Mýtus o tom, že rómovia okrádajú štát o veľké peniaze, je vyvrátený. Do
rómskych osád putujú totiž len 3 percentá sociálnych dávok, zvyšnú
väčšinu poberajú Slováci.

pukanie prstami klbami

tags:zlepsovanie,slovensko,politika,tender

Preco sa oplati ist pozriet do Osla a tulat sa po meste (+fotky)

Učitelia jasne a vecne vyvracajú Ficove „prečo sa to nedá“ a „nemáme peniaze“:

Fico: „za 6 týždňov pred voľbami nie je možné pristúpiť k zmenám legislatívneho charakteru, pretože legislatívny proces je uzavretý“

ISU:
Na splnenie požiadaviek ISU netreba takéto rozsiahle opatrenia. Stačí novela nariadenia vlády č. 432/2015 (nie zákona) a rozpočtové opatrenie, či iná úprava rozpočtu.

Tiez jeden slovnik: http://telka.sk/linux/sk-l10n/slovnik.html

Čo sa zmenilo po majdane?

Za tie necelé dva roky Ukrajina urobila viac, čo sa týka reforiem a potrebných zmien, ako predtým za 20 rokov. To je nepopierateľné. Na druhej strane, vzhľadom na to, čo všetko ešte treba urobiť a čo sa dalo urobiť, aby sa situácia naozaj zmenila, sa toho urobilo málo. Zároveň platí, že keď sa uskutoční revolúcia a zvrhne sa nejaký nefunkčný skorumpovaný režim, očakávania sú vždy veľmi veľké. Ľudia očakávajú, že bude lepšie. Preto je to vždy ťažké, skorumpovaný a deformovaný režim vytvára obrovské dlhy, ktoré treba zaplatiť. A tak nevyhnutne dochádza k transformačnej recesii. Napríklad jeden z hlavných dôvodov je, že až doteraz sa ceny plynu a elektriny pre domácnosti držali na veľmi nízkej úrovni a tie regulované ceny boli obrovským zdrojom pre oligarchov. Tí mali totiž dve úrovne cien a na rozdiele medzi regulovanou a neregulovanou cenou obchodovali a špekulovali. To je deformácia, ktorá sa nedá vyriešiť inak ako tým, že sa ceny zdvihnú na trhovú úroveň.

Už to vyriešil Kyjev?

Čiastočne sa to vyriešilo. Pred rokom bola cena plynu pre domácnosti 12 percent z jej skutočnej trhovej ceny, teraz sú ceny na úrovni 50 percent, v apríli tohto roku by mali ísť na 75 percent a v apríli 2017 na sto percent. Ľudia to, samozrejme, hodnotili negatívne. Aj následkom vojny s Ruskom a embargu bolo všetko v zlom stave, od bánk až po rezervy, ktoré sa dostali na minimálnu úroveň. Došlo k prudkej devalvácii, to znamená aj k vysokej inflácii, znehodnoteniu meny a zníženiu kúpnej sily. Na Ukrajine sa zhoršila životná úroveň, ľudia však čakali opak. Rovnako očakávali rýchlu zmenu v úrovni korupcie. Tá však nemohla prísť. Niežeby sa niektoré veci nedali urobiť lepšie. Nedošlo napríklad k riadnej reforme súdnictva. Úplne najväčší a zásadný problém je, že na Ukrajine chýba dostatočné líderstvo, vlastníctvo a komunikácia reforiem. Ľuďom sa nevysvetľovalo, že tranzitná recesia nie je dôsledkom reforiem, ale dôsledkom nereforiem. Toho, že 20 rokov sa nerobili a účet za to sa teraz musí zaplatiť.
…

Ako to vyzerá, počúvajú na Ukrajine vaše rady?

