|
Prokremeľský slovník |
Ako je to v skutočnosti |
|
„Ruská sebaobrana“ |
Útok na suverénny štát, ktorý nepredstavuje žiadnu hrozbu, a invázia na jeho územie.
|
|
„Obmedzená vojenská operácia“ |
Celoplošný útok, raketové útoky, letecká a pozemná invázia, útoky na civilistov vrátane miest a infraštruktúry, rozsiahle bombardovanie miest.
|
|
„Nejde o okupáciu“ |
Úmysel okupovať čo najväčšie územie a čo najdlhšie. Snaha dostať Ukrajinu na neobmedzený čas pod kontrolu Moskvy. |
|
„Denacifikácia Ukrajiny“ |
Represie stalinského typu voči zvoleným legitímnym predstaviteľom zvrchovanej krajiny. |
|
„Usporiadanie volieb novej vlády“ |
Falošná demokracia pod hrozbou násilia na nastolenie bábkovej vlády naklonenej Kremľu. |
|
„Rokovania“ |
Maximalistické požiadavky za súčasného bombardovania civilistov. Snaha o získanie času na preskupenie jednotiek, doplnenie paliva a opätovné posilnenie vojenskej mašinérie, ktorej postup bol spomalený ukrajinským odporom. |
|
Pod nacistickou okupáciou počas druhej svetovej vojny trpeli len Rusi.
|
Spôsob, akým Kremeľ narába s problematikou nacizmu, vyvoláva dojem, že počas druhej svetovej vojny trpeli len Rusi. To nie je pravda. V pomere podľa veľkosti krajiny trpela Ukrajina a ukrajinský národ počas nacistickej okupácie najviac. Viac Ukrajincov zomrelo v boji proti nacistom než v boji za Hitlera. |
|
Zelenskyj a kyjevskí lídri sa dopúšťajú genocídy proti obyvateľom Donbasu/rusky hovoriacemu obyvateľstvu. |
Vyjadrenia Putina, Lavrova a ďalších ruských lídrov o genocíde sú absolútne neprijateľné. Samotné použitie slova genocída je nemiestne. Podľa dohovoru Organizácie Spojených národov (otvorí sa na novej karte) |
|
sa pod pojmom genocída rozumie „úmysel zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“. Nič nenasvedčuje tomu, že by moderný ukrajinský štát chcel zničiť časť svojho obyvateľstva, ktoré hovorí po rusky. Ukrajinské zákony zaručujú slobodu používať ruský jazyk, kultúru a tradície v každodennom živote. Prezident Zelenskyj a vláda okrem toho túto skupinu obyvateľstva uznávajú (pozri časť „Kyjev zakazuje ruský jazyk a kultúru“). Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by rusky hovoriaci obyvatelia alebo príslušníci ruského etnika žijúci na východe Ukrajiny čelili genocíde. Potvrdzujú to správy, ktoré uverejnila Rada Európy, Vysoký komisár OSN pre ľudské práva (otvorí sa na novej karte) aj OBSE. Tvrdenia o genocíde sú nehanebným klamstvom Putina. Zároveň sú urážkou miliónov obetí predchádzajúcich vojen. O genocíde možno hovoriť v súvislosti s druhou svetovou vojnou. Slobodan Milošević bol v 66 prípadoch obvinený z genocídy, zo zločinov proti ľudskosti a z vojnových zločinov, ktoré spáchal v rokoch 1991 až 1999 v Chorvátsku, Bosne a Hercegovine a Kosove. Obeťami týchto zločinov boli státisíce ľudí v bývalej Juhoslávii. Milošević zomrel počas procesu pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. Pokiaľ ide o počet ľudí zasiahnutých touto Putinovou vojnou: ak sa pozrieme na počet ľudí zranených alebo zabitých počas tejto Putinovej vojny, ktorú začal v roku 2014, je jasné, že oveľa viac zabitých, zranených alebo vysídlených osôb či osôb nútených utiecť pred vojnou do bezpečia je na ukrajinskej strane. Do 24. februára bolo v tejto vojne zabitých približne 13 000 ľudí vrátane viac ako 3 000 civilistov. Ešte viac osôb bolo zranených. Drvivá väčšina bola na strane vedenej ukrajinskou vládou, a to v dôsledku bombardovania, ostreľovania a útokov rôzneho druhu zo strany ozbrojených militantov podporovaných Moskvou. Monitorovacia misia OBSE (otvorí sa na novej karte) tieto skutočnosti denne dokumentuje. Hoci je Rusko členom OBSE, spolu so svojimi militantmi rôznymi spôsobmi sťažuje činnosť tejto misie, a to pravdepodobne preto, že nechce, aby pravda vyšla najavo. Počet obetí, ktoré majú na svedomí ruské sily, narastá každou hodinou. Od 24. februára sme každý deň svedkami brutálneho a nevyprovokovaného celoplošného útoku na Ukrajinu: raketové útoky, letecké bombardovanie, delostrelecké ostreľovanie civilných cieľov.
|
|
|
Kyjev nastolil humanitárnu a finančnú blokádu Donbasu. |
Nie je to pravda. Veľká časť obyvateľstva Donbasu celé roky pravidelne vstupuje do oblastí kontrolovaných Kyjevom za podnikaním, nákupmi, alebo aby si vybrali svoje ukrajinské dôchodky. Priechody zostali otvorené na tieto i iné účely.
|
|
Kyjev zakazuje ruský jazyk a kultúru. |
Nie je to pravda. Ukrajina prijala v roku 2019 zákon, ktorým sa zabezpečuje fungovanie ukrajinského jazyka ako štátneho jazyka (otvorí sa na novej karte), ale týmto zákonom sa upravuje len používanie ukrajinského jazyka vo verejnej sfére. V súkromnej komunikácii, tlači, rádiu, televízii, vo vzdelávaní aj v sektore služieb sa môže voľne používať ruský jazyk a iné jazyky národnostných menšín. Takisto sa v nich môžu vydávať knihy. Podľa uvedeného zákona je iné jazyky možné používať aj v systéme zdravotnej starostlivosti a pri presadzovaní práva. Ďalšie príklady dezinformácií nájdete tu. |
|
Dohody z Minska: Kyjev a jeho západní patróni ich zmietli zo stola.
|
Kremeľ sa snaží zakryť skutočnosť, že Rusko je zmluvnou stranou dohody z Minska. Uznaním Doneckej ľudovej republiky (DĽR) a Luhanskej ľudovej republiky (DĽR) Moskva de facto odmietla dohodu z Minska. Ukrajina však prijala právne predpisy o osobitnom postavení a amnestii (2014) a pripravila návrh právneho predpisu o komunálnych voľbách (2014). Ukrajina prijala ústavné zmeny s cieľom poskytnúť väčšiu autonómiu územiam, ktoré sú v súčasnosti mimo jej kontroly (2015). Mýtus č. 6 pozri tu
|
|
Rusko sa nechystá okupovať Ukrajinu, uskutočňuje obmedzenú operáciu na demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny. |
Toto je najväčšia lož zo všetkých. Táto smiešna a groteskná hlavná lož Putina zaznieva éterom, zatiaľ čo prebieha celoplošný letecký, pozemný a námorný útok, bombardovanie civilných cieľov a dochádza k porušovaniu Ženevských dohovorov.
|
|
Konflikt v Kosove: NATO bombardovalo Belehrad a úmyselne pritom útočilo na civilné obyvateľstvo. |
Ďalšia z obľúbených lží Putina a Lavrova, ktorí sa snažia prirovnávať Donbas k zabíjaniu a etnickým čistkám počas Miloševićovej vojny. Kosovo sa ocitlo spolu so svojimi 900 000 obyvateľmi na okraji priepasti; polovica kosovského obyvateľstva bola zabitá, vysídlená alebo nútená utiecť pred vojnou do bezpečia. Bolo jednoznačne jasné, že našou povinnosťou je poskytnúť mu ochranu. To ale vôbec nie je prípad Donbasu.
|
|
Po demilitarizácii a odstránení neonacizmu chce Rusko dať Ukrajincom možnosť rozhodnúť o vlastnej budúcnosti bez vonkajšieho vplyvu.
