Hrad Sklabiňa obnovuje už 30 rokov, naťahuje sa s úradmi a podvodníkmi a začína mu byť jedno, kto je vo vláde — Denník N

https://dennikn.sk/4204855/hrad-sklabina-obnovuje-uz-30-rokov-natahuje-sa-s-uradmi-a-podvodnikmi-a-zacina-mu-byt-jedno-kto-je-vo-vlade/

Michal Svateník býva priamo na zrúcanine hradu Sklabiňa, ktorý sa snaží obnovovať. Dnes má 45 rokov a jeho príbeh zachytáva, ako zachraňuje najväčší hrad v Žilinskom kraji, ako už roky bojuje s kameňmi, s úradmi a so špekulantmi. V súčasnosti hrad vlastní občianske združenie Donjon, ktoré Michal Svateník založil.

V rozhovore sa dozviete:

  • ako začal mladý chlapec bývať na zrúcanine hradu;
  • prečo založil občianske združenie, ktoré hrad získalo do prenájmu a potom oň prišlo;
  • ako 19 rokov obnovoval kameň po kameni päťdesiatmetrovú budovu pred hradom a ako nakoniec získal naspäť aj hrad, ktorý by chcel dostať do čo najlepšieho stavu;
  • čo hovorí na myšlienku politikov, že vlastníctvo niektorých pamiatok by mal prebrať štát;
  • a čo plánuje s hradom robiť ďalej.

Viac ako 50 z 80 Ukrajincov, ktorých som zamestnával, už padlo v bojoch, hovorí slovenský podnikateľ — Denník N

https://dennikn.sk/4206372/viac-ako-patdesiat-z-osemdesiatich-ukrajincov-ktorych-som-zamestnaval-uz-padlo-v-bojoch-hovori-slovensky-podnikatel/

Podnikateľ zo Spiša Samuel Bizub má už pätnásť rokov stavebnú firmu v Česku, kde sú podľa neho na podnikanie lepšie podmienky ako na Slovensku.

Od začiatku ruskej agresie výrazne pomáha na Ukrajine, aj armáde – nosí tam terénne vozidlá pre zdravotníkov, pomáha zásobovať ľudí zasiahnutých vojnou, vozí tam aj zdravotnícke pomôcky.

Zamestnával ako robotníkov aj Ukrajincov, väčšina z nich už nežije. „Pre nás nie je slovo vojna čosi vzdialené, že niekto niekde umiera. Nie, zomreli naši kolegovia, kamaráti, ukrajinskí robotníci z našej firmy,“ hovorí Bizub.

V rozhovore sa dočítate:

  • prečo niektoré veci nedarujú, ale zapožičiavajú;
  • že dodávajú šesťkolky 6 × 6 na prevoz ranených vojakov z miest bojov k zdravotníkom;
  • že chápe, že im zo smartfónov miznú citlivé dáta;
  • ako sa pozerá na dilemu Ukrajincov, či bojovať alebo ujsť do zahraničia.

Časopis SVĚT MOTORŮ SPECIÁL – 1/2024 — iKiosek – Pravdy a mýty kolem elektrických aut

Pravdy a mýty kolem elektrických aut. Člověk a klima. Těžba lithia a výroba baterií. Elektromobily a dotace. Elektromobil a energetika. Požáry elektromobilů. Životnost baterie.

Monotematické speciály nejčtenějšího a jasně nejprodávanějšího českého motoristického časopisu Svět motorů s tématy technika, autotesty a ojetiny.

Deväť mesiacov totálnej neistoty a demotivácie. Bývalý vyšetrovateľ NAKA hovorí, čo zažívali po nástupe novej vlády — Denník N

https://dennikn.sk/4178823/devat-mesiacov-totalnej-neistoty-a-absolutna-demotivacia-byvaly-vysetrovatel-naka-hovori-co-zazivali-po-nastupe-novej-vlady/?ref=mpm

Nikto nikomu nezakázal vyšetrovať prípady. Po výmene vedenia polície však zavládla atmosféra, ktorá od práce skôr odrádzala, ako k nej motivovala. Tí, čo v minulosti pracovali na politicky exponovaných kauzách, s vyšetrovaním najzávažnejšej kriminality skončili. Preradili ich na okresy a kraje.
Až 30. augusta, po deviatich mesiacoch od nástupu nového vedenia polície, sa policajti NAKA dozvedeli, kde budú od 1. septembra zaradení. Policajný prezident pôvodne sľuboval, že ich preradia čo najbližšie k miestu bydliska. Nie u všetkých to tak aj naozaj je.

