Dva dni sme mapovali obce na juhu Slovenska.
Muž zo Sýrie máva rukami a snaží sa nám vysvetliť, ako prekročil maďarsko-slovenskú hranicu. Napodobňuje pri tom pohyby plávania.
Chce nám takto povedať, že s necelou dvadsiatkou ďalších mužov prešli rieku Ipeľ, ktorá na 140 kilometroch tvorí hranicu s Maďarskom. Hladina je teraz taká nízka, že nie je problém cez ňu na mnohých miestach jednoducho prejsť.
Nohavice aj topánky má muž mokré a zablatené. Po prechode cez rieku museli ešte prejsť trávou a poľnou cestou.
„Príde polícia?“ zaujíma sa lámanou angličtinou. „A čo urobia?“ dodáva. Keď sa dozvie, že políciu už zavolal starosta obce Malá Čalomija, spokojne ukáže palec hore.
Pýta sa, či nemáme vodu alebo jedlo a posunkami ukazuje, že sú po ceste hladní a v tridsaťstupňovom teple smädní. Po anglicky však vedia málo, pomáhame si preto prekladačmi do arabčiny v mobilných telefónoch.
„U nás je vojna a naspäť ísť nechceme,“ ukazuje ďalší muž preloženú vetu na displeji. Vymenúva, že sa na Slovensko dostali cez Turecko, Bulharsko, Srbsko a Maďarsko. Chcú ísť do Nemecka – za rodinami alebo známymi.
Skupina sa uloží v tieni pod čerešňami popri ceste ešte pred tabuľou označujúcou začiatok obce. Pokojne tu čakajú na príchod policajtov, ktorí ich odvezú na povinnú registráciu.
Na juhu Slovenska obyvatelia zažívajú situáciu, aká tu ešte nebola. Počas utečeneckej krízy v rokoch 2015 a 2016 cez Slovensko migračné trasy neviedli. Teraz tu však pravidelne vídajú skupiny ľudí, ktoré nelegálne prekračujú hranice.
Hoci nám miestni vravia, že podobne ako v prípade skupiny oddychujúcej pod čerešňami problémy s cudzincami sami nezažili, väčšina vyjadruje obavy.
Nie sú takí ako my, nerozumieme ich jazyku, kultúre a náboženstvu a bojíme sa, keď chodia v skupinách – zaznieva často. Nestačia im ani uistenia polície a úradov, že cudzinci kriminalitu so sebou nepriniesli.
Mnohí nie sú imúnni ani voči rečiam o „sorosovcoch“, ktorí chcú naviezť do Európy čo najviac migrantov a medzi nimi môžu byť aj teroristi. Mesiac pred voľbami sa na šírení strachu priživuje aj Smer, Republika či ĽSNS.
K pokoju miestnych neprispieva ani to, že sa medzi nimi šíria aj informácie, ktoré sa buď nepotvrdili, alebo sa odohrali inak, ako o nich počuli.
„Zvrchu nám povedia, že nie sú konflikty a netreba sa báť. Nadarmo to však poviem občanovi, keď on si myslí svoje,“ vraví Ján Šimko, starosta obce Malá Čalomija na juhu.
„Občania ma bombardujú: robte niečo, prečo ich sem pustíte,“ posťažuje sa starosta, ktorý tento týždeň na tlačovke Hlasu, za ktorý spolu so Smerom aj kandidoval, kritizoval nečinnosť vlády.
Ako to Veľkom Krtíši štát nezvládol
Kým skupina v tieni stromov pri Malej Čalomiji vyzerá policajtov, stovky ľudí čakajú na registráciu a preverenie políciou vo Veľkom Krtíši vzdialenom 25 kilometrov. Do výrobnej haly bývalej píly tu od konca augusta privážali utečencov zachytených v okolí.
Pôvodne pritom mali na tomto mieste stráviť len niekoľko hodín, nanajvýš deň – kým ich polícia preverí, zaregistruje a prevezie na oddelenia cudzineckej polície, kde im vystaví potvrdenie. Ministerstvo vnútra si na to priestory haly prenajalo od súkromnej firmy PRP.
Hala je na periférii Veľkého Krtíša, kilometer vzdialená od najbližších bytoviek. Vedie k nej cesta obklopená len stromami a kríkmi, kde popoludní stretnete nanajvýš psičkárov na prechádzke so psami.
O problém si však štát koledoval od začiatku. Primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš (kandidoval za strany Smer, Sme rodina a Aliancia) vraví, že síce o možnosti využitia haly neoficiálne s úradmi hovorili, ale neskôr už oficiálnu informáciu o zriaďovaní takého miesta ani nedostal. Dohoda medzi ministerstvom a firmou napokon podľa neho vznikla bez toho, „aby sa radili s mestom“.
