Všetky príspevky miro

Jeden o obezite

Keď sme pred 25 rokmi zostavovali jedálne lístky pre obéznych ľudí, všimli sme si, že majú privysoký energetický príjem. Reálne zjedli viac, než boli schopní spáliť pohybom. Napríklad preto, že celý deň presedeli v práci. Takým stačilo znížiť energetický príjem a schudli.

Dnes však počet ľudí, u ktorých obezitu spôsobil privysoký energetický príjem, klesá. Skôr majú zlé zloženie stravy, teda nesprávne pomery tukov, cukrov a bielkovín, alebo majú tie pomery v poriadku, lenže všetko zjedia medzi siedmou a desiatou večer. Od rána hladujú a večer sa napchajú.

Konkrétny príklad môjho pacienta – riaditeľ stredne veľkej firmy mal ideálne zloženie stravy vrátane správneho energetického príjmu. Lenže ráno začal kávou a cigaretou, tým pokračoval celý deň, a keď prišiel večer domov, zjedol všetko, čo počas dňa zameškal.

Len čo sme ho naučili raňajkovať a to, aby mu každé tri hodiny sekretárka doniesla nejaké malé jedlo, začal chudnúť. Jeho denný energetický príjem bol pritom vyšší ako predtým.

Jesť teda treba každé tri hodiny? Vychádza to na päť jedál denne – raňajky, desiata, obed, olovrant a večeru.

Presne tak. Stačí si dať jablko alebo energetickú tyčinku, a hoci ďalej sedíte pri počítači, okamžite sa do práce púšťajú aj metre hladkého svalstva, teda celý tráviaci systém. Ani si to neuvedomujete a míňate energiu na trávenie jedla.

Obézni ľudia obvykle neraňajkujú a stravujú sa nepravidelne. V súčte ani nezjedia viac ako tí, čo jedia päťkrát denne, ale tým, že do seba všetko nastrkajú večer, logicky priberajú.

Poviem to aj inak – je medicínsky dokázané, že ak ráno zjete napríklad hemendex, priberiete z neho menej, ako keď si ho dáte večer. Počas dňa totiž energiu z neho spoľahlivo miniete, večer už nemáte šancu.

https://dennikn.sk/2040444/odbornik-za-obezitu-moze-prostredie-a-diety-su-nezmysel-nesledujte-svoju-hmotnost-ale-obvod-pasa/

Ivan Majerčák (1964)

Narodil sa v Košiciach, vyštudoval Lekársku fakultu na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika, kde dodnes pôsobí ako pedagóg. Je špecialistom na vnútorné lekárstvo, kardiológiu a psychoterapiu, ordinuje v internej a kardiologickej ambulancii. Pôsobí ako prezident Ligy proti obezite a ako zástupca českého programu STOB – Stop obezite pre Slovensko.

secret of fulfilled life

prelozene cez google prekladac

Vždy bude treba urobiť veľa – a táto realizácia je oslobodzujúca.
Dnes už viac ako kedykoľvek predtým nie je dôvod predpokladať akékoľvek prispôsobenie sa požiadavkám na váš čas – všetkým, čo by ste chceli urobiť alebo ktoré by ste podľa nich mali urobiť – a množstvu dostupného času. Vďaka kapitalizmu, technológii a ľudským ambíciám sa tieto požiadavky stále zvyšujú, zatiaľ čo vaše kapacity zostávajú zväčša pevné. Z toho vyplýva, že pokus „dostať sa na všetko“ je odsúdený na zánik. (V skutočnosti je to horšie – čím viac úloh urobíte, tým viac ich vygenerujete.)


Výhodou je, že sa nemusíte nadávať, že ste to nedokázali, pretože to je štrukturálne nemožné. Jediným životaschopným riešením je urobiť posun: od života stráveného snahou nič nezanedbať, k životu strávenému proaktívne a vedome pri výbere toho, čo zanedbávať, v prospech toho, na čom záleží najviac.

