Kópia stránky http://tv24.li/index.php/issues/26-domace/128-anamneza-sdku-ds-kauzy-tendre-privatizacie-ksefty&Itemid=82

 Anton Smataník    Skutočne kvalitná analýza kaúz, tendrov, privatizácií a kšeftov SDKÚ-DS by si vyžadovala pre ich komplexnosť, súvislosti, okolnosti a dopady venovať každej z nich samostatný článok, toľko času a energie však nemám. Budem ich preto rozoberať v odstavcoch(viac či menej dlhých), za ktorými budú následovať odkazy na relevantné články, rozhovory, blogy. Rozhodol som sa pre prehľadnosť použiť chronologické radenie udalostí.

 

1999 – tender na výber poradcu predaja Slovenských telekomunikácií. Podmienky tendra porušovali Obchodný zákonník – zvýhodňovali jednu spoločnosť pred druhou. Ako Gabriel Palacka, tak štátny tajomník František Kurej boli donútení odstúpiť z funkcií.

1999 – tender na mobilného operátora. Minister dopravy Gabriel Palacka zrušil tender na tretieho mobilného operátora, išlo o podozrenie z korupčného správania. Slovenský trh mobilných operátorov si následne dlhodobo delil duopol Globtel (dnes Orange) – Eurotel (dnes Telekom) avšetci veľmi dobre vieme,čo to pre nás znamenalo. V tendri opäť figurujú mená Gabriela Palacku a FrantiškaKureja (teraz ako štátneho úradníka), ktorí boli opäť donútení odstúpiť zo svojich funkcií.

1999 – kauza Nafta Gbely. Ide o dohru privatizácie z čias tzv. mečiarovskej éry (presnejšie 1996), teraz však nešlo opredaj, ale spätné odkúpenie 45,9 % podielu. Dzurinda sa rozhodol pre vrátenie časti majetku Nafty Gbely do FNM (Fondu národného majetku), pretože pri privatizácii boli porušené platné zákony. Deň pred predložením materiálu na rokovanie vlády Vladimír Poór predal svoju firmu Arad, ktorá kontrolovala Naftu Gbely, americkej spoločnosti Cinergy Corp. Prezident FNM Ľudovít Kaník poškodzoval záujem štátu v prospech súkromnej spoločnosti, keď rokoval s Poórom pri spätnom odkupovaní akcií Nafty Gbely. Kaník bol donútenýodísť z funkcie voFNM.

1999 – skrytý predaj Priemyselnej banky. Zlá koordinácia krokov ministerstva hospodárstva a ministerstva financií znamenala, že banku ovládli súkromné firmy. Tie zároveň ovládli akcie VSŽ, ktoré banka vlastnila. Spomenuté firmy boli však len sprostredkovateľmi a konali v záujme finančnej skupiny Slávia Capital. Aktérmi boli minister hospodárstva Ľudovít Černák a ministerka financií Brigita Schmögnerová.Zatiaľ čo Černák musel odísť zo svojho postu,Schmögnerovej sa všetko „prepieklo“ bez problémov.

http://www.sme.sk/c/2204972/politici-o-kauze-priemyselna-banka.html

2000 – tunelovanie Štátnych hmotných rezerv. SIS zverejnila správu o podozrení zo závažných ekonomických machinácií tohto štátneho podniku. Išlo o predaj obilia zo štátnych hmotných rezerv vopred určenej firme za nižšiu ako trhovú cenu, početné prípady daňových a colných podvodov. Najväčšie daňové úniky boli zaznamenané pri operáciách s minerálnymi olejmi.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/sis-upozornila-na-tunelovanie-statnych-organizacii.html

2001 – pád Devín banky. Banka skrachovala pre nedostatky v hospodárení, inak povedané poskytovala veľké množstvo „zlých“úverov pri nedostatčnom pokrytí rizík. Štát jej i napriek zlej situácii požičal 60 miliónov dolárov, ktoré mala vrátiť v deblokácii. To sa jej však nepodarilo. NBS zistila, že japonská spoločnosť, ktorá chcela vstúpiť do banky a zachrániť ju, predložila falošné doklady. Zodpovednosť niesli Brigita Schmögnerová, Ivan Mikloš a Marián Jusko. Ani jeden z nich nebol žiadnym spôsobom potrestaný, hlavy síce padali, ale len na nižších postoch.

