Čoskoro: predražené diaľničné nálepky a microsoft

v novinách píšu že sa na Slovensku blížia ďalšie dve predražené kauzy. Vie niekto ako zabrániť tomu plytvaniu?

1) Elektronické diaľničné známky: Je to jednoduché. Šofér príde na
benzínku, zadá obsluhe údaje o aute, zaplatí, údaje sa zadajú do systému
a dostane bloček. A vyjde nás to 31 miliónov, zatiaľ čo v Rakúsku za
podobnú vec zaplatia 12 miliónov. Asi máme peňazí na rozdávanie…

2) Na rokovanie vlády sa predkladá zmluva za takmer 52 miliónov € na
licencie Microsoft. Ide o predĺženie roky existujúcej zmluvy na ďalšie
tri. Prieskum aktivistov ukázal, že na veľkej časti počítačov sa vôbec
nevyužíva to, za čo štát platí.

—–
1 -Prečo sme drahší ako Rakúšania?

Rakúsky odhad neráta s tým, že by ich systém mal prevádzkovať súkromník, ale že to Asfinag zvládne sám.

„Investícia vo výške 12 miliónov eur bude pokrývať všetky náklady od
vývoja až po zavedenie nového systému,“ opisuje hovorca Asfinagu
(rakúskej obdoby našej Národnej diaľničnej spoločnosti) Alex Holzedl.

Faktom je, že náš a rakúsky systém sa budú v niečom líšiť. V Rakúsku si
elektronické nálepky nebudete môcť kúpiť aj na čerpačkách, ako sa to
plánuje u nás. To znamená, že na rozdiel od Rakúšanov u nás budeme
musieť priniesť nové technológie na čerpačky, a to nie je zadarmo.

Prečo Rakúšania nezavedú predaj e-nálepiek aj na pumpy, ako to plánujeme
my? „Vytvoriť možnosť zakúpiť si takzvanú video-nálepku na čerpacej
stanici by bolo vzhľadom na naše ciele neefektívne. Myslíme si, že
klientom poskytneme kompletný servis, ak na jednej strane ponúkneme
overenú kúpu tradičných nálepiek, ale zároveň aj moderný elektronický
systém ako dôsledok života, ktorého samozrejmou súčasťou sa stali
vysokorýchlostný internet, smartfóny a on-line nákupy,“ hovorí Holzedl.
https://dennikn.sk/198749/aj-rakusania-chcu-elektronicke-dialnicne-nalepky-akurat-takmer-trikrat-lacnejsie/

2 – Predstava, že v prípade je nepodpísania štátna správa nebude môcť
používať programy firmy Microsoft, je mylná. Licencie na najnovšie
verzie tých programov štát má už dávno zakúpené (a s nimi aj ich tzv.
podporu – napr. bezpečnostné aktualizácie).

O čo v zmluve teda ide? Jednoducho:
Štát roky platí akési „predplatné“ na ešte nevyvinuté produkty
Microsoft, ktoré budú uvedené na trh až v budúcnosti (možno o pár
rokov).

Pripomienkovacie konanie k tejto zmluve však bolo v zrýchlenom režime a
je zreteľný tlak na to, aby sa zmluva podpísala čím skôr a to aj napriek
tomu, že neexistujú hodnoverné analýzy, čo úrady vlastne potrebujú a
aké sú možné riešenia.

Aliancia Fair-play vyzýva vládu, aby nepodpisovala zmluvu, ktorej prínos a efektivita je sporná.
http://fairplay.blog.sme.sk/c/299249/To-co-stat-od-Microsoftu-kupuje-urady-nevyuzivaju.html

Vela penazi pre TA3?

Ťažko to dokázať, ale vyzerá to ako prelievanie peňazí zo štátneho rozpočtu niekomu v pozadí.
https://dennikn.sk/198758/kmotrikova-ta3-dostane-zo-statnej-kampane-tolko-joj-divakov-ma-desatkrat-menej/

…Malá spravodajská televízia s podielom na trhu okolo dvoch percent
(TA3) by mala získať takmer toľko peňazí ako všetky tri stanice
vysielajúce z Koliby, i keď ju sleduje desaťnásobne menej ľudí. Joj,
Plus a Wau majú podľa doteraz zverejnených zmlúv odvysielať šoty za
štvrť milióna, rozpočet na TA3 je len o 15-tisíc menší. Televízia patrí
do portfólia firiem Ivana Kmotríka. …

