fiction-theory-fiction to read

https://kyberia.sk/id/8681441/

https://thewastedworld.wordpress.com/2018/11/03/a-theory-fiction-reading-list/

Poetic Theory (Theory which foregrounds its artifice)

Søren Kierkegaard — Fear and Trembling (1843)
Georges Bataille — Visions of Excess: Selected Writings, 1927-1939 (1985)
Theodor Adorno — Minima Moralia (1951)
Paul Virilio — Speed and Politics (1977)
Maurice Blanchot — The Writing of the Disaster (1980)
Gilles Deleuze & Felix Guattari — A Thousand Plateaus (1980)
Jacques Derrida — The Post Card (1980)
Simone Weil — An Anthology (1986)
Jean Baudrillard — The Ecstasy of Communication (1987)
Lawrence Rainey, et al. — Futurism: An Anthology (2009)
Thomas Ligotti — The Conspiracy Against the Human Race (2010)
Villem Flusser & Louis Bec — Vampyroteuthis Infernalis (2012)
Claudia Rankine — Citizen: An American Lyric (2014)
Dawn Ades, et al. — The Surrealism Reader (2015)
Donna Haraway — Manifestly Haraway (2016)

Narrative Theory (Theory told through narrative form)

Lucretius — On The Nature of the Universe (55 BC)
Kamo no Chōmei — An Account of My Hut (1212)
Moses de León — The Zohar (1305)
Friedrich Nietzsche — Thus Spoke Zarathustra (1891)
Pierre Klossowski — Nietzsche and the Vicious Circle (1969)
Walter Benjamin — One-Way Street and Other Writings (1970)
Hélène Cixous — The Third Body (1970)
Klaus Theweleit — Male Fantasies (1977)
Luce Irigaray — Marine Lover of Friedrich Nietzsche (1980)
Manuel De Landa — A Thousand Years of Nonlinear History (1997)
Catherine Keller — The Face of the Deep (2003)
Michel Serres — Biogea (2012)
Anna Lowenhaupt Tsing — The Mushroom at the End of the World (2015)

Cybernetic Theory-Fiction (Theory-fiction as cultural hype)

J D Bernal — The World, The Flesh, and The Devil (1929)
Stanisław Lem — Summa Technologiae (1964)
Nick Land —Fanged Noumena: Collected Writings 1987-2007 (2011)
Arthur Kroker — SPASM (1993)
Orphan Drift — Cyberpositive (1995)
CCRU — Writings 1997-2003 (2015)
Kodwo Eshun — More Brilliant Than The Sun (1998)
Sadie Plant — Zeros + Ones (1998)
Mark Fisher — Flatline Constructs (1999)
Reza Negarestani — Cyclonopedia (2008)
Edward Keller, et al. — Leper Creativity: Cyclonopedia Symposium (2012)
Robin Mackay & Armen Avanessian — #ACCELERATE (2014)
Baylee Brits, et al. — Aesthetics After Finitude (2016)
Benjamin H Bratton — Dispute Plan to Prevent Future Luxury Constitution (2016)
Cergat — Earthmare (2017)
Nicola Masciandaro — Sacer (2017)
Elizabeth Sandifer — Neoreaction: A Basilisk (2017)

Sci-Phi (Low fiction, high theory)

Ueda Akinari — Tales of Moonlight and Rain (1776)
William Burroughs — The Soft Machine (1961)
Arkady & Boris Strugatsky — Hard to Be a God (1964)
Ursula K Le Guin — The Left Hand of Darkness (1969)
Monique Wittig — Les Guérillères (1969)
J G Ballard — The Atrocity Exhibition (1970)
Angela Carter — The Infernal Desire Machines of Doctor Hoffman (1972)
Thomas Pynchon — Gravity’s Rainbow (1973)
Samuel R Delany — Triton (1976)
Giorgio De Maria — The Twenty Days of Turin (1977)
Philip K Dick — VALIS (1981)
William Gibson — Neuromancer (1984)
Kathy Acker — Empire of the Senseless (1988)
Umberto Eco — Foucault’s Pendulum (1988)
Octavia Butler — Xenogenesis (1989)
Christine Brooke-Rose — Amalgamemnon (1994)
Alexis Pauline Gumbs — M-Archive: After the End of the World (2018)

Theoretical Fiction (1: Fiction as theory)

Margaret Cavendish — The Blazing World (1666)
Laurence Sterne — The Life and Opinions of Tristram Shandy, Gentleman (1767)
Denis Diderot — Jacques the Fatalist (1796)
Thomas Carlyle — Sartor Resartus (1836)
Samuel Butler — Erewhon (1872)
Alfred Jarry — Exploits and Opinions of Dr. Faustroll, Pataphysician (1911)
Franz Kafka —The Great Wall of China (1931)
Virginia Woolf — The Waves (1931)
James Joyce — Finnegan’s Wake (1939)
Robert Musil — The Man Without Qualities (1943)
Samuel Beckett — The Unnamable (1953)
Jorge Luis Borges — Labyrinths (1962)
Italo Calvino — Invisible Cities (1972)
Eva Figes — Light (1983)
William Gaddis — Agapē Agape (2002)
Olga Tokarczuk — Flights (2007)
Eimear McBride — A Girl Is a Half-formed Thing (2013)
Laurent Binet — The 7th Function of Language (2015)
Anne Garreta — Sphinx (2015)
Joanna Walsh — Worlds from the Word’s End (2017)

