Mesačné archívy: september 2023

Nezaradené

Klamať je ľahké a Occamova britva je výborná pomôcka. 10 dôležitých vecí, ktoré vás v škole nenaučia

https://dennikn.sk/3433026/klamat-je-lahke-a-occamova-britva-je-vyborna-pomocka-10-dolezitych-veci-ktore-vas-v-skole-nenaucia-skolsky-rok

Členovia vládnucich dynastií, slovesné tvary a kvadratické rovnice – to sú príklady typických školských vedomostí. Nebudeme sa teraz zaoberať otázkou, či sa majú vyučovať aj naďalej alebo ich treba nahradiť niečím modernejším.

Namiesto toho vám ukážeme desať užitočných vecí, o ktorých sa počas všeobecného vzdelania zrejme nedozviete nič.

Mohlo by ich byť omnoho viac než desať, nie je to žiadny ustálený výber. Nejde o žiadne tajné ani zložité veci. Sú len prehliadané.

Niektoré majú teoretický charakter a učí sa o nich na univerzitách, iné sú skôr radou ako od múdrej starej mamy. Ich spoločnou vlastnosťou je, že keď sa o nich v dospelosti – niekedy až v starobe – konečne dozviete, uvedomíte si, aké dobré by bolo vedieť ich skôr.

1. Väčšina ľudí o vás vôbec nepremýšľa

Takmer každý má niekedy pocit, že je všetkým na očiach, že je centrom pozornosti, po ktorej môže ľahko nasledovať odsúdenie alebo výsmech. Je to ilúzia.

V skutočnosti o vás premýšľa len niekoľko ľudí: rodičia, súrodenci, niekoľko blízkych priateľov, ktorých zrátate na prstoch, a obvykle na to stačí jedna ruka. Všetkým ostatným ste – povedzme si to na rovinu – viac-menej ukradnutí. Na sociálnych sieťach to platí dvojnásobne.

I keď náhodou niekedy zaujmete svoje širšie okolie – či už v dobrom, alebo v zlom -, vydrží to zvyčajne zopár minút. Potom príde ďalší podnet a váš úspech či neúspech je zabudnutý… pokiaľ ho nebudete sami dookola pripomínať svojím zlým správaním.

Iste poznáte výraz attention whore, prekladať ho nebudeme, po slovensky znie veľmi nepekne. Trochu pozornosti získate len vtedy, keď si ju budete nepretržite vynucovať. Čo je veľká hlúposť.

Správa, že väčšine ľudí na vás nezáleží, je na prvý pohľad možno šokujúca, ale keď sa nad tým zamyslíte, zistíte dve veci: po prvé, že to je pravda (poctivo si zrátajte, o koľkých ľuďoch premýšľate vy sami), a po druhé, že je to dobre. Dáva vám to slobodu.

Vynikajúci fyzik Richard Feynman dal svojmu životopisu názov Hádam ťa netrápia názory druhých ľudí?. Nerobte si s nimi starosti ani vy – hlavne preto, že takmer neexistujú.

2. Väčšina práce je tímová

V škole je práca v skupine výnimkou, ktorú si občas vyskúšate. Všade inde je pravidlom. Ako dobre viete vychádzať s inými ľuďmi, je spravidla ešte dôležitejšie než to, čo viete odborne.

Existujú ľudia, ktorí sú bystrí, usilovní, a napriek tomu si nenájdu dobrú prácu. Nezapadnú. Nedokážu spolupracovať. Nechápu nutnosť kompromisov. Potrebujú za každú cenu vyhrávať, byť najlepší. Hovoria častejšie „ja“ než „my“, a keď sa niečo nepodarí, hovoria „oni“.

Dávajte si pozor, najmä v prípade, že máte na niečo veľké nadanie. Sami pôjdete rýchlejšie než s tímom, ale ďalej sa nedostanete. Narazíte na hranicu, cez ktorú to bez spolupráce nejde.

3. Informácie sa líšia svojou kvalitou

Na začiatok pokojne zabudnite na pojmy fake news, hoax, dezinformácie, trolling, propaganda či spravodajská hra. Zbytočne to komplikujú.

Pre nepravdivé informácie všetkého druhu väčšinou stačia dve označenia: omyl a lož. Aký je medzi nimi rozdiel, vie každé malé dieťa. Lož je úmyselná a vedomá, omyl ani jedno z toho. Kto chce rozumieť svetu okolo seba, musí mať dobré skóre pri rozlišovaní medzi pravdou, omylom a lžou.

Často sa stretnete s nejakou ich kombináciou. Aj tá sa dá posúdiť jednoducho. Lož plus pravda rovná sa lož. Omyl plus pravda rovná sa menší omyl.

Existuje jednoduchá otázka, ktorá vás pri posudzovaní pravdivosti vždy posunie výrazne ďalej. Môžete ju položiť buď tomu, kto vám informáciu prináša, alebo sami sebe. Znie: Ako to vieš?

