Členovia vládnucich dynastií, slovesné tvary a kvadratické rovnice – to sú príklady typických školských vedomostí. Nebudeme sa teraz zaoberať otázkou, či sa majú vyučovať aj naďalej alebo ich treba nahradiť niečím modernejším.
Namiesto toho vám ukážeme desať užitočných vecí, o ktorých sa počas všeobecného vzdelania zrejme nedozviete nič.
Mohlo by ich byť omnoho viac než desať, nie je to žiadny ustálený výber. Nejde o žiadne tajné ani zložité veci. Sú len prehliadané.
Niektoré majú teoretický charakter a učí sa o nich na univerzitách, iné sú skôr radou ako od múdrej starej mamy. Ich spoločnou vlastnosťou je, že keď sa o nich v dospelosti – niekedy až v starobe – konečne dozviete, uvedomíte si, aké dobré by bolo vedieť ich skôr.
1. Väčšina ľudí o vás vôbec nepremýšľa
Takmer každý má niekedy pocit, že je všetkým na očiach, že je centrom pozornosti, po ktorej môže ľahko nasledovať odsúdenie alebo výsmech. Je to ilúzia.
V skutočnosti o vás premýšľa len niekoľko ľudí: rodičia, súrodenci, niekoľko blízkych priateľov, ktorých zrátate na prstoch, a obvykle na to stačí jedna ruka. Všetkým ostatným ste – povedzme si to na rovinu – viac-menej ukradnutí. Na sociálnych sieťach to platí dvojnásobne.
I keď náhodou niekedy zaujmete svoje širšie okolie – či už v dobrom, alebo v zlom -, vydrží to zvyčajne zopár minút. Potom príde ďalší podnet a váš úspech či neúspech je zabudnutý… pokiaľ ho nebudete sami dookola pripomínať svojím zlým správaním.
Iste poznáte výraz attention whore, prekladať ho nebudeme, po slovensky znie veľmi nepekne. Trochu pozornosti získate len vtedy, keď si ju budete nepretržite vynucovať. Čo je veľká hlúposť.
Správa, že väčšine ľudí na vás nezáleží, je na prvý pohľad možno šokujúca, ale keď sa nad tým zamyslíte, zistíte dve veci: po prvé, že to je pravda (poctivo si zrátajte, o koľkých ľuďoch premýšľate vy sami), a po druhé, že je to dobre. Dáva vám to slobodu.
Vynikajúci fyzik Richard Feynman dal svojmu životopisu názov Hádam ťa netrápia názory druhých ľudí?. Nerobte si s nimi starosti ani vy – hlavne preto, že takmer neexistujú.
2. Väčšina práce je tímová
V škole je práca v skupine výnimkou, ktorú si občas vyskúšate. Všade inde je pravidlom. Ako dobre viete vychádzať s inými ľuďmi, je spravidla ešte dôležitejšie než to, čo viete odborne.
Existujú ľudia, ktorí sú bystrí, usilovní, a napriek tomu si nenájdu dobrú prácu. Nezapadnú. Nedokážu spolupracovať. Nechápu nutnosť kompromisov. Potrebujú za každú cenu vyhrávať, byť najlepší. Hovoria častejšie „ja“ než „my“, a keď sa niečo nepodarí, hovoria „oni“.
Dávajte si pozor, najmä v prípade, že máte na niečo veľké nadanie. Sami pôjdete rýchlejšie než s tímom, ale ďalej sa nedostanete. Narazíte na hranicu, cez ktorú to bez spolupráce nejde.
3. Informácie sa líšia svojou kvalitou
Na začiatok pokojne zabudnite na pojmy fake news, hoax, dezinformácie, trolling, propaganda či spravodajská hra. Zbytočne to komplikujú.
