokracie, ktorú pred dvoma rokmi vydalo vydavateľstvo Harvardovej univerzity, demokracia je v prvom rade procesom, cestou k nikdy nedosiahnuteľnému ideálu.
Odpoveďou na nedostatky a problémy moderných demokracií však nemá byť menej, ale viac demokracie, teda nie jej okliešťovanie, ale, naopak, jej prehlbovanie. Práve to však príliš rozbujnený a neregulovaný kapitalizmus sťažuje. Ako v tejto súvislosti dodáva jeden zo spoluautorov spomínanej knihy, americký sociológ Craig Calhoun, ktorý v minulosti pôsobil ako riaditeľ prestížnej Londýnskej školy ekonómie a politických vied, na to, aby sa demokracia mohla rozvíjať, treba kapitalizmus krotiť prostredníctvom rôznych kompromisov, ktoré s ním musí demokracia uzatvárať. Je to tak práve preto, že vzťah demokracie a kapitalizmu v skutočnosti vôbec nie je harmonický, ako sa poniektorí snažia prezentovať, ale, naopak, ambivalentný, komplikovaný, plný vzájomných konfliktov, rozporov a nikdy sa nekončiaceho napätia.
Obchádza Európu strašidlo komunizmu?
Aj preto názory odmietajúce akúkoľvek kritiku kapitalizmu ako nebezpečný komunisticko-totalitárny exces nie sú príliš hodnotným príspevkom do verejnej diskusie, ale skôr tým, čo francúzsky filozof Jacques Derrida nazval strašidlógiou.
V rámci nej sa hrozba komunizmu pochovaná v roku 1989 vracia z politického záhrobia vo forme akéhosi prízraku, ktorý sa namiesto Medzinárodného festivalu duchov a strašidiel udomácnilo v rámci politickej diskusie, a to do takej miery, že ide o etablovanú súčasť zľudoveného politického folklóru.
Skutočnosť je však taká, že kritika negatívnych následkov kapitalizmu na demokraciu môže, a v mnohých prípadoch aj je, nielen úplne legitímnou, ale aj potrebnou a zdravou súčasťou verejnej diskusie v demokratických spoločnostiach. To by si mali mnohí vrátane Mladých proti fašizmu uvedomiť, pretože ako svojho času vyhlásil nemecko-židovský filozof Max Horkheimer: „Kto nie je ochotný hovoriť o kapitalizme, mal by mlčať aj o fašizme.“
Je pukanie v kolene nebezpečné? – Closer SME
Blog N: Ruská ruleta s ruským plynom
https://dennikn.sk/blog/3911076/ruska-ruleta-s-ruskym-plynom/
Teraz v marci, sa odohral útok Putinových rakiet na podzemné zásobníky plynu vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny, blízko hraníc s Poľskom. Pri tomto útoku dokonca ruská raketa preletela takmer 40 sekúnd aj cez vzdušný priestor Poľska.
Význam ukrajinských zásobníkov
Tamojšia sústava podzemných zásobníkov, ktorú tvoria podobne ako u nás, staré vyťažené ložiská plynu, sú so svojou kapacitou takmer 30 mld. kubických metrov najväčšie v Európe. Pre porovnanie, sústava zásobníkov na západnom Slovensku, má uskladňovaciu kapacitu zhruba 3,5 mld. kubíkov.
Ukrajinské zásobníky boli vybudované postupne ešte za čias Sovietskeho zväzu, spolu s výstavbou gigantickej sústavy tranzitných plynovodov, cez ktoré prúdil od 70. rokov sibírsky plyn do Európy. Ako je to bežné u zásobníkov plynu, v lete sa do nich sibírsky plyn z tranzitnej sústavy zatláčal a v zimnom špičkovom mrazivom období slúžili na „doplňovanie“ plynu v nej, aby sa udržali zmluvne dohodnuté objemy pre európskych odberateľov. V posledných rokoch, po výraznom znížení tranzitu ruského Gazpromu cez Ukrajinu, zásobníky slúžili hlavne pre domáci ukrajinský trh. Ale súčasne v nich začali skladovať na zimu svoj plyn aj viacerí európski obchodníci. Hlavne tí, čo pôsobia na okolitých trhoch, vrátane Slovenska. A plyn do nich, ako aj potom spätne k zákazníkom v Európe, prúdil v nemalom objeme práve cez slovenský plynovodný systém.