Ak vás životná voľba ohromí, vyberte si nad šťastím „zväčšenie“.
Vďačím jungiánskemu terapeutovi Jamesovi Hollisovi za pochopenie, že by sa nemali robiť zásadné osobné rozhodnutia, ale nie otázkou: „Bude ma to robiť šťastným?“, Ale „Bude ma táto voľba zväčšovať alebo zmenšovať?“ Sme hrozní v predpovedaní toho, čo nás urobí šťastnými: otázka sa rýchlo zakotví v našich úzkych preferenciách bezpečnosti a kontroly. Otázka rozšírenia však vyvoláva hlbšiu a intuitívnu odpoveď. Máte tendenciu len vedieť, či napríklad odchod alebo zotrvanie vo vzťahu alebo zamestnaní, hoci by to mohlo priniesť krátkodobý komfort, znamenalo by to, že by ste sa podviedli z rastu. (S tým sa nemusíte starať o horiace mosty: nezvratné rozhodnutia majú tendenciu byť uspokojivejšie, pretože teraz existuje iba jeden smer, ktorým sa môžete vydať – vpred, bez ohľadu na to, čo ste si vybrali.)

Schopnosť tolerovať menšie nepohodlie je superschopnosť.
Je šokujúce si uvedomiť, ako ľahko odložíme bokom aj naše najväčšie životné ambície, len aby sme sa vyhli ľahko znesiteľným úrovniam nepríjemností. Už viete, že vás nezabije, aby ste vydržali mierne vzrušenie pri návrate k práci na dôležitom kreatívnom projekte; začatie náročného rozhovoru s kolegom; pozvanie niekoho von; alebo skontrolujte svoj bankový zostatok – napriek tomu môžete zbytočne strácať roky. (Takto prosperujú platformy sociálnych médií: poskytnutím okamžite dostupného a príťažlivého miesta, kam ísť pri prvom náznaku nepokoja.)


Namiesto toho je možné hrať hru s postupným zvyšovaním kapacity na nepohodlie, napríklad ako cvičením so závažím v posilňovni. Ak očakávate, že akciu budú sprevádzať pocity podráždenosti, úzkosti alebo nudy, zvyčajne je možné nechať tento pocit vzniknúť a vyblednúť. Odmeny prichádzajú tak rýchlo, pokiaľ ide o to, čo dosiahnete, že sa čoskoro stanú lákavejším spôsobom života.

Rada, ktorú nechcete počuť, je zvyčajne rada, ktorú potrebujete.
Než som sa konečne začal čudovať, prečo vkladám toľko svojej vlastnej hodnoty na svoju úroveň produktivity, strávil som dlho fixáciou na to, aby som sa stal hyperproduktívnym. To, čo som potreboval, nebola ďalšia vzrušujúca kniha o produktivite, pretože fungovali iba ako činitelia, ale namiesto toho mi kládli nepríjemnejšie otázky.


V širšom zmysle ide o to, že nie je zábavné konfrontovať sa s emocionálnymi zážitkami, ktorým sa vyhýbate – ak by boli, nevyhýbali by ste sa im – takže rady, ktoré vám môžu skutočne pomôcť, vás pravdepodobne budú nepríjemné. (Možno tu budete musieť byť obozretní, pretože nepríjemné rady vám pravdepodobne budú robiť aj zlé rady od manipulatívnych priateľov alebo partnerov.)

Jedna dobrá otázka, ktorú si musíte položiť, je, aký druh praktík vám pripadá netolerantne kýčovitý alebo zhovievavý: časopisy vďačnosti, meditácia všímavosti, návšteva terapeuta? To by mohlo znamenať, že stojí za to ich sledovať. (Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že všetky tri stoja za to.) Och, a hlavne si dávajte pozor na celebrity ponúkajúce rady na verejných fórach: pravdepodobne sa preslávili v snahe zaplniť vnútornú prázdnotu, ktorá obvykle nefunguje – takže pravdepodobne budú mať väčšie problémy ako vy.