2001 – kauza vláčiky sa týkala tendra na obstaranie 35 ľahkých motorových vlakov. Predsedom výberovej komisie bol „náhodou“ brat Mikuláša Dzurindu Miroslav Dzurinda. Ministrom dopravy bol v tom čase Jozef Macejko, ktorého kauza politicky pochovala. Do užšieho výberu na dodávku vlakov sa dostali dvaja záujemci –  švajčiarske konzorcium Stradler-ŽOS Vrútky a francúzska firma ALSTOM. Vtedy došlo k lobistickým zásahom. Víťazoslav Móric zastupujúci Stradler-ŽOS Vrútky oznámil na polícií, že od neho český podnikateľ Jozef Bakšay pýtal úplatok pre výberovú komisiu za to, že jeho ŽOS Vrútky uspejú. Bakšay však zároveň loboval u ministra Macejka v prospech ALSTOM-u, zaplatil „odlomáš“ v drahej reštaurácii, na ktorej bol minister a aj viacerí zástupcovia ministerstva. Macejko sa bránil tým, že chcel len to, aby vyhrala lepšia ponuka. Macejko veľmi dlho „podivne“ oddiaľoval podpis tendra, ktorý vyhralo konzorcium Stradler napriek stažnostiam ALSTOM-u a predložení novej ponuky, ktorá bola objektívne lepšia. Premiér Mikuláš Dzurinda sa do kauzy zapojil vtedy, keď sa na verejnosti 13. 6. 2002 objavil list, ktorý mu poslal poslanec z jeho strany Peter Kresánek. V liste okrem iného bolo, že „Gabo (údajne Palacka) berie vec alternatívne podľa faktu, že pozadie je pre stranu rovnaké“. O štyri dni odvolal Dzurinda z funkcie Macejka a Kresánka vylúčili zo strany. Trestné stíhanie na Macejka však bolo tak, ako je tomu u nás zvykom, časom pozastavené. Zvíťazila teda drahšia ponuka Stradler-ŽOS Vrútky v cene 4,407 miliónov Sk oproti 3,585 miliónom Sk ALSTOM-u s výrazne nižšou účasťou slovenského priemyslu. Nezávislé odborné a technické posudky Žilinskej univerzity a Výskumného ústavu dopravného v Žiline hovoriace za ALSTOM neboli vzaté do úvahy.

http://rail.sk/arp/slovakia/rolstock/825.htm

http://www.sme.sk/c/1914125/macejko-baksay-mi-zaplatil-len-kavu-a-mineralku.html

http://www.hospodarskyklub.sk/hd-dennik/index.cgi?2002.6.17+Domace+1+print

2002 – privatizácia SPP. Privatizácia strategického energetického podniku (ktoré by sa nemali za žiadných okolností predávať  predovšetkým preto, že ichslužby využívajú všetky ako fyzické takprávnické osoby na území daného štátu a pretože výdavky na energiu tvoria značnú časť ich celkových výdakov) SPP bola špecialitkou predovšetkým v dvoch oblastiach. Pri podpise zmluvy opredaji v roku 2002 Ivan Mikloš zabudol uviesť, že kupujúca strana zaplatí v slovenských korunách takú sumu, aká bola v deň podpisu zmluvy. Štát tak prišiel už len podľa neho samotného o 7,7miliardy korún. Nie menej závažné však bolo a stále je, že predajom menšinového podielu akcií –49%dostalo konzorcium Gaz Ruhrgas AG a Gaz de France väčšinové rozhodovacie práva.Tento bod zmluvy sa prieči logike, pretože rozhodovacími právami disponuje vždy väčšinový vlastník, práve z titulu veľkosti svojho podielu. Do privatizácie SPP stratové ceny plynu dotovalo ziskami z tranzitu plynu z Ruskasmerom na západ. Krížové dotácie sa zrušili po vstupe do EÚ na príkaz z Bruselu. To, že ceny plynu budú obsahovať 100%všetkých nákladov, bola jedna z podmienok nemeckého GazRuhrgas AG (dnes E. ON Ruhrgas) a Gaz de France (dnes Gaz de France Suez) pri vstupe do plynární. Ako vždy krátko po privatizácií začali prudko narastať ceny plynu a došlo k viacerým prepúštaniam zamestnacov. Samozrejmosťou je, žepredaj SPP v cene 120 962 700 000 Sk bol hlboko pod cenu, pretože odhadovaná cena bola na úrovni 121až 193 mld. Sk. Nie poslednou chuťovkou bola odmena privatizačnému poradcovi  – firme Credit Suisse First Boston vo výške 792 000 000 Sk, ktorá rozhodovala o jednej jedinej ponuke.