Ako zo mna utecenci za tyzden spravili radikala

https://dennikn.sk/197885/ako-zo-mna-utecenci-za-tyzden-spravili-radikala/

<i>… Druhú skupinu medicínskych problémov tvoria následky mučenia: pomliaždeniny, popáleniny, poškodené kĺby. „Približne deviati z desiatich migrantov, ktorí sa dostanú do Talianska, sú obeťami násilia, mučenia alebo zlého zaobchádzania,“ hovorí lekár Peppe Cannella pracujúci pre taliansku humanitárnu organizáciu Lekári za ľudské práva. „Z ľudí, ktorí prešli Líbyou, je to možno 99 percent.“ Za posledný rok sa situácia v Líbyi dramaticky zhoršila, zhodujú sa úplne všetci, ktorí s migrantmi prichádzajúcimi cez Stredozemné more pracujú. Buď vás unesú policajti a mučia vás vo väzení, alebo vás odvlečú iné ozbrojené skupiny. Ich členovia zvyknú telefonovať vašim príbuzným počas toho, ako vás práve bijú, aby bolo zreteľne počuť váš krik, hovorí Peppe. …</i>

edit a este:


<i><b>Za otázku nič nedáte</b>

Ako človek vyvrhnutý na Sicíliu priamo z nevábnych útrob slovenskej internetovej utečeneckej debaty som mal množstvo praktických otázok, pri ktorých ľudia krútili hlavami: biely muž, tvoje otázky sú pochopiteľné, ale hlúpe. Tak si ich rýchlo preleťme.

<b>Chcú imigranti zneužívať náš sociálny systém?</b>

V krajinách, odkiaľ prichádzajú, väčšinou neexistuje žiaden sociálny systém. Počas rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú v Európe len krátko, som nenarazil na nikoho, komu by vôbec napadlo, že môže existovať spôsob, ako nepracovať a dostávať pritom peniaze. Je však šanca, že ak migrantov necháme v táboroch odkázaných na našu pomoc dostatočne dlho, dokážeme si ich pre myšlienku sociálnych dávok získať.

<b>Chcú tu imigranti šíriť islam?</b>

Asi tak veľmi, ako chcú migranti prichádzajúci do Prahy z Tvrdošína (91 percent katolíkov, o 4 percentá viac ako moslimov v Sýrii) šíriť kresťanstvo v Prahe.

<b>Nebolo by lepšie pomáhať priamo v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú?</b>

Bolo. Ak máte nápad, ako sa dá odstrániť chudoba v Afrike a vojny na Blízkom východe, a to skôr, ako sem zajtra dorazí ďalšia loď s utečencami, sem s ním.

<b>Zoberú nám utečenci prácu?</b>

Ako si všimol americký komik Louis C. K., ak vám vezme prácu niekto, kto nemá vo vašej krajine žiadne kontakty, nevie jazyk a je bez peňazí, tak ste tak či tak za veľa nestáli.
</i>

Alternativa zdola vydala dobrú publikáciu o participatívnom rozpočte na Slovensku, v ČR a iných krajinách.

“ Participativní rozpočet si zaslouží naši pozornost nejen proto, že „inovace“ jsou dnes slovem módním a participativní rozpočet je považován za demokratickou inovaci. Nebo proto, že za rozšiřováním PR stojí také doporučení autoritativních mezinárodních institucí, jako jsou Organizace spojených národů (UN-Habitat) nebo Světová banka. Ty považují PR za modelový‘ příklad demokratického vládnutí.Jmenujme alespoň několik dalších důvodů, proč se o participativní rozpočet má smysl pokoušet a usilovat o jeho zavedení:
* Sociální – posílení komunit a podpora komunitních organizací
* Politický – zvyšování politické legitimity a přímé demokracie
* Manažerský – přehlednost a efektivita
* Vzdělávací, osvětový – aktivní a demokratické občanství“

http://participativnirozpocet.cz/node/75

Making sense of allergies – various thoughts from the publication

http://www.senseaboutscience.org/pages/making-sense-of-allergies.html
http://www.senseaboutscience.org/data/files/resources/189/Making-Sense-of-Allergies.pdf

Adam Fox, Consultant Paediatric Allergist

“The influence of early use of antibiotics in infants on their microbiome and subsequent impact on the risk of allergy remains unclear. What is clear, however, is that babies are very vulnerable to bacterial infections and these must always be taken very seriously. If there is a clinical need for antibiotics, they should be used and the possible theoretical impact on allergies should not influence this decision.”