Bolo to napríklad vo videu na YouTube? Kto ho natočil – je to niekto, koho poznáš, komu dôveruješ, alebo úplne neznáma osoba? Odvoláva sa na zdroje svojich informácií alebo jednoducho len niečo tvrdí? Tvrdí niečo podobné ešte niekto iný?

Taká úvaha nie je nič ťažké. Keď si na ňu raz zvyknete, pobeží vám v hlave úplne automaticky. Veľa ľudí ráta s tým, že ste príliš leniví zamyslieť sa. Neuľahčujte im to.

4. Dokazovanie nezmyslov je asymetrický problém

Povedať, že ľudia nikdy nepristáli na Mesiaci, že všetky správy a televízne reportáže o letoch Apolla sú podvod, je veľmi ľahké. Nezaberie to ani pár sekúnd.

Dokázať opak dobrými argumentmi je omnoho prácnejšie. Musíte si vyhľadať informácie, premyslieť si ich, vopred odhadnúť námietky a nájsť na ne odpovede. Zaberie vám to veľa času. Budete mať pocit – a právom -, že by ste ho mohli venovať niečomu príjemnejšiemu a užitočnejšiemu.

Táto asymetria nastane vždy. Klamať je ľahké, dokazovať klamstvá je nevďačná drina. Keď je lží veľa, nedá sa to už vôbec stihnúť. Preto je svet okolo nás taký, aký je – plný nezmyslov a klamstiev, ktoré už nikto nemá silu vyvracať. Jediným naozajstným riešením je vzdelanie.

Tak ubudne ľudí, ktorí veria nezmyslom.

5. Veda funguje

Na prírodných vedách nie je najdôležitejšie to, že vďaka nim vieme, prečo je nebo modré, ako liečiť tuberkulózu, že umožňujú riadiť robota pracujúceho na Marse a vyrobiť čip do vášho mobilu. Najdôležitejšia je metóda, ktorou to všetko dosahujú.

Tá spočíva v neustálom pochybovaní a overovaní. Vedci často vymýšľajú, ako spochybniť, čo zistili. Keď sa im to nepodarí, považujú svoju teóriu za dočasne platnú, vždy si však ponechávajú možnosť, že ju nahradí iná, lepšia – čo sa väčšinou nakoniec stane. Prečítajte si nejaké dejiny fyziky či biológie, sú to fascinujúce príbehy.

Touto prácnou a pomalou metódou veda dospieva k pomerne spoľahlivým poznatkom. Lepšiu metódu spoznávania sveta ľudstvo nemá.

Vedci sa často mýlia a niektorí z nich klamú – ako všetci ľudia. Použitá metóda však zaručuje, že jedno aj druhé vyjde najavo, len to niekedy chvíľu trvá. To, čo nájdete v učebniciach, sú vedecké poznatky, ktoré prešli mnohými zaťažkávacími skúškami, a preto sa môžeme na ne spoľahnúť.

To, čo každý deň vzniká v laboratóriách, nie je ani zďaleka také isté. Keď čítate v médiách o prevratnom objave, uvedomte si, že ho väčšina tých skúšok ešte len čaká.

Bez určitej znalosti prírodných vied je dnes už nemožné rozumieť svetu. Problémy ako umelá inteligencia, klimatická kríza, genetické inžinierstvo či budúcnosť energetiky sa týkajú všetkých, názor si na ne však môže urobiť len ten, kto chápe aspoň základné princípy.

Ostatní musia slepo veriť, čo nie je dobrá situácia.

6. Nie, nezhoríme tu

Klimatická kríza je obrovský celosvetový problém. V tejto chvíli je to najťažšia úloha, ktorá stojí pred vašou generáciou – hovorím „v tejto chvíli“, pretože, bohužiaľ, nikdy nevieme, či nenastane nejaká ešte väčšia a naliehavejšia kríza. Pokiaľ niekto tvrdí, že klíma problém nie je, mýli sa alebo klame.

Taktiež sa však mýlia alebo klamú tí, ktorí hovoria, že sa blíži koniec sveta, zánik civilizácie, že všetci čoskoro zhoríme, že život na Zemi nemá budúcnosť a všetko je stratené. Nie je to pravda. A je to veľmi nebezpečný názor, pretože je demoralizujúci. Vedie k zúfalstvu, k beznádeji, a to je to posledné, čo teraz potrebujeme.

Svet bude fungovať aj po vzostupe teploty o ďalšie dva alebo tri stupne. Inak než teraz, ťažšie, s mnohými nepríjemnými a nebezpečnými zmenami, ale fungovať bude, ďalej sa budú rodiť deti, ľudia budú chcieť ďalej žiť.

Správnou reakciou nie je zúfalstvo, ale odvaha, pracovitosť, vzdelanie, vynaliezavosť. Musíme vymýšľať, ako sa prispôsobiť tej časti zmeny klímy, s ktorou už nič nenarobíme, a ako zastaviť jej pokračovanie. Potrebujeme bystrých a motivovaných ľudí, nie emocionálne trosky.

