Archív kategorií: Nezaradené
Rozhovor s policajtom Juhásom z kauzy poľovnícka chata – SME
https://domov.sme.sk/c/23391104/martin-juhas-polovnicka-chata-fico-naka-rozhovor.html
Policajt Martin Juhás, ktorého verejnosť pozná najmä cez kauzu poľovníckej chaty, ktorú dal odpočúvať pri vyšetrovaní pytliactva. (Zdroj: SME – MARKO ERD)
Policajt Juhás z kauzy chata: Neboli sme nadšení, keď sme na nahrávkach uvideli Fica
Po zrušení NAKA má robiť agendu súcu pre nováčikov.
Policajt Martin Juhás, ktorého verejnosť pozná najmä cez kauzu poľovníckej chaty, ktorú dal odpočúvať pri vyšetrovaní pytliactva. (Zdroj: SME – MARKO ERD)Vyšetroval pytliactvo a popri tom nahral stretnutia Fica či Kaliňáka s oligarchom Miroslavom Bödörom a ďalšími na poľovníckej chate. Za to si sám vyslúžil obvinenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, pre ktoré sa ho snaží policajná inšpekcia dostať pred súd.
Policajt MARTIN JUHÁS skončil po zrušení NAKA na obvodnom oddelení v Leviciach, kde mu pridelili agendu vhodnú pre začínajúcich policajtov.
Po dvadsiatich rokoch v polícii dostáva takmer minimálnu mzdu a po postavení mimo služby sa ocitol prakticky v domácom väzení podobne ako policajti okolo Jána Čurillu. V rozhovore pre SME hovorí, že napriek všetkému z polície neodchádza.
V rozhovore sa dočítate:
- ako prebiehalo jeho prevelenie z NAKA na obvodné oddelenie do Levíc,
- prečo dopadol zrejme najhoršie spomedzi policajtov presúvaných na nižšie útvary,
- či sú podľa neho presuny policajtov pomstou nepohodlným policajtom,
- v akom štádiu je vyšetrovanie jeho prípadu, v ktorom nedávno prokuratúra odmietla podať obžalobu,
- ako prebiehalo jeho vyšetrovanie po tom, čo ho obvinila nitrianska prokuratúra prepojená na Ficovho spolužiaka,
- čo si ešte ako vyšetrovateľ pomyslel, keď zistil, že okrem pytliakov nahral na chate aj politikov Smeru,
- prečo odpočúvanie chaty nebolo zásterkou na získanie nahrávok Fica a Kaliňáka,
- aké odškodnenie si uplatňujú Fico, Kaliňák či Para a ďalší účastníci stretnutí na chate.
Verejnosti ste známy najmä ako vyšetrovateľ pytliactva, ktorý dal odpočúvať poľovnícku chatu pri obci Čifáre. Vznikli tak známe nahrávky Roberta Fica s Miroslavom Bödörom a ďalšími, pre ktoré vás neskôr obvinili zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Čo sa s vami dialo za uplynulé mesiace po nástupe novej vlády?
Keď to datujem od októbra 2023, tak som bol chvíľu na PN a potom som nastúpil na rodičovskú dovolenku.
V tom čase už začali predstavitelia novej vlády robiť kroky na odstavenie ľudí, ktorí sa dotkli rôznych politických káuz. Napokon som bol pozbavený výkonu štátnej služby. V októbri to bude rok, čo som doma.
Začiatkom mesiaca prestala existovať NAKA, kde ste pracovali na odbore Západ ako operatívec. Preložili vás na obvodné oddelenie do Levíc. Čo tam máte robiť?
Daná pracovná náplň sa ma zatiaľ nedotkne, keďže som postavený mimo služby dovtedy, kým sa právoplatne ukončí moja trestná vec. Predpokladám, že to bude trvať niekoľko rokov.
Fakticky som však referent s územnou a objektovou zodpovednosťou. To znamená radový policajt, ktorý prichádza do každodenného styku s obyvateľstvom a chodí na preverenie krádeží, ublížení na zdraví, alebo ktorý prijíma trestné oznámenia, či vykonáva dohľad v doprave, napríklad zastavuje vozidlá a kontroluje vodičov.
To znie ako práca pre nováčika v uniforme.
Áno, je to pozícia, na ktorej začínajú mladí policajti, ktorí práve končia školu, prípadne ešte popri škole.
Danú prácu tým nechcem zľahčovať, pretože za podstatnú považujem každú jednu pracovnú pozíciu v Policajnom zbore. Avšak naozaj je to pozícia, na ktorej sa policajti zvyčajne oboznamujú so svojimi povinnosťami a oprávneniami a obzerajú sa po svojom ďalšom pracovnom zaradení v zbore.
Akú agendu ste riešili na predošlých pozíciách?
V zbore som približne dvadsať rokov. Skúsenosti mám napríklad s vyšetrovaním násilnej trestnej činnosti vrátane úkladných vrážd, ale aj drogovej a či korupčnej trestnej činnosti, prípadne vyšetrovania terorizmu či kriminality s medzinárodným prvkom.
Vysvetlil vám niekto z nadriadených logiku vášho preloženia na miesto referenta?
Z bývalých nadriadených v rámci NAKA sa so mnou ani s kolegami nikto o nadchádzajúcich zmenách nebavil. Do posledných augustových dní sme ani nevedeli, kto vôbec bude prevelený a kam bude zaradený.
Keď som sa na tú logiku pýtal môjho nového nadriadeného, tak mi povedal, že na Obvodnom oddelení PZ v Leviciach ho to bude najmenej bolieť, keďže som pozbavený výkonu štátnej služby.
Čiže vás brali len ako obsadenú tabuľkovú pozíciu, ktorá nepracuje?
Áno, vraj ma potrebovali upratať, aby som nedržal tabuľku na operatíve alebo na vyšetrovaní. Oponoval som mu tým, že podľa tlačovej besedy prezidenta Ľubomíra Soláka idú odchádzajúci z NAKA preč aj s tabuľkami, čiže by na mne týmto spôsobom dokonca získali jednu tabuľku.
Na to mi však povedal, že on o tomto nevie a oznámili mu, že prichádzam bez tabuľky. Viem pritom, že niektorí kolegovia reálne prišli na útvary, kde nebola voľná ani jedna pozícia, a teda túto tabuľku so sebou priniesli.
Vaše preloženie na obvodné oddelenie je v rozpore aj s ďalším princípom, ktorý prezentoval šéf polície Solák. Tvrdil, že aj po preložení ľudí z NAKA ostanú vyšetrovatelia vyšetrovateľmi a operatívci operatívcami.
Áno, nesedí to. V NAKA som končil v pozícii operatívca, pričom túto prácu som robil na rôznych útvaroch už od roku 2011. Mal som len krátku trojročnú prestávkou, keď zo mňa spravil vyšetrovateľa vtedajší riaditeľ NAKA, pán (Branislav) Zurian.
Na obidve pozície mám aj teoretické, resp. zákonné predpoklady. Absolvoval som štátnu skúšku z teórie vyšetrovania aj z kriminálnej polície, avšak ako jeden z mála pracovníkov NAKA som sa dostal na obvodné oddelenie.
Viete aj o ďalších, ktorí skončili podobne ako vy?
Kontaktoval som viacerých kolegov z rôznych odborov NAKA. Na základe toho viem, že podobne sa postupovalo aj pri ďalších šiestich kolegoch z východu, a to dokonca vrátane bývalých nižších funkcionárov odboru NAKA Východ. Dvaja takíto nižší funkcionári skončili ako príslušníci obvodných oddelení.
Ďalší štyria kolegovia zas boli ustanovení do pozície referenta pre prácu s komunitami. Klesli do štvrtej platovej triedy. Ak však mám správne informácie, zo sto ľudí presúvaných z NAKA na nižšie útvary som jediný, kto je zaradený v druhej platovej triede.
Keď ste takto sumarizovali, kde skončili doterajší príslušníci NAKA, dokázali ste pochopiť kľúč, ktorým sa tieto presuny riadili?
Kto kde skončil sme sa s kolegami dozvedeli len neformálne, preto nemáme úplný prehľad. Ten kľúč je však ťažké pochopiť.
Stalo sa napríklad, že dlhoročného vyšetrovateľa, ktorý odjakživa vyšetroval zločinecké skupiny, ustanovili do funkcie operatívca. Každá práca má pritom svoje špecifiká. Ten, kto je dobrý operatívec, nemusí byť aj dobrý vyšetrovateľ a rovnako to platí opačne.
Vychádzam preto len z toho, čo odznelo verejne, že jediným kritériom zaraďovania ľudí pri reorganizácii bola dôvera. A teda my, ktorí sme boli prevelení z NAKA preč, sme zrejme tú dôveru nemali. Myslím si však, že takýto prístup je v rozpore so zákonom, pretože aj reorganizácia musí mať svoje zákonné dôvody a rozhodne to, či niekto dôveru má, alebo nie, medzi tieto nepatrí.
Navonok to pôsobí, že najhoršie dopadli tí policajti, ktorí boli činní pri politicky citlivých kauzách. Sedí to?
Určite sa to dá vnímať aj takto. Odhliadnuc odo mňa, ktorý som dopadol v rámci hierarchie asi najhoršie, to platí napríklad aj pri jednom zo spomínaných kolegov z východu. Ako odborník na ekonomickú kriminalitu, ktorý riešil obrovské ekonomické kauzy, teraz pracuje na obvodnom oddelení v okrese Košice ako referent pre prácu s komunitami.
Ďalší kolega z bývalej Národnej jednotky finančnej polície, ktorý riešil náročné kauzy ako Rapid Life vs. NBS či Lemikon, v rámci ktorej obvinil bývalého ministra financií (Jána Počiatka), skončil na okrese v Nitre, kde bude riešiť násilnú kriminalitu.
Toto všetko má dosahy aj na rozbehnuté konania. Keď sa v nejakom prípade od septembra zmenil vyšetrovateľ, ten nový si prípad bude musieť náležite naštudovať. Pri ťažkej ekonomickej kriminalite trvá niečo také aj mesiac či dva. Dá sa teda čakať, že týmto dianím bude poznačená aj kvalita vyšetrovania daných vecí.
Bol vôbec niekomu z vašich priamych kolegov, operatívcov z NAKA odbor Západ, umožnený prechod na ÚBOK?
Z nášho pracoviska v Nitre druhého operatívneho oddelenia, teda bývalej protizločineckej jednotky, bol takýto prechod umožnený jednému kolegovi.
Bol spomedzi vás najskúsenejší?
Ide o kolegu, ktorý bol na NAKA niečo vyše roka a pol, čiže bol najmladší. Vnímal som ho tak, že je šikovný a poctivý, pričom je zároveň nepopísaným listom a nie je zaťažený nejakými kauzami. Avšak keď sa dozvedel, že práve on ostáva na nástupníckom útvare, na ÚBOK-u, tak povedal, že toto nie je pre neho a sám si dal žiadosť o preloženie na okres.
Skúšali ste po vašom prevelení zistiť, či pre vás nebolo voľné miesto operatívca v dostupnej vzdialenosti od bydliska, keďže ste aj ďalej mali záujem o túto činnosť?
V rámci Krajského riaditeľstva PZ v Nitre, pod ktoré personálne spadám, je voľných viacero operatívnych miest. A takisto aj v rámci Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach. Je to zverejnené aj v rezortnom intranete. Avšak nadriadení rozhodli inak.
Nechceli vás na kraji?
Mám informáciu, že tam som mnou pôvodne rátali, mal som byť zaradený na prvom operatívnom oddelení Krajského riaditeľstva PZ v Nitre. To platilo len do štvrtka 29. augusta.
Práve do Nitry prechádzali aj niektorí moji kolegovia. V ten deň niekedy podvečer bol vraj daný pokyn, že niektorí nemôžu byť ustanovení do funkcií v rámci odboru kriminálnej polície na kraji a musia byť porozhadzovaní na jednotlivé okresy. To sa stalo nielen mne. Niektorí kolegovia sa takto dostali do Nových Zámkov, ďalší na okres v Nitre. Táto zmena s novým rozkazom prišla v piatok ráno.
Znie to tak, ako keby bol zoznam presunov hotový, no dodatočne ho niekto preškrtal.
Áno, keby to bolo presne takto, nevyzeralo by to inak.
Môže to súvisieť s tým, že ste dali odpočúvať poľovnícku chatu?
Opäť poviem, že ak by to tak bolo, nevyzeralo by to inak.
Neviem vyhodnotiť, za čo to je, ale pôsobí to ako odplata či akt pomsty. Možno za vyšetrovanie v rámci poľovníckej chaty, prípadne za iné moje právne kroky, ktoré som urobil, či za môj neskorší spôsob obhajoby, keďže všade vyhlasujem, že som nepáchal žiadnu trestnú činnosť, a tento môj prístup sa nepáči jednému z poškodených v mojej trestnej veci, pánovi Parovi, o čom aj vypovedal.
Kto vlastne a akým spôsobom vám oznámil, že vás odvoláva z funkcie?
Na to sa mi ťažko odpovedá. Rozkaz prezidenta, ktorým som bol prevelený na okres, mi totiž do dnešného dňa nebol vyhlásený spôsobom, aký požaduje zákon, a dodnes mi ani nebol doručený. Preto neviem, ako daný rozkaz znie, ako je odôvodnený a dokonca ani nie som poučený o opravných prostriedkoch.
Ste medzi tými policajtmi, ktorým vyhlasovali personálny rozkaz telefonicky?