„Pred samotným výberom priestoru prebehla prvotná komunikácia medzi Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici a mestom,“ reaguje teraz ministerstvo vnútra. „Avšak z dôvodu náhleho nárastu počtu zadržaných osôb s neoprávneným pobytom na území SR musel byť proces aktivácie záchytného miesta zrýchlený,“ dodáva tlačový odbor rezortu.
Netrvalo však dlho a pribudol aj ďalší problém. Oddelenia cudzineckej polície v kraji prestali stíhať vybavovať dokumenty pre prichádzajúcich cudzincov. Počet ľudí teda vo veľkokrtíšskej hale rýchlo rástol, no odchádzajúcich ľudí ubúdalo len pomaly.
Až sa uplynulý víkend stalo, že ich tu v jednej chvíli bolo viac ako sedemsto. Na vybavenie dokumentov v provizórnom tábore preto ľudia namiesto niekoľkých hodín čakali aj dva či tri dni.
Výrobná hala však nebola pripravená na prespávanie nielen mužov, ale ani žien a detí, ktorých tu bolo tiež niekoľko desiatok. Ženám a deťom narýchlo zohnali ležadlá, muži sa však museli uspokojiť s dekou, spacákom alebo aj s obyčajnou podlahou.
Sprchy v areáli nie sú a pre stovky ľudí tu bolo v utorok pristavených dvadsať prenosných toaliet. K päťsto utečencom, ktorí tu v tom čase boli, podvečer prišiel aj ďalší autobus v sprievode polície.
Nepripravenosť štátu napriek narastajúcemu počtu ľudí prechádzajúcich cez hranice počas celého leta využil pred voľbami predovšetkým šéf Smeru. Pri kritike vlády a polície mu pritom neprekážalo, že polícia nestíhala potvrdenia pre utečencov zo Sýrie vystavovať pre zmenu v zákone, ktorú v roku 2018 presadil Fico so svojím ministrom vnútra Robertom Kaliňákom.
Tam, kde sa v nedeľu ešte dostal šéf Smeru a odkiaľ si nastrihal verejne prezentované videá, sa dnes už verejnosť nedostane. Miesto si teda obzeráme len z diaľky spoza pletiva. Polícia už ďalej nikoho nepúšťa s odôvodnením, že aj takto chcú zabezpečiť v areáli pokoj.
Do haly vidíme prichádzať zdravotnú službu aj donáškové autá, ktoré policajtom aj cudzincom privážajú pizzu alebo pečivo. Pracovníci tiež prišli vyčistiť toalety.
Problémy s nimi nie sú, ale čo ak…
„Bojíme sa, čo bude, ak ich pustia,“ vraví nám obyvateľka Veľkého Krtíša Gréta Lackovská, ktorá býva v bytovkách kilometer vzdialených od areálu so stovkami cudzincov.
Cudzinci pritom už teraz halu opúšťajú v autobusoch, keď ich odvážajú na oddelenia cudzineckej polície, aby im vybavili potrebné papiere. Niektorí po preverení políciou chodia z areálu von na nákup do blízkych obchodov.
„Prekvapilo ma, keď som ich videla s taškami z Kauflandu,“ vraví Lackovská. „Viete, je to iné, nové, sú to iné tváre a máme obavy.“
Sama Lackovská, podobne ako ďalší Veľkokrtíšania, vraví, že problém s cudzincami doteraz nezažila. Z čoho konkrétne má teda strach? „Ťažko povedať. Možno začnú útočiť, budú hladní,“ hovorí nám.
„Prečo by nám mali niečo spraviť a robiť si tak problémy, keď chcú zo Slovenska odísť?“ zapojí sa do debaty tínedžerka v skupine žien, s ktorou sa neskôr zhovárame obďaleč. Od starších žien dostane odpoveď, že vo svojom veku ešte nezažila to, čo oni. Aj že dôvod na ublíženie sa vždy nájde.
Starostovia a obyvatelia južných obcí nám opisujú niekoľko udalostí, ktoré miestnych rozrušili. Napríklad rozložený oheň neďaleko Obecného úradu v Malej Čalomiji, keď sa chceli cudzinci zohriať. Či prechody skupín desiatok ľudí cez obec Koláre nadránom ešte za tmy.
Niektorým ľuďom prekáža aj oblečenie, ktoré si po prebrodení rieky cudzinci zobliekajú a nechávajú ho po ceste. Aj polícia však opakovane tvrdí, že vážnejšie incidenty ani trestné činy nikto nehlási.