Prehráme len v prípade, ak to sami zabalíme.

7. Zaujímajte sa o politiku

Ľavica, pravica, rozpočet, inflácia, EÚ, NATO. Nie je na tom vôbec nič zábavné. Ale je to prostredie, v ktorom žijeme, a nerozumieť svojmu prostrediu je neprijateľný luxus.

Čím menej ľudí chodí voliť, tým väčšiu váhu má hlas tých, ktorí to robia. Nechávate ich tak rozhodovať o sebe, o svojich životoch. Čím menej ľudí rozumie tomu, čo politici robia, tým ľahšie im prechádzajú menšie aj väčšie zlodejiny.

Žijeme v celkom príjemnej demokratickej krajine s veľkou mierou slobody.

Napriek tomu nemáme zákon o manželstve pre všetkých, často sa mlčky toleruje rasizmus, dostať sa na obyčajnú strednú školu môže byť neriešiteľný problém a celkovo vzaté, v žiadnej oblasti života spoločnosti nemá naša krajina uspokojivý dlhodobý plán. A nebude ho mať, pokiaľ k tomu politikov niekto neprinúti. Tým niekým môže byť len vaša generácia.

Ak sa na to vykašle, kašle sama na seba.

8. Bayesovo pravidlo

Niektorí influenceri na sociálnych sieťach zarábajú veľké peniaze. Aké pravdepodobné je, že sa to podarí aj vám? To je, samozrejme, ťažké odhadnúť, ale keď sa pozeráte len na tých úspešných, ľahko svoje šance preceníte. Nevidíte totiž všetkých tých, ktorí to skúsili, ale neuspeli. Je ich iste viac než úspešných, zrejme omnoho viac.

Bayesovo pravidlo je matematický vzorec, ktorý vymyslel anglikánsky duchovný Thomas Bayes a presnú podobu mu dal francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace. Patrí k základom výpočtu pravdepodobnosti, vzorec si však teraz odpustíme – kto sa o matematiku zaujíma, môže si ho nájsť a oceniť jeho eleganciu.

Základ bayesovského uvažovania sa zaobíde bez počítania. Ide predovšetkým o to uvedomiť si, že to, čo okolo seba vidím, nie je všetko, čo existuje. A pokiaľ chcem posudzovať pravdepodobnosť javu, o ktorom viem málo, musím vziať do úvahy nielen to, čo vidím a poznám, ale aj to, čo je pre mňa neviditeľné.

Úzko s tým súvisí známe vedecké pravidlo, že mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy. Kto ma chce presvedčiť o niečom, čo odporuje väčšine mojich doterajších poznatkov, musí mať odpoveď aj na to, prečo tie poznatky až dosiaľ stačili a dobre fungovali.

9. Occamova britva

Keď objavím v pšeničnom poli dokonalý kruh klasov pritlačených k zemi, môže to byť stopa po pristátí lietajúceho taniera, pozostatok práce poľnohospodárskeho stroja alebo dielo nejakého vtipkára.

Viliam z Ockhamu, anglický františkánsky mních, ktorý žil pred sedemsto rokmi, by nám poradil, nech lietajúci tanier vypustíme z hlavy.

Prečo? Pretože razil zásadu, že ak pre nejaký jav existuje viac vysvetlení, máme vždy dať prednosť tomu jednoduchšiemu. Nemáme zavádzať nové pojmy tam, kde to nie je absolútne nutné. Pokiaľ si dokážeme predstaviť vtipkárov v obilí, neťahajme do svojich predstáv mimozemšťanov.

O „britve“ sa hovorí preto, že akoby odrezáva z našich úvah všetko nadbytočné. Nie je to absolútne platné pravidlo. Občas sa stáva, že pekné jednoduché vysvetlenia zlyhávajú. Potom je potrebné objaviť to zložité.

V bežných denných situáciách však ide o výbornú pomôcku. Umožní nám držať sa nohami pri zemi, nezamotať sa do zložitých teórií. Modernou formuláciou Occamovej britvy je takzvané pravidlo KISS (Keep it simple, stupid!).

Dobrým doplnkom je princíp, ktorému sa hovorí Hanlonova britva: nehľadajte zlý úmysel tam, kde je postačujúcim vysvetlením obyčajná ľudská hlúposť. Podobných britiev existuje ešte viac. Stojí za to zoznámiť sa s nimi.

10. Chestertonov plot

Dajme tomu, napísal britský spisovateľ G. K. Chesterton, že idete po ceste, pozdĺž ktorej je vztýčený plot. Vyzerá úplne zbytočne, len prekáža. Mal by sa zbúrať, napadne vám. Nebúrajte ho, radí Chesterton, pokiaľ si nezistíte, prečo ho postavili.

Všeobecnejšie: predtým, než niečo zmeníte, by ste mali vedieť, prečo sa to robí terajším spôsobom. Možno na to existuje veľmi dobrý dôvod, ktorý len nie je na prvý pohľad zjavný.