Áno. V tých dňoch na konci augusta som bol s manželkou a deťmi v oblasti, kde bol zlý signál. Našiel som si vtedy viac neprijatých hovorov, ale nakoniec som telefonický hovor niekedy v sobotu predsa len prijal.
Môj vtedajší nadriadený Miroslav Bacher mi oznámil, že mi musí vyhlásiť personálny rozkaz prezidenta. Na to som sa ho opýtal, či si myslí, že takéto vyhlásenie je v súlade so zákonom. Odpovedal, že neviem, no takto mu to povedali na personálnom.
Hovor sa pre slabý signál prerušil, pričom neskôr som skutočne nepovažoval za potrebné volať mu naspäť. Takýto spôsob oznamovania rozhodnutí štátneho orgánu nepovažujem za zákonný.
Každý takýto personálny rozkaz musí byť podľa zákona vyhlásený ústne, pričom zvykom je aj potvrdenie podpisom a dátumom. Ak tento postup nie je možný, rozhodnutie sa doručí na adresu poštou. To sa dodnes nestalo, pričom si poštu preberám poctivo.
Čo pre vás znamená prechod na obvodné oddelenie po platovej stránke?
Ak by som nebol pozbavený výkonu štátnej služby, v hrubom by mi klesol plat bez nejakých nadčasových príplatkov o vyše 1100 eur. Po pozbavení je tento rozdiel ešte o niečo väčší.
Podali ste si už odvolanie?
Áno. Čakám, či môj aktuálny nadriadený zruší svoj vlastný rozkaz, alebo to postúpi na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, čo je riaditeľ krajskej polície.
Hovoríte o viacerých pochybeniach. Nedávno vyšlo najavo, že presun príslušníkov NAKA ani nebol vopred prerokovaný s odbormi, hoci aj to je zákonná povinnosť. Ste pripravený súdiť sa v prípade, ak neuspejete so sťažnosťami?
Určite áno, sme na to pripravení viacerí. Nikto nepopiera možnosť nového vedenia zrušiť NAKA či reorganizovať útvary, avšak malo to prebehnúť korektne a zákonne.
Dôsledky toho, čo sa deje teraz, budú ďalekosiahle. Hovorím o spisoch, ktoré ostali stáť nepridelené, o dôkazoch či možných procesných chybách spôsobených týmto prístupom.
Koncom mája policajná inšpekcia ukončila vyšetrovanie vášho prípadu a prokuratúre navrhla podanie obžaloby. Nitrianska prokuratúra však tento návrh odmietla a vec vrátila inšpekcii na doplnenie vyšetrovania. Viete už, aké nedostatky vo vyšetrovaní konštatovala prokuratúra?
Dozorový prokurátor vrátil vec s tým, aby vyšetrovateľ vypočul Miriam Gombíkovú, teda dcéru poškodeného, už nebohého Miroslava Bödöra, a taktiež aby zistil, či dvom poškodeným advokátom (Marekovi Parovi a Pavlovi Gašparovi, pozn. red.) vznikla nejaká ujma. Zrejme tým, že by mohla byť napríklad prejednávaná ich zákonne zadokumentovaná komunikácia v rámci disciplinárneho konania na Slovenskej advokátskej komore.
A vznikla? Uplatňujú si nejaké odškodné?
Tvrdia to. Všetci títo poškodení vrátane Roberta Kaliňáka odo mňa požadujú po 30-tisíc eur. Jedine Robert Fico si tento nárok neuplatnil a uviedol, že odškodné si bude nárokovať cez Európsky súd pre ľudské práva, na ktorý už dal podanie.
Pohol sa prípad po tom, ako boli doplnené tieto nedostatky vyšetrovania?
Vyšetrovateľ podal už aj druhý návrh na podanie obžaloby, ktorý aktuálne znova posudzuje prokuratúra.
Aký ste mali pocit z celého vyšetrovania? Od začiatku okolo neho vznikali pochybnosti preto, že ho započala nitrianska krajská prokuratúra, ktorej šéfuje Ficov spolužiak z vysokej školy Ivan Mandalov.
Vo svojom prípade vidím viacero dôvodov zaujatosti, ktoré som aj namietal. Z môjho pohľadu dodnes ani nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o našich námietkach.
K priebehu vyšetrovania by som povedal toľko, že už niekoľko mesiacov predtým, než mi bolo vznesené obvinenie, sa ku mne dostávali informácie, že sa niečo také chystá. Vraj za to, čo som si to dovolil urobiť vo vzťahu k vtedajšej opozícii.
Niekedy v októbri či novembri 2021 som o tom spísal aj úradný záznam, ktorý je súčasťou môjho spisu. Napokon sa to potvrdilo a v apríli 2022 mi skutočne vzniesli obvinenie.
Obvinenie vzniesol námestník krajského prokurátora v Nitre Jozef Pátrovič. Ten pritom od začatia trestného stíhania v decembri 2021 do apríla 2022, keď mi bolo vznesené obvinenie, vypočul iba poškodených, ktorí o podstate skutku nemohli mať žiadne informácie. O nasadzovaní odpočúvania ani o tom, čo sme tým sledovali a čo sme vyšetrovali, pritom nemohli vedieť už z podstaty veci nič. Napriek absencii môjho vyjadrenia mi však napokon bolo vznesené obvinenie.
Do konca septembra 2022 potom okrem mojich dvoch nahliadnutí do vyšetrovacieho spisu potom prokurátor Pátrovič nevykonal jediný úkon. Obhajoval to tým, že vyšetrovací spis bol pre rozhodovanie o sťažnosti na Generálnej prokuratúre.
Ako bývalý vyšetrovateľ môžem zo skúsenosti povedať, že nečinnosť od apríla do konca septembra je niečo nepredstaviteľné, my ako aj iný bežný prokurátor by sme boli za takýto postup určite trestaní.
Vás napokon vypočúvali až desať mesiacov po vznesení obvinenia.
Áno, prípad neskôr dostal mladý vyšetrovateľ inšpekcie zo Žiliny a úkony potom už boli vykonávané viac-menej plynule.
Samotný vyšetrovateľ sa predo mnou dokonca vyjadroval v zmysle, že takýto prípad nemôže žiadny súd odsúdiť. Keď som sa ho pýtal, prečo teda podáva návrh na podanie obžaloby, tak len mykol plecami a nič nepovedal. Ale viem si predstaviť, že na neho musia byť vyvíjané obrovské tlaky. Viem o nich.
Napríklad o akých?
Viem napríklad o tom, že sa v prípade angažovala aj Slovenská informačná služba. Vypovedal o tom utajený svedok v kauze Rozuzlenie, ktorý hovoril niečo v zmysle, že práve od nich išla prvotná informácia o tom, že som vraj manipuloval vyšetrovanie alebo niečo podobné.
Keď vyšetrovateľ žiadal na základe nášho návrhu túto informáciu z Generálnej prokuratúry, dostal odpoveď, že im má uviesť číslo písomnosti tejto listiny, ináč mu nepošlú nič. Teda nie, že takáto listina neexistuje. Absurdné.
V rámci vyšetrovania vášho prípadu vypovedal aj Robert Fico. Vysvetlil, odkiaľ mal v roku 2021 internú komunikáciu medzi prokuratúrami, ktorú citoval na tlačovke? Bola to jedna z indícií o tom, že na nitrianskej prokuratúre má nejakú spojku.
Pri tejto osobe je už takmer pravidlom, že disponuje rôznymi informáciami či listinami, na ktoré v danom čase nemá zákonný nárok. V tomto prípade to pre mňa nevysvetlil žiadnym uspokojivým spôsobom.
Takýto záznam však mohol uniknúť jedine z prostredia levickej prokuratúry alebo nitrianskej krajskej prokuratúry. Podal som v tejto veci trestné oznámenie.
Najzákladnejšou otázkou celej kauzy je, či ste stretnutia politikov Smeru s bödörovcami naozaj nahrali náhodou pri vyšetrovaní pytliactva, alebo či to bol úmysel. Dokázali ste to vysvetliť vyšetrovateľovi?
Vysvetlenie musí byť jasné každému nezaujatému pozorovateľovi, ktorý sa pozrie na fakty. Samotné operatívne preverovanie pytliactva bolo administratívne začaté v októbri 2020, keďže jedným z páchateľov mala byť záujmová osoba. V decembri bol spracovaný realizačný návrh operatívcov a v rovnaký mesiac bol spis pridelený mne.
V januári 2021 som začal trestné stíhanie pre pytliactvo. Prebiehalo vyšetrovanie, vykonávali sme rôzne úkony, previerky a tak ďalej a na základe zistení sme v apríli nasadili odpočúvanie do exteriéru. O niečo neskôr bolo nasadené aj priestorové odpočúvanie do interiéru.
Všetci poškodení z môjho konania v rámci svojich výsluchov hovorili, že nevedia, kedy boli na danej chate prvýkrát a stretnutia datovali približne od mája alebo júna 2021.Ak teda niekto tvrdí, že sme si podozrenia o pytliactve mali vymyslieť, pýtam sa, ako by to bolo možné? Ako by sme v lete 2020, keď k nám prichádzali prvé operatívne informácie o pytliactve, vedeli o tom, že o rok neskôr príde daná skupina ľudí na stretnutie do danej chaty? To je absurdné.
My sme od začiatku mali ako cieľ vyšetriť pytliactvo, ktoré sa začalo potvrdzovať hneď prvotnými informáciami. To, že sa na monitorovanom mieste objaví nejaká exponovaná osoba, politik či obhajca, nie je v zmysle Trestného poriadku dôvod na predčasné ukončenie veci.
Čo vám vlastne v obvinení kladenú za vinu?
V podstate to, že som údajne oklamal dvoch prokurátorov a dvoch sudcov, aby som dosiahol vydanie príkazu na odpočúvanie, a to, že som si dovolil odstúpiť zákonne získané dôkazy na Úrad špeciálnej prokuratúry, čo mi priamo prikazuje Trestný poriadok. V priebehu konania však ani jeden z prokurátorov a ani sudcov neuviedol, že by bol uvedený z mojej strany do omylu a informácie, pre ktoré som začal trestné stíhanie, sa v konaní neskôr potvrdili.
A ako to teda bolo? Čo ste si pomysleli, keď ste prvý raz zistili, čo je na nahrávkach z chaty?
Neboli sme tým nadšení. Vedeli sme totiž, že ak sa preukáže akákoľvek trestná činnosť a obviníme niekoho, tak sa tieto záznamy stanú súčasťou vyšetrovacieho spisu. Tým by boli v celosti k dispozícii napríklad aj obvineným a, samozrejme, obhajobe. A bolo jasné, že ak sa to dostane von, určite sa to začne rozmazávať, no v zmysle zákona som ja ako vyšetrovateľ nemohol konať inak.
Záznamy z chaty ste neskôr odstúpili špeciálnej prokuratúre, čo naznačuje, že ste na nich videli nejaké podozrenia z trestnej činnosti. Prekvapilo vás, že na základe nich napokon nikoho z účastníkov stretnutí neobvinili?
Je mi najmä ľúto, že dané podozrenia sa nikdy nedostali pred súd a že po zásahu Generálnej prokuratúry sa situácia skomplikovala. Bolo totiž povedané, že záznamy nemôžu byť použité ako dôkaz, hoci senát Najvyššieho súdu hovoril o opaku. Myslím si však, že tam boli relevantné informácie pre vyšetrovanie trestnej činnosti.
Stíhajú vás už dva a pol roka, pričom sám hovoríte, že na právoplatnú koncovku kauzy si počkáte zrejme ešte niekoľko rokov. Nemali ste chuť nadobro odísť z polície?
Nie. Policajtom som dvadsať rokov a vždy boli lepšie aj horšie časy. Hoci sú teraz tie horšie, vždy verím, že spravodlivosť zvíťazí. Nemôžeme sa vzdávať po prvom neúspechu, pretože na to, aby zvíťazilo zlo, stačí, aby slušní ľudia nerobili nič.
Keby som šiel do súkromného sektora, asi by som mal pokojnejší život ako teraz a nepoberal by som minimálnu mzdu, ako poberám teraz. Ale šiel by som proti princípom, podľa ktorých som bol vychovaný.
Verím, že moje stíhanie sa raz skončí mojím oslobodením a že ešte ponúknem tejto krajine svoje schopnosti a skúsenosti.
Čo pre vás znamená aktuálny režim, v ktorom ste postavený mimo služby? Ste aj vy v de facto domácom väzení, ako napríklad policajti okolo Jána Čurillu?
Áno, musím sa zdržiavať v mieste trvalého bydliska. Už dosiaľ mi chodili na kontroly toho, či to dodržiavam. Rátam s tým, že takéto kontroly mi budú chodiť aj ďalej.
Snažím sa však brať to čo najpozitívnejšie. Som napríklad oveľa viac s rodinou ako predtým, keď som ich z dôvodu služobných povinností zanedbával. Negatívom je, samozrejme, finančná či profesionálna stránka, keďže už teraz rok nepracujem. Chýba mi to, ale venujem sa aspoň rodine či príprave obhajoby.
Ako sa vám pozerá na to, že kým vy ste obvinený a nemôžete pracovať, tak ľudia podozriví z pytliactva z obvinení vyviazli?
Aj pri týchto ľuďoch som pochopil, že môžeme aj desaťkrát vzniesť obvinenie a desaťkrát bude zrušené.
Úplne prvotné podozrenia smerovali proti Matúšovi Mečárovi. Keď sa začali potvrdzovať, obvinil som ho spolu s Andrejom Jahnátkom a hospodárom daného poľovníckeho revíru. Zarovno s tým som signalizoval, že by v danej veci nemala konať Krajská prokuratúra Nitra, keďže na nej pracuje aj prokurátorka, ktorá je sestrou Andreja Jahnátka. Generálna prokuratúra mi dala za pravdu a rozhodla, že príslušná bude prokuratúra v Trenčíne.