http://krija.blog.pravda.sk/2010/08/21/este-raz-o-privatizacii-spp-naposledy/

http://spravy.pravda.sk/privatizeri-zarobili-rychlo-spp-je-opat-na-predaj-fv2-/sk_ekonomika.asp?c=A120203_204355_sk_ekonomika_p29

http://www.sme.sk/c/261650/spp-odmena-poradcu-bude-792-milionov.html

2003 – kauza skupinka mala vážné dôsledky pre vtedajšiu vládnu koalíciu a zapríčinila jej štiepenie ako aj vznik Slobodného Fóra. Išlo o mocenský boj dvoch záujmových skupín o štátne zákazky. Hra bola odkrytá, ale občania opäť raz nereagovali. Ústredným prvkom kauzy bol systém, v ktorom museli firmy uchádzajúce sa o určité zákazky disponovať bezpečnostnou previerkou NBÚ (Národného bezpečnostného úradu). Vtedy platný zákon neumožňoval odvolanie ani preskúmanie postupu NBÚ, ak ten previerku odmietol vydať. Majitelia firiem sa cítili poškodení a považovali to za dielo konkurencie, ktorej pripisovali kontakty na jednu z ústredných postáv kauzy, riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša. Zaujímavým bodom obratu v kauze bolo bleskové odvolanie ministra obrany Ivana Šimku potom, ako odmietol na príkaz Dzurindu podporiť odvolanie Mojžiša. Nový minister Juraj Liška tak urobil okamžite na najbližšom rokovaní. Šimka so Zuzanou Martinákovou založili už spomínané Slobodné Fórum, do ktorého prešlo šesť poslancov SDKÚ-DS. Kauzou skupinka sa vytvorili dva bloky – KDH s SMK na jednej strane, SDKÚ-DS s ANO na druhej strane a to až dovtedy, kým sa trojica SDKÚ, KDH a SMK nerozhodla odstaviť Pavla Ruska z vlády a jeho stranu z koalície.

http://aktualne.atlas.sk/pred-piatimi-rokmi-sa-zacala-kauza-skupinka/dnes/kauzy/

2003 – vytunelovanie tunela Branisko. Tak ako pri každej väčšej stavbe na Slovensku, aj pri budovaní tunela Branisko došlo k „strate“ značných finančných prostriedkov. V tomto prípade približne 260miliónov Sk, ktoré „zmizli“ pri jeho dostavbe a skončili vo švajčiarskych bankách. Pôvodný plán výstavby tunela z roku 1996 rátal s investíciou 6miliárd korún, ktorá sa neskôr zvýšila na viac ako 7,5miliardy. Predraženie zákazky viackrát konštatoval aj Najvyšší kontrolný úrad. Len pri inštalovaní technológií sa oproti pôvodne sľubovaným 676 miliónom korún rozpočet zdvihol približne o miliardu. Tunel Branisko bol, jednoducho povedané, príliš drahý aj na slovenské „pomery“. Podľa doterajších výsledkov vyšetrovania mali Dušan M., Valerián H. a Roman V. ako riadiaci pracovníci Slovenskej správy ciest spolu s Jánom G. zastupujúcim švajčiarsku spoločnosť Erga suisse GmbH prostredníctvom nastrčenej firmy ZPA Křížik vystavovať fiktívne faktúry, ako aj navyšovať cenové ponuky, a tak podvodne získať finančné prostriedky, ktoré následne končili na ich osobných účtoch vo švajčiarskych
bankách. Na účet Romana V. sa dostalo približne 20 miliónov, Dušan M. si pripísal 5,6 milióna a naúčte Valeriána H. 4,3 milióna korún.