|
Od protestov Euromajdanu v rokoch 2013 – 2014 prokremeľské médiá nepravdivo tvrdia, že Ukrajina je kontrolovaná zvonku. Databáza EUvsDisinfo obsahuje viac ako 100 príkladov podobných dezinformačných tvrdení. Takéto tvrdenia sa však neopierajú o fakty. „Oslobodenie od neonacizmu“ je v skutočnosti eufemizmus, za ktorým sa skrýva túžba Moskvy vo veľkom potlačiť svojich politických oponentov v stalinskom štýle. „Voľby, v ktorých Ukrajinci rozhodnú o vlastnej budúcnosti“ je eufemizmus pre falošnú demokraciu pod hrozbou násilia podobne ako na Kryme v roku 2014, kde ruské ozbrojené sily dopomohli k úspechu nelegitímneho referenda, ktoré neuznal žiadny medzinárodný orgán. Dôkazy o nepravdivosti týchto tvrdení nájdete tu. |
|
Západ odsabotoval všetky dohody o ruských návrhoch týkajúcich sa bezpečnostných záruk. |
Putin sa rozhodol pre vojnu, nie diplomaciu. Ruské požiadavky predložené v decembri 2021 v tzv. návrhoch zmlúv medzi Ruskom a USA a Ruskom a NATO boli koncipované tak, aby boli odmietnuté a aby Rusko mohlo hrať úlohu martýra. Rusko v podstate žiadalo návrat do situácie, ktorá v Európe panovala pred rokom 1997, čo by znamenalo, že Spojené štáty by sa museli stiahnuť z veľkej časti Európy, viacero členov NATO by sa muselo de facto demilitarizovať a na neurčitý čas by sa obmedzilo právo slobodných krajín rozhodovať o vlastnej politike. Táto kvázi diplomacia, ktorej cieľom nebolo dospieť ku kompromisu a k riešeniam, bola v skutočnosti úskokom a súčasťou psychologickej operácie na zmätenie Západu, odvrátenie jeho pozornosti a rozdelenie. Ruské sily sa medzitým zhromaždili a pripravili na inváziu. Západ však Putinovu lesť odhalil a zverejnil spravodajské informácie o plánovanej ofenzíve. |
|
Budapeštianske memorandum (1994) už nie je relevantné. |
Kremeľ sa vyhýba ústrednej otázke: Ukrajina sa vzdala svojich jadrových zbraní a výmenou za to vedúci predstavitelia Spojených štátov, Ruska a Spojeného kráľovstva podpísali (otvorí na novej karte) |
|
Budapeštianske memorandum obsahujúce záruky (otvorí sa na novej karte), pokiaľ ide o integritu a zvrchovanosť Ukrajiny. Dôkazy o nepravdivosti týchto dezinformácií nájdete tu. |
O okupacii mozeme diskutovat len na uzemi Zakarpatskej rusi (a znamej kauzy „cervenej ceruzky“) a na severe Slovenska, kde nejake uzemie zabralo Polsko, Ceskoslovensko naopak ziskalo madarske obce, ktore dnes volame Jarovce, Rusovce a Cunovo.
Politicky vsak od maja 1945 do novembra 1945 vladla Fierlingerova vlada (bol socialny demokrat, ale mal slabost pre komunisticke idei), pocas ktorej sa schvalil ten nestastny Kosicky vladny program, ktory vylucil HSLS a agrarnikov (ale uz pred majom 1945 muselo byt Benesovi jasne, ze jeho exilova vlada sa do oslobodeneho Ceskoslovenska uz nevrati) a tento akt pripravy volieb v 1946 mozeme vnimat ako mocensky nastroj vmiesavania Sovietskeho zvazu do vnutropolitickeho boja.
Perlickou je napriklad to, ako sa cast exilovej vlady podrobila Kosickemu vladnemu programu (clenmi tej Fierlingerovej prvej vlady boli aj exilove osobnosti nesocialistickej ludovej strany), aby sa vyhli nemoznosti kandidovat vo volbach v 1946.
Po odchode cudzych vojsk v novembri 1945 bola na zaklade Kosickeho vladneho programu zlozena dalsia vlada pod vedenim Fierlingera (perlicka – zmenil sa v jej vedeni len jeden clovek).
REGIÓN. K zubárovi sa nedá ísť bez hotovosti alebo platobnej karty. Menšie zákroky začínajú pri desiatkach eur, väčšie sa rovnajú aj celoročnému zárobku. Ide najmä o implantáty či zubné náhrady.
Z prieskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že najviac peňazí Slováci platia za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára. Prieskum sa uskutočnil od 10. do 17. apríla na vzorke 1014 respondentov.
Cestovanie za zubármi eviduje aj najväčšia zdravotná poisťovňa: „Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015.“
Ministerstvo zdravotníctva pridáva destinácie, kam kroky Slovákov smerujú: do Maďarska či Poľska. Dentálna turistika prekonáva vzdialenosti. Ľudia vyhľadávajú zubárov aj v Srbsku, Čiernej Hore, na Ukrajine či Turecku.
Podľa zubára zo súkromnej kliniky sa v praxi stretávajú aj s opačnou situáciou: domov na ošetrenie prichádzajú Slováci dlhodobo žijúci v krajinách Únie.
Celý život pracujeme a odvádzame si do zdravotnej poisťovne. Keď ale potrebujeme ošetrenie, pripraviť si musíme peňaženku alebo kartu.
Podľa Levičanky Aleny ide o nemalé sumy. Vytrhnúť jej museli štyri spodné zuby. Už dlhšie jej niektoré chýbali, preto sa rozhodla pre radikálny krok: dať si spraviť úplnú spodnú náhradu. Začala zisťovať možnosti a finančné náklady. Najskôr na Slovensku, potom aj v zahraničí. Ostala nemilo prekvapená: „Ceny u nás sú niečo nenormálne.“
Po zvážení viacerých alternatív sa rozhodla vycestovať do maďarského pohraničia. V meste Győr je niekoľko kliník, vybrala si jednu. V polovici augusta absolvovala úvodnú konzultáciu, v septembri má termín zákroku.
„Rozhodovala som sa medzi Bratislavou a Győrom. Vzdialenosť z Levíc je približne rovnaká, 120 kilometrov, ponúkli mi rovnaký typ implantátu. Cena v Győri je polovičná. V Srbsku by napríklad bola tretinová,“ hovorí.
Podľa jej slov si v Bratislave za štyri implantáty, na ktoré osadia keramický mostík, zapýtali 13,5-tisíca eur. „V Maďarsku zaplatím 6,5-tisíca, táto cena je aj s uspaním. V Bratislave bol k tomu ďalší poplatok,“ porovnáva.
Výhodou podľa jej slov je, že ráno príde, spravia jej zákrok a večer odíde domov s dočasnou náhradou. Po troch mesiacoch sa vráti a náhradu vymenia za keramický mostík. Bude osadený napevno na štyroch keramických zuboch, nie vyberateľný.
Neodradila ju ani jazyková bariéra, zobrala si so sebou kamarátku, ktorá vie po maďarsky. Nakoniec sa s lekárom rozprávala po nemecky. „V Ostrihome je dokonca klinika, kde sa dohovoríte po slovensky,“ sumarizuje Levičanka, čo zistila pri prieskume trhu.
Pri hľadaní kliniky natrafila aj na ďalšie destinácie, kam Slováci vyrážajú za dentálnou turistikou.
„Napríklad idú na dva týždne do Čiernej Hory na dovolenku a v rámci nej si dajú urobiť zuby,“ pridáva jednu z možností.
Podľa jej slov sú vychytení aj zubári v Srbsku, kde žije slovenská komunita. Napríklad v Novom Sade či Kysáči. Reklamy majú na sociálnej sieti, komentáre pacientov sú pozitívne, hovoria o ochote a ústretovosti lekárov, kvalite overenej rokmi a priaznivých cenách. Zákazníkom vedia zabezpečiť ubytovanie a dopravu.
Na letáku jednej z kliník sú ceny nasledovné: biela výplň vyjde 15 až 20 eur, zubná protéza 120 až 150 eur, kovokeramická korunka 50 až 70 eur a fixný ortodontský strojček na vyrovnávanie zubov 500 eur.
Skúsenosť so zubármi v zahraničí má aj ďalšia Levičanka. Lea žije dlhodobo vo Viedni, kde si odvádza do systému.
„V minulosti som ale navštevovala zubára v maďarskom meste Mosonmagyaróvár, kúsok za hranicami. Ľudia tam chodili kvôli nižším cenám za korunky, mostíky, implantáty. Pred asi desiatimi rokmi stál zákrok All-on-4, čo je uchytenie protézy na štyroch zubných implantátoch, okolo 3-tisíc eur. Teraz sa to tam už ale neoplatí,“ tvrdí.
Kúpeľné mestečko Mosonmagyaróvár je známe silným zastúpením zubárov.
Klientelu majú z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a v posledných rokoch aj zo Slovenska.
Aktuálne si Levičanka robí prieskum, kde si dá spraviť novú spodnú protézu. Registruje reklamy na zákroky v Turecku, skúsenosti z jej okolia ju ale od tejto krajiny odrádzajú.
Cestovanie Slovákov za novými zubami do zahraničia eviduje rezort zdravotníctva: „Vo väčšine prípadov ide o výkony protetického ošetrenia alebo ošetrenia zavedením implantátov.“
Podľa vyjadrenia komunikačného odboru sú tieto výkony u nás a aj v zahraničí hradené mimo zdravotného poistenia – pacient si ich uhrádza podľa cenníka výkonov danej zubno-lekárskej praxe.