Medzičasom ma obvinili a krátko po tom nový prokurátor vo veci pytliactva zrušil mnou vznesené obvinenie s vysvetlením, že som mohol byť zaujatý. Ja som pritom obvinil danú trojicu vo februári 2022, zatiaľ čo mne bolo vznesené obvinenie až o dva mesiace neskôr, v apríli 2022. Nedáva to logiku.
Neskôr síce obvinil nový vyšetrovateľ Jahnátka a Mečára nanovo, pričom neuspeli ani so sťažnosťou proti obvineniu. Potom však dostali paragraf 363.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23391104/martin-juhas-polovnicka-chata-fico-naka-rozhovor.html
Pochybné zbierky: Kto profituje z emotívnych výziev Pre dobro – SME
Hrad Sklabiňa obnovuje už 30 rokov, naťahuje sa s úradmi a podvodníkmi a začína mu byť jedno, kto je vo vláde — Denník N
https://dennikn.sk/4204855/hrad-sklabina-obnovuje-uz-30-rokov-natahuje-sa-s-uradmi-a-podvodnikmi-a-zacina-mu-byt-jedno-kto-je-vo-vlade/
Michal Svateník býva priamo na zrúcanine hradu Sklabiňa, ktorý sa snaží obnovovať. Dnes má 45 rokov a jeho príbeh zachytáva, ako zachraňuje najväčší hrad v Žilinskom kraji, ako už roky bojuje s kameňmi, s úradmi a so špekulantmi. V súčasnosti hrad vlastní občianske združenie Donjon, ktoré Michal Svateník založil.
V rozhovore sa dozviete:
- ako začal mladý chlapec bývať na zrúcanine hradu;
- prečo založil občianske združenie, ktoré hrad získalo do prenájmu a potom oň prišlo;
- ako 19 rokov obnovoval kameň po kameni päťdesiatmetrovú budovu pred hradom a ako nakoniec získal naspäť aj hrad, ktorý by chcel dostať do čo najlepšieho stavu;
- čo hovorí na myšlienku politikov, že vlastníctvo niektorých pamiatok by mal prebrať štát;
- a čo plánuje s hradom robiť ďalej.
Viac ako 50 z 80 Ukrajincov, ktorých som zamestnával, už padlo v bojoch, hovorí slovenský podnikateľ — Denník N
https://dennikn.sk/4206372/viac-ako-patdesiat-z-osemdesiatich-ukrajincov-ktorych-som-zamestnaval-uz-padlo-v-bojoch-hovori-slovensky-podnikatel/
Podnikateľ zo Spiša Samuel Bizub má už pätnásť rokov stavebnú firmu v Česku, kde sú podľa neho na podnikanie lepšie podmienky ako na Slovensku.
Od začiatku ruskej agresie výrazne pomáha na Ukrajine, aj armáde – nosí tam terénne vozidlá pre zdravotníkov, pomáha zásobovať ľudí zasiahnutých vojnou, vozí tam aj zdravotnícke pomôcky.
Zamestnával ako robotníkov aj Ukrajincov, väčšina z nich už nežije. „Pre nás nie je slovo vojna čosi vzdialené, že niekto niekde umiera. Nie, zomreli naši kolegovia, kamaráti, ukrajinskí robotníci z našej firmy,“ hovorí Bizub.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo niektoré veci nedarujú, ale zapožičiavajú;
- že dodávajú šesťkolky 6 × 6 na prevoz ranených vojakov z miest bojov k zdravotníkom;
- že chápe, že im zo smartfónov miznú citlivé dáta;
- ako sa pozerá na dilemu Ukrajincov, či bojovať alebo ujsť do zahraničia.
Infektológ Sabaka: Zažívame novú vlnu covidu, vrchol sa dá očakávať začiatkom zimy — Denník N
Časopis SVĚT MOTORŮ SPECIÁL – 1/2024 — iKiosek – Pravdy a mýty kolem elektrických aut
Pravdy a mýty kolem elektrických aut. Člověk a klima. Těžba lithia a výroba baterií. Elektromobily a dotace. Elektromobil a energetika. Požáry elektromobilů. Životnost baterie.
Monotematické speciály nejčtenějšího a jasně nejprodávanějšího českého motoristického časopisu Svět motorů s tématy technika, autotesty a ojetiny.
Deväť mesiacov totálnej neistoty a demotivácie. Bývalý vyšetrovateľ NAKA hovorí, čo zažívali po nástupe novej vlády — Denník N
https://dennikn.sk/4178823/devat-mesiacov-totalnej-neistoty-a-absolutna-demotivacia-byvaly-vysetrovatel-naka-hovori-co-zazivali-po-nastupe-novej-vlady/?ref=mpm
Nikto nikomu nezakázal vyšetrovať prípady. Po výmene vedenia polície však zavládla atmosféra, ktorá od práce skôr odrádzala, ako k nej motivovala. Tí, čo v minulosti pracovali na politicky exponovaných kauzách, s vyšetrovaním najzávažnejšej kriminality skončili. Preradili ich na okresy a kraje.
…
Až 30. augusta, po deviatich mesiacoch od nástupu nového vedenia polície, sa policajti NAKA dozvedeli, kde budú od 1. septembra zaradení. Policajný prezident pôvodne sľuboval, že ich preradia čo najbližšie k miestu bydliska. Nie u všetkých to tak aj naozaj je.
„Je pravda, že som do práce dochádzal aj predtým. Mal som ale motiváciu. Chcel som pracovať na prípadoch, ktoré sa vtedy vyšetrovali“, priznáva policajt. Finančne mu to vychádzalo. Lenže teraz je to iné. Preradenie na okresné riaditeľstvo znamená pokles platu o niekoľko stoviek eur.
„Budem robiť niečo, čo robiť nechcem, platovo klesnem a ešte mám prejazdiť dvesto, tristo eur na benzíne?“ pýta sa. Dodáva, že má kolegov, ktorí dopadli ešte horšie.
…
„Kolega, ktorý má za sebou publikačnú, ale aj pedagogickú činnosť, skončil na okrese. Je to dlhoročný vyšetrovateľ,“ opisuje policajt príklad, ktorý je v rozpore s tým, čo tvrdí Solák.
„Alebo kolega z východu. Vyšetroval podozrenia pri verejných obstarávaniach na ministerstve vnútra. Skončil ako odborník na rómske komunity,“ pridáva vzápätí ďalší príklad. Ide o bývalého vyšetrovateľa z Košíc, ktorého z elitného útvaru preradili na obvodné oddelenie. Tam, kde policajti začínajú.
Nadriadený mu teraz oznámil, že hlavnou náplňou jeho novej práce bude hliadková a obchôdzková služba. Po viac ako desiatich rokoch v polícii.
Denník N sa s týmto policajtom skontaktoval. Rozhodnutie vedenia nechcel komentovať.
Nie je pritom sám. Medializovaný bol aj prípad vyšetrovateľa Martina Juhása, vďaka ktorému vznikli na jeseň 2021 odposluchy z poľovníckej chaty.
Verejnosť sa tak dozvedela, ako dobre sa premiér Robert Fico poznal s dnes už nebohým bývalým majiteľom firmy Bonul Miroslavom Bödörom. Jeho syn Norbert je podozrivý, že aj s Tiborom Gašparom viedli políciu ako zločineckú skupinu. Obom sa premiér snažil pomôcť, aby sa dostali z väzby na slobodu.
Juhás klesol platovo ešte viac. Zo siedmej triedy padol do druhej. Jeho úlohou bude práca referenta, ktorý prijíma trestné oznámenia.
Policajného prezidenta sme sa preto opäť opýtali, či je takéto preradenie v poriadku a nie je v rozpore s jeho vyjadreniami o prínose policajtov. Nejde, naopak, o plytvanie potenciálom? „Každého potenciál bude určite využitý,“ reagovali z policajného prezídia.
Den trifidov – o samostatnosti
str 156
„A tady přichází ke slovu vedení. Vůdce plánuje, ale je natolik chytrý, aby o tom nemluvil. Když se změny ukáží nevyhnutelné, podstrčí je jako ústupky – dočasné, samo sebou – vynucené okolnostmi, ale je-li to dobrý vůdce, podstrkuje je ve správných dávkách, aby už zůstaly v platnosti natrvalo. Proti každému plánu se najdou nějaké nepřekonatelné námitky, ale v případě krajní nezbytnosti se ústupky udělat musí.“
„To mi zní dost machiavelisticky. Mám rád, když vidím svůj cíl před sebou a můžu jít přímou cestou za ním.“
„Většina lidí zas právě naopak, i když by asi namítali, že to není pravda. Dávají přednost tomu, aby se jim lichotilo, aby byli obelhávání a třeba i nuceni. Nemůžou se tak nikdy dopustit chyby, a když už nějakou udělají, vždycky za ni může něco nebo někdo jiný. To tvoje ,přímo za cílem` je vyloženě mechanistický názor, a lidi jako takoví nejsou žádné stroje. Mají svůj vlastní rozum – většinou ten selský, kterému je nejlíp na známé, vyšlapané cestě.“
Strach, vyhrážky a chaos. Ako vyzerá rozvrat ministerstva kultúry zvnútra — Denník N
https://dennikn.sk/4169756/strach-vyhrazky-a-chaos-ako-vyzera-rozvrat-ministerstva-kultury-zvnutra/
„Raz som prišla ráno do práce a kolegyňa mi hovorí: ‚Vieš, že máme v parlamente zákon?‘ Ostala som v šoku. Nezachytili sme ani len chodbový šum, že sa niečo robí. To znamená jedinú vec – že nič z toho, čo sa ocitne v parlamente za ministerstvo kultúry, sa v skutočnosti na ministerstve nerobí,“ hovorí jedna z úradníčok, s ktorými sme hovorili.
Platí to v podstate o všetkých zásadných legislatívnych zmenách, ktorými oblasť kultúry tento rok prešla: od zmien vo Fonde na podporu umenia, v Audiovizuálnom fonde, v zákone o múzeách a galériách aj vo verejnoprávnom médiu. „Keď sa zákon o RTVS dostal do parlamentu, tiež sa to kolegyne, pod ktoré agenda patrí, dozvedeli ráno pri káve. Je to absurdné,“ hovorí dlhoročná zamestnankyňa v štátnej správe. V oboch prípadoch sa podľa nej núka tá istá otázka: kto tie zákony písal, ak nie my?
„Nech prišiel v minulosti ktokoľvek s akýmkoľvek nápadom, aj čisto politickým, najprv nás oslovili a vypýtali si podklady, analýzy, stanovisko. A my sme im ho, samozrejme, pripravili a snažili sa aj vysvetliť celý kontext a dôsledky. Niektoré bitky sme prehrali, niektoré vyhrali, ale bola to diskusia. Dnes nič také neexistuje,“ dodáva.
…
Porady užšieho tímu vedúcich zamestnancov napokon „zdegradovali“ na ponosovanie na súčasnú podobu kultúry a odpor voči všetkému cudziemu, nielen LGBTI ľuďom či migrantom. „Jediný Švolík (generálny riaditeľ sekcie umenia, médií a autorského práva) obhajoval slobodu umenia, to by som chcel vyzdvihnúť. Ja som bol ticho, nezapájal som sa a myslel som si svoje. Inak to bolo nechutné. Celé to bolo o tom, aké je súčasné umenie a kultúra zvrátené a treba ho zrušiť. Dve tretiny každej porady. My verzus oni. Slovensko pod útlakom cudzích kultúr, za totality bolo lepšie a tak ďalej.“
Samotný spôsob komunikácie Lukáša Machalu, ktorú opisujú bývalí či stále aktuálni zamestnanci a zamestnankyne ministerstva, budí pozornosť. „Cukor a bič je jeho tradičná pracovná metóda, v jednej vete sa vám aj hrozí vyhadzovom, aj vám poďakuje za prácu,“ vraví bývalý zamestnanec. Každé stretnutie vraj sprevádzalo zastrašovanie a vyhrážanie.
Na fungovanie ministerstva s viac ako dvesto zamestnancami to podľa neho nemá pozitívny vplyv, skôr naopak. „Všetci sú vyplašení, aj jeho vlastní ľudia, s ktorými si tyká. Nikto nevie, čo vlastne chce, lebo to, čo povie v jeden deň, sa na druhý deň môže úplne otočiť. Poveruje ľudí úlohami na základe nepravdivých informácií a robí úplne skratové emocionálne rozhodnutia. Totálny chaos,” hovorí bývalý zamestnanec o Machalovi.
V tomto kontexte vidí aj odvolávania vo vnútri ministerstva a v kultúrnych inštitúciách. „Je zjavné, že je oddaný kmeňovému zmýšľaniu. Koná spôsobom, že jeho kmeň je pod útokom cudzieho kmeňa a on musí nastoliť spravodlivosť. A ak niekto jeho kmeňu robí zle, napríklad v podobe protestov či kritiky, tak aj on musí urobiť zle – napríklad odvolávaním,“ hovorí bývalý úradník.
