Rómsku osadu v Plaveckom Štvrtku prirovnávajú k vojnovej Juhoslávii začiatku 90. rokov. Okenice v zdemolovaných domoch namiesto skla vypĺňajú drevené dosky alebo fólie. Zasklievanie by bolo zbytočné, vzduchom tu svištia kamene v ktorúkoľvek dennú aj nočnú hodinu.
V osade v dôsledku konfliktov často horí. Miestnym sa požiar doteraz vždy podarilo uhasiť, no oheň už poškodil veľa obydlí.
Približne od februára tam prebieha veľký konflikt – miestni to nazývajú aj „vojnou” medzi znepriatelenými rodinami. Niekoľkokrát do týždňa sa strhne bitka, pri ktorej na seba hádžu zo striech kamene či zápalné fľaše, alebo si palicami demolujú domy, polícia tam zasahuje niekoľkokrát týždenne.
V Plaveckom Štvrtku bojujú znepriatelené skupiny, trpia všetci (Strih videa: Martina Koník)
Deti po nociach nemôžu počas bitiek spať. Niet divu, že do školy v Plaveckom Štvrtku deti prichádzajú nielen za učiteľmi, ale aj za psychológmi.
Do Plaveckého Štvrtku sa z Bratislavy autom dostanete za pol hodinu. V obci, ktorá ma oficiálne 2351 obyvateľov, je jedna z najproblematickejších rómskych osád na Slovensku. Pri zoznamovaní sa s 20 rokov tlejúcim konfliktom narazíte na byrokraciu eurofondov, striedanie neziskoviek s časovo obmedzenými grantmi, ktoré nedotiahli svoje projekty a vplyvy rôznych náboženských skupín.
A tiež neochotu a nedôveru predstaviteľov obce, podľa ktorej Rómovia pomoc prijať jednoducho nechcú.
Tri sestry
Prečo je osada rozdelená na znepriatelené tábory? Korene konfliktu siahajú niekoľko desiatok rokov dozadu, keď do lokality prišli tri sestry z obce Bučany pri Trnave. Vydali sa za miestnych „čtvrteckých“ Rómov, no nikdy sa im nepodarilo zapadnúť medzi miestnych. Ich rodiny tak dostali označenie „bučanskí“.
Dnes už nik presne nevie, prečo práve tieto tri ženy nezapadli. Celý konflikt je opradený legendami – ani konzultácie s ľuďmi z osady a etnológmi, ktorí sa osadou zaoberali, nepomohli presne datovať, v ktorom desaťročí vlastne „bučanské“ sestry do Plaveckého Štvrtka prišli – najpravdepodobnejšie v 60. alebo 70. rokoch.
Podľa všetkého sa však ženy z Bučian považovali za vyspelejšie a nadobudli pocit, že im „čtvrteckí“ len závidia. Pôvodní obyvatelia ich naopak vnímali ako namyslených.
Rozdelenie sa rokmi a generáciami prehlbovalo, nepomohli ani sobáše medzi znepriatelenými stranami. Ak sa niekto z domácich priženil či privydal na stranu prisťahovalcov, získal automaticky status bučanských. Prisťahovalci sa vnímali ako progresívnejší, začali si stavať murované domy s toaletou, ostentatívne dbali na hygienu a odsudzovali chudobu. Naopak, pôvodní čtvrteckí boli vnímaní ako tradičnejší Rómovia.
Aby to bolo celé ešte komplikovanejšie, do osady pribudla už dávnejšie aj rodina z Malaciek, táto vetva je označovaná ako „Malačané”. Zvyčajne držali s pôvodnými čtvrteckými Rómami proti bučanským. Aj keď pred pár rokmi prebiehali konflikty aj medzi nimi.
Napätie a nevraživosť medzi bučanskými a čtvrteckými rodinami sa stupňovali – nie je však jasné, prečo prerástli až do otvoreného konfliktu. Ten začal asi okolo roku 2001. Vtedy sa začali bitky podobné tým dnešným, aj vtedy sa v osade hovorilo o „vojne“. Došlo k ublíženiam na zdraví a hovorí sa, že aj k jednému úmrtiu.
Práve medzi tábormi bučanských a čtvrteckých prebieha konflikt aj dnes. Pred pár dňami sa pochytili aj cez deň na pošte v obci, väčšinou však konflikty prebiehajú v osade.