„Je pravda, že som do práce dochádzal aj predtým. Mal som ale motiváciu. Chcel som pracovať na prípadoch, ktoré sa vtedy vyšetrovali“, priznáva policajt. Finančne mu to vychádzalo. Lenže teraz je to iné. Preradenie na okresné riaditeľstvo znamená pokles platu o niekoľko stoviek eur.

„Budem robiť niečo, čo robiť nechcem, platovo klesnem a ešte mám prejazdiť dvesto, tristo eur na benzíne?“ pýta sa. Dodáva, že má kolegov, ktorí dopadli ešte horšie.

„Kolega, ktorý má za sebou publikačnú, ale aj pedagogickú činnosť, skončil na okrese. Je to dlhoročný vyšetrovateľ,“ opisuje policajt príklad, ktorý je v rozpore s tým, čo tvrdí Solák.

„Alebo kolega z východu. Vyšetroval podozrenia pri verejných obstarávaniach na ministerstve vnútra. Skončil ako odborník na rómske komunity,“ pridáva vzápätí ďalší príklad. Ide o bývalého vyšetrovateľa z Košíc, ktorého z elitného útvaru preradili na obvodné oddelenie. Tam, kde policajti začínajú.

Nadriadený mu teraz oznámil, že hlavnou náplňou jeho novej práce bude hliadková a obchôdzková služba. Po viac ako desiatich rokoch v polícii.

Denník N sa s týmto policajtom skontaktoval. Rozhodnutie vedenia nechcel komentovať.

Nie je pritom sám. Medializovaný bol aj prípad vyšetrovateľa Martina Juhása, vďaka ktorému vznikli na jeseň 2021 odposluchy z poľovníckej chaty.

Verejnosť sa tak dozvedela, ako dobre sa premiér Robert Fico poznal s dnes už nebohým bývalým majiteľom firmy Bonul Miroslavom Bödörom. Jeho syn Norbert je podozrivý, že aj s Tiborom Gašparom viedli políciu ako zločineckú skupinu. Obom sa premiér snažil pomôcť, aby sa dostali z väzby na slobodu.

Juhás klesol platovo ešte viac. Zo siedmej triedy padol do druhej. Jeho úlohou bude práca referenta, ktorý prijíma trestné oznámenia.

Policajného prezidenta sme sa preto opäť opýtali, či je takéto preradenie v poriadku a nie je v rozpore s jeho vyjadreniami o prínose policajtov. Nejde, naopak, o plytvanie potenciálom? „Každého potenciál bude určite využitý,“ reagovali z policajného prezídia.

Den trifidov – o samostatnosti

str 156
„A tady přichází ke slovu vedení. Vůdce plánuje, ale je natolik chytrý, aby o tom nemluvil. Když se změny ukáží nevyhnutelné, podstrčí je jako ústupky – dočasné, samo sebou – vynucené okolnostmi, ale je-li to dobrý vůdce, podstrkuje je ve správných dávkách, aby už zůstaly v platnosti natrvalo. Proti každému plánu se najdou nějaké nepřekonatelné námitky, ale v případě krajní nezbytnosti se ústupky udělat musí.“
„To mi zní dost machiavelisticky. Mám rád, když vidím svůj cíl před sebou a můžu jít přímou cestou za ním.“
„Většina lidí zas právě naopak, i když by asi namítali, že to není pravda. Dávají přednost tomu, aby se jim lichotilo, aby byli obelhávání a třeba i nuceni. Nemůžou se tak nikdy dopustit chyby, a když už nějakou udělají, vždycky za ni může něco nebo někdo jiný. To tvoje ,přímo za cílem` je vyloženě mechanistický názor, a lidi jako takoví nejsou žádné stroje. Mají svůj vlastní rozum – většinou ten selský, kterému je nejlíp na známé, vyšlapané cestě.“

