Putin neberie ohľad na to, čo si myslia oligarchovia.
Jozef Ryník
Jozef Ryník
reportér magazínu Index
Ľudia kráčajú po Červenom námestí v Moskve.
Ľudia kráčajú po Červenom námestí v Moskve. (zdroj: Alexander Zemlianichenko, TASR/AP )
|
Zdieľať
diskusia
10
30
00:00 / 19:15
1×
Tento článok si môžete aj vypočuť.
Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom. V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať húfne fitnescentrá a kozmetické salóny.
Aj toto sú znaky ruskej ekonomiky dopovanej vojnou na Ukrajine.
Nedávno ruské ministerstvo financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Výdavky na obranu narastú o viac ako štvrtinu. To naznačuje, že Rusko sa nechystá na mier, ale na pokračovanie vojny.
„Keď dávate 6,9 percenta HDP na vojenské výdavky, hovoríme o vojnovom rozpočte,“ tvrdí Tatiana Orlova, hlavná ekonómka pre rozvíjajúce sa trhy konzultačnej spoločnosti Oxford Economics, ktorá sa špecializuje na Rusko a postsovietsky priestor.
Tatiana Orlova, hlavná ekonómka pre rozvíjajúce sa trhy Oxford Economic.
Tatiana Orlova, hlavná ekonómka pre rozvíjajúce sa trhy Oxford Economic. (zdroj: Oxford Economic)
Ďalej upozorňuje, že Rusko už nie je len obrovská čerpačka, pretože jeho závislosť od vývozu energií sa výrazne znížila.
„Rusko má obrovskú digitálnu ekonomiku a služby. Ekonomika je oveľa lepšie diverzifikovaná, než si ekonómovia myslia,“ tvrdí Orlova.
Ekonómka priznáva, že nie všetky sankcie proti Rusku fungujú. „Kanály, cez ktoré krajiny zvyčajne utŕžia obrovské otrasy a skolabujú, v Rusku nefungujú. Netvrdím, že je imúnne, to určite nie, ale bolo na to pripravené,“ vysvetľuje Tatiana ORLOVA v rozhovore pre INDEX.
V rozhovore sa dočítate:
Prečo je ruský rozpočet na budúci rok vojnový, a nie mierový,
či sa dotknú vyššie dane bežných Rusov, alebo len oligarchov,
prečo oligarchovia nemajú vplyv na Putina,
prečo sa ekonómovia mýlia v predpovediach o kolapse ruskej ekonomiky,
prečo v ruských mestách začali počas vojny vyrastať húfne fitnescentrá a kozmetické salóny?
Rusko zverejnilo rozpočet na budúci rok. Radikálne zvýši výdavky na zbrojenie a oseká sociálne transfery. Je to mierový rozpočet?
Nie. Keď dávate 6,9 percenta HDP na vojenské výdavky, respektíve s obranou súvisiace položky, hovoríme o vojnovom rozpočte. Výdavky na armádu sú vysoké, ak to porovnáme s pôvodným plánom 5,3 percenta HDP z konca minulého roka.
Nedávno bola uzatvorená dohoda medzi Donaldom Trumpom a Ruskom, ktorá umožňuje vývoz ruských ropných produktov na svetový trh. Je to len kvapka v mori vzhľadom na ich objem, alebo to prinesie výraznú zmenu pre ruský rozpočet?
Pre ruský rozpočet to nebude žiadna prelomová zmena. Je to v podstate len darček, ktorý Putin venoval Trumpovi. Viete, skôr kvôli takým politickým kalkuláciám, ale čo sa týka reálnej zmeny a dodatočných príjmov z ropy, tie sú veľmi malé.
Kde všade Rusko vyváža svoju naftu?
Predtým, ako Rusko začiatkom tohto roka zaviedlo zákaz vývozu nafty, vyvážalo ju najmä do krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi, vrátane Turecka, Brazílie a viacerých krajín v severnej Afrike. Po zákaze stále vyváža naftu napríklad do Kirgizska. Ak začne vyvážať do USA, mohlo by získať nejaké peniaze navyše, ak by bola cena vyššia ako tá dnešná a prepravné náklady by boli nižšie. Zisk však nebude v miliardách dolárov, ak sa toto množstvo (300-tisíc ton, pozn. red.) skutočne vyvezie do USA. A navyše, z neho nebude mať priamo príjem ruská vláda, ale ruské ropné spoločnosti, ktoré zo ziskov potom zaplatia dane, a tie dostane ruská vláda.