Ministerstvo zdravotníctva na základe informácií od pacientov eviduje, že pacienti chodia na zubné ošetrenie do Maďarska, Poľska. Naopak našich zubárov navštevujú občania Rakúska.
Potvrdzuje to aj lekár Marcel Podhorec zo zubnej kliniky v Trenčíne: „Slováci dlhodobo žijúci v krajinách EÚ využívajú našu zubnú starostlivosť pre komplexnú terapiu chrupu. Je to zvyčajne o dôvere k slovenským lekárom a samozrejme hlavne o finančnej stránke celého ošetrenia.“
Zubár pridáva aj najčastejšie úkony a ich ceny: kompletná cena kompozitnej/bielej výplne sa môže líšiť v závislosti od postupu, veľkosti deštrukcie zuba, pripadne použitia anestézy a iných pomocných postupov. Začína sa od 40 eur a končí v oblasti 200 eur.
Extrakcie podľa druhu, zložitosti a potreby pooperačného ošetrenia od 30 eur až po komplikovanú extrakciu retinovaného zubu múdrosti od 250 eur. Doplnenie chýbajúceho zubu pomocou implantátu sa začína od 1250 eur. Horná/dolná parciálna/totálna náhrada od 600 eur.
K cestovaniu do zahraničia hovorí, že podľa jeho vedomostí Slováci vyhľadávajú ošetrenie v Maďarsku či na Ukrajine, no vo veľmi obmedzenom množstve.
„Je to zrejme dané menším rozdielom v cenách a pripočítaním cestovných a časových nákladov, a tiež nemožnosti riešiť prípadné vzniknuté problémy opäť za hranicami. Zvyčajne to závisí od blízkosti hraníc.“
„Od 1. októbra 2013 má poistenec každej zdravotnej poisťovne možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne,“ reagovala Ivana Štefúnová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Pridáva, že mnohí ľudia, ktorí žijú v blízkosti hraníc, sa z rôznych dôvodov chodia liečiť do susednej krajiny.
„Pohraničné regióny tvoria 65 percent územia Slovenskej republiky, z toho z 25 regiónov až 17 je pohraničných. Možnosti, ktoré EÚ smernica ponúka, využívajú v praxi pacienti najmä v susedných pohraničných regiónoch. Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015,“ naznačuje, odkedy cestovanie za lekármi naberá na intenzite.
Pridáva, že poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas.
Teda v prípade zubnej turistiky žiadny príspevok nedostane.
Ak by sa dal zákrok spraviť u zmluvného lekára, pri úhrade stomatologickej starostlivosti, vrátane zubnej protézy, postupuje VšZP v súlade s platným zoznamom zdravotníckych pomôcok na mieru. „Presne definuje podmienky, za akých môže byť zubná protéza uhradená z verejného zdravotného poistenia a stanovuje aj výšku úhrady zdravotnej poisťovne a výšku doplatku pacienta,“ vysvetľuje hovorkyňa.
Podľa jej slov skutočná výška doplatku pacienta však môže byť a spravidla je aj iná, v závislosti od použitého materiálu, ktorý je cenovo variabilný a od ceny práce, ktorú si stanoví zubný technik.
„Z verejného zdravotného poistenia sú hradené len štandardné materiály. Nadštandardné materiály a služby si pacient hradí sám. Aj v prípade chýbajúcich zubov môžu byť výrazné cenové rozdiely pri použití rôznych materiálov alebo techník.“
Čítajte viac: https://mylevice.sme.sk/c/23208643/slovaci-sa-dali-na-zubnu-turistiku-usetria-aj-tisicky-eur.html
Minulotýždňové rozhodnutie, ktorým Krajský súd v Prešove odsúdil bývalého prezidenta Andreja Kisku za daňový podvod, je bezpochyby zákonné, aj tak ale mnohí občania a najmä samotný exprezident cítia krivdu a nespravodlivosť. Prečo je to tak?
Keď Andrej Kiska kandidoval za prezidenta, zaúčtoval náklady na kampaň, teda na propagáciu vlastnej osoby, ako náklady na propagáciu svojej firmy KTAG. Z toho dôvodu si od štátu vypýtal vratku DPH v hodnote asi 150-tisíc eur. Keď to uvidel daňový úrad v rámci kontroly, Kiskovi povedal, že to zaúčtoval zle. Hoci Kiskove náklady boli reálne, v skutočnosti nešlo o propagáciu firmy, ale jeho osoby. Kiska, v tom čase už prezident, sa rozhodol, že všetko daňovému úradu dobrovoľne uhradí.
Z právneho hľadiska práve tu urobil prezident kľúčovú chybu. Ak by sa s daňovým úradom súdil, už by pravdepodobne nebol trestne stíhaný. Platilo by totiž, že v jednej by mohol byť potrestaný iba raz.
Kiska bol však prezident Slovenskej republiky a nechcel sa súdiť s vlastným štátom. Po chybnom rozhodnutí o spôsobe účtovania nákladov kampane sa už zachoval etickejšie, ako je zvykom, a peniaze štátu bez prieťahov zaplatil. Tento férový postup, ktorému predchádzalo neférové účtovníctvo, ho napokon doviedol až k odsudzujúcemu rozsudku.
Pomsta
Ak štát doteraz odsúdil nejakého podnikateľa za takýto daňový podvod, vždy išlo o to, že si do nákladov dával faktúry, ktoré boli fiktívne. Nikdy nie reálne, ako to bolo v prípade Kisku. Dialo sa to aj preto, že daňové úrady jednoducho prípady s reálnymi, ale neoprávnenými nákladmi, neposúvali polícii. Ku Kiskovi však pristúpili špeciálne.
Dnes už vieme, že išlo o politickú objednávku Roberta Fica, ktorý na to zneužil celý štátny aparát. Napokon stíhanie začal až tretí vyšetrovateľ v poradí.
Napríklad prvý e-mail, ktorý prišiel do médií z akože anonymnej stránky a v ktorom boli Kiskove daňové údaje, ktoré sú v skutočnosti daňovým tajomstvom, poslal dnes už právoplatne odsúdený mafián Tomáš Rajecký. Toho za vyzradenie daňového tajomstva v roku 2023 aj právoplatne odsúdili, k všetkému sa priznal.
Keď Rajecký odchádzal zo súdu, sťažoval sa, že v tomto štáte funguje selektívna spravodlivosť. A mal pravdu. Štát stíha iba toho, koho chce.
V tejto veci boli spolu s ním obvinení aj Norbert Bödör, Robert Fico, Robert Kaliňák či Tibor Gašpar, ale ich stíhanie zastavili, lebo vraj neboli správcami dane. Urobil to generálny prokurátor prostredníctvom paragrafu 363.
Úmysel
Napriek týmto okolnostiam to neznamená, že Kiska nespravil chybu alebo nespáchal trestný čin. Je to však spravodlivé, ak takto postupuje polovica podnikateľov v krajine, ale iba vás odsúdia, pretože ste sa postavili Robertovi Ficovi? Premiérovi, ktorý nevie vydokladovať veľkú časť svojho majetku, ale je na rozdiel od vás schopný zneužívať svoju moc?
Ak sa už Kiskov prípad dostal, aj vďaka mimoriadne prísnemu prístupu prokurátora pred súd, ten nemohol konať inak ako exprezidenta odsúdiť. To, čo spravil Kiska, je podľa zákonov daňový podvod.
Kiska sa nezachoval správne, keď po rozsudku vyhlásil, že „medzi sudcami zavládol strach“. Pridal sa tak k dnes už vládnym politikom, ktorí celé roky od vraždy Jána Kuciaka dehonestovali slovenskú justíciu.
Prezident dostal ročnú podmienku. Iste by bolo zaujímavé vypočuť si diskusiu o treste v senáte, ktorý viedol sudca Jaroslav Bugeľ. Kiskovi vedeli dať oveľa prísnejší trest, napríklad aj zákaz činnosti, ale aj menej prísny, napríklad peňažný. Je celkom možné, že Kiska dostal ročnú podmienku aj preto, že sudcovia zvážili všetky okolnosti. Jednou z nich je aj to, že takto skúsil podvádzať pri uchádzaní sa o najvyššiu funkciu v štáte.
Tento exemplárny rozsudok by mal vydesiť všetkých podnikateľov, ktorí roky podobne čarujú so svojím účtovníctvom. Odteraz každý z nich môže byť za takúto vec stíhaný a aj odsúdený.
Aby sme nekončili smutne – vravíte, že práca trolejbusára je krásna.