V osade nik nedokáže presne povedať, prečo sa spory začali – hovorí sa len o vybavovaní si účtov za rodičov spred 20 rokov. Ale tak ako v roku 2001, ani teraz nie je jasné, čo bola tá konkrétna rozbuška. Potvrdzuje to aj sociálny pracovník, ktorý v osade pracuje už osem rokov. Podľa neho sa menšie konflikty medzi rodinami objavia raz za dva či tri roky. „Sú však menšie. Toto je najväčší konflikt, odkedy som začal pôsobiť v osade.“
Prečítajte si
Dospelí po sebe v noci hádžu kamene, ráno idem do školy. V Plaveckom Štvrtku sú mesiace bitky a trpia najmä deti (+ video)
Mimochodom, práve pre pravidelné bitky v osade vznikli na prelome milénia „vojnové ploty“, ktoré slúžia najmä ako zábrana proti kameňom. Vysoké nepriehľadné bariéry sú zbité z drevených dosák alebo z plechu a stoja najmä medzi rodinami bučanských a pôvodných čtvrteckých Rómov.
Po 20 rokoch sú vojnové ploty späť. „Všetci sa teraz ohradzujú betónovými či plechovými plotmi, lacnými ‚zasúvačkami‘,” vysvetľuje sociálny pracovník z osady. Do výšky začali znovu rásť začiatkom februára, keď konflikty začali.
Škola v čase korony: nemčina na lúke, matematika z domu
(Autorka: Martina Koník)
Denník N má k dispozícii videozáznamy niektorých konfliktov v osade. „Už volali šandáre?“ rozprávajú sa ženy skryté v dome. Cez malú dieru natáčajú úzku uličku v osade. V pozadí počuť krik, po pár minútach spoza rohu vychádzajú mladí chlapi. V jednej ruke palica, v druhej sklenená fľaša.
Sú medzi nimi aj mladší chlapci, ktorí zbierajú zo zeme kamene. Niektorí majú na tvári rúško, ale nie je isté, či z hygienických dôvodov alebo preto, aby vyzerali nebezpečnejšie.
Akonáhle sa chlapi zjavia, vnútri domu sa stíšia hlasy a začne šuškanie. „Hen, pozri, to je on,“ tlmene si ženy hovoria a pridávajú rôzne prezývky – syn toho a toho. Aj keď to pre ľudí zvonku vyzerá tak, že celá osada je rozdelená na dva tábory a bojuje medzi sebou, nie je to tak. V skutočnosti je veľa obyvateľov presne takých, akí sú autori tohto videa – sledujú konflikt cez dieru, snažia sa byť ticho vo viere, že dnes nebude zdemolované práve ich okno. O účasť v konflikte vôbec nestoja.
Osada v Plaveckom Štvrtku
V osade v Plaveckom Štvrtku už dlho nezažili len taký obyčajný ospalý deň. Z videí, ktoré máme od miestnych Rómov, cítiť napätie – zachytávajú, ako sa v stiesnenom priestore osady formujú skupiny vyzbrojených mužov a reakcie prestrašených ľudí, ktorí sa boja vyjsť na dvor a zo skrýše len sledujú trieskanie palicami.
Celkom inak to vyzerá v noci, keď bitky eskalujú. Do domov znepriatelenej strany hádžu útočníci aj zápalné fľaše a rodiny si deti podávajú von cez okno. Policajti sú v osade takmer každý deň, podľa ich stanoviska v lokalite robia nepretržitý dohľad. Ale keď prídu do osady v noci, všetko je hore nohami – na videu, ktoré spravili miestni Rómovia o tretej v noci, vidno obrovský chaos, hluk. Nervózni policajti spacifikujú a dajú na zem do polohy ležmo každého, koho vidia držať palicu v ruke.
Do osady prichádzajú v ťažkej výzbroji – s plexisklami, štítmi, kasermi a obuškami. Od začiatku roka do 10. mája evidujú okresní malackí policajti 70 priestupkov (najmä proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku) a 41 trestných činov (najčastejšie ide o trestné činy výtržníctva a nebezpečného vyhrážania). Krajská polícia neuviedla, či už aj konkrétne obvinila niektoré osoby.
Aj viera je problém
Znepriatelené rodiny bučanských a čtvrteckých sa od seba ešte viac vzdialili aj pre náboženské rozbroje. Hneď po páde režimu v roku 1989 začali v osade pôsobiť rôzne náboženské hnutia s cieľom priniesť vieru do chudobnej lokality. Vystriedali sa tam Svedkovia Jehovovi a potom evanjelizačné skupiny ako Slovo života a aktuálne aj Armáda spásy. Od roku 2002 v osade pôsobí aj katolícka rehoľa Sestry Matky Terezy, katolícke komunitné centrum je s určitými prestávkami v osade až dodnes – vedú ho františkáni.