S daňovou reformou to nevyzerá dobre. Už v decembri parlament formálne rozhodol, že daňová reforma nebude. Ministerka financií Natalie Jaresko poslala do parlamentu balík s rozpočtom aj reformami, ako nový daňový kódex a súvisiace zákony, ktoré majú priniesť dodatočné príjmy do rozpočtu, ako napríklad hazardné hry. Lenže, vyzerá to tak, že reforma nebude, ale rozpočet bude schválený s deficitom do 3,7 percenta, aby Ukrajine poskytli ďalšiu tranžu pôžičky, bez ktorej by sa ekonomika krajiny položila. Daňová reforma nie je podmienkou pôžičky, tou je len udržateľnosť verejných financií. Z daňového zákona sa schvália len niektoré veci a to je zlé, pretože to znamená, že ten zdeformovaný, zneužívaný a komplikovaný daňový systém bude pokračovať. Dôvod je jednoduchý – vláda pripravila svoj návrh, potom vznikla absurdná situácia. Šéfka daňového výboru z Bloku Petra Porošenka predložila alternatívny návrh. To som nevedel pochopiť, keďže sa pripravil veľmi dobrý komplexný návrh na reformných princípoch.

Hlavnou pointou bolo zjednodušiť dane?

Zjednodušiť, znížiť počet sadzieb, zrušiť množstvo výnimiek. Ministerka financií navrhla základnú daň na 20 percent. Túto sadzbu mali mať štyri najdôležitejšie dane: daň z príjmu právnických a fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty a odvody.

Ako je to v súčasnosti?

Odvody sú okolo 41 percent v priemere, ale je tam okolo 80 sadzieb. Sú dve sadzby z príjmu fyzických osôb – 15 a 20 percent, 18 percent z príjmu právnických osôb a DPH je 20 percent, ale existujú aj znížené sadzby a nulovú sadzbu majú napríklad v poľnohospodárstve. Navyše, majú systém zjednodušenej sadzby, ktorý mal byť len pre malých podnikateľov a živnostníkov, ale po novelizácii na ňom fungujú takmer všetci. Dokonca veľkí podnikatelia tlačia svojich zamestnancov, aby fungovali ako živnostníci, pretože potom platia len štyri až osem percent, a to nielen daň z príjmu, ale aj odvody. Normálne zamestnaní ľudia platia 15 percent, ak majú vyššie príjmy, tak 20 percent, a k tomu v priemere 41-percentné odvody. To je zdroj obrovských legálnych únikov. Ministerstvo financií chcelo, aby nižšie dane platili naozaj len malí podnikatelia, proti tomu bol obrovský odpor, pretože všetci, čo z toho dnes profitujú, sú proti. Týka sa to veľmi dobre platených IT špecialistov, lekárov či advokátov, ale aj zamestnancov, ktorých podnikatelia nútia stať sa fiktívnymi živnostníkmi, aby boli pre nich lacnejší.

…

Autopark v Kyjeve je vraj podobný ako v Moskve. Nikde na svete som nevidel toľko luxusných áut ako v hlavnom meste Ukrajiny. Neviem to kvantifikovať, ale faktom je, že čierna a šedá ekonomika má nevídane veľký podiel. Ak hovoríme o šedej ekonomike, tak to je práve využívanie tých legálnych dier. Preto to daňová reforma ministerky Jareskovej chcela zmeniť. Daňový výbor to nielenže zavrhol, ale navrhoval tak znížiť sadzby z dane z príjmu, že by to znamenalo obrovskú dieru v rozpočte a opäť destabilizáciu, vysoký deficit a koniec pomoci od MMF.

…

Už dnes ten obchod Ukrajiny s Ruskom klesol na výrazné minimum. Obchodná aj ostrá vojna, strata Krymu aj ozbrojený konflikt v Donbase, je hlavnou príčinou poklesu a ukrajinskej recesie. V tomto roku by už mala byť Ukrajina v miernom raste okolo jedného až dvoch percent. Ako sa u nás hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.

…

Ako veľmi uškodila vojna Ukrajine?

Pokles v roku 2014 bol 6,8 HDP a v tom ďalšom roku 11,5 až 12 percent HDP, čiže im za dva roky ubrala asi pätinu z HDP.  

…

Novorusko mu nevyšlo, ale urobil z Donbasu nový separatistický región, aby komplikoval Ukrajine život?