To je konzervatívne pravidlo, ostatne jeho autor bol konzervatívny človek a kniha The Thing, v ktorej podobenstvo o plote uviedol, má podtitul „Prečo som katolíkom“. Problém s Chestertonovým plotom spočíva v tom, že sa dá použiť na obhajobu zlých alebo prinajmenšom beznádejne zastaraných vecí.

Lenže zle sa dá zaobchádzať s každou radou. Táto je niekedy dobrá, inokedy nie. Je dosť často dobrá na to, aby stálo za to o nej vedieť, a dosť často zlá na to, aby ste ju nepovažovali za pevné pravidlo.

Keď sa púšťate do sveta, nikdy nebudete vybavení na všetko. Nebudete mať všetky znalosti, všetky rady, všetky nástroje. Budete na tom rovnako ako všetci pred vami. A keď prídete k plotu, budete sa musieť sami rozhodnúť, či ho strhnúť alebo ponechať.

Nezaradené

Na juhu nemigrujú len utečenci, ale aj fámy

Z poľa vyšli mokrí, bez vody a bez jedla. Na juhu nemigrujú len utečenci, ale aj fámy

Dva dni sme mapovali obce na juhu Slovenska.

Muž zo Sýrie máva rukami a snaží sa nám vysvetliť, ako prekročil maďarsko-slovenskú hranicu. Napodobňuje pri tom pohyby plávania.
Chce nám takto povedať, že s necelou dvadsiatkou ďalších mužov prešli rieku Ipeľ, ktorá na 140 kilometroch tvorí hranicu s Maďarskom. Hladina je teraz taká nízka, že nie je problém cez ňu na mnohých miestach jednoducho prejsť.
Nohavice aj topánky má muž mokré a zablatené. Po prechode cez rieku museli ešte prejsť trávou a poľnou cestou.
„Príde polícia?“ zaujíma sa lámanou angličtinou. „A čo urobia?“ dodáva. Keď sa dozvie, že políciu už zavolal starosta obce Malá Čalomija, spokojne ukáže palec hore.
Pýta sa, či nemáme vodu alebo jedlo a posunkami ukazuje, že sú po ceste hladní a v tridsaťstupňovom teple smädní. Po anglicky však vedia málo, pomáhame si preto prekladačmi do arabčiny v mobilných telefónoch.
„U nás je vojna a naspäť ísť nechceme,“ ukazuje ďalší muž preloženú vetu na displeji. Vymenúva, že sa na Slovensko dostali cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Chcú ísť do Nemecka – za rodinami alebo známymi.

Skupina sa uloží v tieni pod čerešňami popri ceste ešte pred tabuľou označujúcou začiatok obce. Pokojne tu čakajú na príchod policajtov, ktorí ich odvezú na povinnú registráciu.
Na juhu Slovenska obyvatelia zažívajú situáciu, aká tu ešte nebola. Počas utečeneckej krízy v rokoch 2015 a 2016 cez Slovensko migračné trasy neviedli. Teraz tu však pravidelne vídajú skupiny ľudí, ktoré nelegálne prekračujú hranice.
Hoci nám miestni vravia, že podobne ako v prípade skupiny oddychujúcej pod čerešňami problémy s cudzincami sami nezažili, väčšina vyjadruje obavy.
Nie sú takí ako my, nerozumieme ich jazyku, kultúre a náboženstvu a bojíme sa, keď chodia v skupinách – zaznieva často. Nestačia im ani uistenia polície a úradov, že cudzinci kriminalitu so sebou nepriniesli.
Mnohí nie sú imúnni ani voči rečiam o „sorosovcoch“, ktorí chcú naviezť do Európy čo najviac migrantov a medzi nimi môžu byť aj teroristi. Mesiac pred voľbami sa na šírení strachu priživuje aj Smer, Republika či ĽSNS.
K pokoju miestnych neprispieva ani to, že sa medzi nimi šíria aj informácie, ktoré sa buď nepotvrdili, alebo sa odohrali inak, ako o nich počuli.
„Zvrchu nám povedia, že nie sú konflikty a netreba sa báť. Nadarmo to však poviem občanovi, keď on si myslí svoje,“ vraví Ján Šimko, starosta obce Malá Čalomija na juhu.
„Občania ma bombardujú: robte niečo, prečo ich sem pustíte,“ posťažuje sa starosta, ktorý tento týždeň na tlačovke Hlasu, za ktorý spolu so Smerom aj kandidoval, kritizoval nečinnosť vlády.