Je nádherná. Všetky problémy, o ktorých sme hovorili, tvoria len malé percento z toho, čo zažívam. Spomínali sme dobiehajúcich cestujúcich, pre ktorých zvykneme meškať. Neverili by ste, akí vedia byť vďační, ak ich počkáme. Zakývajú mi, prídu dopredu a poďakujú. Jedna pani raz bežala ovešaná taškami, počkal som ju a na konečnej ma začala ponúkať zákuskami. Mal som však smolu, lebo mi tesne predtým trhali stoličku. Mám veľa milých zážitkov, čo vyplýva aj z toho, čo mi raz v jednom rozhovore vravel psychológ – ak sa snažíte stále usmievať, časom sa to naučíte. S okolím to dokáže robiť čary, okamžite majú lepšiu náladu aj ostatní.
Mám rád napríklad ľudí na invalidných vozíkoch. Keď ich vidím na zastávke, okamžite letím von a hákom im vytiahnem plošinu, aby mohli pohodlne nastúpiť. Rád ich aj sám potlačím. Vďačnosť je asi najkrajšia reakcia, akú môžeme za volantom MHD zažiť. Rozhodne by som túto prácu nechcel meniť a teraz som v takom rozpoložení, že na trolejbusoch by som chcel jazdiť až do dôchodku.
Po raňajkách od ôsmej ráno do desiatej prebiehala ranná kontrola.
To znamená, že príde starší dôstojník v službe zo špeciálnych jednotiek a skontroluje zoznam prítomných. Zavolajú vás. Museli sme vybehnúť na chodbu a pritlačiť sa k stene a v tej chvíli nás bili. Vytriedili nás von a bili až do desiatej. Do jednej potom nasledovali výsluchy. Bolo to dosť nepredvídateľné, takže sme nevedeli, kto pôjde ďalší.
Za deň mohli zavolať na výsluch 10, 20, 30 ľudí. Potom podľa rozpisu mala byť vychádzka, ale ja som celý rok vôbec neopustil celu. Len na chodbu počas kontroly. Rok som neopustil celu.
A o 13:00 obed. To priniesli zhruba 50-100-litrovú cisternu, v ktorej mohlo byť trocha kaše, ktorá sa nedojedla. A musela sa rozdeliť 150 ľuďom, ktorí boli v zajatí. Čo s tým urobili? Priniesli studenú vodu, naliali ju do nádoby, zamiešali a obed bol hotový. Dávali nám dve alebo tri lyžice tej polievky. Lepšie bolo nič nejesť.
Potom znovu výsluchy alebo sme len tak sedeli a pozerali do slnka a zohrievali sa, lebo tam bol veľký chlad, či už bolo leto alebo zima. Potom sme sa bavili navzájom. Sedeli sme a rozprávali s chlapcami o všetkom možnom. Boli tam rôzni ľudia. Farmári, ľudia z IT, obchodníci, podnikatelia a ďalší. A každý hovoril o svojich aktivitách, o nejakých možných obchodných schémach – ako zarobiť peniaze a tak podobne. O dievčatách a jedle.
Od 17:00 do 18:00 bola večera. Mohli priniesť pol hrnca rýb. Hovorili sme jej mohyla, lebo pozostávala z kostí. Väzňom dávali celú rybu a nám zvyšné kosti. Rozhodli sme sa, že rybu zjeme iba raz za 12 dní, pretože sme dostávali 12 porcií pre 12 ciel. Na tanieri bola hora kostí a rozdeliť to medzi 12 ľudí nebolo možné. Takže každý deň sme ich niekomu nechali a 11 dní čakali na tú svoju porciu.
Večer sme sedeli spolu a hrali hry, napríklad mafiu alebo si rozprávali kino. V našej cele bol chlapík z Černihova, rozprával nám o filmoch. Každý večer nám hovoril o novom filme. Niekedy niekto prerozprával knihu. Mohli sme si aj čítať – väčšinou ruskú propagandu: Lenina alebo ešte Marxa.
Keď už hovoríme o propagande. Zapínali rádio a počúvali sme tie isté nahrávky o tom, že Ukrajina neexistuje, že Bandera bol zločinec, ktorý zabíjal Ukrajincov, a tak ďalej. Niečo ako: ako ho môžete vnímať ako hrdinu Ukrajiny, keď zabíjal Ukrajincov? To bolo niečo, čo sa mi nepáčilo. Tiež sa tam hovorilo, že Ukrajina je Rusko. Ukrajinci nie sú ľudia, sú to malí Rusi a tak ďalej. Pretože oni majú veľké a úžasné Rusko a my sme nikto.
Potom nás od 19.00 do 21.00 znova skontrolovali, to znamená, že nás opäť zbili a potom nás o 22.00 pustili spať. Takýto deň sme mali.
Na slobodu sa dostal po veľkej výmene začiatkom tohto roka. Počas jeho návštevy na Slovensku sme sa rozprávali:
https://www.facebook.com/photo?fbid=9077041612320154&set=a.198455350178869
Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc vyzýva parlament, aby návrh zákona neschválil. Pokuta 15-tisíc eur a tlačenie k vyzradeniu zdrojov na súde totiž môže byť ďalším vládnym nástrojom na šikanu novinárov.
Vláda dnes (30. októbra) schválila poslanecký návrh zákona z dielne poslancov SNS vrátane jej predsedu Andreja Danka. Návrh prináša novú formu práva na opravu, ktorá sa bude vzťahovať na tlačené médiá aj spravodajské weby.
„Vnímam to ako ďalší krok, ktorý má novinárom a médiám znepríjemniť život a skomplikovať ich prácu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne Marína Urbániková.
Danko hovoril o opatrení, ktoré má zatočiť s „klamstvami novinárov“ aspoň od mája. Slovensko pritom už dnes má v legislatíve právo na vyjadrenie, v rámci ktorého môžu politici vyzvať médium, aby uverejnilo opravu nepravdivého článku. Po novom však bude novinárom hroziť pokuta tisíc až 15-tisíc eur, ak opravu nezverejnenia.
„Hrozí, že právo na opravu sa stane prostriedkom na šikanovanie médií,“ hovorí Pavol Szalai, vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán. Organizácia vyzýva parlament, aby zákon v druhom čítaní odmietla.
„Hoci v konečnom dôsledku rozhodne o oprave súd, vágna definícia predmetu práva na opravu a ďalšie prvky návrhu zakladajú podmienky pre jeho zneužívanie proti novinárom,“ myslí si Szalai.
Podľa Dankovho návrhu zákona bude môcť politik žiadať o opravu článku, nebude však musieť dokazovať, že je nepresný alebo klamlivý. Svoju pravdu si, naopak, budú musieť obhájiť samotní novinári. To je podľa oslovených odborníkov problém napríklad pri zdrojoch, ktoré nechceli byť verejne menované.
„Ktokoľvek bude môcť podať žiadosť o opravu a prinútiť tak vydavateľov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, prípadne aj na súde,“ hovorí Barbora Bukovská, riaditeľka pre oblasť práva a politiky v medzinárodnej organizácii pre ochranu slobody slova ARTICLE 19.
Politik nebude musieť ani preukázať, že mu článok spôsobil škodu. Stačiť mu bude „subjektívny pocit“. To podľa Bukovskej ide proti usmerneniam Rady Európy o práve na opravu.
Bukovská ďalej upozorňuje, že zákon umožňuje domáhať sa opravy aj štátnym a verejným orgánom, napríklad ministerstvám, čo tiež ide proti Rade Európy, ktorá v tom vidí „zjavné možnosti zneužitia“. Verejné orgány podporované daňovými poplatníkmi podľa nej nemôžu mať osobnostné práva ani sa ohrádzať proti poškodeniu dobrej povesti.
V pôvodnom znení tiež poslanci chceli, aby súdy o oprave rozhodli rovnako rýchlo ako o neodkladnom opatrení, teda do tridsiatich dní. Vládna sekcia legislatívy odporučila túto lehotu odstrániť, keďže by to súdom nedalo dosť času na preskúmanie sporu.
Oslovení odborníci sa zhodli, že návrh zákona neprispeje k skvalitneniu mediálneho prostredia, ako to tvrdia jeho navrhovatelia.
„Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ hovorí Szalai.
Urbániková tiež upozorňuje, že Slovensko má skôr opačný problém než ten, ktorý rieši novela. „Problémom sú skôr šikanózne žaloby a trestné oznámenia namierené proti novinárom a médiám,“ hovorí a upozorňuje, že aj po novele trestného zákona, ktorá výrazne znížila trestné sadzby napríklad za korupciu alebo podvody, zostalo za ohováranie odňatie slobody až na osem rokov. To je jedna z najprísnejších sadzieb v Európe.
V EÚ začne na budúci rok platiť Európsky akt o slobode médií. Európske štandardy samotné právo na opravu alebo odpoveď nezakazujú, môže však závisieť od jeho konkrétnej formy. Akt napríklad zakazuje členským štátom zadržať či sankcionovať novinárov z dôvodu, že by odmietli zverejniť informácie o svojich zdrojoch.
