SolarCity and Tesla: Ta’u Microgrid – YouTube

https://www.youtube.com/watch?v=VZjEvwrDXn0

The island of Ta’u in American Samoa, located more than 4,000 miles from
the West Coast of the United States, now hosts a solar power and
battery storage-enabled microgrid that can supply nearly 100 percent of
the island’s power needs from renewable energy. This provides a
cost-saving alternative to diesel, removing the hazards of power
intermittency and making outages a thing of the past. Learn more here: http://blog.solarcity.com/island-in-the-sun/

There are challenges to living on a remote island – from food
scarcity to destructive weather – and the lack of affordable, reliable
power is among the greatest. The island of
Ta’u in American Samoa, located more than 4,000 miles from the West
Coast of the United States, is no stranger to power rationing and
outages.

“I recall a time they weren’t able to get the boat out
here for two months,” said Keith Ahsoon, a local resident whose family
owns one of the food stores on the island. “We rely on that boat for
everything, including importing diesel for the generators for all of our
electricity. Once diesel gets low, we try to save it by using it only
for mornings and afternoons. Water systems here also use pumps, everyone
in the village uses and depends on that. It’s hard to live not knowing
what’s going to happen. I remember growing up using candlelight. And
now, in 2016, we were still experiencing the same problems.”

The
situation is changing. Ta’u now hosts a solar power and battery
storage-enabled microgrid that can supply nearly 100 percent of the
island’s power needs from renewable energy, providing a cost-saving
alternative to diesel, removing the hazards of power intermittency and
making outages a thing of the past.

Josef Bouska – Každýmu, kdo se někdy viditelněji vyjádřil proti…

https://www.facebook.com/photo.php?fbid=10209949711275247&set=a.1156897278465.2026073.1108713420&type=3&theater
Každýmu,
kdo se někdy viditelněji vyjádřil proti ultrapravici, následně psali
náckové a obsah jejich vzkazů lépe nepublikovat. To, co se teď děje na
FB profilu Radka Bangy, je ale něco jinýho. Banga alias Gipsy.cz se jako
jeden z minima hostů Českýho slavíka na protest zvednul a odešel, když
měl cenu přebírat Tomáš Ortel – dříve člen tvrdě neonacistických
Conflict 88, dnes vlajkonoš český xenofobie.
Zatímco tupý ovce showbyznysu tleskaly fašounovi, ten, kdo se toho
odmítl zúčastnit, má dnes v diskusi na svým FB 4500 nových příspěvků.
Zhruba třetina až polovina z nich rasismus nejhrubšího kalibru (viz
vybraný příspěvky níže) – a až na výjimky ne od vylepaných lebek s
kickboxerskou galerií v profilu nebo anonymních trollů obvyklých třeba v
debatách o Rusku. Taťkové s dětičkama, dámy s pejskama, valná většina
hrdě se jménem a fotečkou.

Bejt rasistou se stává in. Kdo chce
střílet muslimáky a negry, neříká tenhle názor potichu po půlnoci v
zaplivaným pajzlu, ale s chutí se pod něj veřejně podepíše. Do velký
míry za to vděčíme názorům, jak je nutný xenofobii chápat a neodsuzovat,
jak je to jen přirozený vyústění strachu z imigrantů a podobný žvásty.
Tahle sbírka verbálního odpadu na Bangově profilu je daná strachem z
čeho, rapujícího Roma? Realitou je, že pokud bereme jako přijatelnou
část veřejný diskuse prezentovat každýho muslima jako ničitele evropský
civilizace a každýho imigranta jako příživnickou bezpečnostní hrozbu,
tak do „diskuse“ řada lidí stejně integrálně zapojí vizi Romů jako
podlidí nebo homosexuálů jako úchylů likvidujících spořádaný rodiny.

Rozumět nespokojeným lidem a chápat jejich pocit frustrace je nutný –
ale přesně do momentu, kdy tím začnou omlouvat svoje nenávistný výlevy.
Tohle nezvládáme a z jednoho extrému, tj. jejich ignorování, se
dostáváme k druhýmu, kdy jsme ochotný zaměňovat šovinismus za
vlastenectví a xenofobii za ochranu kulturních hodnot. Zabejvám se
extremismem skoro 20 let a vidím, jak se hranice toho, co je společensky
přijatelný, v průběhu let posouvá až k obzoru. A jakmile tyhle temný
proudy jednou z tý láhve vytečou úplně, pojedou vlastním směrem a žádnej
Zeman, Robejšek nebo mladej Klaus už je zpátky nenacpou, ani kdyby
chtěli.

Takže za sebe vzkazuju všem hlasatelům porozumění pro
xenofobní část naší populace: přečtěte si diskusi u Bangy a polibte si
prdel.