Pre nepravdivé informácie všetkého druhu väčšinou stačia dve označenia: omyl a lož. Aký je medzi nimi rozdiel, vie každé malé dieťa. Lož je úmyselná a vedomá, omyl ani jedno z toho. Kto chce rozumieť svetu okolo seba, musí mať dobré skóre pri rozlišovaní medzi pravdou, omylom a lžou.
Často sa stretnete s nejakou ich kombináciou. Aj tá sa dá posúdiť jednoducho. Lož plus pravda rovná sa lož. Omyl plus pravda rovná sa menší omyl.
Existuje jednoduchá otázka, ktorá vás pri posudzovaní pravdivosti vždy posunie výrazne ďalej. Môžete ju položiť buď tomu, kto vám informáciu prináša, alebo sami sebe. Znie: Ako to vieš?
Bolo to napríklad vo videu na YouTube? Kto ho natočil – je to niekto, koho poznáš, komu dôveruješ, alebo úplne neznáma osoba? Odvoláva sa na zdroje svojich informácií alebo jednoducho len niečo tvrdí? Tvrdí niečo podobné ešte niekto iný?
Taká úvaha nie je nič ťažké. Keď si na ňu raz zvyknete, pobeží vám v hlave úplne automaticky. Veľa ľudí ráta s tým, že ste príliš leniví zamyslieť sa. Neuľahčujte im to.
4. Dokazovanie nezmyslov je asymetrický problém
Povedať, že ľudia nikdy nepristáli na Mesiaci, že všetky správy a televízne reportáže o letoch Apolla sú podvod, je veľmi ľahké. Nezaberie to ani pár sekúnd.
Dokázať opak dobrými argumentmi je omnoho prácnejšie. Musíte si vyhľadať informácie, premyslieť si ich, vopred odhadnúť námietky a nájsť na ne odpovede. Zaberie vám to veľa času. Budete mať pocit – a právom -, že by ste ho mohli venovať niečomu príjemnejšiemu a užitočnejšiemu.
Táto asymetria nastane vždy. Klamať je ľahké, dokazovať klamstvá je nevďačná drina. Keď je lží veľa, nedá sa to už vôbec stihnúť. Preto je svet okolo nás taký, aký je – plný nezmyslov a klamstiev, ktoré už nikto nemá silu vyvracať. Jediným naozajstným riešením je vzdelanie.
Tak ubudne ľudí, ktorí veria nezmyslom.
5. Veda funguje
Na prírodných vedách nie je najdôležitejšie to, že vďaka nim vieme, prečo je nebo modré, ako liečiť tuberkulózu, že umožňujú riadiť robota pracujúceho na Marse a vyrobiť čip do vášho mobilu. Najdôležitejšia je metóda, ktorou to všetko dosahujú.
Tá spočíva v neustálom pochybovaní a overovaní. Vedci často vymýšľajú, ako spochybniť, čo zistili. Keď sa im to nepodarí, považujú svoju teóriu za dočasne platnú, vždy si však ponechávajú možnosť, že ju nahradí iná, lepšia – čo sa väčšinou nakoniec stane. Prečítajte si nejaké dejiny fyziky či biológie, sú to fascinujúce príbehy.
Touto prácnou a pomalou metódou veda dospieva k pomerne spoľahlivým poznatkom. Lepšiu metódu spoznávania sveta ľudstvo nemá.
Vedci sa často mýlia a niektorí z nich klamú – ako všetci ľudia. Použitá metóda však zaručuje, že jedno aj druhé vyjde najavo, len to niekedy chvíľu trvá. To, čo nájdete v učebniciach, sú vedecké poznatky, ktoré prešli mnohými zaťažkávacími skúškami, a preto sa môžeme na ne spoľahnúť.
To, čo každý deň vzniká v laboratóriách, nie je ani zďaleka také isté. Keď čítate v médiách o prevratnom objave, uvedomte si, že ho väčšina tých skúšok ešte len čaká.