http://www.sme.sk/c/3828300/policia-obvinila-vedenie-ssc-v-kauze-branisko.html

http://aktualne.atlas.sk/pred-rokom-obvinili-ludi-za-tunel-v-tuneli-branisko/dnes/kauzy/

2003 – 2006 – privatizácia nemocníc. Pod taktovkou ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca vzniklo svojho času jedno z typických opatrení SDKÚ-DS zapadajúce do paradigmy zlého vlastníka štátu a dobrého Laissez faire – transformácia nemocníc na akciové spoločnosti a ich postupný poloskrytý predaj súkromným firmám. Poloskrytý pretože sa neustále žonglovalo s formuláciami ako: „Vstup strategického investora.“, či: „Predaj nerentabilných prevádzok.“ V konečnom dôsledku mali skončiť nemocnice v „paprčách“ finančnej skupiny Penta, ktorá si v zdravotníctve ako takom doslova „rochní “. Je veľkým štastím, že koalícia na čele s SDKÚ-DS sa stihla rozpadnúť práve v čase keď sa Zajacov „ambiciózny“ plán ešte len začal rozbiehať.

2005 – kauza Kaníkové eurofondy pre brata. Typickým príkladom rodinkárstva bolo podporenie projektu firmy Ski Centrum – Banská Štiavnica, s.r.o., v ktorej bol konateľom brat ministra Ľudovíta Kaníka Norbert Kaník a manželka Ľudovíta Kaníka zastávala po istý čas miesto v dozornej rade. Firma Ski Centrum -Banská Štiavnica, s.r.o.dostala na výstavbu lyžiarskeho strediska Hodrušská dolina dotáciu z eurofondov vo výške 150 milión Sk. Nebola vyvodená žiadna zodpovednosť. Pán Kaník sa obhajoval nasledovne: „To, že je niekto mojím bratom, ho nediskvalifikuje uchádzať sa o príspevok.“

http://backup.transparency.sk/den_tlac/051102_urad_.htm

http://spravy.pravda.sk/kanikova-firma-nesiahne-na-eurofondy-ds1-/sk_ekonomika.asp?c=A050929_160916_sk_pludia_p01

2006 – kauza kupovania poslancov. Po tom, čo koalíciu opustila časť klubu ANO na čele s Pavlom Ruskom, potrebovala Dzurindova SDKÚ-DS na odblokovanie parlamentu dva hlasy. Netrvalo dlho a tieto aj získala vďaka poslancom HZDS Eduardovi Kolesárovi a Karolovi Džupovi, ktorí prešli k vládnej koalícii doslova zo dňa na deň. Kauza bola od samého začiatku maximálne priehľadná. Muselo by ísť naozaj o „super náhodičku“, keby dvaja poslanci opozičnej HZDS prešli bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu a vysvetlenia po 3 rokoch pôsobenia v nej ku koalícií práve včase, keď jej chýbali dva hlasy. „Výhodne“ nakupoval práve Jirko Malchárek, ex člen ÁNO.

http://www.sme.sk/c/4281304/lipsic-kupovanie-poslancov-bola-chyba.html

http://www.cas.sk/clanok/106536/exminister-pavol-rusko-dzurinda-vedel-o-kupovani-poslancov.html

http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2947&Itemid=89

2010 – 2012 – kauza financovania SDKÚ-DS. Tak ako už viac krát v minulosti (2003, 2004) mala SDKÚ-DS problém dôveryhodne vysvetliť, nie to ešte vydokladovať svoje financovanie. Znova sa objavili stopy na schránkové a garážové firmy v Anglicku, na Cypre a Kajmanských ostrovoch. Avšak pre nedostatok dôkazov (systém prevodu finančných prostriedkov nebol spravený hlúpo a triviálne, zároveň uplynul značný časod prvých nezrovnalostí a podozrení) dokázal Dzurinda opäť raz zahrať kauzu do autu.