Zdieľané autá v čechách, malá mestská štvrť Freiburg bez ciest | Dokážu ľudia zahodiť kľúče od auta? – Fenomén – Žurnál – Pravda.sk

http://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/410604-dokazu-ludia-zahodit-kluce-od-auta/
zdielanie aut, car sharing, zony bez aut

Josef potrebuje spraviť veľký nákup. Ale na bicykli ho neodvezie. Auto nemá, no práve teraz by sa mu zišlo. Vyberie smartfón, otvorí si aplikáciu a prezerá si mapu. Bart je obsadený. Homer je zaparkovaný veľmi ďaleko. Marge tiež. Ale Itchy je na skok od jeho bytu. Prejde sa po ulici, pristúpi k malému červenému autu, k čelnému sklu priloží malú kartičku. Cvak, cvak! Naštartuje. Nakupuje. Auto potom odparkuje na dostupnom mieste a odchádza s taškami domov. Kým vybalí nákup, online systém mu automaticky stiahne z účtu poplatok. Škodu Citigo využíval jednu hodinu, najazdil dva kilometre, takže zaplatí v prepočte z českých korún jedno euro a jeden cent.

To nie je výmysel, ale systém Autonapůl, ktorý funguje v Česku už 13 rokov a ako prvý u susedov zaviedol car sharing. „Pôvodne to bolo občianske združenie niekoľkých rodín, ktoré bývali kúsok za Brnom a rozhodli sa zdieľať autá,” naznačuje riaditeľ Michal Šimoník. Rástli veľmi pomaly, no v posledných rokoch raketovo, až ich to samých prekvapilo. Kým ešte v roku 2011 ich bolo 70, v roku 2014 mali už 130 a ani nie o dva roky mali už 600 užívateľov. Pôsobia v Brne, Prahe a ďalších šiestich mestách. Poškuľujú po Slovensku. Zdieľajú 51 áut, malé, veľké i deväťmiestny van. Nuž a všetkým dali mená z kultového seriálu o rodine Simpsonovcov.

Nepodávajú si z ruky do ruky kľúče. Každý má čipovú kartičku, s ktorou odomkne hocaké auto. V nich je automatický systém, ktorý má GPS, sleduje tachometer. Nedohadujú sa, kto koľko natankuje, používajú špeciálnu tankovaciu kartu.

U klasického majiteľa auta prebieha podľa Šimoníka automatický proces. „Doma v predsieni visia kľúče. Keď potrebuje hocikam vyraziť, berie kľúč a sadá do auta. Užívateľ zdieľaného auta sa ešte predtým, ako vyrazí, zamyslí. Na bicykli sa tam dostane za pol hodiny. S pomocou MHD ešte skôr, ale niečo zaplatí. Neustále si vyberá dopravný prostriedok, zvažuje možnosti.”

Čiže, plánovanie. Oproti ktorému stojí dnes tak dostupná spontánnosť a ľahkovážnosť. Veľa ľudí sa tohto výdobytku nebude chcieť vzdať. Šimoník súhlasí. No podľa neho sa situácia medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 25 rokov výrazne mení. „Auto u nich stráca statusovú rolu. Prieskumy potvrdzujú, že stále odkladajú čas, kedy si spravia vodičský preukaz. Už to dávno nie je v 18 ani v 23 alebo v 25 rokoch. Rovnako odkladajú čas, kedy si kúpia prvé auto. Ak si ho vôbec kúpia.”

Lenže napríklad v takom Nemecku zašli samosprávy oveľa ďalej a už dávno postavili nové mestské štvrte, ktoré sú neautomobilové. Ako napríklad štvrť Vauban vo Freiburgu, ktorú začali stavať už v roku 1998. Plánovači čelili veľkému skepticizmu, no predsa všetku parkovaciu infraštruktúru vyviedli na okraj. Do jadra smie auto vojsť trebárs iba pri sťahovaní. Čo znamená, že namiesto asfaltu sa tam vyníma zeleň, štvrť ponúka veľmi kvalitné verejné priestory, množstvo ihrísk. Čo je však najzaujímavejšie, podľa štúdie z roku 2003 sa až 57 percent obyvateľov po prisťahovaní do tejto štvrte rozhodlo zbaviť sa súkromného auta.

Doubts About the Promised Bounty of Genetically Modified Crops – The New York Times

http://www.nytimes.com/2016/10/30/business/gmo-promise-falls-short.html
http://www.nytimes.com/interactive/2016/10/30/business/gmo-crops-pesticides.html
About 20 years ago, the United States and Canada
began introducing genetic modifications in agriculture.
Europe did not embrace the technology, yet it achieved
increases in yield and decreases in pesticide use on a par
with, or even better than, the United States, where
genetically modified crops are widely grown.