Budúcnosť nikdy neprinesie uistenie, ktoré od nej hľadáte.
Ako pochopili starí grécki a rímski stoici, veľká časť nášho utrpenia vzniká pokusom ovládnuť to, čo nie je v našej moci. A hlavnou vecou, ktorú sa snažíme kontrolovať, ale medzi nami ostrieľanými trápeniami sú, každopádne, je budúcnosť. Z našej súčasnej perspektívy chceme vedieť, že neskôr bude všetko v poriadku. Ale nikdy nemôžeme. (Preto je nesprávne tvrdiť, že žijeme v obzvlášť neistých časoch. Budúcnosť je vždy neistá; je to tak, že si toho v súčasnosti veľmi dobre uvedomujeme.)

Darmo si uvedomujeme, že túto pravdu nikdy nezmení žiadne znepokojenie. Stále je užitočné robiť si plány. Urobte to však s vedomím, že plán je vždy iba vyjadrením zámeru v súčasnosti, nie lasom vrhnutým okolo budúcnosti, aby ste ho dostali pod kontrolu. Duchovný učiteľ Jiddu Krishnamurti povedal, že jeho tajomstvo bolo jednoduché: „Nevadí mi, čo sa stane.“ To nemusí znamenať, že sa nebudete snažiť zlepšovať život sebe alebo ostatným. Znamená to len nežiť každý deň úzkostlivo pripravení na to, aby ste zistili, či veci fungujú tak, ako ste dúfali.

Riešením podvodného syndrómu je vidieť, že ste jeden.

Keď som prvýkrát písal o tom, aké užitočné je pamätať na to, že to každý úplne utvára, stále sme ešte nevstúpili do súčasnej éry vodcovskej nekompetentnosti (Brexit, Trump, koronavírusy). Teraz je to ťažšie ignorovať. Poučením však nie je to, že sme odsúdení na chaos. Je to tak, že vy – nedôverčivý, sebauvedomujúci si, až príliš vedomý svojich nedostatkov – máte potenciálne toľko, čo môže prispieť do vášho odboru alebo sveta, ako ktokoľvek iný.

Ľudstvo sa delí na dve časti: na jednej strane tí, ktorí improvizujú svoju cestu životom, spoločne opravujú riešenia a hasia požiare, klamú sa inak; a na druhej strane tí, ktorí robia presne to isté, okrem toho, že to vedia. Je nekonečne lepšie byť tým druhým (aj keď príliš veľa „tréningu asertivity“ spočíva v technikách, ako sa zmeniť na toho prvého).

Pamätajte: dôvod, prečo nemôžete počuť vnútorné monológy pochybností iných ľudí, je ten, že ich nemajú. Je to tak, že máte prístup iba k svojej vlastnej mysli.

Nesebeckosť je preceňovaná.

My úctyhodné typy, aj keď najmä ženy, sú vychovávané k tomu, aby si mysleli, že dobre strávený život znamená pomáhať druhým – a veľa svojpomocných guru je pripravených potvrdiť, že láskavosť, veľkorysosť a dobrovoľníctvo sú cestou k šťastiu. Je tu pravda, ale zvyčajne sa to zamotáva do hlboko zakorenených problémov viny a sebaúcty. (Medzitým samozrejme ľudia, ktorí sa celý deň na Twitteri chvália svojou charitatívnou prácou alebo politickým povedomím, nie sú vôbec nesebeckí; likvidujú si svoje ego.)

Ak máte sklon myslieť si, že by ste mali pomáhať viac, je to pravdepodobne známka toho, že si môžete dovoliť nasmerovať viac energie na svoje výstredné ambície a nadšenie. Ako poznamenáva budhistická učiteľka Susan Piver, aspoň pre niektorých z nás je radikálne pýtať sa, ako by nás bavilo tráviť hodinu alebo deň diskrečného času. A je iróniou, že v skutočnosti neslúžite nikomu inému tým, že rovnako potláčate svoje skutočné vášne. Najčastejšie tým, že robíte svoje veci – na rozdiel od toho, čo si myslíte, že by ste mali robiť – rozdúchate oheň, ktorý pomáha ostatným zahriať.