Vojna gangov sa prelieva do Kodane. Dánski zločinci si najímajú mladých Švédov na „špinavú robotu“ — Denník N
https://dennikn.sk/4145822/vojna-gangov-sa-prelieva-do-kodane-danski-zlocinci-si-najimaju-mladych-svedov-na-spinavu-robotu/?ref=tit
Násilie gangov sa často dáva do súvislosti s migráciou do Škandinávie, pričom Dánsko a Švédsko zvolili odlišné prístupy. Dánsko pred troma rokmi prijalo zákon, ktorý umožňuje posielať žiadateľov o azyl do krajín mimo Európy, kým sa ich žiadosti spracujú. Zákon má odradiť žiadateľov o azyl, aby si za cieľovú krajinu zvolili práve Dánsko.
Sprísnili sa aj podmienky na získanie trvalého pobytu a občianstva. Uchádzači v Dánsku musia napríklad absolvovať prísne jazykové testy. Vláda takisto prijala opatrenia na znižovanie koncentrácie imigrantov v určitých mestských oblastiach, napríklad cez povinnú materskú školu pre deti, aby sa naučili dánčinu a boli integrované do spoločnosti.
V súvislosti s gangmi Kodaň zaviedla prísnejšie tresty vrátane dlhších trestov a využívania preventívnej väzby. Polícia získala väčšie právomoci na vykonávanie razií a zhabanie majetku členov gangov. V určitých oblastiach, ktoré sú označené ako centrá gangov, zaviedla dánska vláda takzvané zóny s dvojitým trestom, kde za trestné činy spáchané v týchto oblastiach hrozí dvojnásobný trest.
PaperMaker – Online papercraft unfolder
Nový volebný systém by pomohol najmä Smeru (prepočty) – SME
https://domov.sme.sk/c/23361802/ustavna-vacsina-pre-smer-prepocitali-sme-ako-by-dopadli-minulorocne-volby-s-inym-volebnym-systemom.html?ref=tit
Dočítate sa:
- ako by sa zmenili výsledky, keby Slovensko bolo rozdelené na osem volebných obvodov,
- ako by voľby dopadli v zmiešanom volebnom systéme podobnom tomu, o akom hovorí Hlas,
- v akom systéme by Smer mohol získať jednofarebnú ústavnú väčšinu.
China responsible for 95% of new coal power construction in 2023, report says – Carbon Brief
Čína postavila výnimočnú solárnu elektráreň. Dokáže vyrábať elektrinu v noci
Smer nie je žiadnou (modernou) sociálnou demokraciou
https://dennikn.sk/4091824/sefka-odborov-uhlerova-byt-proti-progresivizmu-je-byt-proti-pokroku-a-socialnej-rovnosti/
Dušan Mikušovič sa rozprával so šéfkou Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monikou Uhlerovou. Z rozhovoru bolo zrejmé, že minimálne v jej osobe sa potvrdilo, že rozchod odborárov so stranou Smer nebol len formálny.
Uhlerová, ktorá je vo funkcii od roku 2022, má veľmi jasno v tom, že Smer nie je žiadnou (modernou) sociálnou demokraciou, a vie celkom presne definovať, kde sa Ficova strana rozchádza s hodnotami skutočného odborového hnutia. „V ich rétorike viete nájsť hľadanie nepriateľov spoločnosti, aj v menšinách, či už etnických, národnostných, alebo sexuálnych. Viete tam nájsť delenie spoločnosti, ktorá sa delí na ‚normálnych‘ a ‚nenormálnych‘, hovorí odborárka a upozorňuje na to, že takéto reči môžu vyvolávať dojem, že niektoré skupiny si nezaslúžia disponovať rovnakými právami ako ‚normálna‘ časť spoločnosti.
Odborárska predáčka sa jasne vymedzuje aj voči tým návrhom členov vládnej koalície, ktoré vedú k ožobračovaniu najchudobnejších, a okrem toho, že majú populistický náter, vôbec neriešia problém dlhodobo nezamestnaných a len nepatrne prispejú k úsporám verejných financií. Reč je o nápade ministra sociálnych vecí a rodiny Erika Tomáša z Hlasu skrátiť alebo rovno odobrať dávku v hmotnej núdzi nezamestnanému, ktorý odmietne pracovnú ponuku.
Uhlerovej okrem samotnej myšlienky prekáža aj to, že s odbormi o tom minister Tomáš vopred nehovoril, hoci na túto tému majú expertízu. Tomášovi však nešlo o žiadne odborné riešenia, inak by ani s niečím takým nevystúpil, ale o zbieranie bodov na živení predsudkov o sociálne vylúčených. To tiež šéfka odborov v rozhovore celkom presne pomenúva, hoci nechce, aby to vyznelo ako kritika ministra, ale nápadu.
Po rokoch blízkych vzťahov KOZ so Smerom je dôležité, že na jej čele je predsedníčka, ktorý si pragmaticky uvedomuje, že zviazanosť s jednou stranou nie je pre odbory zdravá a dlhodobo udržateľná.
Súčasná vládna koalícia sa veľmi rada prihovára „ľuďom práce“ a jej predstavitelia sa tvária, ako veľmi im rozumejú a bojujú za nich. Z rozhovoru s Monikou Uhlerovou ale kričí, že to tak nie je a že to ani nemôže tak byť, kým tá istá vládna koalícia útočí na menšiny a kým sa bývalý blízky partner KOZ Smer už úplne odtrhol od moderného a slušného sociálnodemokratického mainstreamu.
ChatGPT is soft bullshitter | Ethics and Information Technology
https://link.springer.com/article/10.1007/s10676-024-09775-5
ChatGPT is soft bullshitter
It is aimed to be convincing rather than accurate.
The basic archi-
tecture of these models reveals this: they are designed to
come up with a likely continuation of a string of text. It’s
reasonable to assume that one way of being a likely continu-
ation of a text is by being true; if humans are roughly more
accurate than chance, true sentences will be more likely
than false ones. This might make the chatbot more accu-
rate than chance, but it does not give the chatbot any inten-
tion to convey truths. This is similar to standard cases of
human bullshitters, who don’t care whether their utterances
are true; good bullshit often contains some degree of truth,
that’s part of what makes it convincing. A bullshitter can be
more accurate than chance while still being indifferent to
the truth of their utterances.
tecture of these models reveals this: they are designed to
come up with a likely continuation of a string of text. It’s
reasonable to assume that one way of being a likely continu-
ation of a text is by being true; if humans are roughly more
accurate than chance, true sentences will be more likely
than false ones. This might make the chatbot more accu-
rate than chance, but it does not give the chatbot any inten-
tion to convey truths. This is similar to standard cases of
human bullshitters, who don’t care whether their utterances
are true; good bullshit often contains some degree of truth,
that’s part of what makes it convincing. A bullshitter can be
more accurate than chance while still being indifferent to
the truth of their utterances.
We conclude that, even if the
chatbot can be described as having intentions, it is indiffer-
ent to whether its utterances are true. It does not and cannot
care about the truth of its output.
ent to whether its utterances are true. It does not and cannot
care about the truth of its output.
Ak potrebujeme nejakú hrádzu, tak najmä proti nenávistným politikom — Denník N
https://dennikn.sk/4090211/ak-potrebujeme-nejaku-hradzu-tak-najma-proti-nenavistnym-politikom/?ref=tit
Ak potrebujeme nejakú hrádzu, tak najmä proti nenávistným politikom
Ak potrebujeme nejakú hrádzu, tak najmä proti nenávistným politikom
Marián Balázs
Robertovi Ficovi a spol. pripomeňme október 2010. Po tom, ako vtedajšia premiérka Iveta Radičová dostala poštou výhražné listy spolu s nábojnicou, sprísnili sa bezpečnostné opatrenia na jej ochranu. Vyhrážky boli natoľko vážne, že na istý čas musela mať ochranku aj jej dcéra. Fico vtedy z opozície posmešne a cynicky vyhlásil, že „na Slovensku akurát tak môžu do vás kopnúť na ihrisku, keď hráte futbal, to je tak všetko“. Bezpečnostné opatrenia nazval „cirkus Humberto“ a situáciu označil za „trápne a smiešne fabulácie“. Pritom on sám opakovane žiadal o predĺženie ochrany pre seba.
Takže ako, pán premiér? Hrali ste futbal a na ihrisku do vás niekto kopol? A čo tie dnešné bezpečnostné opatrenia? Už nie sú cirkus Humberto? Už nejde o trápne a smiešne fabulácie?
Ani uprostred dnešnej reality Robert Fico nie je schopný ani sa len ospravedlniť za vtedajšie cynické slová. Je však schopný rovnako ako predtým pokračovať v boľševickej politike triedneho nepriateľa, šíriť strach, lži a nenávisť, útočiť, kresliť pomyselné terče na čelá kritikov a nepohodlných novinárov. A bude ešte horšie. Ak potrebujeme nejakú hrádzu, tak proti takýmto nenávistným politikom.
Nedávno hovoril Robert Kaliňák o akomsi zmierení. Zároveň útočil a šíril nenávisť voči kritikom vládnej moci, čím len dokázal, že tie reči o zmierení sú cynické a falošné. Pretože ako sme už napísali, skutočné zmierenie sa začína zmenou jazyka.
Hovoril aj o akomsi dvojakom kilometri druhých, no sám opakovane predvádza svoj dvojaký kilometer. Jeho predstava zmierenia bola asi taká, že my máme čušať a zmieriť sa s tým, že oni budú naďalej útočiť a šíriť nenávisť.
Je rozhorčený zo slova „debili“, no nevšimli sme si, že by bol rozhorčený, keď Fico hovoril o novinároch ako o špinavých protislovenských prostitútkach alebo keď Blaha opakovane hecoval dav k vulgárnosti na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej. A nie je rozhorčený ani z dnešných Ficových nenávistných rečí, ani zo slov ako rakovina, mor a podobne.
Debatuje v spriaznenom dezinformačnom médiu a prezrádza, že na vyšetrovanie akýchsi vlastizrád budú „vyvíjať tlak“. „Musíme novým vyšetrovateľom dať ten obrázok a oni sa ho musia naučiť,“ ubezpečil Kaliňák. Už sa ani nezdráha naznačovať mocenské a politické tlaky na políciu a jej ovplyvňovanie. Vie, že v politike pomsty dnes už môže čokoľvek. No už samotné debatovanie predstaviteľov vládnej moci v dezinformačných médiách posúva Slovensko na perifériu civilizovaného sveta.
Nech si už Kaliňák predstavoval zmierenie akokoľvek, Fico ho teraz z Devína poslal s tým zmierením do hája. Zneužitím osláv sv. Cyrila a Metoda na šírenie nenávistnej propagandy len ukázal, že po návrate je rovnaký ako predtým. Proste hulvát. Ani po takej vážnej udalosti nie je schopný sebareflexie. Nie je schopný ani ochotný korigovať svoj slovník a svoje vystupovanie. No áno, ak niekto neustále chrlí nenávisť a útočí, musí byť vnútorne veľmi rozorvaný a nešťastný človek.
Po ovládnutí štátu a podmanení jeho zložiek a inštitúcií sa možno dočkáme aj normalizačnej revízie niektorých hesiel v slovníkoch. Napríklad hesla „liberalizmus“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Ten vysvetľuje liberalizmus ako zhovievavosť, zmierlivosť či toleranciu voči iným názorom. Tiež ako sústavu politických a ekonomických názorov hlásajúcich slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s právnymi zárukami. Slovo liberálny podľa uvedeného slovníka znamená „znášanlivý, zhovievavý, tolerantný k iným názorom“.
Ak je teda tolerantnosť a znášanlivosť rakovinou či morom spoločnosti, potom premiér a spol. podlo deformujú daný termín a jeho význam. Spoliehajú sa na to, že ich publikum tomu nerozumie a zožerie im každú sprostosť. A ono im to naozaj žerie všetko.
Atentát je odsúdeniahodný čin. To však neznamená, že teraz máme mlčať ani že grobianske správanie premiéra nemôže podliehať kritike.
Mimochodom, slovo debil sa síce stalo hanlivým označením, no pôvodne bolo medicínskym termínom označujúcim najľahšiu formu duševnej zaostalosti. Tento termín sa používal v psychiatrii zhruba do 90. rokov minulého storočia. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb ide o miernu duševnú zaostalosť (Retardatio mentalis levis), ktorá môže byť aj bez poruchy správania alebo len s minimálnou poruchou. Zjednodušene tu teda ide o nižšiu úroveň intelektu. Takýto človek je schopný postarať sa o seba a bežne komunikovať. Preto ho na prvý pohľad sotva možno rozpoznať, potrebné je sledovať jeho správanie a spôsob uvažovania a komunikácie.
Okrem toho je slovo debil podľa Veľkého slovníka cudzích slov slangovým výrazom pre hlupáka. Nuž teda môžeme hovoriť, že nám vládnu hlupáci? Bude to takto prijateľnejšie? Ale zas nebude to až príliš zhovievavé?
Čo nám zostane z odkazu Cyrila a Metoda, keď ho očistíme od nánosu nacionalizmu — Denník N
Zábava ešte len vygraduje (píše Arpád Soltész) – Komentáre SME
https://komentare.sme.sk/c/23352074/zabava-este-len-vygraduje-pise-arpad-soltesz.html
Ani konšpiračné teórie z opačného brehu, ktoré masovo konzumujú a šíria niekdajší horliví bojovníci proti takzvaným dezolátom, nie sú duchaplnejšie. Myslieť si, že je možné zinscenovať atentát na premiéra slepými nábojmi, je rovnako hlúpe, ako veriť príbehom o svetovom židovskom sprisahaní, a to z rovnakých dôvodov.
Ani konšpiračné teórie z opačného brehu, ktoré masovo konzumujú a šíria niekdajší horliví bojovníci proti takzvaným dezolátom, nie sú duchaplnejšie. Myslieť si, že je možné zinscenovať atentát na premiéra slepými nábojmi, je rovnako hlúpe, ako veriť príbehom o svetovom židovskom sprisahaní, a to z rovnakých dôvodov.