Bez určitej znalosti prírodných vied je dnes už nemožné rozumieť svetu. Problémy ako umelá inteligencia, klimatická kríza, genetické inžinierstvo či budúcnosť energetiky sa týkajú všetkých, názor si na ne však môže urobiť len ten, kto chápe aspoň základné princípy.
Ostatní musia slepo veriť, čo nie je dobrá situácia.
6. Nie, nezhoríme tu
Klimatická kríza je obrovský celosvetový problém. V tejto chvíli je to najťažšia úloha, ktorá stojí pred vašou generáciou – hovorím „v tejto chvíli“, pretože, bohužiaľ, nikdy nevieme, či nenastane nejaká ešte väčšia a naliehavejšia kríza. Pokiaľ niekto tvrdí, že klíma problém nie je, mýli sa alebo klame.
Taktiež sa však mýlia alebo klamú tí, ktorí hovoria, že sa blíži koniec sveta, zánik civilizácie, že všetci čoskoro zhoríme, že život na Zemi nemá budúcnosť a všetko je stratené. Nie je to pravda. A je to veľmi nebezpečný názor, pretože je demoralizujúci. Vedie k zúfalstvu, k beznádeji, a to je to posledné, čo teraz potrebujeme.
Svet bude fungovať aj po vzostupe teploty o ďalšie dva alebo tri stupne. Inak než teraz, ťažšie, s mnohými nepríjemnými a nebezpečnými zmenami, ale fungovať bude, ďalej sa budú rodiť deti, ľudia budú chcieť ďalej žiť.
Správnou reakciou nie je zúfalstvo, ale odvaha, pracovitosť, vzdelanie, vynaliezavosť. Musíme vymýšľať, ako sa prispôsobiť tej časti zmeny klímy, s ktorou už nič nenarobíme, a ako zastaviť jej pokračovanie. Potrebujeme bystrých a motivovaných ľudí, nie emocionálne trosky.
Prehráme len v prípade, ak to sami zabalíme.
7. Zaujímajte sa o politiku
Ľavica, pravica, rozpočet, inflácia, EÚ, NATO. Nie je na tom vôbec nič zábavné. Ale je to prostredie, v ktorom žijeme, a nerozumieť svojmu prostrediu je neprijateľný luxus.
Čím menej ľudí chodí voliť, tým väčšiu váhu má hlas tých, ktorí to robia. Nechávate ich tak rozhodovať o sebe, o svojich životoch. Čím menej ľudí rozumie tomu, čo politici robia, tým ľahšie im prechádzajú menšie aj väčšie zlodejiny.
Žijeme v celkom príjemnej demokratickej krajine s veľkou mierou slobody.
Napriek tomu nemáme zákon o manželstve pre všetkých, často sa mlčky toleruje rasizmus, dostať sa na obyčajnú strednú školu môže byť neriešiteľný problém a celkovo vzaté, v žiadnej oblasti života spoločnosti nemá naša krajina uspokojivý dlhodobý plán. A nebude ho mať, pokiaľ k tomu politikov niekto neprinúti. Tým niekým môže byť len vaša generácia.
Ak sa na to vykašle, kašle sama na seba.
8. Bayesovo pravidlo
Niektorí influenceri na sociálnych sieťach zarábajú veľké peniaze. Aké pravdepodobné je, že sa to podarí aj vám? To je, samozrejme, ťažké odhadnúť, ale keď sa pozeráte len na tých úspešných, ľahko svoje šance preceníte. Nevidíte totiž všetkých tých, ktorí to skúsili, ale neuspeli. Je ich iste viac než úspešných, zrejme omnoho viac.
Bayesovo pravidlo je matematický vzorec, ktorý vymyslel anglikánsky duchovný Thomas Bayes a presnú podobu mu dal francúzsky matematik Pierre-Simon Laplace. Patrí k základom výpočtu pravdepodobnosti, vzorec si však teraz odpustíme – kto sa o matematiku zaujíma, môže si ho nájsť a oceniť jeho eleganciu.
