O okupacii mozeme diskutovat len na uzemi Zakarpatskej rusi (a znamej kauzy „cervenej ceruzky“) a na severe Slovenska, kde nejake uzemie zabralo Polsko, Ceskoslovensko naopak ziskalo madarske obce, ktore dnes volame Jarovce, Rusovce a Cunovo.

Politicky vsak od maja 1945 do novembra 1945 vladla Fierlingerova vlada (bol socialny demokrat, ale mal slabost pre komunisticke idei), pocas ktorej sa schvalil ten nestastny Kosicky vladny program, ktory vylucil HSLS a agrarnikov (ale uz pred majom 1945 muselo byt Benesovi jasne, ze jeho exilova vlada sa do oslobodeneho Ceskoslovenska uz nevrati) a tento akt pripravy volieb v 1946 mozeme vnimat ako mocensky nastroj vmiesavania Sovietskeho zvazu do vnutropolitickeho boja.

Perlickou je napriklad to, ako sa cast exilovej vlady podrobila Kosickemu vladnemu programu (clenmi tej Fierlingerovej prvej vlady boli aj exilove osobnosti nesocialistickej ludovej strany), aby sa vyhli nemoznosti kandidovat vo volbach v 1946.

Po odchode cudzych vojsk v novembri 1945 bola na zaklade Kosickeho vladneho programu zlozena dalsia vlada pod vedenim Fierlingera (perlicka – zmenil sa v jej vedeni len jeden clovek).

REGIÓN. K zubárovi sa nedá ísť bez hotovosti alebo platobnej karty. Menšie zákroky začínajú pri desiatkach eur, väčšie sa rovnajú aj celoročnému zárobku. Ide najmä o implantáty či zubné náhrady.

Z prieskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že najviac peňazí Slováci platia za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára. Prieskum sa uskutočnil od 10. do 17. apríla na vzorke 1014 respondentov.

Cestovanie za zubármi eviduje aj najväčšia zdravotná poisťovňa: „Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015.“

Ministerstvo zdravotníctva pridáva destinácie, kam kroky Slovákov smerujú: do Maďarska či Poľska. Dentálna turistika prekonáva vzdialenosti. Ľudia vyhľadávajú zubárov aj v Srbsku, Čiernej Hore, na Ukrajine či Turecku.

Podľa zubára zo súkromnej kliniky sa v praxi stretávajú aj s opačnou situáciou: domov na ošetrenie prichádzajú Slováci dlhodobo žijúci v krajinách Únie.

Rozdiely sú v tisíckach

Celý život pracujeme a odvádzame si do zdravotnej poisťovne. Keď ale potrebujeme ošetrenie, pripraviť si musíme peňaženku alebo kartu.

Podľa Levičanky Aleny ide o nemalé sumy. Vytrhnúť jej museli štyri spodné zuby. Už dlhšie jej niektoré chýbali, preto sa rozhodla pre radikálny krok: dať si spraviť úplnú spodnú náhradu. Začala zisťovať možnosti a finančné náklady. Najskôr na Slovensku, potom aj v zahraničí. Ostala nemilo prekvapená: „Ceny u nás sú niečo nenormálne.“

Po zvážení viacerých alternatív sa rozhodla vycestovať do maďarského pohraničia. V meste Győr je niekoľko kliník, vybrala si jednu. V polovici augusta absolvovala úvodnú konzultáciu, v septembri má termín zákroku.

„Rozhodovala som sa medzi Bratislavou a Győrom. Vzdialenosť z Levíc je približne rovnaká, 120 kilometrov, ponúkli mi rovnaký typ implantátu. Cena v Győri je polovičná. V Srbsku by napríklad bola tretinová,“ hovorí.

Podľa jej slov si v Bratislave za štyri implantáty, na ktoré osadia keramický mostík, zapýtali 13,5-tisíca eur. „V Maďarsku zaplatím 6,5-tisíca, táto cena je aj s uspaním. V Bratislave bol k tomu ďalší poplatok,“ porovnáva.

Výhodou podľa jej slov je, že ráno príde, spravia jej zákrok a večer odíde domov s dočasnou náhradou. Po troch mesiacoch sa vráti a náhradu vymenia za keramický mostík. Bude osadený napevno na štyroch keramických zuboch, nie vyberateľný.

Destinácie zubnej turistiky

Neodradila ju ani jazyková bariéra, zobrala si so sebou kamarátku, ktorá vie po maďarsky. Nakoniec sa s lekárom rozprávala po nemecky. „V Ostrihome je dokonca klinika, kde sa dohovoríte po slovensky,“ sumarizuje Levičanka, čo zistila pri prieskume trhu.

Pri hľadaní kliniky natrafila aj na ďalšie destinácie, kam Slováci vyrážajú za dentálnou turistikou.

„Napríklad idú na dva týždne do Čiernej Hory na dovolenku a v rámci nej si dajú urobiť zuby,“ pridáva jednu z možností.