Marcový raketový útok na zásobník bol precedensom. Dovtedy totiž Putin túto citlivú plynárenskú infraštruktúru, vrátane tranzitných potrubí a kompresorov, vynechával. Zasiahnuté boli len lokálne, zväčša mestské plynárenské distribučné siete. Najväčší incident na tranzitnom plynovode sa dovtedy udial ešte v lete 2022. V dôsledku postupu a okupácie ruskou armádou, bol zastavený tranzitný tok cez Sochranivku – jeden z dvoch tranzitných pohraničných bodov na rusko-ukrajinskej hranici. V prevádzke tak ostal len jeden – kapacitne však vôbec najväčší, v ruskej Sudži na hranici s ukrajinskou Sumskou oblasťou.
Prečo Ukrajinci nechcú predlžovať dohodu o tranzite
Ale odvtedy, napriek všetkým útokom Rusov na kritickú ukrajinskú energetickú infraštruktúru, tranzit plynu cez Ukrajinu smerom na Moldavsko a Slovensko pokračoval prakticky bez vážnejších problémov s priemerným denným objemom okolo 40 mil. metrov kubických. Podľa odhadu za celý minulý rok 2023 Gazprom – tranzitom cez Ukrajinu, predal do Európy plyn za zhruba šesť miliárd dolárov.
Hlavnými odberateľmi tohto plynu, prepraveného cez Ukrajinu, sú okrem Moldavska (presnejšie jeho separatistickej zóny Prednestrovsko), obchodné plynárenské firmy zo Slovenska (hlavne štátne SPP), rakúsky OMV a zopár talianskych firiem. Avšak s ruským plynom sa pomerne čulo obchoduje v rakúskom obchodnom spotovom bode v Baumgartene, hneď pri hranici so Slovenskom. Tento plyn potom končí aj v Česku, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách EÚ.
Ako je aj širšej verejnosti známe, tranzitný kontrakt medzi ukrajinským Naftogazom a Gazpromom, ktorý po veľmi zložitých a zdĺhavých rokovaniach bol nakoniec podpísaný na sklonku roka 2019, končí 31.decembra tohto roka. Na jeho základe za tranzit platia Rusi a tí svoj plyn podobne, ako tomu bolo od sovietskych čias, predávajú európskym zákazníkom až na území EÚ. Aj tento moment určite prispel k tomu, že Putin doteraz ukrajinské tranzitné plynovody ušetril. Lebo pre Gazprom už teraz ostáva v prevádzke len jeden ďalší tranzitný koridor: Turkish Stream cez Čierne more a ďalej cez Balkán opäť smerom na rakúsky Baumgarten, cez ktorý prepravuje len o pár milión kubíkov plynu denne viac, ako cez Ukrajinu.
Ukrajinci opakovane oznámili, že nový priamy tranzitný kontrakt s Rusmi po roku 2024 z viacerých príčin neuzatvoria. Jednou z hlavných je tá, že Rusi a Kremeľ avizujú, že budú pri jeho podpise požadovať, aby sa výmenou za nový tranzitný kontakt Ukrajinci vzdali všetkých svojich nárokov z arbitráží, ktoré vedú proti Rusku a Gazpromu. V nich požadujú odškodné za plynárenské aktíva, ktoré Rusi získali alebo poškodili anexiou Krymu a okupáciou východného Donbasu. Ukrajinci ruskú požiadavku striktne odmietajú nielen preto, že už prvé arbitráže v hodnote niekoľkých miliárd dolárov vyhrali. Ale hlavne preto, že ak by sa týchto plynárenských nárokov zriekli, mohla by to Moskva následne označiť a zneužiť ako medzinárodno-právny precedens, týkajúci sa všeobecne aj anexie Krymu a ukrajinských nárokov na odškodnenie za všetky škody, spôsobených ruskou vojenskou agresiou a okupáciou od roku 2014.