Vedzte, kedy máte ísť ďalej.

A nakoniec tu bude ten, ktorý bude vedieť, kedy niečo, čo pre vás znamená veľa – ako napríklad napísanie tohto stĺpca – dosiahlo svoj prirodzený koncový bod, a že najkreatívnejšou voľbou by bolo obrátiť sa na to, čo bude ďalej. Tu ma nájdete. Ďakujem za čítanie.

Čo sa deje ženám, ktoré pre rôzne byrokratické prekážky nestihnú interrupciu v termíne – Denník N

Problém argumentácie psychicky zlomenými ženami je však v tom, že neexistujú výskumy, ktoré by to potvrdili. Nezabránilo to však  tomu, aby sa tento nepreukázaný argument využíval napríklad ako odôvodnenie na predĺženie čakacej lehoty či na rozdávanie letákov o škodlivom vplyve interrupcie. Napokon, tento argument sa využíva aj v súčasnej slovenskej debate o sprísnení interrupcií.

Čo sa však ukazuje ako väčší zásah do života ženy, jej rodiny a jej budúcnosti, je to, ak sa pre rôzne prekážky nemôže uskutočniť interrupcia, pre ktorú sa rozhodla.

Práve u týchto žien sa po pôrode objavujú nežiaduce účinky vrátane zhoršeného zdravotného stavu, sklonu k závislostiam, väčšej odkázanosti na sociálne dávky, ale aj násilia, lebo nechcené tehotenstvo znemožnilo žene odísť z násilného vzťahu z finančných a ďalších obáv.

Tím americkej profesorky Diany Greene Fosterovej desať rokov sledoval ženy, ktoré interrupciu na požiadanie stihli len tak-tak pred posledným možným termínom, a potom tie, ktoré ju len o pár dní nestihli.

Hovoril s nimi tesne po tom, ako im vykonali interrupciu, či v prípade žien, čo to nestihli, po tom, čo bolo jasné, že dieťa už donosia. A potom po pol roku, roku a piatich rokoch. Ženy si počas výskumu viedli aj zápisky o tom, ako sa cítia.

Kým ženy, ktoré boli na interrupcii, sa sťažovali menej a 95 percent z nich tvrdilo, že sa rozhodlo správne, ženy, čo ju nestihli, častejšie hovorili o zdravotných problémoch, vrátane psychických, a boli celkovo v menšej životnej pohode.

Ženy, ktoré boli na interrupcii, tiež častejšie plánovane otehotneli v období piatich rokov po zákroku, aj sa menej častejšie ocitali v životnej a ekonomickej situácii, ktorá by sa dala označiť ako chudoba alebo veľmi blízko chudoby.

S postupujúcimi rokmi sa rozdiely medzi oboma skupinami zmenšovali, hlavne v tom, ako vnímali svoj duševný stav. Kým ženy po interrupcii hovorili hlavne o úľave, tie druhé skôr o postupnej akceptácii okolností, ktoré si na začiatku neželali.

Fosterová tiež upozornila, že ženy, ktoré museli dieťa donosiť, menej častejšie ako ženy, ktoré boli na interrupcii a potom mali ďalšie dieťa, súhlasili s vetou „som šťastná, keď sa moje dieťa smeje“ a viac sa stotožňovali s tvrdením „v materstve sa cítim ako v pasci“.