Áno, Putin nemá na to, aby dosiahol viac. Najmä vďaka sankciám Západu a slabosti svojej ekonomiky, ktorá má tri zdroje. Prvým je pád cien ropy. Potom sankcie, tí, čo hovorili, že nefungujú, tárajú. A po tretie, že Rusi nerobili reformy. Ich ekonomika je štátna kleptokracia. Nie je založená na zdravej konkurencii a nie je efektívna. Povedal by som, že v prípade Ruska ide o preregulovaný skorumpovaný štátny kapitalizmus. Putin mal dlho výhodu vysokých cien ropy, takže ľuďom rástli reálne príjmy počas prvých desiatich rokov tempom desať percent ročne. Tlak na reformy nemal. Dnes už to zrejme nie je možné.  Záujmom Putina je jediné, nedopustiť reformy na Ukrajine, to, aby bola úspešná. To by preňho znamenalo riziko, že príde majdan aj do Moskvy. Na to, aby Ukrajina uspela, však musí kontrolovať svoje územia a raz možno aj Krym. To však bude možné jedine vtedy, ak budú žiť ľudia na Ukrajine oveľa lepšie ako ľudia na Kryme. Som si istý, presne ako povedal Fero Šebej v rozhovore pre Denník N, že Putin je nebezpečný, a že v žiadnom prípade by spolupráca s Putinom v Sýrii nemala byť dôvodom na zmäkčovanie sankcií.

…

Viete, koho budete voliť na Slovensku?

Neviem. Ale určite budem voliť niekoho od stredu napravo, lenže neviem koho, pretože moji favoriti sa niekedy správajú tak, že ani neviem, čo si mám myslieť. 

Čo sa zmenilo po majdane?

Za tie necelé dva roky Ukrajina urobila viac, čo sa týka reforiem a potrebných zmien, ako predtým za 20 rokov. To je nepopierateľné. Na druhej strane, vzhľadom na to, čo všetko ešte treba urobiť a čo sa dalo urobiť, aby sa situácia naozaj zmenila, sa toho urobilo málo. Zároveň platí, že keď sa uskutoční revolúcia a zvrhne sa nejaký nefunkčný skorumpovaný režim, očakávania sú vždy veľmi veľké. Ľudia očakávajú, že bude lepšie. Preto je to vždy ťažké, skorumpovaný a deformovaný režim vytvára obrovské dlhy, ktoré treba zaplatiť. A tak nevyhnutne dochádza k transformačnej recesii. Napríklad jeden z hlavných dôvodov je, že až doteraz sa ceny plynu a elektriny pre domácnosti držali na veľmi nízkej úrovni a tie regulované ceny boli obrovským zdrojom pre oligarchov. Tí mali totiž dve úrovne cien a na rozdiele medzi regulovanou a neregulovanou cenou obchodovali a špekulovali. To je deformácia, ktorá sa nedá vyriešiť inak ako tým, že sa ceny zdvihnú na trhovú úroveň.

Už to vyriešil Kyjev?

Čiastočne sa to vyriešilo. Pred rokom bola cena plynu pre domácnosti 12 percent z jej skutočnej trhovej ceny, teraz sú ceny na úrovni 50 percent, v apríli tohto roku by mali ísť na 75 percent a v apríli 2017 na sto percent. Ľudia to, samozrejme, hodnotili negatívne. Aj následkom vojny s Ruskom a embargu bolo všetko v zlom stave, od bánk až po rezervy, ktoré sa dostali na minimálnu úroveň. Došlo k prudkej devalvácii, to znamená aj k vysokej inflácii, znehodnoteniu meny a zníženiu kúpnej sily. Na Ukrajine sa zhoršila životná úroveň, ľudia však čakali opak. Rovnako očakávali rýchlu zmenu v úrovni korupcie. Tá však nemohla prísť. Niežeby sa niektoré veci nedali urobiť lepšie. Nedošlo napríklad k riadnej reforme súdnictva. Úplne najväčší a zásadný problém je, že na Ukrajine chýba dostatočné líderstvo, vlastníctvo a komunikácia reforiem. Ľuďom sa nevysvetľovalo, že tranzitná recesia nie je dôsledkom reforiem, ale dôsledkom nereforiem. Toho, že 20 rokov sa nerobili a účet za to sa teraz musí zaplatiť.
…

Ako to vyzerá, počúvajú na Ukrajine vaše rady?

