Robertovi Ficovi a spol. pripomeňme október 2010. Po tom, ako vtedajšia premiérka Iveta Radičová dostala poštou výhražné listy spolu s nábojnicou, sprísnili sa bezpečnostné opatrenia na jej ochranu. Vyhrážky boli natoľko vážne, že na istý čas musela mať ochranku aj jej dcéra. Fico vtedy z opozície posmešne a cynicky vyhlásil, že „na Slovensku akurát tak môžu do vás kopnúť na ihrisku, keď hráte futbal, to je tak všetko“. Bezpečnostné opatrenia nazval „cirkus Humberto“ a situáciu označil za „trápne a smiešne fabulácie“. Pritom on sám opakovane žiadal o predĺženie ochrany pre seba.
Takže ako, pán premiér? Hrali ste futbal a na ihrisku do vás niekto kopol? A čo tie dnešné bezpečnostné opatrenia? Už nie sú cirkus Humberto? Už nejde o trápne a smiešne fabulácie?
Ani uprostred dnešnej reality Robert Fico nie je schopný ani sa len ospravedlniť za vtedajšie cynické slová. Je však schopný rovnako ako predtým pokračovať v boľševickej politike triedneho nepriateľa, šíriť strach, lži a nenávisť, útočiť, kresliť pomyselné terče na čelá kritikov a nepohodlných novinárov. A bude ešte horšie. Ak potrebujeme nejakú hrádzu, tak proti takýmto nenávistným politikom.
Nedávno hovoril Robert Kaliňák o akomsi zmierení. Zároveň útočil a šíril nenávisť voči kritikom vládnej moci, čím len dokázal, že tie reči o zmierení sú cynické a falošné. Pretože ako sme už napísali, skutočné zmierenie sa začína zmenou jazyka.
Hovoril aj o akomsi dvojakom kilometri druhých, no sám opakovane predvádza svoj dvojaký kilometer. Jeho predstava zmierenia bola asi taká, že my máme čušať a zmieriť sa s tým, že oni budú naďalej útočiť a šíriť nenávisť.
Je rozhorčený zo slova „debili“, no nevšimli sme si, že by bol rozhorčený, keď Fico hovoril o novinároch ako o špinavých protislovenských prostitútkach alebo keď Blaha opakovane hecoval dav k vulgárnosti na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej. A nie je rozhorčený ani z dnešných Ficových nenávistných rečí, ani zo slov ako rakovina, mor a podobne.
Debatuje v spriaznenom dezinformačnom médiu a prezrádza, že na vyšetrovanie akýchsi vlastizrád budú „vyvíjať tlak“. „Musíme novým vyšetrovateľom dať ten obrázok a oni sa ho musia naučiť,“ ubezpečil Kaliňák. Už sa ani nezdráha naznačovať mocenské a politické tlaky na políciu a jej ovplyvňovanie. Vie, že v politike pomsty dnes už môže čokoľvek. No už samotné debatovanie predstaviteľov vládnej moci v dezinformačných médiách posúva Slovensko na perifériu civilizovaného sveta.
Nech si už Kaliňák predstavoval zmierenie akokoľvek, Fico ho teraz z Devína poslal s tým zmierením do hája. Zneužitím osláv sv. Cyrila a Metoda na šírenie nenávistnej propagandy len ukázal, že po návrate je rovnaký ako predtým. Proste hulvát. Ani po takej vážnej udalosti nie je schopný sebareflexie. Nie je schopný ani ochotný korigovať svoj slovník a svoje vystupovanie. No áno, ak niekto neustále chrlí nenávisť a útočí, musí byť vnútorne veľmi rozorvaný a nešťastný človek.
Po ovládnutí štátu a podmanení jeho zložiek a inštitúcií sa možno dočkáme aj normalizačnej revízie niektorých hesiel v slovníkoch. Napríklad hesla „liberalizmus“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka. Ten vysvetľuje liberalizmus ako zhovievavosť, zmierlivosť či toleranciu voči iným názorom. Tiež ako sústavu politických a ekonomických názorov hlásajúcich slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s právnymi zárukami. Slovo liberálny podľa uvedeného slovníka znamená „znášanlivý, zhovievavý, tolerantný k iným názorom“.
Ak je teda tolerantnosť a znášanlivosť rakovinou či morom spoločnosti, potom premiér a spol. podlo deformujú daný termín a jeho význam. Spoliehajú sa na to, že ich publikum tomu nerozumie a zožerie im každú sprostosť. A ono im to naozaj žerie všetko.
Atentát je odsúdeniahodný čin. To však neznamená, že teraz máme mlčať ani že grobianske správanie premiéra nemôže podliehať kritike.
Mimochodom, slovo debil sa síce stalo hanlivým označením, no pôvodne bolo medicínskym termínom označujúcim najľahšiu formu duševnej zaostalosti. Tento termín sa používal v psychiatrii zhruba do 90. rokov minulého storočia. Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb ide o miernu duševnú zaostalosť (Retardatio mentalis levis), ktorá môže byť aj bez poruchy správania alebo len s minimálnou poruchou. Zjednodušene tu teda ide o nižšiu úroveň intelektu. Takýto človek je schopný postarať sa o seba a bežne komunikovať. Preto ho na prvý pohľad sotva možno rozpoznať, potrebné je sledovať jeho správanie a spôsob uvažovania a komunikácie.
Okrem toho je slovo debil podľa Veľkého slovníka cudzích slov slangovým výrazom pre hlupáka. Nuž teda môžeme hovoriť, že nám vládnu hlupáci? Bude to takto prijateľnejšie? Ale zas nebude to až príliš zhovievavé?
