Frederika tvrdí, že všetci sa postupne prepracovali k tomu, že nepotrebujú asistenciu k veciam, ktoré v pohode a bez reptania zvláda drvivá väčšina ľudí v ich veku. Ona si uvedomila, že nie je všemocná matka, bez ktorej by celá rodina umrela od hladu a špiny.

„Možno sme taký štuchanec potrebovali. Nehovorím, že teraz máme raj na zemi, to nemá nikto. Ja som šťastná už len z toho, že ráno sa budím svieža a bez guče v žalúdku z toho, čo za nervácky deň ma zase čaká,“ hovorí Frederika.