Vráťme sa k rozpočtu. Boli schválené dane z pasívnych príjmov, ako sú podielové fondy. Ovplyvní to bežných Rusov, alebo len tých bohatých?
Polovica Rusov nemá žiadne úspory, takže môžu zabudnúť na nejaké podielové fondy. Nevedia ani, čo to podielové fondy sú.
Predpokladám, že to ovplyvní iba tých Rusov, ktorí do týchto nástrojov investujú, a to je pravdepodobne vyššia stredná vrstva?
Po prvé, ruská stredná vrstva je menšia ako v západoeurópskych krajinách a ani v nej nemá každý investície v podielových fondoch. Takže si nemyslím, že by to bolo pre väčšinu Rusov obzvlášť relevantné.
Ruské ministerstvo financií zvyšuje dane aj z dividendových príjmov. Ovplyvní to výrazne akcionárov v ruských spoločnostiach?
Určite, aj preto, lebo vlastníkov akcií v Rusku pribúda. Napríklad Sberbank má 2,4 milióna individuálnych akcionárov a okolo šesť miliónov Rusov aktívne používa svoje maklérske účty, hoci môžu investovať aj do dlhopisov. Predpokladám, že zasiahnutí budú aj nerezidenti, pretože ruská vláda ich veľmi rada zdaňuje.
Náklady na energie a bývanie majú tiež vzrásť od októbra. Pocítia to bežní Rusi?
Ceny už vzrástli. Ruský štatistický úrad zverejňuje týždenné údaje o inflácii a bol tam výrazný nárast, čo vo veľkej miere odrážalo októbrové zvyšovanie regulovaných cien. Nárasty sa v jednotlivých ruských regiónoch líšia, pretože ich určujú miestne orgány, pričom v niektorých oblastiach bolo zvýšenie vyššie než 9,9 percenta, čo bolo ohlásené ako priemerný nárast taríf. Určite to pocítia všetci Rusi bez výnimky.
Strnad extrémne zarába, tak nech zbrojári nahradia transakčnú daň? Vypočítali sme, či to vychádza
Súvisiaci článok
Strnad extrémne zarába, tak nech zbrojári nahradia transakčnú daň? Vypočítali sme, či to vychádza
Čítajte viac
Oligarchovia nemajú vplyv
Zavedie sa aj daň z pridanej hodnoty na online nakupovanie v obchodoch. Aj to sa dotkne bežných ľudí.
DPH na nákupy cez internet pravdepodobne zasiahne veľkú časť obyvateľstva. Nakupovanie online sa v posledných rokoch stalo mimoriadne obľúbeným, najmä v menších mestách, kde výber tovaru nebol veľký.
Ďalší návrh hovorí o daniach z neočakávaných ziskov pre metalurgické a ťažobné spoločnosti. Ovplyvní to ruských oligarchov a môžu byť pre to nahnevaní na Putinov režim?
To je obľúbená otázka novinárov. V západných krajinách panuje všeobecné nepochopenie toho, ako v praxi funguje politický systém v Rusku. Každý predpokladá, že oligarchovia môžu nejakým spôsobom ovplyvniť Putina, vyhrážať sa mu alebo že Putin berie ohľad na to, čo si oligarchovia myslia.
V realite to tak nie je?
Nie. Oligarchovia sú mu úplne podriadení. Je to jednostranný vzťah a Putin má nad nimi úplnú kontrolu. Občas urobí takú šou, že niektorého z nich bezdôvodne zatkne, len aby ostatných udržal poslušných. Nikto sa nestará o to, čo si o daniach myslia oligarchovia.
Čo sa stane, keď sa zavedie daň z neočakávaných ziskov?
Firmy majú na výber, ako ich využijú. Môžu splatiť dlh, vyplatiť zisk akcionárom vo forme dividend, rozšíriť svoje podnikanie alebo ich investovať do nového zariadenia. Takže táto daň poškodí investície a oligarchov zasiahne v tom zmysle, že ako akcionári dostanú menej. Neznamená to však, že s tým budú niečo robiť.
Ruská ekonomika je odolnejšia
Prejdime k makroekonomickej prognóze a údajom o HDP, inflácii a dlhu. V rozpočte sú pomerne optimistické, dá sa im veriť?