Podľa jej slov sú vychytení aj zubári v Srbsku, kde žije slovenská komunita. Napríklad v Novom Sade či Kysáči. Reklamy majú na sociálnej sieti, komentáre pacientov sú pozitívne, hovoria o ochote a ústretovosti lekárov, kvalite overenej rokmi a priaznivých cenách. Zákazníkom vedia zabezpečiť ubytovanie a dopravu.

Na letáku jednej z kliník sú ceny nasledovné: biela výplň vyjde 15 až 20 eur, zubná protéza 120 až 150 eur, kovokeramická korunka 50 až 70 eur a fixný ortodontský strojček na vyrovnávanie zubov 500 eur.

V mekke zubárov

Skúsenosť so zubármi v zahraničí má aj ďalšia Levičanka. Lea žije dlhodobo vo Viedni, kde si odvádza do systému.

„V minulosti som ale navštevovala zubára v maďarskom meste Mosonmagyaróvár, kúsok za hranicami. Ľudia tam chodili kvôli nižším cenám za korunky, mostíky, implantáty. Pred asi desiatimi rokmi stál zákrok All-on-4, čo je uchytenie protézy na štyroch zubných implantátoch, okolo 3-tisíc eur. Teraz sa to tam už ale neoplatí,“ tvrdí.

Kúpeľné mestečko Mosonmagyaróvár je známe silným zastúpením zubárov.

Klientelu majú z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a v posledných rokoch aj zo Slovenska.

Aktuálne si Levičanka robí prieskum, kde si dá spraviť novú spodnú protézu. Registruje reklamy na zákroky v Turecku, skúsenosti z jej okolia ju ale od tejto krajiny odrádzajú.

Dentálna turistika je obojsmerná

Cestovanie Slovákov za novými zubami do zahraničia eviduje rezort zdravotníctva: „Vo väčšine prípadov ide o výkony protetického ošetrenia alebo ošetrenia zavedením implantátov.“

Podľa vyjadrenia komunikačného odboru sú tieto výkony u nás a aj v zahraničí hradené mimo zdravotného poistenia – pacient si ich uhrádza podľa cenníka výkonov danej zubno-lekárskej praxe.

Ministerstvo zdravotníctva na základe informácií od pacientov eviduje, že pacienti chodia na zubné ošetrenie do Maďarska, Poľska. Naopak našich zubárov navštevujú občania Rakúska.

Potvrdzuje to aj lekár Marcel Podhorec zo zubnej kliniky v Trenčíne: „Slováci dlhodobo žijúci v krajinách EÚ využívajú našu zubnú starostlivosť pre komplexnú terapiu chrupu. Je to zvyčajne o dôvere k slovenským lekárom a samozrejme hlavne o finančnej stránke celého ošetrenia.“

Zubár pridáva aj najčastejšie úkony a ich ceny: kompletná cena kompozitnej/bielej výplne sa môže líšiť v závislosti od postupu, veľkosti deštrukcie zuba, pripadne použitia anestézy a iných pomocných postupov. Začína sa od 40 eur a končí v oblasti 200 eur.

Extrakcie podľa druhu, zložitosti a potreby pooperačného ošetrenia od 30 eur až po komplikovanú extrakciu retinovaného zubu múdrosti od 250 eur. Doplnenie chýbajúceho zubu pomocou implantátu sa začína od 1250 eur. Horná/dolná parciálna/totálna náhrada od 600 eur.

K cestovaniu do zahraničia hovorí, že podľa jeho vedomostí Slováci vyhľadávajú ošetrenie v Maďarsku či na Ukrajine, no vo veľmi obmedzenom množstve.

„Je to zrejme dané menším rozdielom v cenách a pripočítaním cestovných a časových nákladov, a tiež nemožnosti riešiť prípadné vzniknuté problémy opäť za hranicami. Zvyčajne to závisí od blízkosti hraníc.“

Za lekármi cestujeme už niekoľko rokov

„Od 1. októbra 2013 má poistenec každej zdravotnej poisťovne možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne,“ reagovala Ivana Štefúnová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Pridáva, že mnohí ľudia, ktorí žijú v blízkosti hraníc, sa z rôznych dôvodov chodia liečiť do susednej krajiny.

„Pohraničné regióny tvoria 65 percent územia Slovenskej republiky, z toho z 25 regiónov až 17 je pohraničných. Možnosti, ktoré EÚ smernica ponúka, využívajú v praxi pacienti najmä v susedných pohraničných regiónoch. Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015,“ naznačuje, odkedy cestovanie za lekármi naberá na intenzite.

Pridáva, že poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas.

Teda v prípade zubnej turistiky žiadny príspevok nedostane.

Ak by sa dal zákrok spraviť u zmluvného lekára, pri úhrade stomatologickej starostlivosti, vrátane zubnej protézy, postupuje VšZP v súlade s platným zoznamom zdravotníckych pomôcok na mieru. „Presne definuje podmienky, za akých môže byť zubná protéza uhradená z verejného zdravotného poistenia a stanovuje aj výšku úhrady zdravotnej poisťovne a výšku doplatku pacienta,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Podľa jej slov skutočná výška doplatku pacienta však môže byť a spravidla je aj iná, v závislosti od použitého materiálu, ktorý je cenovo variabilný a od ceny práce, ktorú si stanoví zubný technik.