Multiple
studies, carried out in a number of countries, have found that children
who grow up on farms have lower levels of hay fever, asthma and other
allergies. This, and other work, has shown that exposure to environments
rich in microbes during childhood and whilst in the womb may have beneficial effects[25,26]. Some of this work has linked raw milk to reduced allergies, but the risks of drinking it (it could contain harmful bacteria Campylobacter, E coli O157, or Salmonella) are likely to outweigh any possible benefits.

The Old Friends Mechanism is the predominant theory among allergy specialists. However misuse of the term ‘hygiene’ has persisted and has led people to believe that reducing levels of hygiene is a good idea, such as hand washing dishes instead of using a dishwasher. This can transmit disease. Instead, the advice from more developed research and understanding is to continue targeted hygiene practices such as hand washing, food safety, and toilet hygiene, while encouraging more everyday interactions with our environment, including getting outside and getting dirty

Sally Bloomfield, Honorary Professor, London School of Hygiene and Tropical Medicine

“With people now spending up to 80% of their time indoors, the fundamental question now is ‘how can we develop an approach to hygiene which protects us against infectious diseases, but also reconnects us with the necessary microbial exposures required for the health of our immune system?’”

GENETIC DISPOSITION

Some people have a genetic tendency towards developing allergies. This is called atopy and is why being allergic can run in families. However, being atopic does not guarantee an allergy will develop, it just means it is more likely. Atopic family members frequently have different kinds of allergies to each other. Identical twins are more likely to have the same allergies[28]. Genetic factors have a role but can’t help us predict exactly who will develop an allergy.

Parents worry about when to introduce foods that might cause allergic reactions into children’s diets and there are no overarching rules to guide them. Researchers don’t have a good idea why early exposure to some allergens can reduce rates of those allergies.

Researchers found that peanut allergies are more common in the UK than in a genetically similar population in Israel, where peanut-containing foods are eaten at an earlier age[29]. In 2015, the results of a large study – Learning Early About Peanut Allergy (LEAP)[30] – showed that exposing young children who were at high risk of developing allergy to foods containing peanuts reduced the incidence of peanut allergy to just 3.2%, down from 17.2% in children who had not been exposed.

NEW AVENUES FOR RESEARCH

Research so far has tended to focus on serious allergies especially peanut allergies. New avenues of research focusing more on population level factors have started to be explored including a possible link between vitamin D deficiency and risk of anaphylaxis[32], changes in the climate of the Northern Hemisphere (leading to longer pollen seasons and changing distributions of plants), socioeconomic factors and stress. All of these can interact with our genes and change our microbial environment.

ALLERGY MYTHS

Ambivalence about the benefits of modern living seems quite strongly focused on the need to reduce ‘man-made chemicals’ and the desire for a more ‘natural’ life or diet. This has led to a demand for synthetic substances in products to be replaced by ‘natural alternatives’ made from animal and plant extracts. However, this actually increases the risk of exposure to allergens. For example, replacing synthetic compounds in soap with ‘natural’ wheat has led to more allergic reactions in people allergic to wheat.

Physical tracking of employees in US

Access Express | 07/09/2015 | http://www.thenation.com/article/these-workers-have-new-demand-stop-watching-us/
 Four years ago, I was out jogging with an old friend when she told me a puzzling story: Her longtime UPS driver had just reappeared after more than a monthlong absence. He’d been hospitalized for stress, she told me.

Stress? How stressful could that job be? So I asked to meet him.