S daňovou reformou to nevyzerá dobre. Už v decembri parlament formálne rozhodol, že daňová reforma nebude. Ministerka financií Natalie Jaresko poslala do parlamentu balík s rozpočtom aj reformami, ako nový daňový kódex a súvisiace zákony, ktoré majú priniesť dodatočné príjmy do rozpočtu, ako napríklad hazardné hry. Lenže, vyzerá to tak, že reforma nebude, ale rozpočet bude schválený s deficitom do 3,7 percenta, aby Ukrajine poskytli ďalšiu tranžu pôžičky, bez ktorej by sa ekonomika krajiny položila. Daňová reforma nie je podmienkou pôžičky, tou je len udržateľnosť verejných financií. Z daňového zákona sa schvália len niektoré veci a to je zlé, pretože to znamená, že ten zdeformovaný, zneužívaný a komplikovaný daňový systém bude pokračovať. Dôvod je jednoduchý – vláda pripravila svoj návrh, potom vznikla absurdná situácia. Šéfka daňového výboru z Bloku Petra Porošenka predložila alternatívny návrh. To som nevedel pochopiť, keďže sa pripravil veľmi dobrý komplexný návrh na reformných princípoch.

Hlavnou pointou bolo zjednodušiť dane?

Zjednodušiť, znížiť počet sadzieb, zrušiť množstvo výnimiek. Ministerka financií navrhla základnú daň na 20 percent. Túto sadzbu mali mať štyri najdôležitejšie dane: daň z príjmu právnických a fyzických osôb, daň z pridanej hodnoty a odvody.

Ako je to v súčasnosti?

Odvody sú okolo 41 percent v priemere, ale je tam okolo 80 sadzieb. Sú dve sadzby z príjmu fyzických osôb – 15 a 20 percent, 18 percent z príjmu právnických osôb a DPH je 20 percent, ale existujú aj znížené sadzby a nulovú sadzbu majú napríklad v poľnohospodárstve. Navyše, majú systém zjednodušenej sadzby, ktorý mal byť len pre malých podnikateľov a živnostníkov, ale po novelizácii na ňom fungujú takmer všetci. Dokonca veľkí podnikatelia tlačia svojich zamestnancov, aby fungovali ako živnostníci, pretože potom platia len štyri až osem percent, a to nielen daň z príjmu, ale aj odvody. Normálne zamestnaní ľudia platia 15 percent, ak majú vyššie príjmy, tak 20 percent, a k tomu v priemere 41-percentné odvody. To je zdroj obrovských legálnych únikov. Ministerstvo financií chcelo, aby nižšie dane platili naozaj len malí podnikatelia, proti tomu bol obrovský odpor, pretože všetci, čo z toho dnes profitujú, sú proti. Týka sa to veľmi dobre platených IT špecialistov, lekárov či advokátov, ale aj zamestnancov, ktorých podnikatelia nútia stať sa fiktívnymi živnostníkmi, aby boli pre nich lacnejší.

…

Autopark v Kyjeve je vraj podobný ako v Moskve. Nikde na svete som nevidel toľko luxusných áut ako v hlavnom meste Ukrajiny. Neviem to kvantifikovať, ale faktom je, že čierna a šedá ekonomika má nevídane veľký podiel. Ak hovoríme o šedej ekonomike, tak to je práve využívanie tých legálnych dier. Preto to daňová reforma ministerky Jareskovej chcela zmeniť. Daňový výbor to nielenže zavrhol, ale navrhoval tak znížiť sadzby z dane z príjmu, že by to znamenalo obrovskú dieru v rozpočte a opäť destabilizáciu, vysoký deficit a koniec pomoci od MMF.

…

Už dnes ten obchod Ukrajiny s Ruskom klesol na výrazné minimum. Obchodná aj ostrá vojna, strata Krymu aj ozbrojený konflikt v Donbase, je hlavnou príčinou poklesu a ukrajinskej recesie. V tomto roku by už mala byť Ukrajina v miernom raste okolo jedného až dvoch percent. Ako sa u nás hovorí, všetko zlé je na niečo dobré.

…

Ako veľmi uškodila vojna Ukrajine?

