kyberia /id/7225468/ , mischele
20.06.2013 – 12:28:22

Prihlasila som sa cez Courseru na kurz Sustainability of food system a tak posledne dni este viac premyslam o sposobe nasho zivota.

O tom preco sme sa tak velmi odklonili od toho co je pre nas prirodzene a preco sme tak dlho a masivne presviedcani o tom ake je to perfektne, ze sa dnes mozme najest tak rychlo a lacno. A preco sme tomu tolki uverili a sme dokonca schopni to branit? Kritizujeme lekarov, zdravotnu starostlivost, zastarale nemocnice a spokojne sa napchavame striekanym ovocim a lacnym burgrom s hranolkami.

Je za tym slaba informovanost? Tlak medii a reklamy?

Chudoba?
Kdesi v nejakom dokumente som videla pripad rodiny ktora kazdy den vozi svoje deti do macdonaldu, lebo jedlo tam ich vyjde lacnejsie ako doma varene jedlo. Cena zeleniny v supermarkete je pre nich ruinujuca.
Asi nepoznaju sosovicovy privarok, najlepsie jedlo za par centov na svete:)A nevedia ze na slnecnej terase si s trochou praxe mozu vypestovat zeleninu a ovocie. Jasne ze nie po cely rok, ani jej nebude na kila. Ale preco neurobit aspon to malo?

A co ak je za tym len pohodlnost a lenivost?

Ktosi do diskusie hodil link na speech Jamieho Oliviera

Zaraza ma, ze americke deti nepoznaju homecook food. Vlastne nezaraza. Spominam si ako nam v amerike doniesla do prace dcera talianskeho pristahovalca doma robenu zeleninovu polievku. Ako sme ju vsetci s chutou bastili. Po x mesiacoch poriadne domace jedlo! Pre americke decka to vsak bolo poriadne domace jedlo po rokoch? „U nich doma sa velmi nevari, teda skoro vobec.“

Nie vsetci su vsak samozrejme taki. Mnohi sa zaujimju o to co jedia, pestuju si vlastnu zeleninu a varia si svoje jedlo. Spoluziacka z US mi pastla mrte linkov k hydrofonickemu organickemu pestovaniu. Mam zas co po nociach studovat.

Som stastna, ze mam dve zdrave ruky a viem svojmu decku zbastlit primitivne jedlo. Nemam ambicie byt masterchef a trapit sa s komplikovanymi receptami. To nechavam na sikovnejsich ako ja. Staci mi, ze viem, co je moja rodina a ze im chuti. Boli by ste prekvapeni, ze po troche cviku a zvyku sa na to skoro kazdovecerne varenie clovek uz aj casom tesi. Hlavne ked mam v plane nejaky novy primitivny recept. Len ked v recepte pisu priprava 10min, vacinou to stale musim vynasobit aspon dvoma:) ale stale sa to da.

Prave rozoberame so spoluziakmi co je vlastne sustainable v suvislosti s jedlom a nasim zivotnym prostredim. Priklanam sa k nazorom ze sustainable znamena local. Samozrejme aj to ma svoje hranice. Ak to znamena ze na vypestovanie rajcin u nas v zime potrebujeme vykurovany sklenik s velkou spotrebou energie, tak nehovorime o trvalej udrzatelnosti. Setrenie energiou je zaklad. Preto je k local nevyhnutne pridat este slovo seasonal a zmierit sa s tym ze rajciny v zime jest skratka nebudeme.
Ale budeme sa tlacit mrkvou, repou, jablkami, nakladanou kapustou, zavaranymi uhorkami a tesit sa opat na jar a prvý špenát a hrášok. A reďkovky!
U nas na vianoce na stedrovecernom stole nenajdete ananas a hrozno, ani pomarance. Co by tam doslaka robili? Mame tam vsak oriesky, jablka, med a stale krasne vianoce:)

Moj osobny zaver je ze sustainable znamena everybody. Ked kazdy urobi maximum pre seba a pre svoje zdravie pri spotrebe co najmensieho mnozstva energie, pomoze tym celej spolocnosti k trvalej udrzatelnosti.

Tesim sa na week 2. Dufam, ze bude rovnako podnetny:)