Vládne prognózy sú niektoré realistické, iné optimistické. Pokiaľ ide o tento rok, má ministerstvo financií realistický odhad rastu o 0,6 percenta HDP. Prognózy rastu na budúci rok vo výške 1,4 percenta a odhad rastu vo výške 1,9 percenta na rok 2028 sa mi zdajú veľmi optimistické. Naša vlastná (Oxford Economics, pozn. red.) prognóza rastu ruského HDP na budúci rok je 0,9 percenta a na rok 2028 predpovedáme jedno percento. Ruská ekonomika v súčasnosti nemá vysoký rastový potenciál. Čo sa týka inflácie, centrálna banka vidí budúcoročnú infláciu na úrovni štyroch percent, čo je takisto veľmi optimistické. My predpovedáme priemernú infláciu na budúci rok vo výške 6,6 percenta a v roku 2028 na úrovni 7,2 percenta. Vojna totiž neustále generuje otrasy, ktoré nedovoľujú inflácii klesnúť na cieľové hodnoty.
Takže číslam z Ruska sa dá veriť?
Prognózy nemôžu byť falošné, prognózy môžu byť iba príliš optimistické alebo pesimistické. Štatistiky však falošné byť môžu. V Rusku to funguje tak, že sa nezverejňujú štatistiky, ktoré zverejniť nechcú.
Ruská ekonomika má približne takú istú veľkosť ako talianska. Ako je potom možné, že Rusko dokáže vyrábať balistické rakety v takom množstve, že Európa zaostáva?
Rusko malo vždy veľmi silnú tradíciu priemyslu orientovaného na vojenskú produkciu už za čias Sovietskeho zväzu. Časť tejto základne sa zachovala napriek ekonomickým zmätkom a recesii v 90. rokoch minulého storočia. Odborné znalosti úplne nezmizli a výrobné zariadenia zostali zachované. Mnoho závodov, ktoré v čase mieru vyrábali spotrebný tovar, sa dalo veľmi rýchlo konvertovať na obranné a vojenské účely, keď Rusko v roku 2022 začalo preklápať svoju ekonomiku do vojnového režimu. Rusko je v podstate veľmi industrializovaná krajina, podiel priemyslu na HDP je tam vyšší než v priemernej západnej krajine, zatiaľ čo podiel služieb je nižší. Aj s týmto faktom je nutné počítať.
Trh práce v Rusku je extrémne napätý a mzdy v obrannom priemysle rastú rýchlejšie než produktivita práce. Aký vplyv to má na civilný sektor a služby?
Tento vplyv je dosť nečakaný, pretože kvôli neustálemu dopytu po pracovníkoch v odvetviach spojených s obranou vzniká silná konkurencia o kvalifikovanú pracovnú silu. V týchto sektoroch zaznamenáva Rusko šialený rast miezd, rovnako ako v odvetviach obranného priemyslu. Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom. Títo ľudia zrazu zistili, že zarábajú oveľa viac ako pred vojnou, a tak vytvárajú dodatočný dopyt po službách. V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať fitnescentrá a kozmetické salóny. Okrem toho vojaci posielajú odmeny za podpísanie zmluvy s armádou a žold svojim rodinám, ktoré tak majú vyšší disponibilný príjem a míňajú ho na tovary a služby.
Pomer ruského dlhu k HDP zostáva na západné pomery nízky. Je to pre krajinu problém?
Nie je. V dlhodobom horizonte to problém bude, ale v súčasnosti je to výhoda a je to jeden z dôvodov, prečo vojna stále pokračuje.
Myslel som si, že Rusko má problém požičiavať si peniaze na svetovom trhu aj na nižší dlh.
Nepožičiava si extrémne. Ruská vláda si požičiava len toľko, koľko potrebuje, a peniaze dokáže nájsť na domácom trhu. Mnohé iné rozvíjajúce sa trhové ekonomiky s vysokou úrovňou dlhu si musia požičiavať obrovské sumy len preto, aby pokryli bežné úroky zo svojho dlhu. Čím viac dlhu máte, tým viac si musíte požičiavať.