Základ bayesovského uvažovania sa zaobíde bez počítania. Ide predovšetkým o to uvedomiť si, že to, čo okolo seba vidím, nie je všetko, čo existuje. A pokiaľ chcem posudzovať pravdepodobnosť javu, o ktorom viem málo, musím vziať do úvahy nielen to, čo vidím a poznám, ale aj to, čo je pre mňa neviditeľné.
Úzko s tým súvisí známe vedecké pravidlo, že mimoriadne tvrdenia si vyžadujú mimoriadne dôkazy. Kto ma chce presvedčiť o niečom, čo odporuje väčšine mojich doterajších poznatkov, musí mať odpoveď aj na to, prečo tie poznatky až dosiaľ stačili a dobre fungovali.
9. Occamova britva
Keď objavím v pšeničnom poli dokonalý kruh klasov pritlačených k zemi, môže to byť stopa po pristátí lietajúceho taniera, pozostatok práce poľnohospodárskeho stroja alebo dielo nejakého vtipkára.
Viliam z Ockhamu, anglický františkánsky mních, ktorý žil pred sedemsto rokmi, by nám poradil, nech lietajúci tanier vypustíme z hlavy.
Prečo? Pretože razil zásadu, že ak pre nejaký jav existuje viac vysvetlení, máme vždy dať prednosť tomu jednoduchšiemu. Nemáme zavádzať nové pojmy tam, kde to nie je absolútne nutné. Pokiaľ si dokážeme predstaviť vtipkárov v obilí, neťahajme do svojich predstáv mimozemšťanov.
O „britve“ sa hovorí preto, že akoby odrezáva z našich úvah všetko nadbytočné. Nie je to absolútne platné pravidlo. Občas sa stáva, že pekné jednoduché vysvetlenia zlyhávajú. Potom je potrebné objaviť to zložité.
V bežných denných situáciách však ide o výbornú pomôcku. Umožní nám držať sa nohami pri zemi, nezamotať sa do zložitých teórií. Modernou formuláciou Occamovej britvy je takzvané pravidlo KISS (Keep it simple, stupid!).
Dobrým doplnkom je princíp, ktorému sa hovorí Hanlonova britva: nehľadajte zlý úmysel tam, kde je postačujúcim vysvetlením obyčajná ľudská hlúposť. Podobných britiev existuje ešte viac. Stojí za to zoznámiť sa s nimi.
10. Chestertonov plot
Dajme tomu, napísal britský spisovateľ G. K. Chesterton, že idete po ceste, pozdĺž ktorej je vztýčený plot. Vyzerá úplne zbytočne, len prekáža. Mal by sa zbúrať, napadne vám. Nebúrajte ho, radí Chesterton, pokiaľ si nezistíte, prečo ho postavili.
Všeobecnejšie: predtým, než niečo zmeníte, by ste mali vedieť, prečo sa to robí terajším spôsobom. Možno na to existuje veľmi dobrý dôvod, ktorý len nie je na prvý pohľad zjavný.
To je konzervatívne pravidlo, ostatne jeho autor bol konzervatívny človek a kniha The Thing, v ktorej podobenstvo o plote uviedol, má podtitul „Prečo som katolíkom“. Problém s Chestertonovým plotom spočíva v tom, že sa dá použiť na obhajobu zlých alebo prinajmenšom beznádejne zastaraných vecí.
Lenže zle sa dá zaobchádzať s každou radou. Táto je niekedy dobrá, inokedy nie. Je dosť často dobrá na to, aby stálo za to o nej vedieť, a dosť často zlá na to, aby ste ju nepovažovali za pevné pravidlo.
Keď sa púšťate do sveta, nikdy nebudete vybavení na všetko. Nebudete mať všetky znalosti, všetky rady, všetky nástroje. Budete na tom rovnako ako všetci pred vami. A keď prídete k plotu, budete sa musieť sami rozhodnúť, či ho strhnúť alebo ponechať.