http://aktualne.atlas.sk/sdku-financovanie-nevie-vysvetlit-nedlhuje-vsak-nic/slovensko/politika/

http://spravy.pravda.sk/stopy-kauz-sdku-koncili-v-anglicku-aj-v-minulosti-f7v-/sk_domace.asp?c=A111107_085206_sk_domace_p23

http://tv.sme.sk/v/20191/schrankove-firmy-radicovej-nevadia.html

http://www.rozhlas.sk/Financovanie-SDKU-DS?l=1&c=0&i=29984&p=1

http://www.finance.sk/spravy/finance/83697–sdku-ds-je-nepoucitelna-pokial-ide-o-peniaze-a-verejne-zakazky-2-/

2012 – kauza platinové sitká. Ide o minikauzu, pretože štát prerobil „len“ 1,4 milióna Eur, ale aj takéto „kauzičky“ sa počítajú. Platinové sitká, ktoré SŠHR (Správa štátnych hmotných rezerv) predala firme bývalého kandidáta SDKÚ-DS za 667 000 Eur, štát nakúpil postupne za viac ako milión Eur. Podľa prepočtov Slovensko po odrátaní nákladov na spracovanie sitiek, na predaji vzácneho kovu prerobilo 1,4 milióna eur. Tento výpočet zohľadňoval aj zoxidovanie sitiek, hoci niektorí chemickí experti túto možnosť  vylúčili.

http://www.webnoviny.sk/slovensko/v-kauze-platinove-sitka-padli-prve-ob/457376-clanok.html

http://www.sme.sk/c/6130821/stat-kupil-platinove-sitka-drahsie-ako-predal.html

2012 – daňový informačnýsystém KONS. SDKÚ-DS oháňajúca sa už roky projektom Unitas, ktorého základným kameňom mal byť práve KONS kriticky zlyhala pri jeho uvádzaní do praxe. Tento daňový IS vyvíjaný pod IBM popri inom daňovom IS vyvíjaným taktiež pod IBM (ano čítate správne-súbežne boli vyvíjané 2 Informačné systémy pod rovnakou firmou, pre dve rôzne politické strany – Smer a SDKÚ-DS, pričom oba sú, samozrejme,neuveriteľne predražené. Smer-ácky IS sa ešte stále vyvíja a kým bude hotový počkáme si minimálne do polovice roku 2013), mal nahradiť IS od firmy Novitech. Okamžite po jeho nasadení začalo dochádzať k množstvu najrôznejších problémov, z ktorých mnohé boli kritické, daniari museli siahnúť po papieroch a kalkulačkách. Za KONS-om stojí predovšetkým Mikulčík (presadil systém na úkor už pripraveného systému od firmy Novitech) a Mikloš. Zaujímavé je, že doteraz nikto nevie koľko vôbec KONS stál, len neoficiálne sa hovorí o sume 18 miliónov Eur. Hlavy padali zase len na nižších miestach.

http://spravy.pravda.sk/nefunkcny-danovy-system-stal-uz-29-milionov-eur-fr4-/sk_ekonomika.asp?c=A120228_201749_sk_ekonomika_p29

http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/ekonomika/danovy-system-ma-nadalej-same-diery.html

http://www.bystricoviny.sk/spravy/sokujuce-svedectvo-odvolaneho-sefa-financneho-riaditelstva/

Priznám sa, že som síce človek zbavený iluzií minimálne v oblasti politiky, finančníctva, ekonomiky a spoločnosti,ale pri práci na druhej časti Anamnézy SDKÚ-DS sa ma zmocnil skutočný odpor a zhnusenie. Nevenoval som sa všetkým kauzám, pochybným tendrom, privatizáciam a kšeftom ako z dôvodu ich množstva, tak prepletenia a rozloženia medzi viacerými politickými stranami, ale mám dosť. V nasledujúcom článku sa pozriem na zúbok toľko ospevovaným „zázračným“reformám a opatreniam, ktoré z nás spravili „tigra“ Európy.