Kotlebovci a ich právo na lož – Denník N

https://dennikn.sk/2034382/kotlebovci-a-ich-pravo-na-loz/?ref=tit

Ak by som parafrázovala slová filozofa Karla Poppera o tolerancii, aj sloboda (a sloboda slova) je vo svojej podstate paradoxná. Aby sme si slobodu udržali, nielenže sa tá nesmie zvrtnúť v anarchiu, musíme ju tiež aktívne chrániť proti tým, ktorí ju využívajú na samotnú deštrukciu demokratického systému (a v prípade Kotlebovcov na znovunastolenie nacionálneho socializmu či jeho slovenskej vojnovej varianty).
Obranou demokracie sme predovšetkým my všetci: keď spolu hovoríme v rodinách, keď diskutujeme so susedmi, keď si vymieňame polemiky na stranách odborných časopisov, keď prekonáme svoje ego a hovoríme aj s tými, o ktorých sme hlboko presvedčení, že sa mýlia.
Sloboda slova nie je absolútna a ani ňou nesmie byť. Sloboda slova či prejavu predstavuje vlastne jednu dlhú, nesmierne zložitú a často vyčerpávajúcu diskusiu. Ak si slobodu chceme uchovať, musíme nielen tvrdo vystupovať proti tým, ktorí hľadajú príležitosť ako ju pošliapať, ale musíme tiež spolu znovu polemizovať, vecne a kriticky zároveň. A práve preto môžeme, nie, máme povinnosť spoločne a nahlas povedať: Kotlebovci nie sú žiadni novodobí martýri. Predstavujú hrozbu demokracie.

Riaditeľka vytvorila nový školský program: Sú trojkári a štvorkári a je to normálne, skúšajme ich posunúť – Denník N

https://dennikn.sk/2011973/riaditelka-vytvorila-novy-skolsky-program-su-trojkari-a-stvorkari-a-je-to-normalne-skusajme-ich-posunut/?ref=tit

V škole sú aj deti z chudobných lokalít. Pomáhal im tento školský program?

Týmto deťom pomohol najmä odborný podporný personál. Veľmi dobrým spôsobom je viacvrstvový systém podpory. Urobili sme skupinky detí, ktorých sledujú konkrétni špeciálni pedagógovia podľa úrovne ich potrieb. Takto im deti nepretečú pomedzi prsty.

Ako vyzerá ten viacvrstvový systém?

Väčšinou to býva tak, že 80 percent detí v škole je bezproblémových. Z tých ďalších je 15 percent detí s rôznymi hendikepmi, potrebujú podporu. No a päť percent detí je problémových, tie potrebujú podpory najviac. Vytvorili sme systém vrstiev, kde má každý jasnú dokumentáciu, aby aj rodič vedel, aké kritériá platia pre ktorú vrstvu a čo to znamená, keď presunieme dieťa do vrstvy 3.

Môžu deti medzi vrstvami prechádzať?

Samozrejme. Ale za všetkým musí byť energia. Nemôže to byť len o tom, že dieťa chodí do školy a my mu dávame štvorky. Nie je to len o známke, dieťa musí vedieť, čo všetko musí dokázať, aby sa posunulo.

V každej vrstve majú teda deti inú podporu. Ako to napríklad vyzerá v jednej z nich?

Napríklad vo vrstve 2 pracuje špeciálny pedagóg a asistenti učiteľa. Špeciálny pedagóg má správy z centra prevencie a diagnostiky dieťaťa. Veľmi dôležité je, aby asistent úzko spolupracoval s učiteľom. Keď napríklad na slovenčine dieťa s dyslexiou nevie prečítať úlohu, asistent mu ju prečíta a dieťa vie pekne pracovať ďalej. Má len ten problém, že mu písmenká behajú. Takýmto spôsobom na hodine hendikep odbúrame. Ale popoludní to robíme inak.

Ako?

Deti sa zvyčajne v skupinkách po piatich či šiestich zúčastňujú cvičení, kde trochu obrusujú svoje hendikepy. Aby cítili čoraz väčšiu istotu. Pretože ak by sme pracovali len na hodine s asistentom, písmenká mú budú skákať pred očami stále. Dôležité však je, aby sme dieťaťu umožnili, aby mohlo prezentovať to, že vie myslieť. A s tým, že mu ide slabo čítanie, mu pomôžeme.

