Vybrané kapitoly z homofóbie
Nedávno sa v Bratislave odohral prvý slovenský Dúhový pride – pochod za ľudské práva neheterosexuálnych ľudí. Reakcie spoločnosti na túto udalosť boli rôznorodé [1], no dostatočne ma motivovali k tomu, aby som sa pozrel na tému homosexuality bližšie a trošku inak.
Homosexualita je (spravidla trvalá) pohlavná náklonnosť jedinca k osobám toho istého pohlavia. Je sprevádzaná rovnakými citovými a partnerskými vzťahmi ako pri heterosexualite. V lekárskom (psychiatrickom) a sexuologickom význame sa pod pojmom homosexualita rozumie prevažujúca alebo výhradná erotická citlivosť (reaktivita) voči osobám (jedincom) rovnakého pohlavia. V roku 1992 bola homosexualita vylúčená zo zoznamu chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie (MKCH 10), ale už dávno predtým (MKCH 8) bola v tomto zozname uvedená medzi chorobnými prejavmi, u ktorých je sporné, či nimi vôbec sú. [2]
Zženštilí chlapi a história
Vďaka zabehanému stereotypu, vykresľujúcemu gayov ako silne zženštilé povahy, ma potulky po článkoch ohľadom homosexuality a homofóbie zaskočili. V starovekom Grécku fungovali v 4. storočí pred naším letopočtom v Tébach jednotky zostavené z homosexuálnych mužských dvojíc, tzv. sväté pluky z Téb. [3]. Podľa Plutarchovho životopisu Pelopidasa [4] boli tieto jednotky v boji veľmi silné aj z toho dôvodu, že kým bežným vojakom šlo v boji o svoj život, týmto šlo aj o život svojho partnera a bojovali dvakrát tak vášnivo.
Podobné názory mali aj na opačnom konci sveta – vo feudálnom Japonsku. Mladí učenci, ktorí sa chceli stať váženými samurajmi, museli rátať s možnosťou, že ich učiteľ príjme len za podmienky, že sa mu telesne i duševne odovzdajú. Tento vzťah bol spečatený “dohodou bratstva” [5], kde si žiak s učiteľom sľúbili vernosť, ktorá sa nevzťahovala na vzťahy so ženami. Dohoda skončila, až keď žiak prekročil vek dospelosti. [6]
Výchova detí v lesbických rodinách
V súčasnosti sa okrem iného kritizuje snaha homosexuálnych partnerov o výchovu detí (resp. adopciu). No podľa 25 rokov trvajúcej štúdie [7] doktorky Nanette Gartrell sú na tom deti vyrastajúce v lesbických partnerstvách z hľadiska psychologických problémov o niečo lepšie ako zvyšok (americkej) spoločnosti. Štúdia sleduje 78 lesbických párov, ktoré mali deti vďaka darcom spermií. Ich deti boli pravidelne kontrolované pomocou dotazníkov a rozhovorov. Výsledky boli porovnané so štandardom americkej spoločnosti a deti z homosexuálnych partnerstiev v nich vyšli omnoho lepšie vo viacerých oblastiach (od lepšieho vzdelania až po menšiu kriminalitu). Kým táto štúdia mohla byť skreslená mnohými okolnosťami (tehotenstvo je naozaj plánované, do úvahy bolo brané aj vyhodnotenie dieťaťa rozhovorom s matkou, publikácia bola financovaná pro-homosexuálnymi spoločnosťami…), mohla by odštartovať viacero podobných výskumov, ktoré by pomohli tieto výsledky overiť.
Latentná homosexualita
Latentná homosexualita je nevedomá alebo nejasná erotická náklonnosť k príslušníkom rovnakého pohlavia. Môže znamenať skrytú tendenciu k homosexuálnym sklonom, ktorá je potlačovaná a nebola rozpoznaná okolím. [8]
V roku 1996 sa uskutočnil výskum [9], ktorého cieľom bolo overenie vzťahu medzi homofóbiou a homosexuálnym vzrušením. Vzorka 35 homofóbnych a 29 nehomofóbnych mužov bola vystavená erotickým materiálom s heterosexuálnou a homosexuálnou tématikou. Metódou penilnej pletysmografie bolo merané ich vzrušenie na tieto podnety. Tá spočíva v meraní prietoku krvi v penise. Kým obe skupiny reagovali na heterosexuálny materiál približne rovnako, pri homosexuálnom nastala veľká zmena. Na mužské homosexuálne video reagovalo nejakou mierou erekcie 24% nehomofóbnych mužov, kým u homofóbov ich bolo 54%. Keď mali muži na konci testu sami ohodnotiť svoje vzrušenie, homofóbi znatelne podcenili svoju reakciu na videá s čisto mužskou erotikou.
Záver
Aj pri téme homosexuality a homofóbie by malo platiť pravidlo “dvakrát meraj a raz rež”. Dnešní homofóbi môžu byť len radi (alebo latentne neštastní?), že sa nenarodili v dobe a na mieste, kde sa homosexualita miesila s národnou hrdosťou. Postavenie homosexuálov v rodinnom živote je téma, ktorá si tiež vyžaduje menej dogmatický prístup. Podľa niektorých študií [10] by mohla byť dokonca aj evolučne výhodná. Nakoniec strach a nenávisť často vychádza priamo z nevedomosti, tak prečo sa nepozrieť na tému homosexuality kritickejším okom?
- http://www.aktuality.sk/clanok/162441/pochod-homosexualov-je-neziaduci-element-osobne-ich-pridem-oplut-uviedol-jan-slota/
- http://sk.wikipedia.org/wiki/Homosexualita
- http://en.wikipedia.org/wiki/Sacred_Band_of_Thebes
- http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Plutarch/Lives/Pelopidas*.html
- Leupp, Gary P. (1999). Male Colors: The Construction of Homosexuality in Tokugawa Japan. University of California Press. pp. 53–54. ISBN 0520209095.
- http://en.wikipedia.org/wiki/Homosexuality_in_japan
- http://pediatrics.aappublications.org/cgi/reprint/peds.2009-3153v1?maxtoshow=&hits=10&RESULTFORMAT=&fulltext=Gartrell&searchid=1&FIRSTINDEX=0&sortspec=relevance&resourcetype=HWCIT
- http://cs.wikipedia.org/wiki/Latentn%C3%AD_homosexualita
- https://www.psychologytoday.com/files/u47/Henry_et_al.pdf
- http://www.osel.cz/index.php?clanek=4867