Spolupracovať a mlčať by museli veľké počty ľudí. A to by teda bolo po prvý raz v dejinách ľudstva, že by zostalo tajomstvom čokoľvek, o čom vedeli viacerí než dvaja ľudia.
Juraj Cintula na Roberta Fica vystrelil. Vedel, čo robí, a to na úrovni, ktorú neodpozeráte z youtubu. Bezpochyby musel intenzívne trénovať. My síce nevieme kde a s kým, ale vyšetrovatelia určite áno, čiže aj Matúš Šutaj Eštok, Robert Kaliňák a azda aj Robert Fico.
Dokonca aj my vieme, že Juraj Cintula mával nadštandardné vzťahy so Slovenskými brancami. Tým sa pohyboval aj medzi Nočnými vlkmi, u ktorých mali branci zázemie, teda medzi notoricky známymi prokremeľskými násilníkmi, ktorí sú, zhodou okolností, kamaráti Roberta Kaliňáka. Záhadou zostáva už iba otázka, kde sa tak asi mohol atentátnik zradikalizovať.
Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23352074/zabava-este-len-vygraduje-pise-arpad-soltesz.html
A bear attack in Slovakia reveals what the far right really wants – POLITICO
https://www.politico.eu/article/tomas-taraba-slovakia-climate-a-bear-attack-far-right/
LOW TATRAS NATIONAL PARK, Slovakia — In early spring, a Belarusian couple were hiking in the trailless crags of the western Carpathian mountains when they stumbled into a brown bear. They ran but were separated. As the bear lunged after the woman, her fiancé lost sight of her in the trees and rocks. Later that night, a rescuer and his German shepherd found her body at the bottom of a precipice. In the torchlight, her hot pink jacket shone against the bloodstained snow.
Tomáš Taraba knew immediately who to blame: the bloodless bureaucrats in Brussels. In a Facebook post now viewed almost one million times, Slovakia’s far-right environment minister said the European Union officials’ insistence on the protected status of the brown bear showed they were “absolutely not interested in the lives of our people and the lives of our children.”
Bear attacks might not be a hot political topic in most countries. But for Taraba and his Slovak National Party, the issue was an EU-bashing vote-winner in elections late last year, propelling him to the top political ranks of his deeply polarized Central European nation. Since gaining power, he has set about an extraordinary purge of the country’s environmental officialdom, replacing experts with hunters, scientists with forestry executives and bureaucrats with party hacks.
This is not, however, only a story about Slovakia. In Europe-wide elections this month, far-right parties surged after adding environmental regulations to their traditional tub-thumping grievances like immigration and the culture wars. In the Netherlands, Dutch farmers protesting nitrogen restrictions helped propel the far-right firebrand Geert Wilders into power. In the United States, former President Donald Trump has pledged to dismantle the civil service and strip environmental regulations if he wins a second U.S. presidency.
The story of Taraba and the bears is an illustration of how far-right politicians have used resentment against green rules to help boost themselves into power. It also shows what happens to environmental protections when politicians who have campaigned on dismantling them get a chance to turn their promises into reality.
The “political elite,” safely ensconced in the capital, had no understanding of the fears of people living alongside bears, said Taraba, when POLITICO met him in the Slovak Parliament. “They ridicule this topic.”
Why are bear attacks increasing?
One morning in April, a conservationist and filmmaker named Erik Baláž walked up the slope across from Siná mountain, where the bear attack had taken place a few weeks before. Through fir trees weighed down with late-season snow, a broken mess of peaks, grottos and precipices could be seen breaking through the clouds.
Bears travel great distances to come to this part of the mountains, Baláž said, seeking limestone caves in which to hibernate. Baláž has slept more than 1,000 nights in the forest, living among the animals and studying their behavior. Even so, only extreme need would cause him to venture onto Siná mountain in the spring, when hungry, stressed bears emerge from the caves, often with cubs to protect.
There were no public warnings that the area was dangerous when the two tourists ventured into the slopes. “If you don’t know anything about bears, really, it’s not your stupid decision,” Baláž said.
One bear attack made headlines. But media attention on the Siná tragedy became a frenzy when, in an unconnected incident just two days after the 31-year-old woman’s death, a panicked young bear went on a frenzied dash through the nearby town of Liptovský Mikuláš. Five people were attacked. Two required hospitalization.
As the two incidents showed, Taraba didn’t conjure Slovakia’s bear problem from nowhere. Bears can weigh more than half a ton and are dangerous, especially when they become habituated to human settlements. They are considered problematic by authorities in other European countries too, especially neighboring Romania.
In Slovakia, there is genuine disquiet in rural communities about a recent increase in the number of non-lethal attacks. In the 2000s and 2010s, those averaged around three per year. In the past three years, the annual average jumped to nearly 10. The death of the Belarusian woman was only the second death involving a bear since reliable records began. But both fatal incidents happened this decade.
Few details about the woman’s death have been made public by the government. Authorities have not made public the findings of any autopsy or investigation. Nothing that has been released would justify Taraba pointing his finger at the EU and environmental NGOs. The victim’s name hasn’t been officially released, although in a text message to POLITICO, Taraba identified her as “Tatsiana H.”
It’s not even clear how she died; by falling or mauling. And yet the story that Taraba ran with the day after her death — that it was the act of an indiscriminate and menacing predator — is being used to justify new emergency laws and plans to control and cull the animals. Baláž said a more likely explanation was it was a startled bear, protecting its territory or its young, and an unfortunate couple in the wrong place at the wrong time — meaning the traditional conservation efforts Slovakia has relied on remain relevant.
POLITICO spent days driving across the mountains of central Slovakia seeking some kind of official explanation.
Štefan Kysel, the head of the Slovak Nature Conservancy, the government’s official environmental protection agency, invited POLITICO to an interview at his office in Banská Bystrica. Kysel is a former candidate for the far-right Slovak National Party (SNS), which Taraba represents in parliament. He was appointed by Taraba in November despite having little to no practical experience for his job, as part of a restructuring of the organization that nature advocacy groups say has weakened Slovakia’s environmental protections.
Throughout a 45-minute conversation across a large conference table, Kysel leaned back defensively, refusing to answer any questions about the case, citing an ongoing police investigation.
An hour’s drive north through the mountains, officers at the front desk of the police station in Liptovský Mikuláš confirmed they were investigating the death. But the headquarters’ contacts they passed on failed to return emails or calls. A spokesman for the town’s mayor, Ján Blcháč, who is also a government MP, said the environment ministry had barred the mayor from commenting on the bear issue.
Further east in Poprad, POLITICO met Michal Haring, a former member of the government’s bear management team. Haring suggested meeting in a pub overlooking the grimly utilitarian town and a mind-bending view of the Carpathians.
Haring, who himself resembles a cuddly bear, was depressed — a common affliction for Slovak conservationists these days. Haring wrote his thesis on bear attacks in Slovakia and studied bear control efforts in Norway and at Yellowstone National Park in the U.S. One of the underlying drivers of more attacks, he said, was high-energy crops like maize being planted near villages. He talked about a recent field trial that involved securing trash cans and other sources of food that attracted bears into villages, which showed promising results. All of that work was being undone by the government’s push to demonize and cull, he said.
German football was playing on the TV. Reaching for his phone, Haring pulled up a series of grim photos that had been circulating among the bear expert community. There was Tatsiana’s body.
The pictures told a confusing story. An early, brief press release from the rescue service suggested she may have died from head wounds by falling from a cliff while fleeing the bear. In the photos, the right side of her face was badly damaged. She also had four small punctures on the lower part of her right leg, just above her white sports sock. They were, Haring said, from the teeth of a bear.
The snow nearby was stained with blood, indicating she may have been discovered by a bear after falling and then dragged. But there was no sign, despite the many hours she lay on the mountain with hungry bears emerging from hibernation, that any animal had tried to eat her.
The government is “saying that it was a predatory attack. Like this was prey and the bear was trying to eat her,” Haring said.
Slovakian Deputy Prime Minister Tomáš Taraba. | Toms Kalnins/EPA-EFE
“I don’t buy it.”
Slovakia’s polarized politics
Slovakia is a country on the brink. Its bubbling divisions recently spilled over into the attempted assassination of Prime Minister Robert Fico, who was shot in May in what the government described as a politically motivated attack.
In the days after the shooting, while Fico was fighting for his life in the hospital, politicians from most parties tried to calm partisan rage. Taraba poured gasoline on the flames, blaming the government’s critics in the media for stoking division and pointing his finger at the shooter’s links to the opposition party Progressive Slovakia, which he called “hateful.”
Taraba’s knack for discord has panicked environmental and democratic advocates. The most common words his enemies used to describe him were “dangerous” and “smart.” Michal Vašečka, the founder of the Centre for the Research of Ethnicity and Culture, a Bratislava-based anti-extremism think tank, called him an “entrepreneur of politics.”
When POLITICO met Taraba in a small library in the Slovak parliament, he was wearing a blue suit, his hair cropped prizefighter short. He was eager to talk, clearly enjoying the notoriety and attention he has found in recent months. He acknowledged his own surprise at his “pretty steep career” trajectory. A relative late-comer to national politics, he was 39 years old in 2019 when he joined a fringe political group with a hardline interpretation of Christian values and a focus on banning abortion and rolling back LGBTQ+ rights.
Taraba built a large social media following, which were enthused by his willingness to shrug at liberal norms of decency. He told POLITICO he rejected “far right” as a label — preferring “conservative.” But in 2020, in order to gain enough votes to sit in the parliament — the minimum is 5 percent — he aligned himself with genuine extremists.
Before the 2020 election, Taraba negotiated a place for himself and two other of his party’s candidates on the ticket of the People’s Party Our Slovakia (L’SNS) — a neo-Nazi group that has dabbled in Holocaust denial and whose leader Marián Kotleba was later convicted over a stunt that celebrated the founding of Slovakia’s WWII Nazi-puppet state. At the next election, Taraba again brokered a deal to stand on the ticket of the slightly less extreme SNS.
When Fico, a left-wing populist, went into coalition with the SNS in October, Taraba ambitiously hoped to land the economy ministry. Instead, he was handed a portfolio with sway over industry, agriculture, forestry, hydroelectric dams and tourism — in other words, the levers of the Slovak economy.
Taraba purges the conservationists
What followed was an extraordinary purge of experts and green-minded bureaucrats and a rapid-fire hit on green regulation. Every day, Taraba said, he was tabling new legislation, cutting more green rules and reshaping the civil service. “I know how fragile politics is,” he said. He wanted to use power while he had it.
“My main political goal is to remove all gold plating in Slovakia,” the minister said, meaning any law or restriction placed on a company beyond the minimum required by EU law. “Water, trees and good soil. These are the biggest assets of Slovakia. But we’re not using it wisely.”
By March, according to a list compiled by green NGOs, the number of departmental directors or other high-level public officials who had left their posts or been fired stood at 52 — roughly one every four working days since Taraba took office in October.
The scale of the change has alarmed conservationists, including Slovakia’s President Zuzana Čaputová, a former lawyer and environmental activist. | Carsten Koall/Getty Images
The scale of the change has alarmed conservationists, including Slovakia’s President Zuzana Čaputová, a former lawyer and environmental activist. Čaputová stepped down from her role at the end of her term earlier this month, declining to fight for reelection and citing harassment of her and her family — including online baiting in which Taraba himself has readily taken part.
While acknowledging it was normal for a new government to rotate staff, Čaputová said she was concerned by the “rather unprecedented scale of such dismissals, including of long-time environment specialists and professionals. These seem to be replaced by those whose expertise in given areas is being questioned by the specialists in the field.”
In interviews with six current and former top departmental officials, the consensus was that Taraba was kneecapping the ministry to the advantage of industries like construction and forestry.
“We have not encountered such a scale of personnel purges here since the fall of communism in 1989,” said Tomáš Olšovský, the former director of the Záhorie Protected Landscape Area, a wetland area where he worked for 20 years before being fired this year. “Tomáš Taraba aims for only one thing — the complete paralysis of the functioning of nature protection in Slovakia.”
Roman Havlíček, a former anti-dam campaigner who was fired from his job running the ministry’s water directorate, said that three canceled hydroelectric dam projects were likely to be revived under pressure from construction companies who would scoop huge profits. Taraba has appointed Petr Molda, a former railway executive and SNS candidate, as head of the state dam builder. “These are people who are directly benefiting from these changes,” said Havlíček. Taraba defended the appointment of Molda, saying his past success as a rail executive indicated he could handle a tough assignment.
Taraba has declared he wants the country’s national parks to become cost-neutral by expanding tourism and “active management” of the forests — a selective logging process that, if done properly, can improve forest health and bring in a revenue stream. Environmentalists fear the kind of logging unleashed by these changes will be far more aggressive. To implement this strategy, Taraba has fired the directors of 18 Slovakian national parks or protected areas.
Sitting in the parliament, Taraba expressed exasperated innocence. The personnel moves were not politically motivated, he said, pointing out, correctly, that some replacements have been internally sourced and had relevant experience. He acknowledged his program would gain him many friends among Slovakia’s business owners and oligarchs. But insisted he was only acting to protect the country’s broad economic interests. The environmental bureaucracy, he said, had been dominated by green evangelists who were overreaching their mandate, constantly taking the most “negative” approach to any commercial proposal.
But many of his new recruits also look equally ideological — only in the opposite direction. They include Peter Olexa, an SNS member who was appointed in November to run Tatra National Park, the country’s largest reserve. Olexa replaced Pavel Majko, who was fired without cause after running the park for 17 years.