Pokles v roku 2014 bol 6,8 HDP a v tom ďalšom roku 11,5 až 12 percent HDP, čiže im za dva roky ubrala asi pätinu z HDP.  

…

Novorusko mu nevyšlo, ale urobil z Donbasu nový separatistický región, aby komplikoval Ukrajine život?

Áno, Putin nemá na to, aby dosiahol viac. Najmä vďaka sankciám Západu a slabosti svojej ekonomiky, ktorá má tri zdroje. Prvým je pád cien ropy. Potom sankcie, tí, čo hovorili, že nefungujú, tárajú. A po tretie, že Rusi nerobili reformy. Ich ekonomika je štátna kleptokracia. Nie je založená na zdravej konkurencii a nie je efektívna. Povedal by som, že v prípade Ruska ide o preregulovaný skorumpovaný štátny kapitalizmus. Putin mal dlho výhodu vysokých cien ropy, takže ľuďom rástli reálne príjmy počas prvých desiatich rokov tempom desať percent ročne. Tlak na reformy nemal. Dnes už to zrejme nie je možné.  Záujmom Putina je jediné, nedopustiť reformy na Ukrajine, to, aby bola úspešná. To by preňho znamenalo riziko, že príde majdan aj do Moskvy. Na to, aby Ukrajina uspela, však musí kontrolovať svoje územia a raz možno aj Krym. To však bude možné jedine vtedy, ak budú žiť ľudia na Ukrajine oveľa lepšie ako ľudia na Kryme. Som si istý, presne ako povedal Fero Šebej v rozhovore pre Denník N, že Putin je nebezpečný, a že v žiadnom prípade by spolupráca s Putinom v Sýrii nemala byť dôvodom na zmäkčovanie sankcií.

…

Viete, koho budete voliť na Slovensku?

Neviem. Ale určite budem voliť niekoho od stredu napravo, lenže neviem koho, pretože moji favoriti sa niekedy správajú tak, že ani neviem, čo si mám myslieť. 

Jurij Čajka

http://www.tyzden.sk/filmy/29252/cajka/

mne sa páči ten často zjavujúci sa prímer EÚ = ZSSR
ZSSR bola imperiálna diktatúra, ktorá stavala svoju moc na vyvolávaní
posratosti u občanov, aby poslúchali zo strachu o svoj život; k tomu tu
bola prítomná viacnásobná genocída desiatok národov, násilné sťahovanie
obrovských skupín ľudí s cieľom ich zlomenia, pracovné tábory, bizarne
dementné pravidlá ktorými ťa dirigovali úplne všade, likvidácia
inteligencie alebo jej odsúvanie na okraj (umelci, vedci, filozofi /
zaujímavé, ako si toto v dnešnom Rusku odnášajú pre zmenu novinári).
väčšina veľkých stavieb ktoré mali byť pýchou sojuzu, vznikala otrockou
prácou, a ľudia pri tom umierali v stovkách či tisícoch. Solženicyn
tvrdil, že za Stalina boli životné podmienky v ZSSR horšie ako za cára,
pretože za cára si aj nevoľníci na svojich políčkach dokázali
vyprodukovať dostatok stravy, ale Stalin cielene vyhladoval milióny
ľudí!
po smrti Stalina to bolo to isté, iba vo viac suchárskej a „light“ verzií.

čistý život v EÚ 21. storočia proste toto.

malacky,cyklo,bicykel

Nálada v Európskej únii mi začína pripomínať obdobie tesne pred rozpadom Československa.

Verejnú debatu vtedy úplne ovládlo vzájomné obviňovanie, ktoré natoľko
otrávilo oba národy, že rozpad federácie, o ktorom sa však verejne
takmer nehovorilo, vyzeral nakoniec ako jediné úľavné riešenie.

Dodnes si nie som istý, či vtedajší politici vyvolávali zášť v oboch
národoch preto, aby rozpad docielili, alebo boli vývojom (ktorý sa
spätne javí ako nevyhnutný) zaskočení.