Členské štáty by tiež nemali narúšať nezávislosť verejnoprávnych médií, čo je otázne v prípade slovenskej novely, ktorá RTVS zmenila na STVR. Či Európska komisia bude slovenské zákony považovať za nekompatibilné s Aktom, uvidíme v priebehu budúceho roka.
Pavol Szalai je minoritným spoločníkom v spoločnosti I-Europa, ktorá je prevádzkovateľom portálu EURACTIV Slovensko.
Minister dopravy Jozef Ráž netají svoje odhodlanie postaviť diaľničný tunel Karpaty, ktorým by sa dokončil obchvat Bratislavy. S dĺžkou takmer dvanásť kilometrov a cenou 1,7 miliardy eur by to bola najdrahšia diaľničná stavba na Slovensku.
Má však aj veľa kritikov, podľa ktorých sa tento tunel nikdy nepostaví a jediným cieľom je snaha minúť peniaze na projektovú dokumentáciu a výkup pozemkov. Uvádzajú, že projekt nemá dopravné ani ekonomické opodstatnenie a vláda nemá zdroje na takúto megalomanskú investíciu.
Minister dopravy Jozef Ráž však už osobne sprevádza po Slovensku zástupcov čínskej štátnej firmy, ktorá by mohla dodať raziaci stroj na hĺbenie tohto tunela.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba zasa zmenil členov rozkladovej komisie, ktorá následne zamietla námietky proti stanovisku EIA o vplyvoch stavby na životné prostredie. Prípad skončí na súde.
Čítajte viac: https://video.sme.sk/c/23403793/cez-ciaru-slovensku-chybaju-dialnice-raz-pretlaca-miliardovy-tunel-pre-cinanov.html
Zvýšenie odvodov zamestnávateľov pre zamestnanca – menšia šanca na zvyšovanie platov pre objektívne vyššie náklady každého zamestnávateľa na Slovensku. Ale zase, aké budeme mať parádne zdravotníctvo a sociálne istoty!
Zvýšenie sociálnych odvodov pre živnostníkov a samoplatcov.
Novela trestného zákona – zrušenie špeciálnej prokuratúry, zmena trestných sadzieb pri ekonomickej trestnej činnosti. Menšie tresty za korupciu, malá škoda za zvyšuje zo sumy 266€ na 700€. Väčšia škoda sa zvyšuje zo sumy 2660€ na 35 000€. Veľká škoda sa zvyšuje zo sumy 26 660€ na 350 000€. Teším sa, že sme takýto bohatý národ a takéto drobné krádeže ani netreba trestať.
Zrušenie bonusu zdravotných poisťovní v hodnote 150€ na bežné zubné zákroky ako dentálna hygiena, aplikovanie zubnej plomby a podobne – Ale čo tam po zuboch, hlavne že je mier a kľud !
Zníženie sumy daňového bonusu na dieťa do 15 rokov zo sumy 140€ na 100€. Pri deťoch od 15 do 18 rokov sa suma zníži na 50€. Pri demografickom vývoji SR, kde sa znižuje počet produktívneho obyvateľstva každým rokom určite motivujúce rozhodnutie pre mladých zvrátiť tento stav.
Zrušenie dňa pracovného pokoja 1. septembra – pripravujú sa ďalšie sviatky, ktoré prestanú byť dňom pracovného pokoja (nebude platiť 100 percent za odpracovaný deň a všetci občania nastúpia poctivo do práce).
Zvýšenie dani z tabaku a sladených nápojov.
Schválenie 13. dôchodku pre dôchodcov – krádež na všetkých pracujúcich ľuďoch, na koľko vláda to zaplatila zo zníženia výšky príspevku do II. piliéra všetkých pracujúcich ľudí na Slovensku, konkrétne zníženie z 5,5 percenta na 4 percentá vymeriavacieho základu. V praxi to znamená, že bežný 25 ročný mladý človek, pri plate 1400€ v hrubom, prichádza každý mesiac o 88€ !!! Ale nevadí, všetci predsa máme na to si poriadne šetriť na dôchodok bokom do vankúša.
Stopnutie valorizácie platov na rok 2024 pre zamestnancov štátnej správy, už majú asi veľa.
Zvýšenie platu ministrov, podpredsedov vlády a predsedu vlády SR (premiéra) – každý minister zarobí namiesto 5561€ po novom až 8632€. Podpredseda vlády zarobí namiesto 6279€ až 9652€. Najväčšie zvýšenie čaká pána premiéra, ktorý namiesto 6528€ zarobí po novom 11 204€. V čase konsolidácie verejných financií a šetrení na ľuďoch určite “správne” rozhodnutie.
Doživotná renta a ochranka pre pána premiéra – dokopy okolo 26 200€ mesačne. Oplatí sa, no nie? Navyše, keď je sú podmienky postavené tak, že to platí iba pre súčasného premiéra SR a pre nikoho iného. Tak sa to robí do psej matere !
Pomoc s hypotékami, vlajková loď strany SMER – vláda si na to vyčlenila 64 miliónov € a pre približne 50 000 dlžníkov. Výsledok? Perfektne nastavené podmienky, do konca mája 2024 získalo podporu približne 6300 žiadateľov v hodnote 700 000€.
Neviem, ako Vy, ale ja sa nemôžem dočkať ďalších sociálnych opatrení pre ľudí a zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva pod taktovkou sociálnych demokratov. 🙂
Zhruba pätina z novoprichádzajúcich sýrskych detí ešte nikdy nechodila do školy. Žili v utečeneckých táboroch alebo v zničených regiónoch, kde žiadne školy neboli. Alebo ich rodičia do školy neposielali, aby ich nejaká z ozbrojených skupín – napríklad kurdské milície, ktoré porazili Islamský štát – neodviedla do svojich radov.
Viedeň pripravila pre tieto deti špeciálne „orientačné triedy“, trvajúce osem týždňov, kde sa môžu naučiť veci, ktoré si rodení Viedenčania osvoja už v škôlkach.
„Ako držať ceruzku, čo sú nožnice, ako prebieha školský deň, ako sa správať v škole a vo verejnom priestore počas školských výletov a potom aj základné veci o našej demokracii a tunajšej rovnoprávnosti mužov a žien,“ hovorí Ulrike Rötgers z Riaditeľstva mesta Viedeň pre vzdelávanie, ktorá vymýšľala koncept týchto tried.
Zatiaľ ich absolvovalo zhruba tristo detí, najstarší majú štrnásť rokov. Do jednej orientačnej triedy chodí maximálne šestnásť žiakov, s ktorými pracujú dvaja pedagógovia – jeden učiteľ nemčiny pre cudzincov a jeden učiteľ arabčiny.
….
Štvrť Favoriten bývala prisťahovaleckým centrom už v časoch habsburskej monarchie, keď tu bývala veľká komunita českých robotníkov. Zmes národnostnej odlišnosti a nižšieho triedneho postavenia aj vtedy viedla ku konfliktom medzi českými prisťahovalcami a miestnymi úradmi.
…
Na presadenie niektorých kľúčových návrhov jej však – a celej Viedni – chýbajú kompetencie. Žiada napríklad zavedenie povinnej dvojročnej dochádzky do škôlok. Teraz je povinná len poldenná dochádzka v roku pred nástupom na základnú školu. Predškoláci, ktorí doma hovoria po turecky, arabsky či srbsky, si za taký krátky čas nemčinu dostatočne nevylepšia. Takú zásadnú povinnosť by však musela presadiť nová spolková vláda.
Po zrušení NAKA má robiť agendu súcu pre nováčikov.
Policajt Martin Juhás, ktorého verejnosť pozná najmä cez kauzu poľovníckej chaty, ktorú dal odpočúvať pri vyšetrovaní pytliactva. (Zdroj: SME – MARKO ERD)Vyšetroval pytliactvo a popri tom nahral stretnutia Fica či Kaliňáka s oligarchom Miroslavom Bödörom a ďalšími na poľovníckej chate. Za to si sám vyslúžil obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, pre ktoré sa ho snaží policajná inšpekcia dostať pred súd.
Policajt MARTIN JUHÁS skončil po zrušení NAKA na obvodnom oddelení v Leviciach, kde mu pridelili agendu vhodnú pre začínajúcich policajtov.
Po dvadsiatich rokoch v polícii dostáva takmer minimálnu mzdu a po postavení mimo služby sa ocitol prakticky v domácom väzení podobne ako policajti okolo Jána Čurillu. V rozhovore pre SME hovorí, že napriek všetkému z polície neodchádza.
Verejnosti ste známy najmä ako vyšetrovateľ pytliactva, ktorý dal odpočúvať poľovnícku chatu pri obci Čifáre. Vznikli tak známe nahrávky Roberta Fica s Miroslavom Bödörom a ďalšími, pre ktoré vás neskôr obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Čo sa s vami dialo za uplynulé mesiace po nástupe novej vlády?