Ako to Veľkom Krtíši štát nezvládol

Kým skupina v tieni stromov pri Malej Čalomiji vyzerá policajtov, stovky ľudí čakajú na registráciu a preverenie políciou vo Veľkom Krtíši vzdialenom 25 kilometrov. Do výrobnej haly bývalej píly tu od konca augusta privážali utečencov zachytených v okolí.
Pôvodne pritom mali na tomto mieste stráviť len niekoľko hodín, nanajvýš deň – kým ich polícia preverí, zaregistruje a prevezie na oddelenia cudzineckej polície, kde im vystaví potvrdenie. Ministerstvo vnútra si na to priestory haly prenajalo od súkromnej firmy PRP.
Hala je na periférii Veľkého Krtíša, kilometer vzdialená od najbližších bytoviek. Vedie k nej cesta obklopená len stromami a kríkmi, kde popoludní stretnete nanajvýš psičkárov na prechádzke so psami.
O problém si však štát koledoval od začiatku. Primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš (kandidoval za strany Smer, Sme rodina a Aliancia) vraví, že síce o možnosti využitia haly neoficiálne s úradmi hovorili, ale neskôr už oficiálnu informáciu o zriaďovaní takého miesta ani nedostal. Dohoda medzi ministerstvom a firmou napokon podľa neho vznikla bez toho, „aby sa radili s mestom“.
„Pred samotným výberom priestoru prebehla prvotná komunikácia medzi Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici a mestom,“ reaguje teraz ministerstvo vnútra. „Avšak z dôvodu náhleho nárastu počtu zadržaných osôb s neoprávneným pobytom na území SR musel byť proces aktivácie záchytného miesta zrýchlený,“ dodáva tlačový odbor rezortu.

Netrvalo však dlho a pribudol aj ďalší problém. Oddelenia cudzineckej polície v kraji prestali stíhať vybavovať dokumenty pre prichádzajúcich cudzincov. Počet ľudí teda vo veľkokrtíšskej hale rýchlo rástol, no odchádzajúcich ľudí ubúdalo len pomaly.
Až sa uplynulý víkend stalo, že ich tu v jednej chvíli bolo viac ako sedemsto. Na vybavenie dokumentov v provizórnom tábore preto ľudia namiesto niekoľkých hodín čakali aj dva či tri dni.
Výrobná hala však nebola pripravená na prespávanie nielen mužov, ale ani žien a detí, ktorých tu bolo tiež niekoľko desiatok. Ženám a deťom narýchlo zohnali ležadlá, muži sa však museli uspokojiť s dekou, spacákom alebo aj s obyčajnou podlahou.
Sprchy v areáli nie sú a pre stovky ľudí tu bolo v utorok pristavených dvadsať prenosných toaliet. K päťsto utečencom, ktorí tu v tom čase boli, podvečer prišiel aj ďalší autobus v sprievode polície.
Nepripravenosť štátu napriek narastajúcemu počtu ľudí prechádzajúcich cez hranice počas celého leta využil pred voľbami predovšetkým šéf Smeru. Pri kritike vlády a polície mu pritom neprekážalo, že polícia nestíhala potvrdenia pre utečencov zo Sýrie vystavovať pre zmenu v zákone, ktorú v roku 2018 presadil Fico so svojím ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
Tam, kde sa v nedeľu ešte dostal šéf Smeru a odkiaľ si nastrihal verejne prezentované videá, sa dnes už verejnosť nedostane. Miesto si teda obzeráme len z diaľky spoza pletiva. Polícia už ďalej nikoho nepúšťa s odôvodnením, že aj takto chcú zabezpečiť v areáli pokoj.
Do haly vidíme prichádzať zdravotnú službu aj donáškové autá, ktoré policajtom aj cudzincom privážajú pizzu alebo pečivo. Pracovníci tiež prišli vyčistiť toalety.

Problémy s nimi nie sú, ale čo ak…

„Bojíme sa, čo bude, ak ich pustia,“ vraví nám obyvateľka Veľkého Krtíša Gréta Lackovská, ktorá býva v bytovkách kilometer vzdialených od areálu so stovkami cudzincov.
Cudzinci pritom už teraz halu opúšťajú v autobusoch, keď ich odvážajú na oddelenia cudzineckej polície, aby im vybavili potrebné papiere. Niektorí po preverení políciou chodia z areálu von na nákup do blízkych obchodov.
„Prekvapilo ma, keď som ich videla s taškami z Kauflandu,“ vraví Lackovská. „Viete, je to iné, nové, sú to iné tváre a máme obavy.“
Sama Lackovská, podobne ako ďalší Veľkokrtíšania, vraví, že problém s cudzincami doteraz nezažila. Z čoho konkrétne má teda strach? „Ťažko povedať. Možno začnú útočiť, budú hladní,“ hovorí nám.
„Prečo by nám mali niečo spraviť a robiť si tak problémy, keď chcú zo Slovenska odísť?“ zapojí sa do debaty tínedžerka v skupine žien, s ktorou sa neskôr zhovárame obďaleč. Od starších žien dostane odpoveď, že vo svojom veku ešte nezažila to, čo oni. Aj že dôvod na ublíženie sa vždy nájde.
Starostovia a obyvatelia južných obcí nám opisujú niekoľko udalostí, ktoré miestnych rozrušili. Napríklad rozložený oheň neďaleko Obecného úradu v Malej Čalomiji, keď sa chceli cudzinci zohriať. Či prechody skupín desiatok ľudí cez obec Koláre nadránom ešte za tmy.
Niektorým ľuďom prekáža aj oblečenie, ktoré si po prebrodení rieky cudzinci zobliekajú a nechávajú ho po ceste. Aj polícia však opakovane tvrdí, že vážnejšie incidenty ani trestné činy nikto nehlási.
„Prišli nám priamo do obce, posadili sme ich pred obecný úrad alebo pred náš dom,“ hovorí aj starostka obce Koláre Renáta Kerestešová. V polovici augusta sa tu utečencov naraz pozbieralo 150 a trvalo celý deň, kým ich zaneprázdnená polícia v malých vozidlách po 15 miest poodvážala.
Kerestešová vraví, že okrem oberania ovocia z konárov trčiacich ponad ploty s nimi problémy nemali. Skôr sa posťažovala, že trvalo dlhšie, kým polícia situáciu vyriešila. Starosta Šimko nám hovorí, že by tiež privítal viac hliadok aj s vojakmi v teréne.
Medzi ľuďmi, a to aj naprieč obcami, sa však šíria aj príbehy, ktoré pôsobia oveľa vážnejšie aj nebezpečnejšie. Po ich bližšom preverovaní sa však viaceré ukazujú minimálne ako skreslené.