Theoretical Fiction (2: Self-writing as theory)

Augustine — Confessions (400)
Michel de Montaigne — Essays (1580)
Clarice Lispector — Agua Viva (1973)
Georges Perec — W, or the Memory of Childhood (1975)
Roland Barthes — A Lover’s Discourse (1977)
Fernando Pessoa — Book of Disquiet (1982)
W G Sebald — The Rings of Saturn (1995)
Svetlana Alexievich — Voices from Chernobyl (1997)
Chris Kraus — I Love Dick (1997)
Sara Ahmed — Queer Phenomenology (2006)
Virginie Despentes — King Kong Theory (2006)
Paul B Preciado — Testo Junkie (2008)
Laura Oldfield Ford — Savage Messiah (2011)
Maggie Nelson — The Argonauts (2015)
Simon Sellars — Applied Ballardianism (2018)

Theoretical Fiction (3: Poetry & plays as theory)

William Blake — The Book of Urizen (1794)
Sarah Kane — Complete Plays (2001)
Jena Osman — The Network (2010)
Keston Sutherland — The Odes to TL61P (2013)

Odveká dilema, či a ako diskutovať s fašistami, má po diskusnej relácii Na telo medzi šéfom ĽSNS a predsedom SaS Richardom Sulíkom o čosi jasnejšiu odpoveď.

https://dennikn.sk/1663495/ked-je-kotleba-v-uzkych/

Stručná odpoveď by mohla znieť áno, treba ich usvedčiť z klamstiev a falošných sľubov, z totálnej neschopnosti dištancovať sa od vlastných extrémistických prejavov. Má to však jednu podmienku. Musí byť dobre pripravený moderátor aj partner v diskusii. A to sa v nedeľu v Markíze podarilo.
Vyvedený z konceptu

Sulík v reparáte s Marianom Kotlebom obstál. Podal lepší výkon ako svojho času v TA3, kde to bol on, kto strácal nervy, na rozdiel od súpera. Tentoraz bol pokojný.
[ Aktivujte si Newsfilter, hlavný newsletter Denníka N. Nové vydania môžete čítať priamo v e-maili každý večer o 20:00. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Tradične suverénny Kotleba bol azda prvýkrát v priamom prenose vyvedený z konceptu, vyhrážal sa televízii žalobou, aby vzápätí priznal, že Michal Kovačič má pravdu, ak tvrdí, že onen neznámy muž na fotografii s vytetovaným hákovým krížom uprostred obrovského nemeckého kríža (o čom písal ako prvý Ján Benčík) na hrudi je ozaj okresný šéf partaje z Levíc. A moderátor si aj spomenul na jeho meno – Rastislav Jakubík.

Táto debata môže slúžiť ako didaktická ukážka toho, kde sú najväčšie slabiny zdanlivo „nepriestrelnej“ argumentácie extrémistov. V súlade s očakávaním medzi ich očividné slabé miesta patria nielen samotné extrémistické názory a prejavy, ale aj obyčajná falošnosť. Priaznivec Kotlebu si nemohol nevšimnúť, že ten človek odrazu nedokáže odpovedať na opakovane položené jasné otázky. Je vyhýbavý a zbabelý, podobne ako jeho „digitálne negramotný“ poslanec Stanislav Mizík.

Rozoberme si to v časovom slede, oplatí sa to.

Už úvod bol výpovedný. Kotleba s veľkým krížom na klope saka sa vyhol priamej odpovedi na otázku, či súhlasí s Konferenciou biskupov Slovenska, ak v súvislosti s Mariánom Kuffom biskupi tvrdia, že angažovanie sa kňazov v politike je neprijateľné. Akože kresťan sa ocitol odrazu pred neriešiteľnou dilemou. Rešpektovať cirkevné autority? Alebo popleteného farára, ktorý má vďaka svojim sugestívnym prejavom na sociálnych sieťach obrovský vplyv a ktorého na fare v Žakovciach osobne navštívil, keďže sa v témach, ako je Istanbulský dohovor či zákaz interrupcií, úplne zhodli?

Sulík potom Kotlebu a jeho národnosocialistické predstavy o zdravotníctve zadarmo či o dôchodkovom systéme (blízke, mimochodom, Ficovmu Smeru) takpovediac rozobral na súčiastky.