Keď to datujem od októbra 2023, tak som bol chvíľu na PN a potom som nastúpil na rodičovskú dovolenku.
V tom čase už začali predstavitelia novej vlády robiť kroky na odstavenie ľudí, ktorí sa dotkli rôznych politických káuz. Napokon som bol pozbavený výkonu štátnej služby. V októbri to bude rok, čo som doma.
Začiatkom mesiaca prestala existovať NAKA, kde ste pracovali na odbore Západ ako operatívec. Preložili vás na obvodné oddelenie do Levíc. Čo tam máte robiť?
Daná pracovná náplň sa ma zatiaľ nedotkne, keďže som postavený mimo služby dovtedy, kým sa právoplatne ukončí moja trestná vec. Predpokladám, že to bude trvať niekoľko rokov.
Fakticky som však referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. To znamená radový policajt, ktorý prichádza do každodenného styku s obyvateľstvom a chodí na preverenie krádeží, ublížení na zdraví, alebo ktorý prijíma trestné oznámenia, či vykonáva dohľad v doprave, napríklad zastavuje vozidlá a kontroluje vodičov.
To znie ako práca pre nováčika v uniforme.
Áno, je to pozícia, na ktorej začínajú mladí policajti, ktorí práve končia školu, prípadne ešte popri škole.
Danú prácu tým nechcem zľahčovať, pretože za podstatnú považujem každú jednu pracovnú pozíciu v Policajnom zbore. Avšak naozaj je to pozícia, na ktorej sa policajti zvyčajne oboznamujú so svojimi povinnosťami a oprávneniami a obzerajú sa po svojom ďalšom pracovnom zaradení v zbore.
Akú agendu ste riešili na predošlých pozíciách?
V zbore som približne dvadsať rokov. Skúsenosti mám napríklad s vyšetrovaním násilnej trestnej činnosti vrátane úkladných vrážd, ale aj drogovej a či korupčnej trestnej činnosti, prípadne vyšetrovania terorizmu či kriminality s medzinárodným prvkom.
Vysvetlil vám niekto z nadriadených logiku vášho preloženia na miesto referenta?
Z bývalých nadriadených v rámci NAKA sa so mnou ani s kolegami nikto o nadchádzajúcich zmenách nebavil. Do posledných augustových dní sme ani nevedeli, kto vôbec bude prevelený a kam bude zaradený.
Keď som sa na tú logiku pýtal môjho nového nadriadeného, tak mi povedal, že na Obvodnom oddelení PZ v Leviciach ho to bude najmenej bolieť, keďže som pozbavený výkonu štátnej služby.
Čiže vás brali len ako obsadenú tabuľkovú pozíciu, ktorá nepracuje?
Áno, vraj ma potrebovali upratať, aby som nedržal tabuľku na operatíve alebo na vyšetrovaní. Oponoval som mu tým, že podľa tlačovej besedy prezidenta Ľubomíra Soláka idú odchádzajúci z NAKA preč aj s tabuľkami, čiže by na mne týmto spôsobom dokonca získali jednu tabuľku.
Na to mi však povedal, že on o tomto nevie a oznámili mu, že prichádzam bez tabuľky. Viem pritom, že niektorí kolegovia reálne prišli na útvary, kde nebola voľná ani jedna pozícia, a teda túto tabuľku so sebou priniesli.
Vaše preloženie na obvodné oddelenie je v rozpore aj s ďalším princípom, ktorý prezentoval šéf polície Solák. Tvrdil, že aj po preložení ľudí z NAKA ostanú vyšetrovatelia vyšetrovateľmi a operatívci operatívcami.
Áno, nesedí to. V NAKA som končil v pozícii operatívca, pričom túto prácu som robil na rôznych útvaroch už od roku 2011. Mal som len krátku trojročnú prestávkou, keď zo mňa spravil vyšetrovateľa vtedajší riaditeľ NAKA, pán (Branislav) Zurian.
Na obidve pozície mám aj teoretické, resp. zákonné predpoklady. Absolvoval som štátnu skúšku z teórie vyšetrovania aj z kriminálnej polície, avšak ako jeden z mála pracovníkov NAKA som sa dostal na obvodné oddelenie.
Viete aj o ďalších, ktorí skončili podobne ako vy?
Kontaktoval som viacerých kolegov z rôznych odborov NAKA. Na základe toho viem, že podobne sa postupovalo aj pri ďalších šiestich kolegoch z východu, a to dokonca vrátane bývalých nižších funkcionárov odboru NAKA Východ. Dvaja takíto nižší funkcionári skončili ako príslušníci obvodných oddelení.
Ďalší štyria kolegovia zas boli ustanovení do pozície referenta pre prácu s komunitami. Klesli do štvrtej platovej triedy. Ak však mám správne informácie, zo sto ľudí presúvaných z NAKA na nižšie útvary som jediný, kto je zaradený v druhej platovej triede.
Keď ste takto sumarizovali, kde skončili doterajší príslušníci NAKA, dokázali ste pochopiť kľúč, ktorým sa tieto presuny riadili?
Kto kde skončil sme sa s kolegami dozvedeli len neformálne, preto nemáme úplný prehľad. Ten kľúč je však ťažké pochopiť.
Stalo sa napríklad, že dlhoročného vyšetrovateľa, ktorý odjakživa vyšetroval zločinecké skupiny, ustanovili do funkcie operatívca. Každá práca má pritom svoje špecifiká. Ten, kto je dobrý operatívec, nemusí byť aj dobrý vyšetrovateľ a rovnako to platí opačne.
Vychádzam preto len z toho, čo odznelo verejne, že jediným kritériom zaraďovania ľudí pri reorganizácii bola dôvera. A teda my, ktorí sme boli prevelení z NAKA preč, sme zrejme tú dôveru nemali. Myslím si však, že takýto prístup je v rozpore so zákonom, pretože aj reorganizácia musí mať svoje zákonné dôvody a rozhodne to, či niekto dôveru má, alebo nie, medzi tieto nepatrí.
Navonok to pôsobí, že najhoršie dopadli tí policajti, ktorí boli činní pri politicky citlivých kauzách. Sedí to?
Určite sa to dá vnímať aj takto. Odhliadnuc odo mňa, ktorý som dopadol v rámci hierarchie asi najhoršie, to platí napríklad aj pri jednom zo spomínaných kolegov z východu. Ako odborník na ekonomickú kriminalitu, ktorý riešil obrovské ekonomické kauzy, teraz pracuje na obvodnom oddelení v okrese Košice ako referent pre prácu s komunitami.
Ďalší kolega z bývalej Národnej jednotky finančnej polície, ktorý riešil náročné kauzy ako Rapid Life vs. NBS či Lemikon, v rámci ktorej obvinil bývalého ministra financií (Jána Počiatka), skončil na okrese v Nitre, kde bude riešiť násilnú kriminalitu.
Toto všetko má dosahy aj na rozbehnuté konania. Keď sa v nejakom prípade od septembra zmenil vyšetrovateľ, ten nový si prípad bude musieť náležite naštudovať. Pri ťažkej ekonomickej kriminalite trvá niečo také aj mesiac či dva. Dá sa teda čakať, že týmto dianím bude poznačená aj kvalita vyšetrovania daných vecí.
Bol vôbec niekomu z vašich priamych kolegov, operatívcov z NAKA odbor Západ, umožnený prechod na ÚBOK?
Z nášho pracoviska v Nitre druhého operatívneho oddelenia, teda bývalej protizločineckej jednotky, bol takýto prechod umožnený jednému kolegovi.
Bol spomedzi vás najskúsenejší?
Ide o kolegu, ktorý bol na NAKA niečo vyše roka a pol, čiže bol najmladší. Vnímal som ho tak, že je šikovný a poctivý, pričom je zároveň nepopísaným listom a nie je zaťažený nejakými kauzami. Avšak keď sa dozvedel, že práve on ostáva na nástupníckom útvare, na ÚBOK-u, tak povedal, že toto nie je pre neho a sám si dal žiadosť o preloženie na okres.
Skúšali ste po vašom prevelení zistiť, či pre vás nebolo voľné miesto operatívca v dostupnej vzdialenosti od bydliska, keďže ste aj ďalej mali záujem o túto činnosť?
V rámci Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, pod ktoré personálne spadám, je voľných viacero operatívnych miest. A takisto aj v rámci Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach. Je to zverejnené aj v rezortnom intranete. Avšak nadriadení rozhodli inak.
Nechceli vás na kraji?
Mám informáciu, že tam som mnou pôvodne rátali, mal som byť zaradený na prvom operatívnom oddelení Krajského riaditeľstva PZ v Nitre. To platilo len do štvrtka 29. augusta.