Haring, the bear expert from Poprad, was employed as a large carnivore expert at Tatra National Park when Olexa joined. The new director immediately banned Haring from speaking to the media or at public education events about non-lethal ways to control bears. The day after Haring met POLITICO in the pub would be his last day at the park after serving his notice. “I feel like I’m in North Korea,” said Haring.
The final straw came when a mother bear and her three cubs appeared near a local village. Haring had planned to catch and fit the bears with tracking collars, allowing him to monitor them and prevent them from coming close enough to people to be a problem.
When Olexa heard the plan, he exploded. “Go to hell with your research and science,” he said, according to Haring. “We are not playing this shit here.” The mother and the cubs would be killed, said Olexa. Haring hung up the phone and wrote his resignation letter.
Slovak and Czech nature activists hold letters saying ”Tatras are our jewel ,leave them alone” as they protest against forest harvest at National park of High Tatra mountains. | Joe Klamar/AFP via Getty Images
In a statement emailed to POLITICO, Olexa said Haring had “showed difficulty in respecting the hierarchy in our organization and did not work for the goals of the organization, but tried to fulfill his private projects.”
In response to questions about how he was running the park, Olexa said he was fulfilling his duties as director with “dedication and professional approach to all issues encounterd [sic]with managing of The Tatra national park. And I am doing so with emphasis on the legal nature protection and values of the national park.”
But Olexa, a former forestry company employee, has few relevant qualifications to run the most important national park in Slovakia. That’s before you even consider his 2014 conviction for poaching. In a search, environmental officials found and confiscated the skull of a protected wolf, which the future national park director had kept as a trophy.
Global blowback against green rules
Taraba is far from alone in targeting environmental protections. His recipe for Slovakia is one that like-minded politicians are championing across the world, from the suspension of legal enforcement that turned Jair Bolsonaro’s Brazilian Amazon into a lawless free-for-all for ranchers, loggers and miners to neighboring Argentina, where Javier Milei has abolished the environment ministry altogether.
And, of course, there was the first Trump presidency in the U.S., which saw Exxon Mobil’s CEO lead the State Department and the Environmental Protection Agency run by a man who had sued the agency 14 times.
Should Trump be granted a second term in November, his earlier moves will likely feel like mere foreshocks. His allies want to correct for what they see as a key mistake from the first go-round: leaving the deep state intact. The former president has signaled he would want to reinstate ‘Schedule F,’ a classification of federal employees he introduced and President Joe Biden rescinded. This would, at the sweep of a pen, turn some 50,000 tenured civil servants into political appointees without career protections. The libertarian Heritage Foundation is preparing a list of tens of thousands of right-wing functionaries, a sort of MAGA LinkedIn, to fill those posts.
In Europe, the rising vote for the far right has given Taraba’s fellow travelers an opportunity to marry libertarian economics with populist cultural revanchism. This is apparent in the Italian government of Giorgia Meloni, which has combined hardline family values with a deep favoritism for the nation’s automotive and fossil fuel companies. It can also be seen in the Netherlands, where the incoming government is led by anti-Islamic xenophobes promising to scrap restrictions on agricultural pollution. A joint agriculture and nature ministry has been handed to the Farmer–Citizen Movement (BBB), a right-wing agrarian party that sprung up from anti-green protests.
The trend is already influencing mainstream European policymaking. In Brussels, center-right parties are softening their green ambitions after losing votes to the right. And, in a watershed moment for EU politics, European Commission President Ursula von der Leyen has left the door open to cooperating with at least some parts of the far right to pass legislation if she’s granted a second term.
In every case, the message is one of populism — but the result favors corporate elites. Taraba sees no contradiction here. Investment and growth will create employment, he said.
Political bear fight
In Slovakia, Taraba is hoping his crackdown on bears leads him to bigger things.
In the weeks after Tatsiana’s death, his ministry proposed a law allowing a state of emergency to be declared, similar to a natural disaster or terror attack, if a bear approaches a human settlement. That then allows the government to issue a kill license without any ability for NGOs to challenge it. The legislation overrides previous Slovak and EU laws governing protected species, which require a bear to display “problematic” behavior before a license to kill can be issued. The ministry has already started signing contracts with hunting groups to expand its response capabilities and shoot bears on sight.
Rightwingers are clamoring to appear as hardline on bears as they normally are on migrants. In May, SNS MP Rudolf Huliak — who Fico once wanted to be environment minister instead of Taraba — was photographed standing over the body of a dead bear, which he said he had shot. “That’s how it’s done with bears,” the SNS Facebook post read. “And if someone does not like it, let them go for a walk in the forest and understand.”
In Slovakia, there is genuine disquiet in rural communities about a recent increase in the number of non-lethal attacks. In the 2000s and 2010s, those averaged around three per year. In the past three years, the annual average jumped to nearly 10. | Daniel Mihailescu/AFP via Getty Images
The payoff for Taraba has been a surge in personal popularity. The bear law was “for me, a huge political victory,” said Taraba. “This helped me to push progressive liberals to the corner.” A tracking poll by a local TV station found public trust in Taraba had risen since November more than any other member of the government — even if in the recent EU elections, both Fico’s SMER and the far right lost out as part of a broader conflict over pro-EU and anti-EU values.
Ultimately, Taraba wants to have an annual bear cull to lower bear numbers. To that end, he has allied with ministers in Romania and Finland — where the public is also concerned over bears and their safety — to lobby the EU to help them lower the protection status of the brown bear. Taraba attacked the “double standard” of Brussels dallying over reducing the protected status of bears while European Commission President Ursula von der Leyen was spearheading a campaign to downgrade the status of another large carnivore after a she-wolf killed the German leader’s family horse.
Conservationists believe a bear cull is a false solution. While the number of bears is increasing Europe-wide, there is no evidence that they are overpopulated in Slovakia. In fact, no one really knows how many bears there are in the country. One survey estimated it may be 1,000-1,200. But that number is disputed and there has been little systematic tracking of the population.
Taraba insists he is solely interested in bringing Slovakia’s green protections in line with EU law, but there are question marks over whether he is actually coloring outside those lines. ClientEarth, a legal NGO, said his initial proposal to allow the preemptive killing of protected bears would be “a violation of EU nature law.” The law has been softened in parliamentary negotiations but remains contentious.
Last Monday, minutes after voting in favor of an EU nature protection law he had previously threatened to vote down, Taraba called POLITICO claiming to have done a deal with the European Commission to vote in favor of the legislation in return for a guarantee that the legality of his bear control law would not be challenged. EU Environment Commissioner Virginijus Sinkevičius denied there was a deal. But in a note from Sinkevičius to Taraba, shared with POLITICO, the commissioner said the law was “largely in compliance.” He ended the note by urging Taraba to support the nature law.
Perhaps the clearest and most wide-ranging legal dispute could be over Taraba’s desire to restrict public oversight of the environmental impact assessments of major projects. His proposed limits could breach the Aarhus Convention, a treaty the EU and Slovakia have signed, which guarantees public participation and access to justice on environmental matters. Čaputová, the lawyer-turned-president, said his goals “could be in conflict with EU law.” Taraba recently put his proposal on hold.
Throughout an almost two-hour interview, Taraba was calm and politely combative, saying criticism of him was largely baseless political attacks. Officials who worked with him say that despite his online rhetoric, he is engaged in policy detail. He speaks several languages and can play the technocrat in Brussels while owning the libs on Facebook.
This shape-shifting quality was apparent when he was asked what he really thought had happened on Siná mountain.
Only a month before, Taraba was unequivocal in accusing Brussels and the NGOs of having blood on their hands. But now, sitting in parliament and having reaped the political gain, he casually dismissed the whole thing as a tragic case of two hikers stumbling unknowingly into the worst possible place at the worst possible moment.
“The tourists really went to the location that is a specific and natural location for the bears,” he said.
“Really, we have to educate people,” he added.
Tom Nicholson contributed reporting.
evFireTracker
https://evft.eu/grafy
Databáza požiarov elektromobilov
Databáza požiarov elektromobilov
Naša stránka poskytuje komplexné informácie, ktoré búrajú mýty a posilňujú dôveru v bezpečnosť elektromobility.
Tvoríme celosvetovú databázu požiarov elektrických vozidiel, pričom poskytujeme čo najpresnejšie dáta a štatistiky o príčinách požiarov, vrátane sledovania jednotlivých incidentov a zvolávacích akcií výrobcov.
Naším cieľom je pomôcť zlepšiť prevenciu a reakciu na požiare pomocou najlepších postupov, zvýšiť povedomie a motivovať k širšiemu prijatiu elektromobilov.
Domov Incidenty EV Zvolávačky EV Mýty Štatistiky O nás
ZKH píše: Šikana Bombica nie je iný názor – Komentáre SME
https://komentare.sme.sk/c/23342156/zkh-pise-sikana-bombica-nie-je-iny-nazor.html
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdoj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdoj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Zdroj: Rozhodnutie Krajskej prokuratúry
Zdroj: Telegram Daniela Bombica
Tak sme sa tento týždeň dozvedeli niekoľko pomerne absurdných vecí – najprv Ľuboš Blaha nazval na mítingu Daniela Bombica alternatívnym novinárom a hrdinom, ktorého treba chrániť. Potom sme si vypočuli, že máme strach z existencie iného názoru a vypnutie youtube kanálu Bombica je korporátny fašizmus zahraničných oligarchov.
Minister obrany Robert Kaliňák správne pripomenul, že v streame s Danielom Bombicom bol hneď niekoľkokrát. No už mylne na tlačovej konferencii tvrdil, že extrémista mal vulgárne a neonacistické prejavy niekedy dávno v minulosti. Akoby nás chcel presvedčiť, že išlo o dávnu mladícku nerozvážnosť a dnes je z neho uvedomelý slušný muž. Ale tomu nemôže uveriť nikto, ani minister Kaliňák.
Ako verejne činná novinárka znesiem veľa. Aj sa k mnohým veciam vôbec nevyjadrujem. A ani k Danielovi Bombicovi som veľmi dlho nič nepísala ani nehovorila. Rozhodla som sa totiž proti jeho konaniu brániť trestnoprávne a podala som naňho dve trestné oznámenia. Obe zatiaľ úspešné – je obvinený za zverejňovanie mojich osobných údajov aj za ohováranie.
Dovoľte mi teda pre Roberta Kaliňáka, ale aj pre ostatných krátko zhrnúť moju vlastnú skúsenosť s týmto nebezpečným a nenávistným človekom.
Rozpoviem vám dnes príbeh. Podrobnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože cítim, že nám pri téme nenávistných komentárov a vyhrážania sa chýba širší kontext. Obzvlášť preto, že hneď po atentáte na premiéra Fica polícia na pokyn ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka začala stíhať ľudí za komentáre schvaľovania atentátu a jedného muža, ktorý vykrikoval pred nemocnicou. Neuveriteľne rýchlo ho odsúdili v superrýchlom konaní na tri mesiace (!) väzenia. Výrokmi dnešnej koalície: to sa odrazu tak boja existencie iného názoru? Asi táto argumentácia úplne nesedí, však? Pretože nenávisť, vyhrážky a hejt, to nie je názor.
Súbežne s hlásaním absolútnej slobody slova obhajujú trestne stíhaného extrémistu. Ruka v ruke s tým chcú chrániť politici sami seba a zákonom si schváliť právo na odpoveď, keď médiá napíšu niečo, s čím nesúhlasia. Aké sú teda mantinely absolútnej slobody slova a pre koho teda platí? Bombic sa môže vyhrážať fyzickým násilím štátnym úradníčkam a je hrdina, no noviny nemôžu písať kritické články o kauzách a problémoch štátu, lebo šíria nenávisť? Ako dlho sa dá ešte žiť v tejto kognitívnej disonancii?
Ako sa to celé začalo v decembri 2021
Poďme na začiatok tohto príbehu. V decembri 2021 ma šokovali čudné nenávistné emaily, ktoré mi začali chodiť. Anonymovia mi začali písať, že som neplodná štetka a rôzne iné nevyberané veci. S ničím podobným som sa predtým nestretla a jeden z anonymov mi poslal aj pôvodcu tejto informácie – vtedy ešte málo známy Daniel Bombic nahral video a uverejnil ho na portáli Vimo, vlastnenom prívržencami strany Republika Kulturblogom. Vo videu mimoriadne nevyberaným, agresívnym a vulgárnym spôsobom Daniel Bombic rozprával, že som liberálka, ktorá bola na troch interrupciách a preto je teraz neplodná. Vraj môj manžel je homosexuál a ja som štetka, a preto nám manželstvo funguje. A potom ešte opakoval obligátne taľafatky o tom, že ma platí Soros, Amerika a rôzne iné štandardné bláboly. Level tohto hejtu bol pre mňa nový, človeka s pseudonymom Danny Kollár som v živote nezaregistrovala a netušila som o jeho existencii, a tak som poslala video právnikovi. Rozhodli sme sa podať na súd predbežné opatrenie na stiahnutie videa a podali sme aj trestné oznámenie za ohováranie.
Keď už sme ho písali, zhrnuli sme to policajtom rovno celé. Dovoľte mi krátky súhrn. Počas pandémie, keď boli reštaurácie z rozhodnutia vlády zatvorené, bola v Trnave prevádzka burgrárne, ktorá všetky nariadenia ignorovala. Dve hygieničky dostali za úlohu skontrolovať túto nemilú situáciu. Zatiaľ čo ich majiteľ streamoval na svojich sociálnych sieťach, Daniel Bombic nelenil, zverejnil fotky oboch, ich adresu aj email. Jeden rovno aj sám poslal, jeho znenie pripájam:
Zdroj: Telegram Daniela BombicaDruhej hygieničke nezostal tiež nič dlžný – na ďalší deň zverejnil jej adresu, telefónne číslo, fotku domu a k celému postu dopísal, že jej druhé zamestnanie okrem hygieničky je prostitúcia.