Čtvrteckí Rómovia zostávali tradičnejší v katolíckej viere a všetko ostatné ostro odmietali ako sekty. Bučanskí prechádzali pod Svedkov Jehovových a neskôr k organizácii Slovo života, ktorá v osade pôsobila práve začiatkom milénia, keď v roku 2001 vypukla „vojna“.
Osada v Plaveckom Štvrtku
Aj po 20 rokoch sú takto rozdelení – bučanskí prešli pod ďalšie protestantské združenie Armáda spásy, niekoľko rodín sa hlási aj k jehovistom. Tradiční čtvrteckí sú prevažne katolíci.
Sociálny pracovník z komunitného centra však tvrdí, že dnes už v konflikte nehrá viera významnú rolu. „Delia sa tak, ale kým nebol konflikt, aj protestantské decká bez problémov chodili do katolíckeho komunitného centra,” tvrdí.
Priestor sa zahusťuje
Čo ešte môže byť za napätím? Po viacerých migračných vlnách je na malom priestore príliš veľa ľudí. „Sú tu prisťahovalci z Pezinka, z Vysokej pri Morave, od Trnavy. Pôvodných obyvateľov je tu už len máličko,“ hovorí Rómka z osady. Dnes žije v rómskej osade oficiálne viac ako 500 ľudí, neoficiálne je ich tu asi dvakrát viac.
Vysvetľuje, ako to prebieha: ľudia k nim do osady prichádzajú za rodinou v situáciách, keď už nezvládajú platiť nájom. „Tu majú raj žiť, lebo nemusia nič platiť,” komentuje to. Osada v Plaveckom Štvrtku je takmer celá na nevysporiadaných pozemkoch. Najčastejšie prisťahovanie prebehne tak, že návšteva si k domu príbuzných prilepí svoj nový domček.
„Majú rodiny po celom Záhorí a keď sa im prestane dariť, stratili prácu a prišli o byt či dom, prišli do Plaveckého Štvrtka. Tu si dokážu postaviť maličký domček za pár tisíc,“ hovorí sociálny pracovník, ktorý v osade pôsobí osem rokov.
Lokalita sa veľmi zahustila a aj preľudnenosť je dôvodom konfliktov, zhodujú sa ľudia, ktorí poznajú pomery v osade. V osade žije asi tisíc ľudí, teda dvakrát viac obyvateľov, ako udávajú oficiálne štatistiky. Do osady stále prichádzajú prisťahovalci a už sa nemá kam rozširovať.
Osada v Plaveckom Štvrtku. Foto – Polícia SR
Prisťahovalci si stavajú domu spravidla na okrajoch osady. Pôvodní čtvrteckí sú v strede osady a nemajú sa už kam rozširovať, zo všetkých strán ich obklopujú bučanskí a Malačané. „Domy sú nalepené na sebe, sú medzi nimi možno len metrové úzke uličky. Už to vyzerá skoro ako v slumoch,“ hovorí sociálny pracovník.
Avšak už ani bučanskí sa nemôžu rozpínať – ich domy stoja na pozemkoch, pod ktorými prechádzajú plynové potrubia. Obec rieši s úradmi problém s potrubím už dlho, zatiaľ stále nie je jasné, či je plné plynu alebo prázdne. Podľa zákona pritom okolo potrubia musí byť ochranné pásmo, čo znamená, že by tam nemal nik bývať.
V osade je len jeden automat na vodu, ktorý funguje na čipovú kartu s predplateným kreditom. Automat stojí na malom priestore, ktorý je akýmsi námestím. Zatiaľ majú k vode prístup všetky rodiny, väčšina obyvateľov si však navŕtala studne, z ktorých používa vodu na umývanie. Miestni sa obávajú na preľudnenom priestore aj problémov s kanalizáciou.
Podľa sociálnych pracovníkov konflikty umocňuje aj nelegálny alkohol – v osade sú najmenej tri nelegálne krčmy.
Autority nevedia, čo s tým
„Na danom mieste je viacerými hliadkami zabezpečovaný pravidelný nepretržitý výkon služby. Podieľajú sa ňom policajti viacerých zložiek, a to hliadky Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ako aj Oddelenia služobnej kynológie Odboru poriadkovej polície KR PZ v Bratislave,“ komentuje hovorca krajskej polície.
Ľudia v obci sa čudujú, prečo nedokáže polícia vyriešiť konflikt, ktorý trvá už niekoľko mesiacov. Polícia reaguje, že problém je oveľa širší. „Riešenie v danej lokalite nie je cieľom iba Policajného zboru ako represívneho orgánu, ale aj ďalších zložiek. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave preto požiadalo o spoluprácu starostu obce aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity a miestny úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,” píše hovorca.