What So Many People Don’t Get About the U.S. Working Class

https://hbr.org/2016/11/what-so-many-people-dont-get-about-the-u-s-working-class

Michèle Lamont, in The Dignity of Working Men, also found resentment of professionals — but not of the rich. “[I] can’t knock anyone for succeeding,” a laborer told her. “There’s a lot of people out there who are wealthy and I’m sure they worked darned hard for every cent they have,” chimed in a receiving clerk. Why the difference? For one thing, most blue-collar workers have little direct contact with the rich outside of Lifestyles of the Rich and Famous. But professionals order them around every day. The dream is not to become upper-middle-class, with its different food, family, and friendship patterns; the dream is to live in your own class milieu, where you feel comfortable — just with more money. “The main thing is to be independent and give your own orders and not have to take them from anybody else,” a machine operator told Lamont. Owning one’s own business — that’s the goal. That’s another part of Trump’s appeal.

FB & Hatespeech

https://kyberia.sk/id/8248191
Mali sme dnes 2 hodinové stretnutie so zástupkyňou Facebooku pre CEE.
Témou bolo riešenie hatespeech na Facebook-u. Nebudem sa tváriť, že ma
niektoré veci nerozčúlili. Anw, v bodoch:

1.)
Facebook sa rozhodol spolupracovať s aktivitstami a neziskovkami na
riešeni hatespeech. To riešenie majú byť counterspeech kampane vedené
neziskovkami za podpory Facebooku – konkrétne podpory v zmysle zdieľania
know how a mentoringu.

Mne osobne to vyznieva ako prehodenie zodpovednosti na neziskovky. Akože
Facebook vytvorí platformu, spravuje ju a má nad ňou absolútnu moc, ale
hatespeech budú riešiť neziskovky, lebo FB nechce intervenovať do
niečoho, čo vlastní. Úžasné.

2.)
Facebook & Community standards. Možno ste tu niektorí zachytili, že
Nemecko a následne aj EÚ tlačia na Facebook aby pre prehodnocovaní
reportov (od userov o nevhodnom obsahu) proaktívne zohľadňovali zákony
krajiny, v ktorej pôsobia a ktorej sa report týka. FB toto odmieta. Nad
zákony postavili svoje Community standards, ktoré majú dať jednotný
rámec pravidiel pre FB userov kdekoľvek na svete. Jediná situácia, kedy
ustúpia, je pokiaľ dostanú rozhodnutie súdu o tom, že dačo z ich obsahu
porušuje zákon.
Takže toto nie je veľmi viable cesta, lebo to by sme sa tu mohli súdiť donekonečna.

Z toho dôvodu tiež neplánujú zriadovať lokálne skupiny riešiace tieto
reporty. Keďže majú univerzálne pravidlá, môže ich podľa nich posudzovať
univerzálne ktokoľvek. Právne ani kultúrne kontexty do not matter.

3.)
Tak sme sa ich pýtali, či by teda nechceli napĺňať aspoň tie svoje
Community standards (CS), keď teda už zákony nie. Vraj chceli. Nuž sme
na nich vytiahli príklady, kedy boli fakt tvrdý otvorený rasizmus či
vyhrážky zabitím označené z ich strany za neporušujúce CS. Riešenie? „Ak
sa také dačo stane v budúcnosti, pošlite mi to, budeme to riešiť.“

Údajne totiž začali riešiť chybovosť reviews a snažia sa odchytávať
slepé miesta, kde im porušenia ich CS unikajú. Kiežby to teda malo aj
rozmer systematického riešenia. Ak by to totiž ostalo len v rovine, že
pár organizácii sa kamkuje s Facebookom, vďaka čomu ich reporty budú
brané vážnejšie, tak to nie je zrovna riešením problému, len pokusom o
zalepenie našich úst.

Avšak, pár praktických info:

Pri reportovaní nezaváži koľkokrát bol daný post reportnutý. Reporty sa
posudzujú zväčša individuálne. Aj jeden samotný report môže znamenať
vymazanie postu. Istá miera automatizácie tam však funguje (preto to
„zväčša“). Napr:
a) nahota – takéto reporty do istej miery posudzujú automaty
b) hromadné reporty jednej a tej istej veci – ak je nejaký post
reportnutý 4+ krát, udelia mu status preverený a každý ďalší report
dostáva okamžite automatické zamietavé stanovisko.

Z dôvodu oného odhaľovania chybovosti oceňujú posielanie spätnej väzby
na ich rozhodnutia ohľadom jednotlivých reportov. Ak teda reportnete
hatespeech a príde vám zamietavé stanovisko, možno bude mať zmysel
použiť ich feedback kolónku a vpísať stručný argument, prečo je ich
review podľa vás mimo. Vraj to čítajú a zaoberajú sa nimi.

Mám z toho celého zmiešané pocity. Akože ok, nejaká snaha riešiť to tam
je. IMHO je však by ich spoločenská zodpovednosť mala byť o mnho vyššia
než len „spravíme vám školenia na efektívnejšie counterspeech kampane.“ A
ešte nám to predá s nadšením TedX speakra. To by možno zabralo ak by
som mala 15, ale nie teraz.