CT:24 komentáre na Fica a Danka

    prečo považuje Tomáša Druckera za najlepšieho ministra tejto vlády.

S prezidentom Pellegrinim mám osobný a politický problém preto, že podľa mňa sa dostal do paláca podvodom a klamstvom na ľuďoch. Okrem evergreenu populistických sľubov o lacných potravinách a lacnom plyne, ktoré populisti opakujú každé voľby, aj obvinil svojho protikandidáta z toho, že nás pošle do vojny na Ukrajine. Nikdy by nás do nej neposlal, a aj keby to urobil, nemalo by to žiadne racionálne opodstatnenie. Bolo to klamstvo a útok na najnižšie ľudské pudy strachu a u niektorých častí slovenského obyvateľstva možno aj protiukrajinského cítenia. A nemyslím si, že by bolo správne si s takýmto človekom podať ruku, respektíve sa s ním asociovať, pretože s ním hrubo nesúhlasím a myslím si, že je podvodník a klamár.

Chcelo to odvahu?

Necítil som sa nejakým spôsobom ohrozený. Bolo to moje osobné politické vyjadrenie v situácii, v ktorej dokonca ani prezident nebol najprv priamo zainteresovaný, pretože toto odovzdávanie bolo pôvodne plánované ako ocenenie ministra školstva v hoteli Bôrik. Až na poslednú chvíľu, pred víkendom, nám oznámili, že to nakoniec bude odovzdávanie cien ministra školstva za prítomnosti prezidenta v Prezidentskom paláci. A preto svoje gesto nepovažujem za nejaký prejav arogancie, ako keby som si šiel po prezidentské ocenenie a takto sa tam správal. On tam naozaj bol iba ako politik, ktorý si tam – a to je len môj názor – prišiel robiť PR. Chcel som týmto spôsobom len vyjadriť svoj politický postoj, respektíve odpor.

Na odovzdávanie ste prišli so stuhou v ukrajinských farbách. Čo ste tým chceli vyjadriť?

Som absolútne otvorene proukrajinský človek. Stuhu som si dal, aby som veľmi jasne a okato dal najavo, že stojím na strane spravodlivého mieru, že stojím na strane napadnutej a nevinnej krajiny a jej nevinných ľudí, z ktorých časť utiekla aj na Slovensko a ktorým sa vyhráža vládna garnitúra, ktorej bol a prakticky stále je súčasťou Peter Pellegrini. Nezabúdajme, že cez neho prešli v podstate všetky návrhy tejto vlády a všetko v podstate toleruje, až na zopár extrémnych vývrtiek od premiéra Roberta Fica alebo pána Andreja Danka.

Ako vnímate súčasný postoj prezidenta k Ukrajine?

Možno niekde v hĺbke duše vie, že by mal byť proukrajinský, ale jeho oficiálny postoj k Ukrajine je veľmi populistický a príliš slabý. Snaží sa tej téme vyhýbať a nevyjadrovať sa. Keď sa vyjadrí, tak je to veľmi, veľmi chabé až negatívne.

Ako sme mohli vidieť teraz, keď povedal, že návšteva Kyjiva neprichádza do úvahy. Toto povedal po tom, čo náš premiér v Moskve navštívil masového vraha a vodcu teroristického štátu (Vladimira Putina – pozn. red.). Bol nám tam robiť medzinárodnú hanbu a jeho návšteva nebude mať na Slovensko žiaden praktický ekonomický dosah. Ak bude, tak akurát negatívny, pretože nám hrozí vylúčenie z medzinárodného spoločenstva a iné štáty sa na nás budú pozerať zhora. Jeho prístup je absolútne zlý. Keď už sa rozhodne nemlčať, tak by mal povedať aspoň niečo zmysluplné, čo by ukázalo, na ktorej strane chceme ako demokratická a slobodná krajina stáť.

Povedali ste niekomu vopred, že prezidenta na odovzdávaní takto odmietnete?

Áno, bolo mi to jasné od momentu, keď sme dostali pozvanie.

Hovorili ste o tom s ostatnými ocenenými?

Áno.

Ako vnímate, že ste toto gesto spravili iba vy?

To je každého osobné rozhodnutie, ktoré nebudem nijako kritizovať. Niektorí ľudia sa na to možno pozerajú tak, že berú ocenenie od ministra školstva za svoje zásluhy. A aj keby brali ocenenie od prezidenta, brali by ho od funkcie prezidenta, nie od konkrétnej osoby. To je legitímne.