Výstrel nebol výstrelom

Na veľkokrtíšskom sídlisku sa napríklad dozvedáme, že v bývalej priemyselnej hale s migrantmi už vraj boli nepokoje. „Že vraj tam bol výstrel, dozvedela som sa na facebooku,“ vraví Lackovská.
Tieto informácie sa dostali aj k obyvateľom ďalších okolitých obcí. Na sociálnych sieťach ich šíril aj poslanecký asistent šéfa Hlasu Petra Pellegriniho a kandidát strany zo 148. miesta z Veľkého Krtíša Martin Čapliar.
„Nedošlo k žiadnej vzbure a žiadnemu fyzickému napadnutiu,“ vysvetľuje policajný viceprezident Damián Imre. Napätejšia situácia vznikla vtedy, keď po časť ľudí do areálu vo Veľkom Krtíši prišiel autobus.
„Keď tam máte veľa ľudí, každý chce byť prvý a vojsť do autobusu. Došlo ku komunikačnému nedorozumeniu, ktoré sa však podarilo urovnať. Bol tam len zvýšený hlas a ľudia zozadu kričali, že chcú ísť do autobusu. Nič iné sa tam neodohralo,“ vraví.
Ani „varovný výstrel“ nebol napokon žiadnym výstrelom, vraví Imre. Keď sa okolo dvoch policajtov vytvorila skupina cudzincov, jeden z policajtov použil kynologický bičík. Ten len imituje zvuk výstrelu zo zbrane, aby si naň pri tréningu psy zvykli.
„Policajt použil bičík, aby si zaistil rešpekt v skupinke migrantov, ktorí sa k nemu natlačili, lebo chceli počuť, čo hovorí. Nič iné sa tam neudialo,“ dodáva Imre.
Nepotvrdila sa úplne ani príhoda verejne prezentovaná starostom Šimkom z Malej Čalomije, podľa ktorej migranti ich obyvateľke preskočili plot a obrali jej jablká a hrušky.
V okolí obce videli skupinku utečencov naposledy v stredu. Poprosíme starostu, aby nám ukázal dvor ženy, ktorej utečenci obrali stromy.
Staršia pani s chorým manželom, o ktorého sa stará, nám rozpovedala celú príhodu trochu inak. Utečenci do dvora nevošli. Vzadu za dvorom má ešte samostatnú malú záhradu oddelenú plotom od domu aj dvora, ktorej bránička bola otvorená. Cudzinci si tam pozbierali hrušky a jablká zo zeme, ale ovocie zo stromov nevzali, vraví. Rodine s deťmi ešte sama pribalila vodu a piškóty, dodáva.
Našli sme aj muža z príhod, ktoré šíria aj dezinformačné weby ako príklad nežiaduceho správania cudzincov – keď sa v obci Koláre jednému z obyvateľov v bazéne okúpali migranti. Potvrdil nám, že sa v bazéne umyli dvaja mladíci. Plot však nepreskakovali, bazén má za dvorom na lúke na spoločných pozemkoch.
Doma vtedy síce nebol, no upozornili ho na to robotníci. Vraví, že mu to neprekáža a že keby bol v ich situácii, spraví to isté.
Na jeho terase si mladíci nechali nabíjačky, ktoré si tam nechali a on im ich neskôr odniesol.
Spomenuté príhody nehovoria o tom, že sa inde nič podobné určite nemohlo stať. Ukazujú skôr, že v situácii, keď majú ľudia obavy, vznikajú aj dezinterpretácie niektorých udalostí.