Ruské firmy nevládzu platiť enormné dlhy, zisky prudko padajú. Aj hypotéky sa stávajú luxusom
Súvisiaci článok
Ruské firmy nevládzu platiť enormné dlhy, zisky prudko padajú. Aj hypotéky sa stávajú luxusom
Čítajte viac
Požičiava si štát najmä od domácich bánk?
Áno, väčšinu z ruského dlhu kupujú lokálne banky. Banky na to majú peniaze, pretože základná úroková sadzba je stále dosť vysoká, aby si tam ukladali úspory firmy aj bežní Rusi.
Pretože majú zakázané umiestňovať ich inde, napríklad v zahraničných bankách?
Áno, najmä kvôli sankciám a riziku, že o ne prídu, keď sa sankcie sprísnia. Predtým, než boli sankcie zavedené, ruská stredná vrstva rada držala svoje úspory v zahraničí. Ľudia to síce robia aj teraz – veľmi populárne sú kryptomenové prevody a mnohí si stále držia peniaze niekde v Kirgizsku či Gruzínsku. Na druhej strane je veľmi výhodné nechať si ruble v Rusku, keď sú úrokové sadzby na vkladoch také vysoké. Na vrchole ste mohli na sporiacom účte získať 20 percent ročne, teraz je to okolo 10 až 12 percent.
Môžeme povedať, že ruská ekonomika je v dobrom stave len vďaka vojnovej výrobe?
Som jedna z ekonómov, ktorí v určitom bode očakávali recesiu, no tá nikdy neprišla. Dôvodom, prečo k nej nedošlo, je silný domáci dopyt domácností.
Dôvody, prečo je taký silný, som už spomínala – ruské mzdy rastú veľmi rýchlo. Keď sa pozrieme na nedávne čísla, priemerná mzda v nominálnom vyjadrení vzrástla v júli o 10 percent a v reálnom o 1,2 percenta, pričom v predchádzajúcich mesiacoch boli miery rastu oveľa vyššie. Začiatkom tohto roka rástli nominálne mzdy medziročne o 16 percent a reálne mzdy o šesť až sedem percent. Tento rast reálnych miezd poháňal spotrebu a rástli aj objemy spotrebiteľských úverov, keďže centrálna banka zmiernila pravidlá ich poskytovania. Spotreba tak ťahá rast HDP – nie je to nič veľkolepé, ale nie sú to ani nula, ani záporné hodnoty.
Rusko je silne závislé od Číny. Čínske banky čoraz viac sprísňujú svoj postoj k sekundárnym sankciám a odmietajú spracúvať niektoré platby z Ruska, čo komplikuje dovoz kľúčových komponentov vo výrobe. Stáva sa táto závislosť od Číny pre Rusko obmedzujúcim faktorom, alebo vidí Kremeľ dlhodobý spôsob, ako to obísť, napríklad prostredníctvom spomínaných kryptomien?
S Číňanmi Rusi neustále diskutujú a stretávajú sa na rôznych úrovniach. Putin a Si Ťin-pching sa vidia dosť často a ruskí úradníci cestujú do Číny, kde sa snažia nájsť riešenia týchto problémov. Zároveň neustále pracujú na iných kanáloch a využívajú iné krajiny. Rusko má stále slušné vzťahy s väčšinou krajín rozvíjajúcich sa trhov, čo mu umožňuje obchádzať mnohé sankcie uvalené Západom. Prináša to určité problémy, oneskorenia a dodatočné náklady, ale väčšina metód funguje.
Nie sú Rusi vystrašení zo závislosti od Číny? V minulosti Rusi nemali Číňanov príliš radi.
To sa zmenilo. Keď sa pozriem na prieskumy verejnej mienky, za posledných niekoľko rokov sa postoj k Číne zlepšil. Na štátnej úrovni nemá Rusko na výber, musí sa spoliehať na Čínu. Putin nedávno spomínal, že jeho vnúčatá hovoria po čínsky. Oficiálne funguje úzka spolupráca s Čínou.
Rusko závislé od ropy? Len stereotyp
Prečo ekonómovia už štyri roky predpovedajú kolaps ruskej ekonomiky v dôsledku sankcií? Znamená to, že sankcie nefungujú, alebo len fungujú pomalšie, než sa očakávalo?