Práve do Nitry prechádzali aj niektorí moji kolegovia. V ten deň niekedy podvečer bol vraj daný pokyn, že niektorí nemôžu byť ustanovení do funkcií v rámci odboru kriminálnej polície na kraji a musia byť porozhadzovaní na jednotlivé okresy. To sa stalo nielen mne. Niektorí kolegovia sa takto dostali do Nových Zámkov, ďalší na okres v Nitre. Táto zmena s novým rozkazom prišla v piatok ráno.
Znie to tak, ako keby bol zoznam presunov hotový, no dodatočne ho niekto preškrtal.
Áno, keby to bolo presne takto, nevyzeralo by to inak.
Môže to súvisieť s tým, že ste dali odpočúvať poľovnícku chatu?
Opäť poviem, že ak by to tak bolo, nevyzeralo by to inak.
Neviem vyhodnotiť, za čo to je, ale pôsobí to ako odplata či akt pomsty. Možno za vyšetrovanie v rámci poľovníckej chaty, prípadne za iné moje právne kroky, ktoré som urobil, či za môj neskorší spôsob obhajoby, keďže všade vyhlasujem, že som nepáchal žiadnu trestnú činnosť, a tento môj prístup sa nepáči jednému z poškodených v mojej trestnej veci, pánovi Parovi, o čom aj vypovedal.
Kto vlastne a akým spôsobom vám oznámil, že vás odvoláva z funkcie?
Na to sa mi ťažko odpovedá. Rozkaz prezidenta, ktorým som bol prevelený na okres, mi totiž do dnešného dňa nebol vyhlásený spôsobom, aký požaduje zákon, a dodnes mi ani nebol doručený. Preto neviem, ako daný rozkaz znie, ako je odôvodnený a dokonca ani nie som poučený o opravných prostriedkoch.
Ste medzi tými policajtmi, ktorým vyhlasovali personálny rozkaz telefonicky?
Áno. V tých dňoch na konci augusta som bol s manželkou a deťmi v oblasti, kde bol zlý signál. Našiel som si vtedy viac neprijatých hovorov, ale nakoniec som telefonický hovor niekedy v sobotu predsa len prijal.
Môj vtedajší nadriadený Miroslav Bacher mi oznámil, že mi musí vyhlásiť personálny rozkaz prezidenta. Na to som sa ho opýtal, či si myslí, že takéto vyhlásenie je v súlade so zákonom. Odpovedal, že neviem, no takto mu to povedali na personálnom.
Hovor sa pre slabý signál prerušil, pričom neskôr som skutočne nepovažoval za potrebné volať mu naspäť. Takýto spôsob oznamovania rozhodnutí štátneho orgánu nepovažujem za zákonný.
Každý takýto personálny rozkaz musí byť podľa zákona vyhlásený ústne, pričom zvykom je aj potvrdenie podpisom a dátumom. Ak tento postup nie je možný, rozhodnutie sa doručí na adresu poštou. To sa dodnes nestalo, pričom si poštu preberám poctivo.
Čo pre vás znamená prechod na obvodné oddelenie po platovej stránke?
Ak by som nebol pozbavený výkonu štátnej služby, v hrubom by mi klesol plat bez nejakých nadčasových príplatkov o vyše 1100 eur. Po pozbavení je tento rozdiel ešte o niečo väčší.
Podali ste si už odvolanie?
Áno. Čakám, či môj aktuálny nadriadený zruší svoj vlastný rozkaz, alebo to postúpi na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, čo je riaditeľ krajskej polície.
Hovoríte o viacerých pochybeniach. Nedávno vyšlo najavo, že presun príslušníkov NAKA ani nebol vopred prerokovaný s odbormi, hoci aj to je zákonná povinnosť. Ste pripravený súdiť sa v prípade, ak neuspejete so sťažnosťami?
Určite áno, sme na to pripravení viacerí. Nikto nepopiera možnosť nového vedenia zrušiť NAKA či reorganizovať útvary, avšak malo to prebehnúť korektne a zákonne.
Dôsledky toho, čo sa deje teraz, budú ďalekosiahle. Hovorím o spisoch, ktoré ostali stáť nepridelené, o dôkazoch či možných procesných chybách spôsobených týmto prístupom.
Koncom mája policajná inšpekcia ukončila vyšetrovanie vášho prípadu a prokuratúre navrhla podanie obžaloby. Nitrianska prokuratúra však tento návrh odmietla a vec vrátila inšpekcii na doplnenie vyšetrovania. Viete už, aké nedostatky vo vyšetrovaní konštatovala prokuratúra?
Dozorový prokurátor vrátil vec s tým, aby vyšetrovateľ vypočul Miriam Gombíkovú, teda dcéru poškodeného, už nebohého Miroslava Bödöra, a taktiež aby zistil, či dvom poškodeným advokátom (Marekovi Parovi a Pavlovi Gašparovi, pozn. red.) vznikla nejaká ujma. Zrejme tým, že by mohla byť napríklad prejednávaná ich zákonne zadokumentovaná komunikácia v rámci disciplinárneho konania na Slovenskej advokátskej komore.
A vznikla? Uplatňujú si nejaké odškodné?
Tvrdia to. Všetci títo poškodení vrátane Roberta Kaliňáka odo mňa požadujú po 30-tisíc eur. Jedine Robert Fico si tento nárok neuplatnil a uviedol, že odškodné si bude nárokovať cez Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý už dal podanie.
Pohol sa prípad po tom, ako boli doplnené tieto nedostatky vyšetrovania?
Vyšetrovateľ podal už aj druhý návrh na podanie obžaloby, ktorý aktuálne znova posudzuje prokuratúra.
Aký ste mali pocit z celého vyšetrovania? Od začiatku okolo neho vznikali pochybnosti preto, že ho započala nitrianska krajská prokuratúra, ktorej šéfuje Ficov spolužiak z vysokej školy Ivan Mandalov.
Vo svojom prípade vidím viacero dôvodov zaujatosti, ktoré som aj namietal. Z môjho pohľadu dodnes ani nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o našich námietkach.
K priebehu vyšetrovania by som povedal toľko, že už niekoľko mesiacov predtým, než mi bolo vznesené obvinenie, sa ku mne dostávali informácie, že sa niečo také chystá. Vraj za to, čo som si to dovolil urobiť vo vzťahu k vtedajšej opozícii.
Niekedy v októbri či novembri 2021 som o tom spísal aj úradný záznam, ktorý je súčasťou môjho spisu. Napokon sa to potvrdilo a v apríli 2022 mi skutočne vzniesli obvinenie.
Obvinenie vzniesol námestník krajského prokurátora v Nitre Jozef Pátrovič. Ten pritom od začatia trestného stíhania v decembri 2021 do apríla 2022, keď mi bolo vznesené obvinenie, vypočul iba poškodených, ktorí o podstate skutku nemohli mať žiadne informácie. O nasadzovaní odpočúvania ani o tom, čo sme tým sledovali a čo sme vyšetrovali, pritom nemohli vedieť už z podstaty veci nič. Napriek absencii môjho vyjadrenia mi však napokon bolo vznesené obvinenie.
Do konca septembra 2022 potom okrem mojich dvoch nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu potom prokurátor Pátrovič nevykonal jediný úkon. Obhajoval to tým, že vyšetrovací spis bol pre rozhodovanie o sťažnosti na Generálnej prokuratúre.
Ako bývalý vyšetrovateľ môžem zo skúsenosti povedať, že nečinnosť od apríla do konca septembra je niečo nepredstaviteľné, my ako aj iný bežný prokurátor by sme boli za takýto postup určite trestaní.
Vás napokon vypočúvali až desať mesiacov po vznesení obvinenia.
Áno, prípad neskôr dostal mladý vyšetrovateľ inšpekcie zo Žiliny a úkony potom už boli vykonávané viac-menej plynule.
Samotný vyšetrovateľ sa predo mnou dokonca vyjadroval v zmysle, že takýto prípad nemôže žiadny súd odsúdiť. Keď som sa ho pýtal, prečo teda podáva návrh na podanie obžaloby, tak len mykol plecami a nič nepovedal. Ale viem si predstaviť, že na neho musia byť vyvíjané obrovské tlaky. Viem o nich.
Napríklad o akých?
Viem napríklad o tom, že sa v prípade angažovala aj Slovenská informačná služba. Vypovedal o tom utajený svedok v kauze Rozuzlenie, ktorý hovoril niečo v zmysle, že práve od nich išla prvotná informácia o tom, že som vraj manipuloval vyšetrovanie alebo niečo podobné.
Keď vyšetrovateľ žiadal na základe nášho návrhu túto informáciu z Generálnej prokuratúry, dostal odpoveď, že im má uviesť číslo písomnosti tejto listiny, ináč mu nepošlú nič. Teda nie, že takáto listina neexistuje. Absurdné.