Vláda prišla s opatreniami

Počty nelegálnych prekročení slovenských hraníc sú v teplom počasí na vrchole. Polícia predpokladá, že s prichádzajúcimi chladnejšími mesiacmi počet utečencov prechádzajúcich Slovenskom klesne.
Zlepšovať sa podľa ministerstva vnútra začína aj situácia v kritizovanej hale vo Veľkom Krtíši, kde ľudia ostávali v zlých podmienkach.
Cudzincov budú prevážať aj na vzdialenejšie oddelenia cudzineckej polície, aby ich stihli za kratší čas vybaviť viacerých. Na pracoviskách aj pri presunoch a v hliadkach bude policajtom pomáhať päťsto vojakov.
Stravu už v hale zabezpečuje Červený kríž.

Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23213561/migracna-kriza-utecenci-velky-krtis-reportaz.html

Nezaradené

Slovenský Rus, ktorý podporuje Ukrajinu, strávil leto v Rusku a na okupovaných územiach. Toto sú jeho zážitky

https://dennikn.sk/3551550/slovensky-rus-ktory-podporuje-ukrajinu-stravil-leto-v-rusku-a-na-okupovanych-uzemiach-toto-su-jeho-zazitky/?ref=mwat

Strávil som v Jaroslavli asi tri týždne. Prespával som v byte kamaráta, ktorý ešte pred vojnou odišiel vzhľadom na politiku do Ameriky a tam si požiadal o azyl. Obvolal som svojich známych, niektorí priviedli ešte svojich známych, celkovo som sa rozprával s desiatkami ľudí. Presvedčil som sa, že podobne ako na Slovensku aj u nás mnohí ľudia žijú v názorových bublinách.

Keď niekto vojnu odmietal, tak si myslel, že rovnako ju musia odmietať aj všetci normálni ľudia. O tých druhých hovoril, že sú to „putinisti“, „rašisti“ (slovná hračka kombinujúca slová Rus a rasista) a „zetnici“ (podľa symbolu invázie, písmena Z). Ľudia podporujúci vojnu si zase mysleli, že rovnako ako oni musí zmýšľať každý, kto nie je zradca alebo egoista. Len sa mi potvrdilo, že nie je potrebné denacifikovať Ukrajinu, ale Rusko.

Čím prívrženci vojny Putinovu agresiu obhajovali?

Podobnými frázami, aké môžete počuť aj od slovenských priaznivcov Putina: Krym je ruský, Kyjiv je ruský, Ukrajinci by sami chceli byť Rusko, keby ich Západ nezmanipuloval, a kde som vraj bol osem rokov, keď Ukrajinci zabíjali ľudí na Donbase. A opakovane zaznievalo, že keby Putin neurobil svoju špeciálnu vojenskú operáciu, tak by na Ukrajine už boli Poliaci. Toto mi napríklad hovorila moja dlhoročná susedka.

Zase Poliaci? Tí Poliaci nejako rezonujú. 

Vyzerá to tak, že kremeľská propaganda si v poslednej dobe berie Poľsko do úst už skoro tak často ako Ameriku.

obrázok.png

Cestovali sme cez tie „oslobodené územia“ na juhu Ukrajiny a bolo to depresívne. V autobuse sedeli samí dovolenkári, obyvatelia Doneckej oblasti, ktorí si šli oddýchnuť na Krym. Prechádzali sme okolo Mariupola, Melitopola, všade checkpointy, tanky, vojaci. A títo ľudia to brali akoby nič. S batožinou a malými deťmi cestovali na prázdniny.

Nezaradené

Vybrané kapitoly z homofóbie

zverejnene na http://www.subjektivne.sk/2010/06/11/vybrane-kapitoly-z-homofobie/

Vybrané kapitoly z homofóbie

O odvahe a mužnosti samurajov pochybuje málokto, no ich niekdajšie homosexuálne chúťky už také známe nie sú.

Nedávno sa v Bratislave odohral prvý slovenský Dúhový pride – pochod za ľudské práva neheterosexuálnych ľudí. Reakcie spoločnosti na túto udalosť boli rôznorodé [1], no dostatočne ma motivovali k tomu, aby som sa pozrel na tému homosexuality bližšie a trošku inak.

Homosexualita je (spravidla trvalá) pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia. Je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite. V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť (reaktivita) voči osobám (jedincom) rovnakého pohlavia. V roku 1992 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už dávno predtým (MKCH 8) bola v tomto zozname uvedená medzi chorobnými prejavmi, u ktorých je sporné, či nimi vôbec sú. [2]

Zženštilí chlapi a história

Vďaka zabehanému stereotypu, vykresľujúcemu gayov ako silne zženštilé povahy, ma potulky po článkoch ohľadom homosexuality a homofóbie zaskočili. V starovekom Grécku fungovali v 4. storočí pred naším letopočtom v Tébach jednotky zostavené z homosexuálnych mužských dvojíc, tzv. sväté pluky z Téb. [3]. Podľa Plutarchovho životopisu Pelopidasa [4] boli tieto jednotky v boji veľmi silné aj z toho dôvodu, že kým bežným vojakom šlo v boji o svoj život, týmto šlo aj o život svojho partnera a bojovali dvakrát tak vášnivo.