A na priamu otázku moderátora musel šéf ĽSNS priznať, že si k poslaneckému príjmu zhruba päťtisíc eur necháva každý mesiac na svoj účet posielať ešte tisícdvesto eur zo štátneho príspevku pre stranu. Tvrdil, že časť tých peňazí (koľko?) vzápätí posiela straníckej nadácii, ktorá dáva sociálnu výpomoc občanom. Chabá výhovorka nezmazala silné presvedčenie, že ak tu niekto parazituje na štáte, sú to práve kotlebovci.
Neriešiteľné dilemy

Skutočné „lahôdky“ prišli v závere debaty. Kotleba, podobne ako nedávno v inej televíznej diskusii, sa všemožne usiloval vykľučkovať z ďalšej neriešiteľnej dilemy. Hútal, ako o pomyselný krok ustúpiť z extrémistických názorov a zároveň nestratiť tvár pred svojimi. Jeho pokus stať sa miernou zmenou rétoriky prijateľným partnerom po voľbách však spoľahlivo vyvrátil prieskum Focusu pre Markízu. Dve tretiny opýtaných účasť ĽSNS v budúcej vláde či pri jej podpore odmietajú.

V diskusii jeho demaskovanie zašlo ešte ďalej. Kotleba najprv tvrdil, že vždy rešpektovali históriu a že iba blázon ju nerešpektuje. Očividne znervóznel, keď sa vzápätí objavila fotografia, na ktorej ešte ako predseda Slovenskej pospolitosti v gardistickej uniforme organizoval na Námestí SNP v Banskej Bystrici demonštráciu. A na transparente bolo SNP označené za boľševický puč proti slovenskej štátnosti. Ani na trikrát zopakovanú otázku moderátora, či to teda bol boľševický puč, nedokázal odpovedať.

Celé to „zaklincovala“ téma podarených okresných predsedov ĽSNS. Jeden z nich údajne spoločne s manželkou zavraždil svojho soka, druhý surovo zbil „negra“ Dominikánca, nuž a tretí nosí na hrudi vytetovaný hákový kríž. Až hrôzostrašne pôsobili Kotlebove slová o druhom z nich, Andrejovi Medveckom z Námestova. Ten vraj „prešiel obrovskou sebareflexiou“ a cudzinca mlátil preto, že mal vtedy, chudák, „ťažké životné obdobie“. Takže fašisti sú fašistami z pochopiteľnej životnej frustrácie?

Kľúčový moment bol ešte jeden. Keď sa objavila fotografia tretieho z nich z Facebooku, Kotleba načisto stratil nervy. Opakovane vyzýval moderátora, aby povedal meno, nech to môžu riešiť súdnou cestou. Na otázku, kto je muž na fotke, najprv neodpovedal. Napokon však v konfrontácii s priamou otázkou, či ide o predsedu ĽSNS z Levíc, priznal, že áno.

Diskusia presvedčivo ukázala, že Kotleba je okrem fašistu aj klamár a zbabelec. Jediný problém je, že tí, čo ho nevolia, to vedia už dávno. A tí, čo ho volia, teda mnohí z nich, to budú popierať aj naďalej. To však neznamená, že diskusia nemala zmysel. Naopak, ukázala cestu, ako na to.

Facebook se TikToku bojí. Marketéři a rodiče by měli též – Lupa.cz

https://www.lupa.cz/clanky/facebook-se-tiktoku-boji-marketeri-a-rodice-by-meli-tez/

TikTok je mobilní aplikace, sociální síť založená na krátkých vertikálních videích, webovou podobu má ale už od počátku. Prochází rychlým vývojem a doplňováním funkcí. Nabírá značky, influencery, investuje zásadní peníze do marketingu. Ostatní sociální sítě jsou ve srovnání s ním nesmírně pomalé a zaostávající.

ubuntu openvpn from windows

On windows side – the connection files are at:
C:\Program Files\OpenVPN\config
There may be files .p12 .key .ovpn
Copy them to a local folder.

On ubuntu side:
sudo apt-get install openvpn  
sudo apt-get install network-manager-openvpn  
sudo apt-get install network-manager-openvpn-gnome 
Right-click network manager, add OpenVPN connection, import .ovpn file ; then connect via network manager / VPN connections.

Disable Windows 10 Updates using Group Policies

https://www.rizonesoft.com/disable-windows-10-updates-group-policies/

Windows constantly downlods updates in the background. Here is a trick to disable Windows 10 updates and minimize Windows 10 data usage.
Group Policies
On the Configure Automatic Updates dialog, select Enabled in the left pane, in the Options section click on the Configure Automatic Updating Combo Box and in the dropdown list select Notify for download and notify for install.
No, Let’s disable Windows 10 updates: If the status for this policy is set to Disabled, any updates that are available on Windows Update must be downloaded and installed manually. To do this, search for Windows Update using Start.
If this policy is set to Disbled; when you open Settings > Update & Security > Windows Update > Advanced Options, you will find a grayed out Notify to download button and a notification reading Some settings are managed by your organization.
When this policy is set to Disabled, you will still receive a notification when updates are available from where you will be able to manually download and install Windows 10 updates.

Magda Vášáryová: Tradičná rodina nikdy neexistovala, je to len súčasť hybridnej vojny o moc – Denník N

V spoločnosti je asi len desať percent hrdinov. Netreba sa povyšovať nad tých zvyšných 90 percent, pretože chcú, aby prežili, napríklad kvôli deťom alebo rodičom. Lenže vo chvíli, keď sa rozhoduje, kam bude spoločnosť smerovať, je to zničujúci pomer, myslí si Magda Vášáryová.