Results of Finland’s basic income experiment: small employment effects, better perceived economic security and mental wellbeing – News archive for customers – kela.fi

https://www.kela.fi/web/en/news-archive/-/asset_publisher/lN08GY2nIrZo/content/results-of-the-basic-income-experiment-small-employment-effects-better-perceived-economic-security-and-mental-wellbeing

2,000 unemployed persons were paid a monthly tax-exempt basic income of 560 euros regardless of any other income they may have had or whether they were actively looking for work. The basic income recipients were selected through random sampling among those who in November 2016 received an unemployment benefit from Kela.

06/05/2020

Results of Finland's basic income experiment: small employment effects, better perceived economic security and mental wellbeing

The basic income recipients were more satisfied with their lives and experienced less mental strain than the control group. They also had a more positive perception of their economic welfare. The interpretation of the employment effects of the experiment is complicated by the introduction of the activation model in 2018.

A two-year basic income experiment was carried out in Finland in 2017-2018. The evaluation study is now available. The register data on employment now cover both years of the experiment and a more thorough analysis has been made of the results of the survey. In addition, the interview-based survey of basic income recipients complements the overall picture.

In accordance with the preliminary plan for the evaluation, the employment effects of the basic income experiment were measured for the period from November 2017 to October 2018. The employment rate for basic income recipients improved slightly more during this period than for the control group. During the reference period, the basic income increased the number of days of employment by 6 days and the basic income recipients were employed for 78 days on average. 

However, the interpretation of the effects of the experiment is made more complicated by the introduction of the activation model at the beginning of 2018, which meant more stringent entitlement criteria for unemployment benefits asymmetrically in both groups. 

– The effects of the second year of the experiment cannot be separated from the effects of the activation model, says Kari Hämäläinen, Chief Researcher at the VATT Institute for Economic Research.

During the first year of the experiment, when the activation model had not yet been introduced, the basic income did not have any employment effects for the basic income recipients at group level. However, the basic income seems to have had slightly different effects on different groups: for instance for families with children who received a basic income, employment rates improved during both years of the experiment. The results for different groups are still uncertain due to the small number of observations and the numerous tests.

– All in all, the employment effects were small. This indicates that for some persons who receive unemployment benefits from Kela the problems related to finding employment are not related to bureaucracy or to financial incentives, says Hämäläinen.

Basic income recipients had a perception of better mental and economic wellbeing

The effects of the basic income experiment on wellbeing were studied through a survey which was done by phone just before the experiment ended.

Survey respondents who received a basic income described their wellbeing more positively than respondents in the control group. They were more satisfied with their lives and experienced less mental strain, depression, sadness and loneliness. They also had a more positive perception of their cognitive abilities, i.e. memory, learning and ability to concentrate.

– In addition, the respondents who received a basic income had a more positive perception of their income and economic wellbeing than the control group. They were more likely to find that their financial situation is manageable and that they are protected financially, says Minna Ylikännö, Head of the Research Team at Kela (the Social Insurance Institution of Finland).

The basic income recipients trusted other people and the institutions in society to a larger extent and were more confident in their own future and their ability to influence things than the control group. This may be due to the basic income being unconditional, which in previous studies has been seen to increase people’s trust in the system.

– On the basis of the study, it is not possible to say with certainty that the better wellbeing of the test group was due specifically to receipt of a basic income. Then again, regional and local basic income experiments in other countries have also shown similar results of improved wellbeing, says Ylikännö.

The response rate for the survey was 23% (31% for the basic income recipients and 20% for the control group), which is typical for surveys.

The interviews highlight the individuality of starting points and effects

A total of 81 basic income recipients were also interviewed for the study. The interviews highlight the diverse effects of the experiment and the differences in the starting points and life situations of the basic income recipients.

Some interviewees said that the basic income experiment clearly had an effect on employment whereas others said that the effects were small. The different starting points of the interviewees before the experiment also affected employment.