Niektoré sankcie určite nefungujú – napríklad cenový strop na ropu. Určitým spôsobom to znížilo príjmy ruského rozpočtu, ale efekt nebol dostatočne veľký na to, aby to zvrátilo situáciu a zastavilo vojnu. Bol to skôr signál, že niečo robíme. Sankcie sa ťažko uplatňujú, keď je Rusko stále dôležitý hráč na svetovom energetickom trhu. Krajiny globálneho Juhu (napríklad z Južnej Ameriky, pozn. red.) neprestali nakupovať ruskú ropu a plyn. V takejto situácii strácajú sankcie svoju účinnosť.
Fungujú aspoň niektoré sankcie proti Rusku?
Áno, najmä tie, ktoré obmedzujú jeho prístup k technológiám a náhradným dielom. Znižujú dlhodobý rastový potenciál Ruska, pretože obmedzujú transfer technológií a know-how, čo brzdí rast a investície. Dôvod, prečo sa ekonómovia mýlili, spočíva v určitých stereotypoch, ktoré neustále opakujú, napríklad o vysokej miere závislosti Ruska od ropy a plynu. Rusko síce produkuje veľa ropy a plynu a v minulosti príjmy z nich tvorili polovicu štátneho rozpočtu, no v tohtoročnom rozpočte je to už len 18 percent.
Prečo sa podiel tak výrazne znížil?
Pretože ostatné odvetvia rástli. Rusko má obrovskú digitálnu ekonomiku a služby. Ekonomika je oveľa lepšie diverzifikovaná, než si ekonómovia myslia. A navyše – v ruskej vláde pôsobia špičkoví technokrati, ako je guvernérka centrálnej banky či ľudia na ministerstve financií, ktorí boli na začiatku vojny zásadne proti nej. Putin im jednoducho povedal, že musia udržať ekonomiku nad vodou, a oni to dokázali.
Šéfka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullina je naozaj považovaná za odborníčku…
Áno, ako centrálna bankárka je jednou z najlepších na svete. Títo ľudia sú svetové špičky a ešte pred vojnou posilnili makroekonomické základy Ruska, čo mu veľmi pomáha udržiavať rast v ťažkých časoch. Bankový sektor bol pred vojnou očistený od zlých bánk, čo takisto pomáha. Rusko nie je závislé od prílevu zahraničných investícií na financovanie svojich bežných účtov, ktoré sú v pluse, a má nízku úroveň dlhu. Kanály, cez ktoré krajiny zvyčajne utŕžia obrovské otrasy a skolabujú, v Rusku nefungujú. Netvrdím, že je imúnne, to určite nie, ale bolo na to pripravené.
Čo môžeme od ruskej ekonomiky očakávať budúci rok?
Priemerný rast HDP na úrovni 0,9 percenta, infláciu stále o dva až tri percentuálne body nad cieľom a spomaľujúci rast miezd. Pre firmy to bude veľmi náročné prostredie, dane rastú, ziskovosť klesá a rast miezd sa už nedá ďalej financovať doterajším spôsobom. Podpora z rastúceho dopytu oslabne. Bude to skrátka neoslňujúca ekonomická situácia, ale nie recesia.
Americké spravodajské služby tvrdia, že vojna proti Ukrajine nakoniec spôsobí ekonomický kolaps Ruska podobný tomu, aký postihol Sovietsky zväz na konci studenej vojny. Súhlasíte s týmto názorom?
Nie. Rusko je však zo svojej podstaty nepredvídateľné. Vy a ja sme zhruba rovnako starí, pamätám si, keď spadol Berlínsky múr – očakávali sme vtedy, že Sovietsky zväz skolabuje o dva-tri roky? Nie, nečakali, ale stalo sa to. Takže neviem, čo sa stane. Nikto to nevie, a nevedia to ani Američania.
Tatiana Orlova
Študovala makroekonómiu na London School of Economics. Po škole pracovala ako analytička pre ING, Nomura bank, RBS banku. Od roku 2021 je hlavnou analytičkou v Oxford Economics, kde sa špecializuje na rozvíjajúce sa trhy, Rusko a postsovietsky priestor. Agentúra Bloomberg ju opakovane vyhodnotila ako najlepšiu prognostičku pre vývoj kľúčovej úrokovej sadzby ruskej centrálnej banky.
Čítajte viac: https://www.sme.sk/index/c/mnohi-cakali-v-rusku-recesiu-ta-nikdy-neprisla-mzdy-rusov-rastu-velmi-rychlo-rozhovor