Strach, vyhrážky a chaos. Ako vyzerá rozvrat ministerstva kultúry zvnútra — Denník N

https://dennikn.sk/4169756/strach-vyhrazky-a-chaos-ako-vyzera-rozvrat-ministerstva-kultury-zvnutra/

„Raz som prišla ráno do práce a kolegyňa mi hovorí: ‚Vieš, že máme v parlamente zákon?‘ Ostala som v šoku. Nezachytili sme ani len chodbový šum, že sa niečo robí. To znamená jedinú vec – že nič z toho, čo sa ocitne v parlamente za ministerstvo kultúry, sa v skutočnosti na ministerstve nerobí,“ hovorí jedna z úradníčok, s ktorými sme hovorili.

Platí to v podstate o všetkých zásadných legislatívnych zmenách, ktorými oblasť kultúry tento rok prešla: od zmien vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde, v zákone o múzeách a galériách aj vo verejnoprávnom médiu. „Keď sa zákon o RTVS dostal do parlamentu, tiež sa to kolegyne, pod ktoré agenda patrí, dozvedeli ráno pri káve. Je to absurdné,“ hovorí dlhoročná zamestnankyňa v štátnej správe. V oboch prípadoch sa podľa nej núka tá istá otázka: kto tie zákony písal, ak nie my?

„Nech prišiel v minulosti ktokoľvek s akýmkoľvek nápadom, aj čisto politickým, najprv nás oslovili a vypýtali si podklady, analýzy, stanovisko. A my sme im ho, samozrejme, pripravili a snažili sa aj vysvetliť celý kontext a dôsledky. Niektoré bitky sme prehrali, niektoré vyhrali, ale bola to diskusia. Dnes nič také neexistuje,“ dodáva.

Porady užšieho tímu vedúcich zamestnancov napokon „zdegradovali“ na ponosovanie na súčasnú podobu kultúry a odpor voči všetkému cudziemu, nielen LGBTI ľuďom či migrantom. „Jediný Švolík (generálny riaditeľ sekcie umenia, médií a autorského práva) obhajoval slobodu umenia, to by som chcel vyzdvihnúť. Ja som bol ticho, nezapájal som sa a myslel som si svoje. Inak to bolo nechutné. Celé to bolo o tom, aké je súčasné umenie a kultúra zvrátené a treba ho zrušiť. Dve tretiny každej porady. My verzus oni. Slovensko pod útlakom cudzích kultúr, za totality bolo lepšie a tak ďalej.“

Samotný spôsob komunikácie Lukáša Machalu, ktorú opisujú bývalí či stále aktuálni zamestnanci a zamestnankyne ministerstva, budí pozornosť. „Cukor a bič je jeho tradičná pracovná metóda, v jednej vete sa vám aj hrozí vyhadzovom, aj vám poďakuje za prácu,“ vraví bývalý zamestnanec. Každé stretnutie vraj sprevádzalo zastrašovanie a vyhrážanie.

Na fungovanie ministerstva s viac ako dvesto zamestnancami to podľa neho nemá pozitívny vplyv, skôr naopak. „Všetci sú vyplašení, aj jeho vlastní ľudia, s ktorými si tyká. Nikto nevie, čo vlastne chce, lebo to, čo povie v jeden deň, sa na druhý deň môže úplne otočiť. Poveruje ľudí úlohami na základe nepravdivých informácií a robí úplne skratové emocionálne rozhodnutia. Totálny chaos,” hovorí bývalý zamestnanec o Machalovi.

V tomto kontexte vidí aj odvolávania vo vnútri ministerstva a v kultúrnych inštitúciách. „Je zjavné, že je oddaný kmeňovému zmýšľaniu. Koná spôsobom, že jeho kmeň je pod útokom cudzieho kmeňa a on musí nastoliť spravodlivosť. A ak niekto jeho kmeňu robí zle, napríklad v podobe protestov či kritiky, tak aj on musí urobiť zle – napríklad odvolávaním,“ hovorí bývalý úradník.