For some the experiment offered new opportunities of participating in society for instance through voluntary work or informal care. Many interviewees said that the basic income strengthened the feeling of autonomy. Even though the descriptions of the effects of the basic income were on the whole fairly positive, for some the experiment had also created pressure to find a job and difficulties with the ability to cope.

– The basic income seems to have increased activity of different kinds among those who were active already earlier. Then again, for those who were in a challenging life situation before the experiment, the basic income does not seem to have solved their problems, says Helena Blomberg-Kroll, professor at the University of Helsinki.

The first nationwide, statutory and randomised basic income experiment in the world

– The basic income experiment has provided valuable information about the possibilities of the social security system. The information provided by the experiment can also be used when reforming the social security system, says Aino-Kaisa Pekonen, Minister of Social Affairs and Health.

The Finnish basic income experiment was the world’s first basic income experiment that was nationwide, statutory and based on a randomised field experiment. Participation in the experiment was not voluntary, which means that it is possible to draw more reliable conclusions of the effects of the experiment than is the case in other experiments which are based on voluntary participation.

– The implementation of the experiment was successful and it provided new information that would not have been available without the experiment. It also showed that in Finland the arranging of extensive social experiments is possible from a legislative viewpoint, says Olli Kangas, Programme Leader at the Strategic Research Council, Academy of Finland.

In the basic income experiment, 2,000 unemployed persons were paid a monthly tax-exempt basic income of 560 euros regardless of any other income they may have had or whether they were actively looking for work. The basic income recipients were selected through random sampling among those who in November 2016 received an unemployment benefit from Kela. The control group consisted of those who in November 2016 received an unemployment benefit from Kela but were not selected for the experiment.

The experiment was begun on 1 January 2017 and ended on 31 December 2018. The decision to conduct the experiment was made by the Government of the then Prime Minister Juha Sipilä. The aim was to study how it would be possible to reshape the Finnish social security system so that it better meets the challenges posed by changes in working life. The experiment was implemented by Kela (the Social Insurance Institution of Finland).

The results of the basic income experiment will be published in an online broadcast on 6 May at 13.00-15.00 (Finnish time). The publication is arranged in cooperation between Kela, the Ministry of Social Affairs and Health and The University of Helsinki's Think Corner. You can watch the online broadcast and the recording of the broadcast here.

Additional information

CETA | Resources

https://www.ceta.tech.cornell.edu/resources

Disconnecting from your ex-partner – a checklist (short version)
Disconnecting from your ex-partner – a checklist (long version)
Gmail and Google apps – turning on extra security
Gmail and Google apps – cleaning up privacy and security problems
iCloud – turning on extra security
Facebook – turning on extra security
Facebook – cleaning up privacy and security problems
Instagram – cleaning up privacy and security problems
WhatsApp – security tips
Google Chrome – privacy checkup

Neverte mýtom: ženy nerozprávajú viac ako muži, rozdiely sú minimálne – Denník N

„Jeden z dôvodov, prečo majú ženy tendenciu hovoriť na poradách menej, je aj ten, že nechcú pôsobiť ako tie, čo príliš veľa rozprávajú… Napríklad aj moje vlastné študentky na Georgetown University sa mi priznali, že ak na jednej hodine veľa rečnili, na ďalšej urobili vedomé rozhodnutie, že budú mlčať,“ hovorí Tannen.

Lingvistka si myslí, že takýto prístup ženám škodí. Hovorí, že ona sama si na sebe všimla nutkanie považovať ženy, ktoré na pracovných fórach hovoria menej alebo sa toľko nezapájajú za menej šikovné či nekompetentné. Veľmi často bol opak pravdou.

Osobitnou kategóriou je skákanie do reči. Hoci ide o fenomén, ktorý je ovplyvnený aj kultúrou (sú krajiny, kde sa skákanie do reči toleruje, inde je neprijateľné), ukazuje sa, že ženám viac skáču do reči ako mužom.