Aj tieto autority sa už niekoľkokrát stretli, aby spolu konflikt v Plaveckom Štvrtku riešili – zatiaľ bez viditeľného výsledku. Splnomocnenkyňa pre rómske komunity Andrea Bučková hovorí, že sa stretli začiatkom marca a ďalšie dohody potom prerušil koronavírus – prvý prípad nákazy sa objavil dokonca v neďalekej dedine Kostolište, ktorá je od Plaveckého Štvrtka vzdialená len 15 minút autom.
Ďalšie stretnutie teda prebehlo až začiatkom mája. „Pripravujeme zorganizovanie mediačného stretnutia so zástupcami jednotlivých znepriatelených rodín s vedením obce a s vedením základnej školy – za účasti psychológa, respektíve krízového mediátora,” vysvetľuje splnomocnenkyňa.
Tak blízko pri Bratislave
Všetci oslovení sa zhodujú, že takýto hlboký konflikt na malom, preľudnenom a chudobnom priestore bude ťažké vyriešiť. Plavecký Štvrtok je ukážka toho, ako štát nedokázal systematicky pomôcť a zmierniť konflikt v problematickej osade.
“Plavecký Štvrtok je v niečom úplne iná lokalita, ako ostatné rómske osady,” tvrdí bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravasz. Vysvetľuje, že osada má zvláštnu deformáciu – keďže je len 30 minút autom od Bratislavy, bol o ňu vždy obrovský záujem od organizácií, ktoré „majú sídlo v Bratislave, ale radi by niečo robili v rómskej téme“.
Ábel Ravasz. Foto N – Vladimír Šimíček
„Minimálne 15 až 20 rokov tam fungujú rôzne organizácie, ktoré tam testujú svoje postupy. Niektoré robia vynikajúcu prácu, iné horšiu,” tvrdí Ravasz. Problém je, že nepôsobili v obci dlhodobo – projekty zväčša trvali krátko, sociálni pracovníci sa obmieňali a vždy sa začínalo s novou stratégiou.
V osade dlho pôsobí organizácia Človek v ohrození, aj tá je však financovaná najmä projektami s časovým obmedzením a mení zamestnancov. V osade stabilne pôsobí kresťanské komunitné centrum, aj pre katolícke rehole však platí, že tam zväčša dlho nevydržali.
Najprv to boli od roku 2002 rehoľné sestry Matky Terezy, potom rehoľa saleziánok, ktorú nahradilo občianske združenie Francesco spolupracujúce s rehoľou kapucínov a Komunitou Sant’Egidio. Okrem toho prichádzajú spomínané náboženské hnutia – Svedkovia Jehovovi, Slovo života či Armáda spásy, ktorá je v osade až dodnes.
V osade však dlhodobo chýba terénny sociálny pracovník. Aký je medzi jednotlivými sociálnymi pracovníkmi rozdiel? Komunitní sociálni pracovníci teraz v osade pôsobia najmä v komunitnom centre, kde sa venujú širšej komunite, predovšetkým deťom a spolupracujú s miestnou školou.
Terénni sociálni pracovníci sa majú venovať problémom jednotlivca a byť predovšetkým priamo v osade medzi ľuďmi.
Prečo ich Plavecký Štvrtok nemá? Aj preto, že samotná obec v takejto terénnej sociálnej práci nevidí zmysel. „Ja tu organizácie mám, načo ich tu budem mať ďalších desať?“ odpovedá starosta Plaveckého Štvrtka Radoslav Benkovič (Smer) na otázku, či neplánuje obec zabezpečiť terénnu sociálnu prácu. Problém vidí v obmedzenom čerpaní eurofondov, keďže obec leží v najbohatšom regióne na Slovensku – v Bratislavskom kraji.
Európske peniaze sú totiž určené pre menej rozvinuté regióny. „Radi sa ľudia skrývajú za to, či môžu alebo nemôžu čerpať eurofondy. Keby tam bola poriadna vôľa, tak by to išlo,” tvrdí bývalý splnomocnenec Ábel Ravasz. Viac obcí v Bratislavskom kraji má „tereňákov” aj bez eurofondov- keď je podľa neho v obci vôľa, na terénnych pracovníkov by peniaze našla.
Aj na to starosta odpovedá – tvrdí, že aj keby chcel, nenašiel by terénneho pracovníka, ktorý by chcel ísť do osady. „Policajti chodia do osady s kuklami, štítmi a používajú slzné plyny, chcete mi povedať, že tam pôjde niekto vykonávať terénnu prácu? Je veľmi naivné myslieť si, že tam bude chcieť ísť niekto dobrovoľne a vyfasovať kamene alebo sklo do hlavy,” tvrdí starosta.