Dnes tiež neviem, či politici v strednej Európe (ktorí v tejto paralele
hrajú úlohu vtedajších Slovákov) hovoria o Európskej únii s takou
nenávisťou preto, že chcú docieliť odchod nášho regiónu z nej, alebo len
nechápu dynamiku vývoja, ktorý vinou ich slov a činov k tomuto odchodu
speje.

V posledných týždňoch si nemôžem spomenúť ani na jeden výrok významného
politika (s výnimkou slovenského prezidenta Andreja Kisku), ktorý by o
Únii povedal niečo pozitívne.

Ministri poľskej vlády pripomínajú Nemecku Hitlera a jeho vraždenie
Poliakov, maďarský premiér Viktor Orbán obviňuje Západ a Nemecko zvlášť z
„morálneho imperializmu“, českí a slovenskí politici hovoria, že Západ
zlyhal, má si riešiť problém s utečencami sám a nás do toho neťahať.

A všetci chrlia oheň a síru na politickú korektnosť pokryteckého Západu,
kým oni vraj o ňom konečne hovoria otvorene tvrdú pravdu.

Dobre, prečo však potom otvorene nepovedia aj ďalšiu tvrdú pravdu: že s
takým Západom nechcú mať nič spoločné a mali by sme z Únie vystúpiť?

Je to totiž jediný logický záver, ktorý možno z rétoriky politikov v strednej Európe vyvodiť.

Nie je práve ich neochota povedať tento názor prejavom tej zatracovanej
„politickej korektnosti“, ktorej cieľom je podľa nich „tajiť pravdu“?

Taja nám oni svoj skutočný zámer, alebo – ešte horšie – sú len hlúpi?

Aj v tomto je situácia veľmi podobná tej, ktorá predchádzala rozpadu
Československa. Slovenskí politici obviňovali Prahu zo všetkého možného,
​​ale o odchode z federácie hovoriť nechceli, až to boli nakoniec Česi,
ktorí z ich rétoriky vyvodili logický záver.

Jedným z prvých bol Ludvík Vaculík, spisovateľ s veľkým citom pre jazyk,
ktorý hneď pochopil, k čomu slová Slovákov vedú, a napísal im: „Domeček
mějte si svůj.“ Václav Klaus a iní prišli až neskôr.

Aj dnes je to tak, že o odchode štátov strednej Európy z Únie ako
logickom dôsledku vývoja vzájomných vzťahov začínajú otvorene písať
novinári práve na Západe (napríklad v nemeckom týždenníku Der Spiegel).
Politici si potom tento názor osvoja o niečo neskôr.

Vôbec by som sa politikom na Západe nečudoval, keby sa svojich voličov
začali pýtať, či si želajú zostať so strednou Európou (a určite i
východnou) v jednej Únii. A vôbec by som sa nečudoval, keby bola ich
odpoveď negatívna.

Čudujem sa vlastne len národom v strednej Európe, že si pokrytectvo či
hlúposť svojich politikov, ktorí ich vedú k odchodu z Únie bez toho, aby
sa k tomuto cieľu otvorene hlásili, nechajú páčiť.

No je tiež možné, že sa čudujem zbytočne, pretože atmosféra zášti a
obviňovania im vyhovuje, tak ako Čechom a Slovákom možno vyhovovala oná
vzrušujúca predohra vedúca k rozchodu.

kyberia/id/8075591/

zopar zaujimavych informacii o elektromobilite ktore som ani nevedel (trebars ze kolko bude stat nabijanie a tak).

tags:vegan,vegetarian,zelenina,ekologia

Polský ministr zahraničí Witold Waszczykowski pro německý tisk: „Chceme
pouze uzdravit naši zemi z některých chorob. Bývalá vláda nám vnucovala
levicovou koncepci, jako by se svět v souladu s marxistickou koncepcí
měl vyvíjet jen jedním směrem, a to v mísení kultur a ras, ve svět
cyklistů a vegetariánů, který stojí jen na obnovitelných zdrojích
energie a bojuje proti všem formám náboženství. To nemá nic společného s
tradičními polskými hodnotami.“
http://blisty.cz/art/80517.html
http://polska.newsweek.pl/witold-waszczykowski-wywiad-dla-bild-rowerzysci-i-wegetarianie,artykuly,376666,1.html