V decembri 2021 zverejnil aj číslo lekára Sabaku a tvrdil, že v skutočnosti infektológ na oddelení, kde pracuje, zabíja ľudí kyslíkom. Petrovi Sabakovi potom aj počas náročných covidových služieb vyvolávali a písali jeho poblúznení fanúšikovia a nadávali mu do vrahov.
A ak je toto ministrovi Kaliňákovi málo, možno bude ako bývalý šéf rezortu vnútra citlivejšie vnímať zverejnenie údajov o policajtoch, ktorí počas výkonu služby zasahovali v obchode. Aj z nich Bombic urobil terče.
Zdoj: Telegram Daniela BombicaŽiadna mladícka minulosť, ale dennodenná šikana
Ale poďme aj do nedávnej minulosti. December 2023. Študent práva Marek Janiga sa slušne ozval a podpísal list dekanovi Burdovi. Od Bombica si vyslúžil rovno vyhrážku smrťou.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaV roku 2022 si v instastorkách vyspevoval Rež a rúbaj do krve. Alebo si spomeňme, ako pred rokom a pol hovoril o dnes už nebohom profesorovi Krčmérym. Nazval ho „Tá odporná hnusná upotená tlstá škaredá sviňa Krčméry.“ A v deň, keď zomrel, napísal: „Smaž sa, kolaborant covidovej genocídy národa, spoluvykonávateľ Kalergiho plánu, chápadlo Rockefellera a Sorosa.“
Sudkyňa to nazvala jasne – hate speech
Do trestného oznámenia sme pridali ešte jeho odkazovanie na nacistickú ideológiu a že toho nebolo málo. Polícia neskôr zaistila aj Bombicove hajlovačky a vykrikovanie nemeckých nacistických hesiel.
Ťažko uveriť slovám ministra Kaliňáka, že sú to nejaké dávne výroky – o popieraní holokaustu a rečiach o nahradení bielej rasy a ochrane bielych detí rozpráva Bombic dodnes takmer na dennej báze. Absolútne najčerstvejší post je rovno Adolf Hitler, ktorého zdieľal tento víkend.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaNo vráťme sa k mojim trestným oznámeniam a predbežnému opatreniu. Súd v Kežmarku bol pomerne rýchly. Sudkyňa sa na prípad pozrela a veľmi rýchlo rozhodla o stiahnutí videa. V odôvodnení napísala, že nie som povinná ani ako verejne činná osoba znášať takto závažný zásah do mojej cti, že Daniel Bombic je preukázateľne „prívržencom extrémistických skupín a šíri konšpiračné teórie“ a že takéto konanie je nebezpečné. Preskočme ešte pasáž, že páni z Kulturblogu sa proti rozhodnutiu odvolali a od prešovského súdu žiadali prístup do celej mojej zdravotnej karty. Aj odvolanie sme vyhrali. Súd teda dvakrát skonštatoval, že nenávisť Daniela Bombica nie je názor, ako si to mýli minister Kaliňák aj mnohí koaliční politici. V rozhodnutí súdu ho nazvali hate speech.
Minister Kaliňák zároveň chystá nové zmeny pre menej pohodlných hejterov. Zaviesť chce pokuty za hrubé slová, pritom sám obhajuje jedného z najvulgárnejších ľudí vo verejnom priestore. Za všetko už dva známe príklady.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaZdroj: Telegram Daniela BombicaPolícia vás pred takýmto levelom nenávisti neochráni
Nekonečný príbeh sa začal až na polícii. Trestné oznámenie dostal na stôl policajt D. Poviem to mierne: známky sympatií javil skôr k páchateľovi. Po podaní nášho rozsiahleho trestného oznámenia mi poslal niekoľko otázok. Sústredil sa len na dve veci: či mi bola spôsobená nejaká ujma a či ma buď vyhodili z práce, alebo sa so mnou rozviedol môj muž. V opačnom prípade sa vyšetrovateľovi zdalo, že k žiadnej ujme ani škode neprišlo, takže je všetko v poriadku.
Vyšetrovateľovi sme postupne dopĺňali všetky vyhrážky, ktoré boli s týmito postmi Bombica spojené. Keď zistil, že jeho video museli stiahnuť, sa jeho útoky začali stupňovať. Vyvrcholilo to tým, že z rozhodnutia súdu mu páni napojení na stranu Republika posunuli moje osobné údaje a on ich zverejnil. S celou mojou adresou. Aj to sme dodali vyšetrovateľovi, ktorý nič z tohto nepovažoval za podstatné. Zverejnenie adresy posunul na vedľajší okrsok, aby s tým nemal žiadnu prácu. To našťastie dostal na stôl normálny policajt a za niekoľko týždňov bol v tomto prípade Daniel Bombic obvinený a jeden z jeho zatykačov sa týka práve aj zverejnenia mojej adresy.
A tak sme pokračovali v ságe s prvým vyšetrovateľom pánom D. Nekomunikoval, neodpovedal. Podávali sme sťažnosti, nič. Popritom, hoci mal priamy kontakt na môjho advokáta, obchádzal ho a posielal mi poštu priamo na adresu, na ktorej vedel, že nebývam. Na obálke zároveň preškrtol štandardných 18 dní na prevzatie zásielky, a namiesto toho rukou dopísal tri dni. Toto sa zopakovalo dvakrát, nevedno prečo.
Po roku od podania trestného oznámenia prišiel výsledok šetrenia pána D. Advokát mi ju poslal s komentárom „Toto je bizár. Podáme sťažnosť.“ Vyšetrovateľ totiž nevidel dôvod na začatie trestného stíhania voči Danielovi Bombicovi a bizarné bolo práve jeho odôvodnenie. Pán D. sa odvolával podobne ako dnes vládni politici na slobodu prejavu zakotvenú v Ústave. Zároveň vyslovil názor, že treba rozlišovať, či šlo o tvrdenie faktu, alebo vyjadrenie názoru. A podľa vyšetrovateľa Daniel Bombic vyslovil názor, že som bola na troch potratoch. A keďže som známa, musím rátať s tým, že ľudia ako ja pútajú záujem verejnosti aj o súkromných veciach. Navyše, moja reputácia ohrozená podľa vyšetrovateľa nebola, pretože z práce ma nevyhodili a muž sa so mnou nerozviedol.
Perla prišla až na záver jeho rozhodnutia, kde pri internetovom nenávistnom trestnom čine argumentoval vyšetrovateľ rozhodnutím z roku 1982. Podľa neho musí páchateľ aj vedieť, že hovorí klamstvo, a vyzerá, že Daniel Bombic naozaj verí, že na troch potratoch som bola a že som neplodná. A teda to šíri vlastne, chudák, neúmyselne a nevedome. Toto všetko odobril aj prokurátor.
Tak sme sa tento týždeň dozvedeli niekoľko pomerne absurdných vecí – najprv Ľuboš Blaha nazval na mítingu Daniela Bombica alternatívnym novinárom a hrdinom, ktorého treba chrániť. Potom sme si vypočuli, že máme strach z existencie iného názoru a vypnutie youtube kanálu Bombica je korporátny fašizmus zahraničných oligarchov.
Minister obrany Robert Kaliňák správne pripomenul, že v streame s Danielom Bombicom bol hneď niekoľkokrát. No už mylne na tlačovej konferencii tvrdil, že extrémista mal vulgárne a neonacistické prejavy niekedy dávno v minulosti. Akoby nás chcel presvedčiť, že išlo o dávnu mladícku nerozvážnosť a dnes je z neho uvedomelý slušný muž. Ale tomu nemôže uveriť nikto, ani minister Kaliňák.
Ako verejne činná novinárka znesiem veľa. Aj sa k mnohým veciam vôbec nevyjadrujem. A ani k Danielovi Bombicovi som veľmi dlho nič nepísala ani nehovorila. Rozhodla som sa totiž proti jeho konaniu brániť trestnoprávne a podala som naňho dve trestné oznámenia. Obe zatiaľ úspešné – je obvinený za zverejňovanie mojich osobných údajov aj za ohováranie.
Dovoľte mi teda pre Roberta Kaliňáka, ale aj pre ostatných krátko zhrnúť moju vlastnú skúsenosť s týmto nebezpečným a nenávistným človekom.
Rozpoviem vám dnes príbeh. Podrobnejšie ako kedykoľvek predtým, pretože cítim, že nám pri téme nenávistných komentárov a vyhrážania sa chýba širší kontext. Obzvlášť preto, že hneď po atentáte na premiéra Fica polícia na pokyn ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka začala stíhať ľudí za komentáre schvaľovania atentátu a jedného muža, ktorý vykrikoval pred nemocnicou. Neuveriteľne rýchlo ho odsúdili v superrýchlom konaní na tri mesiace (!) väzenia. Výrokmi dnešnej koalície: to sa odrazu tak boja existencie iného názoru? Asi táto argumentácia úplne nesedí, však? Pretože nenávisť, vyhrážky a hejt, to nie je názor.
Súbežne s hlásaním absolútnej slobody slova obhajujú trestne stíhaného extrémistu. Ruka v ruke s tým chcú chrániť politici sami seba a zákonom si schváliť právo na odpoveď, keď médiá napíšu niečo, s čím nesúhlasia. Aké sú teda mantinely absolútnej slobody slova a pre koho teda platí? Bombic sa môže vyhrážať fyzickým násilím štátnym úradníčkam a je hrdina, no noviny nemôžu písať kritické články o kauzách a problémoch štátu, lebo šíria nenávisť? Ako dlho sa dá ešte žiť v tejto kognitívnej disonancii?
Ako sa to celé začalo v decembri 2021
Poďme na začiatok tohto príbehu. V decembri 2021 ma šokovali čudné nenávistné emaily, ktoré mi začali chodiť. Anonymovia mi začali písať, že som neplodná štetka a rôzne iné nevyberané veci. S ničím podobným som sa predtým nestretla a jeden z anonymov mi poslal aj pôvodcu tejto informácie – vtedy ešte málo známy Daniel Bombic nahral video a uverejnil ho na portáli Vimo, vlastnenom prívržencami strany Republika Kulturblogom. Vo videu mimoriadne nevyberaným, agresívnym a vulgárnym spôsobom Daniel Bombic rozprával, že som liberálka, ktorá bola na troch interrupciách a preto je teraz neplodná. Vraj môj manžel je homosexuál a ja som štetka, a preto nám manželstvo funguje. A potom ešte opakoval obligátne taľafatky o tom, že ma platí Soros, Amerika a rôzne iné štandardné bláboly. Level tohto hejtu bol pre mňa nový, človeka s pseudonymom Danny Kollár som v živote nezaregistrovala a netušila som o jeho existencii, a tak som poslala video právnikovi. Rozhodli sme sa podať na súd predbežné opatrenie na stiahnutie videa a podali sme aj trestné oznámenie za ohováranie.
Keď už sme ho písali, zhrnuli sme to policajtom rovno celé. Dovoľte mi krátky súhrn. Počas pandémie, keď boli reštaurácie z rozhodnutia vlády zatvorené, bola v Trnave prevádzka burgrárne, ktorá všetky nariadenia ignorovala. Dve hygieničky dostali za úlohu skontrolovať túto nemilú situáciu. Zatiaľ čo ich majiteľ streamoval na svojich sociálnych sieťach, Daniel Bombic nelenil, zverejnil fotky oboch, ich adresu aj email. Jeden rovno aj sám poslal, jeho znenie pripájam:
Zdroj: Telegram Daniela BombicaDruhej hygieničke nezostal tiež nič dlžný – na ďalší deň zverejnil jej adresu, telefónne číslo, fotku domu a k celému postu dopísal, že jej druhé zamestnanie okrem hygieničky je prostitúcia.
V decembri 2021 zverejnil aj číslo lekára Sabaku a tvrdil, že v skutočnosti infektológ na oddelení, kde pracuje, zabíja ľudí kyslíkom. Petrovi Sabakovi potom aj počas náročných covidových služieb vyvolávali a písali jeho poblúznení fanúšikovia a nadávali mu do vrahov.
A ak je toto ministrovi Kaliňákovi málo, možno bude ako bývalý šéf rezortu vnútra citlivejšie vnímať zverejnenie údajov o policajtoch, ktorí počas výkonu služby zasahovali v obchode. Aj z nich Bombic urobil terče.
Zdoj: Telegram Daniela BombicaŽiadna mladícka minulosť, ale dennodenná šikana
Ale poďme aj do nedávnej minulosti. December 2023. Študent práva Marek Janiga sa slušne ozval a podpísal list dekanovi Burdovi. Od Bombica si vyslúžil rovno vyhrážku smrťou.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaV roku 2022 si v instastorkách vyspevoval Rež a rúbaj do krve. Alebo si spomeňme, ako pred rokom a pol hovoril o dnes už nebohom profesorovi Krčmérym. Nazval ho „Tá odporná hnusná upotená tlstá škaredá sviňa Krčméry.“ A v deň, keď zomrel, napísal: „Smaž sa, kolaborant covidovej genocídy národa, spoluvykonávateľ Kalergiho plánu, chápadlo Rockefellera a Sorosa.“
Sudkyňa to nazvala jasne – hate speech
Do trestného oznámenia sme pridali ešte jeho odkazovanie na nacistickú ideológiu a že toho nebolo málo. Polícia neskôr zaistila aj Bombicove hajlovačky a vykrikovanie nemeckých nacistických hesiel.