Po prebratí cien sa študenti odfotografovali s Petrom Pellegrinim aj Tomášom Druckerom. Palác už tieto fotografie poslal médiám, ale vaša tam nie je. Požiadali ste palác, nech ju nezverejní?

Nie, nepožiadal. Ale vzhľadom na to, že fotografie sa robili po tom, čo som odmietol podať ruku prezidentovi, tak tipujem, že ide o nejaké recipročné politické gesto.

Keď ste si podali ruku s ministrom Druckerom, niečo ste mu pritom povedali. Čo to bolo?

Iba som sa pánovi ministrovi poďakoval. Naozaj nešlo o nič viac. Ja som bol na ministerstve školstva na stáži a pýtal som sa aj na pána Druckera. Bolo to krátko po zmene garnitúry a on je asi najlepším ministrom tejto vlády. Aj vo všeobecnom hodnotení by som povedal, že je to človek, ktorý si robí svoju prácu a nezúčastňuje sa na vládnych maškarádach či nejakých extrémistických prejavoch. Podľa mňa sa dá povedať, že Hlas je uňho iba politické tričko.

Viete už, čo chcete robiť po maturite? Zostanete na Slovensku alebo máte namierené do zahraničia?

To sú súkromné otázky, na ktoré by som radšej neodpovedal.
Zobraziť väčšie rozlíšenie

Minister školstva vás aj ostatných víťazov poprosil, aby ste pri napĺňaní svojich snov nezabúdali na Slovensko, pretože vás naša krajina potrebuje. Ako vnímate tento výrok? Máte pocit, že si vás naša krajina váži?

Keď to zoberieme zo všeobecného hľadiska, tak nie, pretože si v tomto momente pravdepodobne neváži žiadneho svojho občana, rovnako ako si nás nevážila za predošlých vlád Smeru a dokonca ani za vlády Igora Matoviča.

Keď to zoberieme z pohľadu školstva a predmetových olympiád, mám pocit, že podpora je nízka. Keď sme boli na olympiáde v Maďarsku, boli sme v tíme šiesti a polovica z nás mala jeden druh trička a druhá zase iný. Nemohli sme si ani spraviť poriadnu spoločnú tímovú fotografiu v tímových farbách.

Keď sme šli von s českým tímom a museli sme platiť hotovosťou, tak nás pozývali, pretože oni dostali na pobyt obálky plné forintov. My sme žiadnu takúto podporu nedostali.

Vidieť, že je tu čo zlepšovať. Všetky celoštátne kolá matematickej olympiády sa presunuli do Bratislavy, hoci sa sa zvykli striedať po krajských mestách. Stalo sa to pre logistické problémy, keďže väčšina účastníkov je aj tak z Bratislavy – a to ušetrí najviac peňazí, lebo naozaj nemáme peniaze ani na toto.

Myslím si, že namiesto hotelov v Hanoji by sa nejaké peniaze mohli investovať tu, do takýchto vecí. Ako olympionik a človek na akademickej pôde sa cítim zanedbaný, pretože táto krajina nemyslí na svoju budúcnosť a iba sa stále točí v špirále z minulosti.

Cítite sa na Slovensku bezpečne?

Zatiaľ sa nebojím, že sem príde vojna ani nič podobné. Sme členom NATO, máme článok 5, sme členom Európskej únie, ktorá nám zaručuje aj nejakú ľudskoprávnu ochranu. Pokiaľ, samozrejme, od nich naša krajina naozaj neustúpi, čo nám však dá dosť času v extrémnom prípade aj utiecť.

Pokiaľ ide o bežný život, pohyb na ulici, nikdy som nemal nijaký problém. Nikdy som sa necítil nebezpečne. Väčšinu času si podľa mňa aj polícia robí svoju prácu. Našťastie sa mi ešte nestalo, že by ma príslušník mlátil taktickou rukavicou.

Ale bezpečne v zmysle, či mám pocit, že tu mám zmysluplnú budúcnosť, alebo či by som tu mal šťastný život, tomu už verím menej.

Máte 19 rokov, volili ste už v parlamentných aj prezidentských voľbách?

Volil som v prezidentských a myslím, že z kontextu je jasné koho.

cvesper fischer billboardy