Riziká Ficovej predstavy
Premiér Fico na svojom prvom rokovaní so svojim ukrajinským kolegom Šmyhalom v Užhorode prišiel s návrhom, že tranzit ruského plynu cez Ukrajinu by mohol pokračovať aj budúci rok. Avšak to by museli európski obchodníci nakupovať plyn od Gazpromu nie u seba doma, ako doteraz, ale už na rusko-ukrajinskej hranici. To by znamenalo, že by namiesto Gazpromu museli uzavrieť s ukrajinským plynovodným operátorom priamo zmluvy aj o tranzite tohto plynu až po hranicu so Slovenskom.
Ponechajme teraz bokom veľký balík veľmi konkrétnych a zložitých obchodno-technických záležitostí, ktoré by bolo nutné vyriešiť ešte pred podpisom týchto zmlúv. Pričom už v lete by malo byť jasné, ako a kadiaľ a za akých podmienok plyn od 1.januára 2025 uprostred zimy bude prúdiť, pretože inak hrozí obrovská neistota.
Absolútne kľúčovým momentom celej Ficovej predstavy a schémy je primárne to, že riziko prepravy plynu cez Ukrajinu namiesto Gazpromu preberú na seba jeho európski zákazníci, vrátane štátneho SPP, spolu s Ukrajincami.
A aké sú to konkrétne a veľké riziká nám ukázal práve útok Putinových rakiet na podzemné ukrajinské zásobníky teraz v marci!
Jednoducho ani Európania, ani Ukrajinci, nemajú žiadne páky a garancie, že sa takýto útok nezopakuje uprostred zimy, alebo kedykoľvek po 1.januári 2025 na tranzitnom plynovode, keď už Gazprom nebude niesť za tranzit žiadnu zodpovednosť. Za podmienok, aké sú teraz na Ukrajine, žiadna poisťovňa tieto riziká ani nepoistí. Gazprom svoj plyn Európanom predá na hranici s Ukrajinou a keď následne o neho prídu kvôli ruskému útoku na plynovod, tak sa ho to týkať nebude. Plus takýto útok môže ochromiť prepravu plynu cez Ukrajinu na dlhé obdobie, čo zvlášť v zimnom vykurovacom období, by drasticky zasiahlo dostatok plynu na Slovensku – ak by neexistovala plne funkčná, technicky aj obchodne, iná alternatíva. Plynová kríza z januára 2009, keď vtedy Gazprom náhle a bez varovania prerušil na zhruba dva týždne dodávky cez Ukrajinu, je toho jasným dôkazom.
Keďže k prerušeniu tranzitu cez Ukrajinu mohlo v dôsledku bojov po 24.februári 2022 prísť aj doteraz kedykoľvek (viz. Sochranivka), po mojom nástupe na ministerstvo hospodárstva a po menovaní profesionálneho manažmentu SPP, bolo absolútnou prioritou zabezpečenie alternatívnych dodávok plynu pre prípad, žeby sa prítok plynu z Ruska cez Ukrajinu kedykoľvek zastavil. Manažment SPP to vyriešil zmluvným portfóliom dodávok od celej rady najdôležitejších dodávateľov plynu na európskom trhu. Problém je, že toto portfólio má z rôznych príčin svoju platnosť zatiaľ prevažne len do polovice roka 2025.
Jeho ďalšie, objemové aj časové rozširovanie, ako aj plánovaný nákup dlhodobých kapacít na niektorom z vhodných LNG terminálov, ako to robia všetci hlavní obchodníci v celej Európe a aj v našom regióne, sa už nestihlo dotiahnuť do konca kvôli voľbám a radikálnej výmene vedenia SPP po nich.
To, ako a či budú plynulé a dostatočné dodávky plynu štátnym SPP pre slovenský trh zabezpečené tento rok, a hlavne po 1.januári 2025, nesie už plnú zodpovednosť Ficova vláda a Ministerstvo hospodárstva, spolu s novým vedením SPP. Čas však rýchlo beží a leto, počas ktorého bude nutné opäť doplniť v prvom rade zásobníky u nás doma, prebehne veľmi rýchlo.
Raketový útok na ukrajinský podzemný zásobník plynu je jasným signálom, že ďalšie spoliehanie sa na dodávky ruského plynu tranzitom cez Ukrajinu, je doslova hrou na „ruskú ruletu“. So všetkými následkami pre Slovensko, jeho ekonomiku a občanov.