Osada v Plaveckom Štvrtku
V Plaveckom Štvrtku nie sú ani Miestne občianske poriadkové služby, takzvané „mops-ky”, ktoré podľa Ravasza veľmi dobre fungujú v iných osadách. Ich členmi sú Rómovia z osady zamestnaní ako komunitní policajti. Peniaze by na ne obec síce nemohla čerpať z eurofondov, podľa bývalého splnomocnenca to však nie sú pre obec až také veľké náklady a významne by mohli pomôcť zmierniť konflikt.
Ani takémuto riešeniu starosta neverí. Považuje za nereálne, aby Rómovia, z ktorých podľa neho každý patrí k nejakému zo znepriatelených táborov, sa starali o poriadok. „Kto nechce pomoc, tak ju neprijme,” uzatvára starosta Benkovič.
Pozemky na plyne
Podľa Ravasza by zmierneniu konfliktov pomohlo najviac jedno hlavné systematické riešenie – vysporiadanie pozemkov v osade. O tom rokuje úrad splnomocnenca so starostom už roky, dostali sa však do patovej situácie.
Cez časť osady totiž prechádzajú plynové potrubia. Už roky sa starosta a úrady dohadujú, či sú už staré a prázdne, alebo v nich ešte niečo je.
Podľa starostu Benkoviča je to však jedno – tak či onak je podľa zákona okolo potrubia vymedzené ochranné pásmo. Osadu chcela obec presunúť, pozemky však našla, ako inak, ešte ďalej od obce. „To je pre štátne orgány neprijateľné. Nemôžeme zvýšiť segregáciu tým, že osadu, ktorá je v súčasnosti nalepená na obec, presunieme o kilometre ďalej,” tvrdí Ravasz. Navyše, je to aj podmienkou čerpania samotných eurofondov – financované riešenia nesmú byť segregačné.
Riešením by podľa Ravasza mohlo byť presídlenie Rómov do niekoľkých menších sídelných jednotiek v Plaveckom Štvrtku. Obec by mohla postupovať aj postupne a motivačne – vybrať niekoľko rodín, ktoré majú najväčší potenciál začleniť sa, a podporiť ich. „Alebo možno vytvoriť novú lokalitu, ale určite nie niekde v poli alebo v lese.“
Starosta Benkovič toto riešenie nepovažuje za dobré. Hovorí, že pozemky alebo voľné bytové domy pre Rómov nemá. A dodáva, že aj keby mal, tak pozemok musí ponúkať všetkým rovnako – musí zverejniť zámer predaja obecného pozemku a vybrať záujemcu s najlepšou cenou. To Rómovia určite nebudú.
Osada v Plaveckom Štvrtku
“Nemôžem nikoho zvýhodňovať. Ani majoritu, ani Rómov. Prečo ma niekto tlačí do toho, aby som staval cielene pre Rómov? To je diskriminačné voči Nerómom.“
Benkovič dodáva, že pravidelne Rómov vyzýva, aby s konfliktmi prestali, pretože škodia len sami sebe. Do osady dal rozniesť aj letáky, kde ich o to žiada pod svojím menom.
Byrokracia a neochota inštitúcií má v Plaveckom Štvrtku jasný dôsledok na celú komunitu v osade. Aj na deti a na mladých, ktorí sa snažia, aby žili lepší život ako doteraz a do konfliktov nijak nezasahujú.
„Čo ak mi počas skúšky preletí cez okno zápalná fľaša?“ pýta sa vysokoškoláčka Karin, ktorá by mala mať o týždeň online štátnice. Ako sa má učiť v prostredí, kde takmer každú noc počuje spoza steny svojho obydlia krik a vyhrážky agresívnych bojovníkov?
Ako sa má učiť Peter, jeden z tých, čo neskončil so školou a patrí k jedenástim stredoškolákom v osade? Študuje na hotelovej akadémii v Bratislave, kde patrí medzi najlepších a stal sa študentom roka. No namiesto toho, aby sa dobre vyspal a učil sa na diaľku, skončil nedávno počas nočného policajného zásahu spacifikovaný na zemi. V nesprávnej chvíli bol na nesprávnom mieste – je to jeho vina, keď v chaose neustálych konfliktov vyjde pred dom, v ktorom žije?
„Nesmieme dovoliť, aby tento konflikt stiahol šikovných mladých ľudí naspäť dole,“ tvrdí riaditeľka miestnej základnej školy Mariana Korbelová.