„Z verejného zdravotného poistenia sú hradené len štandardné materiály. Nadštandardné materiály a služby si pacient hradí sám. Aj v prípade chýbajúcich zubov môžu byť výrazné cenové rozdiely pri použití rôznych materiálov alebo techník.“

Čítajte viac: https://mylevice.sme.sk/c/23208643/slovaci-sa-dali-na-zubnu-turistiku-usetria-aj-tisicky-eur.html

Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc vyzýva parlament, aby návrh zákona neschválil. Pokuta 15-tisíc eur a tlačenie k vyzradeniu zdrojov na súde totiž môže byť ďalším vládnym nástrojom na šikanu novinárov.

Vláda dnes (30. októbra) schválila poslanecký návrh zákona z dielne poslancov SNS vrátane jej predsedu Andreja Danka. Návrh prináša novú formu práva na opravu, ktorá sa bude vzťahovať na tlačené médiá aj spravodajské weby.

„Vnímam to ako ďalší krok, ktorý má novinárom a médiám znepríjemniť život a skomplikovať ich prácu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne Marína Urbániková.

Danko hovoril o opatrení, ktoré má zatočiť s „klamstvami novinárov“ aspoň od mája. Slovensko pritom už dnes má v legislatíve právo na vyjadrenie, v rámci ktorého môžu politici vyzvať médium, aby uverejnilo opravu nepravdivého článku. Po novom však bude novinárom hroziť pokuta tisíc až 15-tisíc eur, ak opravu nezverejnenia.

„Hrozí, že právo na opravu sa stane prostriedkom na šikanovanie médií,“ hovorí Pavol Szalai, vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán. Organizácia vyzýva parlament, aby zákon v druhom čítaní odmietla.

„Hoci v konečnom dôsledku rozhodne o oprave súd, vágna definícia predmetu práva na opravu a ďalšie prvky návrhu zakladajú podmienky pre jeho zneužívanie proti novinárom,“ myslí si Szalai.

Čo mení Dankovo právo na opravu

Podľa Dankovho návrhu zákona bude môcť politik žiadať o opravu článku, nebude však musieť dokazovať, že je nepresný alebo klamlivý. Svoju pravdu si, naopak, budú musieť obhájiť samotní novinári. To je podľa oslovených odborníkov problém napríklad pri zdrojoch, ktoré nechceli byť verejne menované.

„Ktokoľvek bude môcť podať žiadosť o opravu a prinútiť tak vydavateľov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, prípadne aj na súde,“ hovorí Barbora Bukovská, riaditeľka pre oblasť práva a politiky v medzinárodnej organizácii pre ochranu slobody slova ARTICLE 19.

Politik nebude musieť ani preukázať, že mu článok spôsobil škodu. Stačiť mu bude „subjektívny pocit“. To podľa Bukovskej ide proti usmerneniam Rady Európy o práve na opravu.

Bukovská ďalej upozorňuje, že zákon umožňuje domáhať sa opravy aj štátnym a verejným orgánom, napríklad ministerstvám, čo tiež ide proti Rade Európy, ktorá v tom vidí „zjavné možnosti zneužitia“. Verejné orgány podporované daňovými poplatníkmi podľa nej nemôžu mať osobnostné práva ani sa ohrádzať proti poškodeniu dobrej povesti.

V pôvodnom znení tiež poslanci chceli, aby súdy o oprave rozhodli rovnako rýchlo ako o neodkladnom opatrení, teda do tridsiatich dní. Vládna sekcia legislatívy odporučila túto lehotu odstrániť, keďže by to súdom nedalo dosť času na preskúmanie sporu.

Novinárom stále hrozia roky vo väzení

Oslovení odborníci sa zhodli, že návrh zákona neprispeje k skvalitneniu mediálneho prostredia, ako to tvrdia jeho navrhovatelia.

„Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ hovorí Szalai.

Urbániková tiež upozorňuje, že Slovensko má skôr opačný problém než ten, ktorý rieši novela. „Problémom sú skôr šikanózne žaloby a trestné oznámenia namierené proti novinárom a médiám,“ hovorí a upozorňuje, že aj po novele trestného zákona, ktorá výrazne znížila trestné sadzby napríklad za korupciu alebo podvody, zostalo za ohováranie odňatie slobody až na osem rokov. To je jedna z najprísnejších sadzieb v Európe.

V EÚ začne na budúci rok platiť Európsky akt o slobode médií. Európske štandardy samotné právo na opravu alebo odpoveď nezakazujú, môže však závisieť od jeho konkrétnej formy. Akt napríklad zakazuje členským štátom zadržať či sankcionovať novinárov z dôvodu, že by odmietli zverejniť informácie o svojich zdrojoch.

Členské štáty by tiež nemali narúšať nezávislosť verejnoprávnych médií, čo je otázne v prípade slovenskej novely, ktorá RTVS zmenila na STVR. Či Európska komisia bude slovenské zákony považovať za nekompatibilné s Aktom, uvidíme v priebehu budúceho roka.