Over coffee, the deliveryman, whom I’ll call Bill (he asked to remain anonymous for fear of retaliation from the company), explained that United Parcel Service had been upgrading its systems for tracking employees. Now the truck he drove was full of sensors. They reported when he opened the bulkhead door. When he backed up. When his foot was on the brake. When he was idling. When he buckled his safety belt. A high-resolution stream of data, including all that information and his GPS coordinates, flowed back to the UPS offices. The system is called “telematics.”

tags:tracking,employee,gps

reformator Fico poucuje Tsiprasa

https://dennikn.sk/182920/reformator-fico-poucuje-tsiprasa

IVAN MIKLOŠ
8. JÚL 2015 17:22

Diskusia 99
Robert Fico v posledných dňoch viackrát zdôraznil potrebu reforiem v Grécku, čo je samo o sebe pozitívne, no napriek tomu pozoruhodné. Najmä jeho výrok z utorkového summitu európskych lídrov je povšimnutiahodný. Citujem: „Rovnako som povedal gréckemu premiérovi pred ostatnými členmi, že Grécku a Grékom sa ani nesnívalo o tom, čím muselo prejsť Slovensko, čo to je robiť skutočné reformy, čo to je prejsť skutočnou privatizáciou.“

Pravda pravdúca, tie slová by sa dali tesať aj do kameňa, ale predsa len… Neviem, či mu išli z úst ľahko, či sa pri nich aspoň trochu zapýril a zahanbil, alebo nie, ale každopádne stojí za to zastaviť sa pri nich a pripomenúť si nielen iné slová toho istého Roberta Fica, ale najmä jeho činy.

Slovensko muselo prejsť ťažkými reformami v dvoch vlnách. Jedna po roku 1989, druhá po roku 1998, obe v dôsledku dedičstva komunistického režimu a tá druhá aj v dôsledku dedičstva mečiarizmu. Vzťah Fica ku komunistickému režimu je verejnosti známy, bol aktívnym členom komunistickej strany a november 1989 si nevšimol. Po ňom bol členom SDĽ (právnej nástupkyne KSČ), ktorá bola vždy (aj počas prvej Dzurindovej vlády, ktorej bola súčasťou) viac prekážkou ako nositeľkou reforiem.

Najhlasnejší kritik zmien

Najreformnejším obdobím Slovenska boli roky druhej Dzurindovej vlády (2002 – 2006). Fico sa vypracoval na lídra opozície a celá jeho politická agenda bola postavená na zásadnom odmietaní všetkých reforiem, najmä na útokoch proti privatizácii. Sľuboval zrušenie všetkých reforiem a revíziu privatizácie.

Keď v roku 2006 vytvoril vládu (spolu s Mečiarom a Slotom) zrušil dve privatizácie (bratislavské letisko a Cargo), reformy však v zásade nerušil a tešil sa z rekordného ekonomického rastu, ktorý vygenerovali ním kritizované a nenávidené reformy. Žiadne nové, potrebné reformy nerobil a v časoch krízy (2008 – 2010) enormne zvýšil verejný deficit a dlh.

Po návrate k moci v roku 2012 už došlo aj k rušeniu niektorých reforiem (Zákonník práce, daňová reforma, dôchodková reforma), pričom žiadne nové robiť nezačal.

Špeciálne pikantnú príchuť majú Ficove slová o tom, že Slovensko muselo prejsť „skutočnou privatizáciou“. Naozaj neviem, čo mal na mysli. Či rozdávanie podnikov za Mečiara kamarátom zadarmo (ktoré mu neprekážalo), alebo predaje cez transparentné medzinárodné tendre v prospech strategických západných investorov za Dzurindu (proti ktorým útočil a nazýval ich ekonomickou vlastizradou), alebo jeho nesúťažný, priamy predaj akcií Slovak Telekomu Nemcom.

Ak mal na mysli posledne menovanú transakciu, potom naozaj nechápem, prečo sa k tomu neprihlásil ako k „skutočnej privatizácii“, pretože vo vládnych dokumentoch sa táto transakcia nenazýva privatizáciou, ale „zmena formy štátnych aktív“.

Možno mu krivdím

Možno je však všetko inak, možno mu krivdím. Možno na príklade Grécka pochopil, že skutočné reformy sú naozaj potrebné a že ak by na Slovensku od roku 1989 vládol len on (a prípadne ešte Mečiar zvaný LenOn), tak by dnes Slovensko bolo na tom ešte horšie ako Grécko. Dokonca určite horšie, pretože by nebolo v Európskej únii a ani v eurozóne, takže by na tom bolo asi ako dnes ťažko skúšaná Ukrajina.

Uvidíme, Robert Fico ešte stále má možnosť robiť „skutočné reformy“ a dokonca by sa ešte našlo aj niečo na „skutočnú privatizáciu“. Napríklad letisko. Good luck!