Michal Svateník býva priamo na zrúcanine hradu Sklabiňa, ktorý sa snaží obnovovať. Dnes má 45 rokov a jeho príbeh zachytáva, ako zachraňuje najväčší hrad v Žilinskom kraji, ako už roky bojuje s kameňmi, s úradmi a so špekulantmi. V súčasnosti hrad vlastní občianske združenie Donjon, ktoré Michal Svateník založil.

V rozhovore sa dozviete:

• ako začal mladý chlapec bývať na zrúcanine hradu;
• prečo založil občianske združenie, ktoré hrad získalo do prenájmu a potom oň prišlo;
• ako 19 rokov obnovoval kameň po kameni päťdesiatmetrovú budovu pred hradom a ako nakoniec získal naspäť aj hrad, ktorý by chcel dostať do čo najlepšieho stavu;
• čo hovorí na myšlienku politikov, že vlastníctvo niektorých pamiatok by mal prebrať štát;
• a čo plánuje s hradom robiť ďalej.

Podnikateľ zo Spiša Samuel Bizub má už pätnásť rokov stavebnú firmu v Česku, kde sú podľa neho na podnikanie lepšie podmienky ako na Slovensku.

Od začiatku ruskej agresie výrazne pomáha na Ukrajine, aj armáde – nosí tam terénne vozidlá pre zdravotníkov, pomáha zásobovať ľudí zasiahnutých vojnou, vozí tam aj zdravotnícke pomôcky.

Zamestnával ako robotníkov aj Ukrajincov, väčšina z nich už nežije. „Pre nás nie je slovo vojna čosi vzdialené, že niekto niekde umiera. Nie, zomreli naši kolegovia, kamaráti, ukrajinskí robotníci z našej firmy,“ hovorí Bizub.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo niektoré veci nedarujú, ale zapožičiavajú;
• že dodávajú šesťkolky 6 × 6 na prevoz ranených vojakov z miest bojov k zdravotníkom;
• že chápe, že im zo smartfónov miznú citlivé dáta;
• ako sa pozerá na dilemu Ukrajincov, či bojovať alebo ujsť do zahraničia.

Monotematické speciály nejčtenějšího a jasně nejprodávanějšího českého motoristického časopisu Svět motorů s tématy technika, autotesty a ojetiny.

„Raz som prišla ráno do práce a kolegyňa mi hovorí: ‚Vieš, že máme v parlamente zákon?‘ Ostala som v šoku. Nezachytili sme ani len chodbový šum, že sa niečo robí. To znamená jedinú vec – že nič z toho, čo sa ocitne v parlamente za ministerstvo kultúry, sa v skutočnosti na ministerstve nerobí,“ hovorí jedna z úradníčok, s ktorými sme hovorili.

Platí to v podstate o všetkých zásadných legislatívnych zmenách, ktorými oblasť kultúry tento rok prešla: od zmien vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde, v zákone o múzeách a galériách aj vo verejnoprávnom médiu. „Keď sa zákon o RTVS dostal do parlamentu, tiež sa to kolegyne, pod ktoré agenda patrí, dozvedeli ráno pri káve. Je to absurdné,“ hovorí dlhoročná zamestnankyňa v štátnej správe. V oboch prípadoch sa podľa nej núka tá istá otázka: kto tie zákony písal, ak nie my?

„Nech prišiel v minulosti ktokoľvek s akýmkoľvek nápadom, aj čisto politickým, najprv nás oslovili a vypýtali si podklady, analýzy, stanovisko. A my sme im ho, samozrejme, pripravili a snažili sa aj vysvetliť celý kontext a dôsledky. Niektoré bitky sme prehrali, niektoré vyhrali, ale bola to diskusia. Dnes nič také neexistuje,“ dodáva.

…

Porady užšieho tímu vedúcich zamestnancov napokon „zdegradovali“ na ponosovanie na súčasnú podobu kultúry a odpor voči všetkému cudziemu, nielen LGBTI ľuďom či migrantom. „Jediný Švolík (generálny riaditeľ sekcie umenia, médií a autorského práva) obhajoval slobodu umenia, to by som chcel vyzdvihnúť. Ja som bol ticho, nezapájal som sa a myslel som si svoje. Inak to bolo nechutné. Celé to bolo o tom, aké je súčasné umenie a kultúra zvrátené a treba ho zrušiť. Dve tretiny každej porady. My verzus oni. Slovensko pod útlakom cudzích kultúr, za totality bolo lepšie a tak ďalej.“

Samotný spôsob komunikácie Lukáša Machalu, ktorú opisujú bývalí či stále aktuálni zamestnanci a zamestnankyne ministerstva, budí pozornosť. „Cukor a bič je jeho tradičná pracovná metóda, v jednej vete sa vám aj hrozí vyhadzovom, aj vám poďakuje za prácu,“ vraví bývalý zamestnanec. Každé stretnutie vraj sprevádzalo zastrašovanie a vyhrážanie.

Na fungovanie ministerstva s viac ako dvesto zamestnancami to podľa neho nemá pozitívny vplyv, skôr naopak. „Všetci sú vyplašení, aj jeho vlastní ľudia, s ktorými si tyká. Nikto nevie, čo vlastne chce, lebo to, čo povie v jeden deň, sa na druhý deň môže úplne otočiť. Poveruje ľudí úlohami na základe nepravdivých informácií a robí úplne skratové emocionálne rozhodnutia. Totálny chaos,” hovorí bývalý zamestnanec o Machalovi.

V tomto kontexte vidí aj odvolávania vo vnútri ministerstva a v kultúrnych inštitúciách. „Je zjavné, že je oddaný kmeňovému zmýšľaniu. Koná spôsobom, že jeho kmeň je pod útokom cudzieho kmeňa a on musí nastoliť spravodlivosť. A ak niekto jeho kmeňu robí zle, napríklad v podobe protestov či kritiky, tak aj on musí urobiť zle – napríklad odvolávaním,“ hovorí bývalý úradník.