Podobné názory mali aj na opačnom konci sveta – vo feudálnom Japonsku. Mladí učenci, ktorí sa chceli stať váženými samurajmi, museli rátať s možnosťou, že ich učiteľ príjme len za podmienky, že sa mu telesne i duševne odovzdajú. Tento vzťah bol spečatený “dohodou bratstva” [5], kde si žiak s učiteľom sľúbili vernosť, ktorá sa nevzťahovala na vzťahy so ženami. Dohoda skončila, až keď žiak prekročil vek dospelosti. [6]

Výchova detí v lesbických rodinách

V súčasnosti sa okrem iného kritizuje snaha homosexuálnych partnerov o výchovu detí (resp. adopciu). No podľa 25 rokov trvajúcej štúdie [7] doktorky Nanette Gartrell sú na tom deti vyrastajúce v lesbických partnerstvách z hľadiska psychologických problémov o niečo lepšie ako zvyšok (americkej) spoločnosti. Štúdia sleduje 78 lesbických párov, ktoré mali deti vďaka darcom spermií. Ich deti boli pravidelne kontrolované pomocou dotazníkov a rozhovorov. Výsledky boli porovnané so štandardom americkej spoločnosti a deti z homosexuálnych partnerstiev v nich vyšli omnoho lepšie vo viacerých oblastiach (od lepšieho vzdelania až po menšiu kriminalitu). Kým táto štúdia mohla byť skreslená mnohými okolnosťami (tehotenstvo je naozaj plánované, do úvahy bolo brané aj vyhodnotenie dieťaťa rozhovorom s matkou, publikácia bola financovaná pro-homosexuálnymi spoločnosťami…), mohla by odštartovať viacero podobných výskumov, ktoré by pomohli tieto výsledky overiť.

Latentná homosexualita

Latentná homosexualita je nevedomá alebo nejasná erotická náklonnosť k príslušníkom rovnakého pohlavia. Môže znamenať skrytú tendenciu k homosexuálnym sklonom, ktorá je potlačovaná a nebola rozpoznaná okolím. [8]

V roku 1996 sa uskutočnil výskum [9], ktorého cieľom bolo overenie vzťahu medzi homofóbiou a homosexuálnym vzrušením. Vzorka 35 homofóbnych a 29 nehomofóbnych mužov bola vystavená erotickým materiálom s heterosexuálnou a homosexuálnou tématikou. Metódou penilnej pletysmografie bolo merané ich vzrušenie na tieto podnety. Tá spočíva v meraní prietoku krvi v penise. Kým obe skupiny reagovali na heterosexuálny materiál približne rovnako, pri homosexuálnom nastala veľká zmena. Na mužské homosexuálne video reagovalo nejakou mierou erekcie 24% nehomofóbnych mužov, kým u homofóbov ich bolo 54%. Keď mali muži na konci testu sami ohodnotiť svoje vzrušenie, homofóbi znatelne podcenili svoju reakciu na videá s čisto mužskou erotikou.

Záver

Aj pri téme homosexuality a homofóbie by malo platiť pravidlo “dvakrát meraj a raz rež”. Dnešní homofóbi môžu byť len radi (alebo latentne neštastní?), že sa nenarodili v dobe a na mieste, kde sa homosexualita miesila s národnou hrdosťou. Postavenie homosexuálov v rodinnom živote je téma, ktorá si tiež vyžaduje menej dogmatický prístup. Podľa niektorých študií [10] by mohla byť dokonca aj evolučne výhodná. Nakoniec strach a nenávisť často vychádza priamo z nevedomosti, tak prečo sa nepozrieť na tému homosexuality kritickejším okom?

  1. http://www.aktuality.sk/clanok/162441/pochod-homosexualov-je-neziaduci-element-osobne-ich-pridem-oplut-uviedol-jan-slota/
  2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Homosexualita
  3. http://en.wikipedia.org/wiki/Sacred_Band_of_Thebes
  4. http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Pelopidas*.html
  5. Leupp, Gary P. (1999). Male Colors: The Construction of Homosexuality in Tokugawa Japan. University of California Press. pp. 53–54. ISBN 0520209095.
  6. http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality_in_japan
  7. http://pediatrics.aappublications.org/cgi/reprint/peds.2009-3153v1?maxtoshow=&hits=10&RESULTFORMAT=&fulltext=Gartrell&searchid=1&FIRSTINDEX=0&sortspec=relevance&resourcetype=HWCIT
  8. http://cs.wikipedia.org/wiki/Latentn%C3%AD_homosexualita
  9. https://www.psychologytoday.com/files/u47/Henry_et_al.pdf
  10. http://www.osel.cz/index.php?clanek=4867
dakujem id ruzbach za jazykovu korekturu