Ťažko uveriť slovám ministra Kaliňáka, že sú to nejaké dávne výroky – o popieraní holokaustu a rečiach o nahradení bielej rasy a ochrane bielych detí rozpráva Bombic dodnes takmer na dennej báze. Absolútne najčerstvejší post je rovno Adolf Hitler, ktorého zdieľal tento víkend.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaNo vráťme sa k mojim trestným oznámeniam a predbežnému opatreniu. Súd v Kežmarku bol pomerne rýchly. Sudkyňa sa na prípad pozrela a veľmi rýchlo rozhodla o stiahnutí videa. V odôvodnení napísala, že nie som povinná ani ako verejne činná osoba znášať takto závažný zásah do mojej cti, že Daniel Bombic je preukázateľne „prívržencom extrémistických skupín a šíri konšpiračné teórie“ a že takéto konanie je nebezpečné. Preskočme ešte pasáž, že páni z Kulturblogu sa proti rozhodnutiu odvolali a od prešovského súdu žiadali prístup do celej mojej zdravotnej karty. Aj odvolanie sme vyhrali. Súd teda dvakrát skonštatoval, že nenávisť Daniela Bombica nie je názor, ako si to mýli minister Kaliňák aj mnohí koaliční politici. V rozhodnutí súdu ho nazvali hate speech.
Minister Kaliňák zároveň chystá nové zmeny pre menej pohodlných hejterov. Zaviesť chce pokuty za hrubé slová, pritom sám obhajuje jedného z najvulgárnejších ľudí vo verejnom priestore. Za všetko už dva známe príklady.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaZdroj: Telegram Daniela BombicaPolícia vás pred takýmto levelom nenávisti neochráni
Nekonečný príbeh sa začal až na polícii. Trestné oznámenie dostal na stôl policajt D. Poviem to mierne: známky sympatií javil skôr k páchateľovi. Po podaní nášho rozsiahleho trestného oznámenia mi poslal niekoľko otázok. Sústredil sa len na dve veci: či mi bola spôsobená nejaká ujma a či ma buď vyhodili z práce, alebo sa so mnou rozviedol môj muž. V opačnom prípade sa vyšetrovateľovi zdalo, že k žiadnej ujme ani škode neprišlo, takže je všetko v poriadku.
Vyšetrovateľovi sme postupne dopĺňali všetky vyhrážky, ktoré boli s týmito postmi Bombica spojené. Keď zistil, že jeho video museli stiahnuť, sa jeho útoky začali stupňovať. Vyvrcholilo to tým, že z rozhodnutia súdu mu páni napojení na stranu Republika posunuli moje osobné údaje a on ich zverejnil. S celou mojou adresou. Aj to sme dodali vyšetrovateľovi, ktorý nič z tohto nepovažoval za podstatné. Zverejnenie adresy posunul na vedľajší okrsok, aby s tým nemal žiadnu prácu. To našťastie dostal na stôl normálny policajt a za niekoľko týždňov bol v tomto prípade Daniel Bombic obvinený a jeden z jeho zatykačov sa týka práve aj zverejnenia mojej adresy.
A tak sme pokračovali v ságe s prvým vyšetrovateľom pánom D. Nekomunikoval, neodpovedal. Podávali sme sťažnosti, nič. Popritom, hoci mal priamy kontakt na môjho advokáta, obchádzal ho a posielal mi poštu priamo na adresu, na ktorej vedel, že nebývam. Na obálke zároveň preškrtol štandardných 18 dní na prevzatie zásielky, a namiesto toho rukou dopísal tri dni. Toto sa zopakovalo dvakrát, nevedno prečo.
Po roku od podania trestného oznámenia prišiel výsledok šetrenia pána D. Advokát mi ju poslal s komentárom „Toto je bizár. Podáme sťažnosť.“ Vyšetrovateľ totiž nevidel dôvod na začatie trestného stíhania voči Danielovi Bombicovi a bizarné bolo práve jeho odôvodnenie. Pán D. sa odvolával podobne ako dnes vládni politici na slobodu prejavu zakotvenú v Ústave. Zároveň vyslovil názor, že treba rozlišovať, či šlo o tvrdenie faktu, alebo vyjadrenie názoru. A podľa vyšetrovateľa Daniel Bombic vyslovil názor, že som bola na troch potratoch. A keďže som známa, musím rátať s tým, že ľudia ako ja pútajú záujem verejnosti aj o súkromných veciach. Navyše, moja reputácia ohrozená podľa vyšetrovateľa nebola, pretože z práce ma nevyhodili a muž sa so mnou nerozviedol.
Perla prišla až na záver jeho rozhodnutia, kde pri internetovom nenávistnom trestnom čine argumentoval vyšetrovateľ rozhodnutím z roku 1982. Podľa neho musí páchateľ aj vedieť, že hovorí klamstvo, a vyzerá, že Daniel Bombic naozaj verí, že na troch potratoch som bola a že som neplodná. A teda to šíri vlastne, chudák, neúmyselne a nevedome. Toto všetko odobril aj prokurátor.
Nenávisť a vyhrážky nie sú iný názor
Ak ste sa dočítali až sem, ďakujem vám. Chápem, že to nie je záživné čítanie, ale je dôležité. Kým sme totiž my bojovali s políciou a zjavne bizarnými argumentmi vyšetrovateľa a prokurátora, Danielovi Bombicovi stúpal počet sledovateľov. A ak sme začínali na trinástich tisícoch, dnes ich má na telegrame 60-tisíc a na jeho streamoch sa pravidelne striedali vládni politici: premiér Robert Fico, Ľuboš Blaha, Tibor Gašpar, Robert a Erik Kaliňákovci, Ján Mažgút, Andrej Danko, poslanec Rudolf Huliak či dokonca minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Títo všetci s ním streamovali po tom, čo naňho NAKA vydala niekoľko zatykačov a bolo jasné, že nejde o žiadneho bezproblémového občana. To všetko počas toho, ako porušoval pravidlá Youtube, ktorý to až po urgenciách skutočne preveril a došiel na to, čo sme vedeli už dávno. Že nenávisť, vyhrážanie sa a popieranie holokaustu nie sú názor.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaTrvalo nám rok aj pol dostať do ruky obvinenie Daniela Bombica, už po druhom mojom trestnom oznámení. Podali sme totiž žiadosť podľa slávneho paragrafu 363, ktorým preskúmali zákonnosť postupu. Je to zázrak, ale až ten naozaj zafungoval. Dňa 6. marca 2023 nám vyhovela na pokyn Maroša Žilinku krajská prokurátorka a nariadila Daniela Bombica obviniť. Vysvetlila pánovi D., že stačí, že ma takéto ohováranie ohrozí a nemusí byť spôsobená ujma. A že som určite povinná znášať verejnú kritiku, ale toto nie je kritika. Sú to obyčajné nenávistné lži. Denník SME za právnikov zaplatil veľmi veľa peňazí. Brániť sa totiž proti takémuto levelu nenávisti vôbec nie je na Slovensku lacná záležitosť, a ešte stále sme len na začiatku. Krátka citácia prokurátorky:
Zdroj: Rozhodnutie Krajskej prokuratúryRoky klame, že som neplodná. Čakáme pritom dieťa
Najironickejšia časť tohto celého je, že mi za pravdu dal nielen súd. Bombic však tretí rok šíri takmer na dennej báze, že som neplodná. Autorka tohto newslettera je so svojím manželom Michalom Kovačičom šťastne tehotná a v očakávaní. Toľko k zaručeným pravdám, ktoré šíri tento človek.
A opäť sa útoky Daniela Bombica po celý ten čas len stupňovali – spomínal ma v každom treťom príspevku, v takmer každom svojom videu. Stále opakoval rovnaké veci, niekedy ešte pridal iné vymyslené klamstvá. Medzitým mi chodili od neho aj jeho fanúšikov ďalšie a ďalšie vyhrážky obesením, Norimbergom 2.0, ublížením celej mojej rodine.
Vyvrcholilo to zverejnením môjho telefónneho čísla. Sem-tam zverejnil aj moju fotku, ktorú mu poslali fanúšikovia, ako niekde sedím v podniku. Zrejme aby ma zastrašil. Začal mi písať esemesky, ozval sa mi cez whatsapp, až kým som ho nezablokovala. Toto všetko považuje minister obrany Kaliňák za „iný názor“.
Zdroj: Telegram Daniela BombicaKeby toto všetko nestačilo, presuňme sa do súčasnosti. Rok 2024. Daniel Bombic ma spomína aj v tieto dni. Odkedy môj manžel rieši spor o hodnoty a slobodu v televízii Markíza, roztočila sa ďalšia jeho špirála nenávisti na moju osobu. Denne mi venoval niekoľko príspevkov, kde navrhoval, aby sme sa živili prostitúciou, aby som založila Only fans. Publikoval našu fotomontáž a označil to za desionizáciu a debuzerantizáciu médií.
Expresne rýchlo za niekoľko dní odsúdili muža, ktorý v excitovanom stave pred nemocnicou želal smrť Robertovi Ficovi. V superrýchlom konaní dostal tri mesiace natvrdo. Takéto reči sú neprijateľné a sú mi odporné.
Lenže my nevieme dva a pol roka riešiť nebezpečného extrémistu, ktorého sledujú desaťtisíce ľudí a podnecuje nenávisť od rána do večera. Zdá sa vám to disproporčné? Aj mne. Zdá sa vám, že vláda by sa namiesto komentárov, ktoré dokopy nikto nevidí, mohla sústrediť na extrémistov s veľkým dosahom? Aj mne. A zdá sa vám, že nenávisť Daniela Bombica viacerým členom vlády doteraz evidentne vyhovovala a používali ju? Aj mne.
Som za to, aby sme diskutovali o nenávisti na internete. Hovorím o tom už niekoľko rokov. Zákony máme, len sme si neujasnili, že čo vlastne ideme trestať. Zároveň s tým si koaliční politici vyberajú, kto šíriť nenávisť môže a kto nie. Rozhoduje o tom minister.
Zo dňa na deň fanúšikom Smeru
Možno by bolo v tomto kontexte dobré vysvetliť aj prazvláštne salto mortale Daniela Bombica. Nie je to totiž tak dávno, čo podporoval pravicových extrémistov z Republiky. Zo dňa na deň na svojich kanáloch začal nekriticky chváliť stranu Smer. Z nevysvetliteľných dôvodov im začal fandiť, hoci ich predtým okydával na dennej báze. Zdieľa všetok ich obsah, streamuje ich tlačovky a hostí viacerých ich predstaviteľov.
Mala som raz snahu o diskusiu, kde som chcela vysvetliť dnes koaličným politikom, v čom je Bombic nebezpečný a aké názory šíri. Po prvom streame som zavolala Robertovi Kaliňákovi. Túto informáciu by som nikdy nezverejnila, pretože náš telefonát bol off record, ale urobil to za nás jeho synovec Erik Kaliňák v jednom rozhovore pre dezinfoscénu. Už vtedy som ministra upozorňovala, o akého človeka ide. Nebola som naivná, bolo mi jasné, že vie presne, o koho ide. Aj v telefonáte som mu teda povedala, že mám podozrenie, že Smer Bombica financuje. Dokázať to neviem, je to len moja domnienka.
Nedá sa v jednej situácii hlásať absolútnu slobodu slova a pol roka nato na tlačovke s vážnou tvárou hovoriť o nenávisti na internete a zákonoch po atentáte na premiéra. Nedá sa pol roka dozadu používať nenávisť vo svoj prospech a po atentáte zistiť, aké je to nebezpečné. A nedá sa trestať nejakého pomäteného človeka vykrikujúceho pred nemocnicou v expresnom konaní a zároveň sa na tlačovkách opakovane zastávať obvineného vulgárneho extrémistu a neonacistu, ktorý si z nenávisti spravil biznisplán. Jedine, žeby ten plán bol váš spoločný.
Čítajte viac: https://komentare.sme.sk/c/23342156/zkh-pise-sikana-bombica-nie-je-iny-nazor.html
EPPO upozornila eurokomisiu na obavy pri ÚŠP – Správy RTVS
https://spravy.rtvs.sk/2023/12/predsednicka-europskej-prokuratury-upozornila-eurokomisiu-na-obavy-z-rusenia-specialnej-prokuratury/
Predsedníčka Európskej prokuratúry (EPPO) Laura Kövesiová adresovala v pondelok (18. 12.) Európskej komisii list pre vážne riziko porušenia zásad právneho štátu na Slovensku.
Upozorňuje na zmeny v trestnom práve a ochrane oznamovateľov aj rušenie špeciálnej prokuratúry. Podľa EPPO plánované kroky vlády SR predstavujú „amnestiu“ v značnom počte aktívnych vyšetrovaní podvodov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.
EPPO upozornila, že zmeny by vážne ovplyvnili schopnosť Európskej prokuratúry efektívne vyšetrovať a stíhať trestné činy spadajúce do jej pôsobnosti. Úroveň ochrany finančných záujmov EÚ v Slovenskej republike by sa prudko znížila.
Pri možnom porušení zásad právneho štátu spomína smernicu o všeobecnom režime podmienenosti. Jeho cieľom je chrániť rozpočet Európskej únie. Poznamenala, že rýchlosť, s akou slovenská vláda mieni pristúpiť k zmenám, vyvoláva vážne pochybnosti o dodržiavaní povinnosti lojálnej spolupráce.