Niektoré názory hovoria, že to nemusí byť rodovo podmienené a že to súvisí skôr s tým, že ženy prerušujú v reči vyššie postavené osoby a to sú skôr muži.

Lenže analýza výskumníčky a výskumníka z právnickej fakulty univerzity v Chicagu to celkom nepotvrdila. Tanja Jacobi a Dylan Schweers vyhodnocovali konania pred americkým najvyšším súdom. „Sudcovia v debatách prerušovali sudkyne trikrát častejšie, ako to bolo naopak. Sudkyniam oveľa častejšie skákali na pojednávaniach do reči aj právnici sporných strán, hoci je to explicitne zakázané. Dokonca ani ženám, ktoré to dosiahli na absolútny profesionálny vrchol, nedajú dohovoriť nielen ich kolegovia, ale ani muži, ktorí sú evidentne v nižšom postavení ako ony,“ hovorí Jacobi, podľa ktorej je takéto správanie rodovo podmienené.

Why it makes sense to bike without a helmet — Howie Chong : Howie Chong

Over half of all head injuries occur in motor vehicles and more people were hospitalized after walking down the street than riding on a bicycle. Consider another statistic: According to a 2006 French study, pedestrians are 1.4 times more likely to receive a traumatic brain injury than unhelmeted cyclists. We can also approach it from the perspective of injuries per million hours from a 1996 Australian study looking at head injury risk before the beginning of any helmet laws:

Risk of head injury per million hours travelled

Cyclist – 0.41

Pedestrian – 0.80

Motor vehicle occupant – 0.46

Motorcyclist – 7.66
https://www.howiechong.com/journal/2014/2/bike-helmets

Muži a ženy sa nadreli rovnako, rovní si boli aj v pití. Ako vyzerala tradičná slovenská rodina? (rozhovor) | Aktuality.sk

https://www.aktuality.sk/clanok/807656/muzi-a-zeny-sa-nadreli-rovnako-rovni-si-boli-aj-v-piti-ako-vyzerala-tradicna-slovenska-rodina-rozhovor/

Časť politikov dnes rada operuje termínom tradičná rodina, ktorý má v ich predstavách jasnú charakteristiku. Prekáža vám niečo na diskusii o tradičnej rodine?

O tradičnej rodine toho vieme veľmi málo. Vytvárame si ilúziu, o ktorej nehovorím, že nemohla existovať.

Realitou boli aj deviácie, nechcené tehotenstvá, násilie v rodine a zlá starostlivosť o starých rodičov, ale v zásade sa ľudia o seba pekne starali, ženy podľa možností otehotneli až v manželstve, alebo, v prípade neočakávaného tehotenstva, sa to do manželstva snažili dotiahnuť.

Robiť si však ideálny model z toho, že v minulosti bolo všetko len dobré, krásne a voňavé, je neopodstatnené. Chýba realistický obraz na okolnosti života.

Svet je omnoho zaujímavejší, pestrejší, nie je čierno-biely. Nie všetko, čo bolo v minulosti, bolo dobré. Boli rôzne vzťahy a niekedy aj neželané dôsledky – bol to veľmi ťažký život v porovnaní so súčasnosťou.

Takže ideál nemáme hľadať v tradičnej rodine?

Neexistoval jeden typ rodiny. Aká bola tá tradičná – úradnícka, robotnícka, roľnícka? Kedy to bolo? V polovici 19. storočia? Na začiatku 20. storočia?

Vždy existovala rôznorodosť. Samozrejme, že si obraz minulosti nechceme maľovať škaredý – pohádané nevesty a opitú mater pri kolíske. Budeme si ju predstavovať ako mamu spievajúcu uspávanky. Boli aj také, aj také. Nezabudnime na to.

Nekreslime jednotný obraz – neexistoval.

osmand tracks retrieving

1) in OSMAND – tracks – copy/move to different place
2) it is still not visible in browser, it is on other storage probably
3) what works fine is to find it via 'files' – search for 'gpx' extension
4) hold on the file, select 'share', send via e-mail.