V rámci vyšetrovania vášho prípadu vypovedal aj Robert Fico. Vysvetlil, odkiaľ mal v roku 2021 internú komunikáciu medzi prokuratúrami, ktorú citoval na tlačovke? Bola to jedna z indícií o tom, že na nitrianskej prokuratúre má nejakú spojku.
Pri tejto osobe je už takmer pravidlom, že disponuje rôznymi informáciami či listinami, na ktoré v danom čase nemá zákonný nárok. V tomto prípade to pre mňa nevysvetlil žiadnym uspokojivým spôsobom.
Takýto záznam však mohol uniknúť jedine z prostredia levickej prokuratúry alebo nitrianskej krajskej prokuratúry. Podal som v tejto veci trestné oznámenie.
Najzákladnejšou otázkou celej kauzy je, či ste stretnutia politikov Smeru s bödörovcami naozaj nahrali náhodou pri vyšetrovaní pytliactva, alebo či to bol úmysel. Dokázali ste to vysvetliť vyšetrovateľovi?
Vysvetlenie musí byť jasné každému nezaujatému pozorovateľovi, ktorý sa pozrie na fakty. Samotné operatívne preverovanie pytliactva bolo administratívne začaté v októbri 2020, keďže jedným z páchateľov mala byť záujmová osoba. V decembri bol spracovaný realizačný návrh operatívcov a v rovnaký mesiac bol spis pridelený mne.
V januári 2021 som začal trestné stíhanie pre pytliactvo. Prebiehalo vyšetrovanie, vykonávali sme rôzne úkony, previerky a tak ďalej a na základe zistení sme v apríli nasadili odpočúvanie do exteriéru. O niečo neskôr bolo nasadené aj priestorové odpočúvanie do interiéru.
Všetci poškodení z môjho konania v rámci svojich výsluchov hovorili, že nevedia, kedy boli na danej chate prvýkrát a stretnutia datovali približne od mája alebo júna 2021.Ak teda niekto tvrdí, že sme si podozrenia o pytliactve mali vymyslieť, pýtam sa, ako by to bolo možné? Ako by sme v lete 2020, keď k nám prichádzali prvé operatívne informácie o pytliactve, vedeli o tom, že o rok neskôr príde daná skupina ľudí na stretnutie do danej chaty? To je absurdné.
My sme od začiatku mali ako cieľ vyšetriť pytliactvo, ktoré sa začalo potvrdzovať hneď prvotnými informáciami. To, že sa na monitorovanom mieste objaví nejaká exponovaná osoba, politik či obhajca, nie je v zmysle Trestného poriadku dôvod na predčasné ukončenie veci.
Čo vám vlastne v obvinení kladenú za vinu?
V podstate to, že som údajne oklamal dvoch prokurátorov a dvoch sudcov, aby som dosiahol vydanie príkazu na odpočúvanie, a to, že som si dovolil odstúpiť zákonne získané dôkazy na Úrad špeciálnej prokuratúry, čo mi priamo prikazuje Trestný poriadok. V priebehu konania však ani jeden z prokurátorov a ani sudcov neuviedol, že by bol uvedený z mojej strany do omylu a informácie, pre ktoré som začal trestné stíhanie, sa v konaní neskôr potvrdili.
A ako to teda bolo? Čo ste si pomysleli, keď ste prvý raz zistili, čo je na nahrávkach z chaty?
Neboli sme tým nadšení. Vedeli sme totiž, že ak sa preukáže akákoľvek trestná činnosť a obviníme niekoho, tak sa tieto záznamy stanú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Tým by boli v celosti k dispozícii napríklad aj obvineným a, samozrejme, obhajobe. A bolo jasné, že ak sa to dostane von, určite sa to začne rozmazávať, no v zmysle zákona som ja ako vyšetrovateľ nemohol konať inak.
Záznamy z chaty ste neskôr odstúpili špeciálnej prokuratúre, čo naznačuje, že ste na nich videli nejaké podozrenia z trestnej činnosti. Prekvapilo vás, že na základe nich napokon nikoho z účastníkov stretnutí neobvinili?
Je mi najmä ľúto, že dané podozrenia sa nikdy nedostali pred súd a že po zásahu Generálnej prokuratúry sa situácia skomplikovala. Bolo totiž povedané, že záznamy nemôžu byť použité ako dôkaz, hoci senát Najvyššieho súdu hovoril o opaku. Myslím si však, že tam boli relevantné informácie pre vyšetrovanie trestnej činnosti.
Stíhajú vás už dva a pol roka, pričom sám hovoríte, že na právoplatnú koncovku kauzy si počkáte zrejme ešte niekoľko rokov. Nemali ste chuť nadobro odísť z polície?
Nie. Policajtom som dvadsať rokov a vždy boli lepšie aj horšie časy. Hoci sú teraz tie horšie, vždy verím, že spravodlivosť zvíťazí. Nemôžeme sa vzdávať po prvom neúspechu, pretože na to, aby zvíťazilo zlo, stačí, aby slušní ľudia nerobili nič.
Keby som šiel do súkromného sektora, asi by som mal pokojnejší život ako teraz a nepoberal by som minimálnu mzdu, ako poberám teraz. Ale šiel by som proti princípom, podľa ktorých som bol vychovaný.
Verím, že moje stíhanie sa raz skončí mojím oslobodením a že ešte ponúknem tejto krajine svoje schopnosti a skúsenosti.
Čo pre vás znamená aktuálny režim, v ktorom ste postavený mimo služby? Ste aj vy v de facto domácom väzení, ako napríklad policajti okolo Jána Čurillu?
Áno, musím sa zdržiavať v mieste trvalého bydliska. Už dosiaľ mi chodili na kontroly toho, či to dodržiavam. Rátam s tým, že takéto kontroly mi budú chodiť aj ďalej.
Snažím sa však brať to čo najpozitívnejšie. Som napríklad oveľa viac s rodinou ako predtým, keď som ich z dôvodu služobných povinností zanedbával. Negatívom je, samozrejme, finančná či profesionálna stránka, keďže už teraz rok nepracujem. Chýba mi to, ale venujem sa aspoň rodine či príprave obhajoby.
Ako sa vám pozerá na to, že kým vy ste obvinený a nemôžete pracovať, tak ľudia podozriví z pytliactva z obvinení vyviazli?
Aj pri týchto ľuďoch som pochopil, že môžeme aj desaťkrát vzniesť obvinenie a desaťkrát bude zrušené.
Úplne prvotné podozrenia smerovali proti Matúšovi Mečárovi. Keď sa začali potvrdzovať, obvinil som ho spolu s Andrejom Jahnátkom a hospodárom daného poľovníckeho revíru. Zarovno s tým som signalizoval, že by v danej veci nemala konať Krajská prokuratúra Nitra, keďže na nej pracuje aj prokurátorka, ktorá je sestrou Andreja Jahnátka. Generálna prokuratúra mi dala za pravdu a rozhodla, že príslušná bude prokuratúra v Trenčíne.
Medzičasom ma obvinili a krátko po tom nový prokurátor vo veci pytliactva zrušil mnou vznesené obvinenie s vysvetlením, že som mohol byť zaujatý. Ja som pritom obvinil danú trojicu vo februári 2022, zatiaľ čo mne bolo vznesené obvinenie až o dva mesiace neskôr, v apríli 2022. Nedáva to logiku.
Neskôr síce obvinil nový vyšetrovateľ Jahnátka a Mečára nanovo, pričom neuspeli ani so sťažnosťou proti obvineniu. Potom však dostali paragraf 363.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23391104/martin-juhas-polovnicka-chata-fico-naka-rozhovor.html
Michal Svateník býva priamo na zrúcanine hradu Sklabiňa, ktorý sa snaží obnovovať. Dnes má 45 rokov a jeho príbeh zachytáva, ako zachraňuje najväčší hrad v Žilinskom kraji, ako už roky bojuje s kameňmi, s úradmi a so špekulantmi. V súčasnosti hrad vlastní občianske združenie Donjon, ktoré Michal Svateník založil.
V rozhovore sa dozviete:
Podnikateľ zo Spiša Samuel Bizub má už pätnásť rokov stavebnú firmu v Česku, kde sú podľa neho na podnikanie lepšie podmienky ako na Slovensku.
Od začiatku ruskej agresie výrazne pomáha na Ukrajine, aj armáde – nosí tam terénne vozidlá pre zdravotníkov, pomáha zásobovať ľudí zasiahnutých vojnou, vozí tam aj zdravotnícke pomôcky.
Zamestnával ako robotníkov aj Ukrajincov, väčšina z nich už nežije. „Pre nás nie je slovo vojna čosi vzdialené, že niekto niekde umiera. Nie, zomreli naši kolegovia, kamaráti, ukrajinskí robotníci z našej firmy,“ hovorí Bizub.
V rozhovore sa dočítate:
Monotematické speciály nejčtenějšího a jasně nejprodávanějšího českého motoristického časopisu Svět motorů s tématy technika, autotesty a ojetiny.