„Prišli nám priamo do obce, posadili sme ich pred obecný úrad alebo pred náš dom,“ hovorí aj starostka obce Koláre Renáta Kerestešová. V polovici augusta sa tu utečencov naraz pozbieralo 150 a trvalo celý deň, kým ich zaneprázdnená polícia v malých vozidlách po 15 miest poodvážala.
Kerestešová vraví, že okrem oberania ovocia z konárov trčiacich ponad ploty s nimi problémy nemali. Skôr sa posťažovala, že trvalo dlhšie, kým polícia situáciu vyriešila. Starosta Šimko nám hovorí, že by tiež privítal viac hliadok aj s vojakmi v teréne.
Medzi ľuďmi, a to aj naprieč obcami, sa však šíria aj príbehy, ktoré pôsobia oveľa vážnejšie aj nebezpečnejšie. Po ich bližšom preverovaní sa však viaceré ukazujú minimálne ako skreslené.
Výstrel nebol výstrelom
Na veľkokrtíšskom sídlisku sa napríklad dozvedáme, že v bývalej priemyselnej hale s migrantmi už vraj boli nepokoje. „Že vraj tam bol výstrel, dozvedela som sa na facebooku,“ vraví Lackovská.
Tieto informácie sa dostali aj k obyvateľom ďalších okolitých obcí. Na sociálnych sieťach ich šíril aj poslanecký asistent šéfa Hlasu Petra Pellegriniho a kandidát strany zo 148. miesta z Veľkého Krtíša Martin Čapliar.
„Nedošlo k žiadnej vzbure a žiadnemu fyzickému napadnutiu,“ vysvetľuje policajný viceprezident Damián Imre. Napätejšia situácia vznikla vtedy, keď po časť ľudí do areálu vo Veľkom Krtíši prišiel autobus.
„Keď tam máte veľa ľudí, každý chce byť prvý a vojsť do autobusu. Došlo ku komunikačnému nedorozumeniu, ktoré sa však podarilo urovnať. Bol tam len zvýšený hlas a ľudia zozadu kričali, že chcú ísť do autobusu. Nič iné sa tam neodohralo,“ vraví.
Ani „varovný výstrel“ nebol napokon žiadnym výstrelom, vraví Imre. Keď sa okolo dvoch policajtov vytvorila skupina cudzincov, jeden z policajtov použil kynologický bičík. Ten len imituje zvuk výstrelu zo zbrane, aby si naň pri tréningu psy zvykli.
„Policajt použil bičík, aby si zaistil rešpekt v skupinke migrantov, ktorí sa k nemu natlačili, lebo chceli počuť, čo hovorí. Nič iné sa tam neudialo,“ dodáva Imre.
Nepotvrdila sa úplne ani príhoda verejne prezentovaná starostom Šimkom z Malej Čalomije, podľa ktorej migranti ich obyvateľke preskočili plot a obrali jej jablká a hrušky.
V okolí obce videli skupinku utečencov naposledy v stredu. Poprosíme starostu, aby nám ukázal dvor ženy, ktorej utečenci obrali stromy.
Staršia pani s chorým manželom, o ktorého sa stará, nám rozpovedala celú príhodu trochu inak. Utečenci do dvora nevošli. Vzadu za dvorom má ešte samostatnú malú záhradu oddelenú plotom od domu aj dvora, ktorej bránička bola otvorená. Cudzinci si tam pozbierali hrušky a jablká zo zeme, ale ovocie zo stromov nevzali, vraví. Rodine s deťmi ešte sama pribalila vodu a piškóty, dodáva.
Našli sme aj muža z príhod, ktoré šíria aj dezinformačné weby ako príklad nežiaduceho správania cudzincov – keď sa v obci Koláre jednému z obyvateľov v bazéne okúpali migranti. Potvrdil nám, že sa v bazéne umyli dvaja mladíci. Plot však nepreskakovali, bazén má za dvorom na lúke na spoločných pozemkoch.
Doma vtedy síce nebol, no upozornili ho na to robotníci. Vraví, že mu to neprekáža a že keby bol v ich situácii, spraví to isté.
Na jeho terase si mladíci nechali nabíjačky, ktoré si tam nechali a on im ich neskôr odniesol.
Spomenuté príhody nehovoria o tom, že sa inde nič podobné určite nemohlo stať. Ukazujú skôr, že v situácii, keď majú ľudia obavy, vznikajú aj dezinterpretácie niektorých udalostí.
Vláda prišla s opatreniami
Počty nelegálnych prekročení slovenských hraníc sú v teplom počasí na vrchole. Polícia predpokladá, že s prichádzajúcimi chladnejšími mesiacmi počet utečencov prechádzajúcich Slovenskom klesne.
Zlepšovať sa podľa ministerstva vnútra začína aj situácia v kritizovanej hale vo Veľkom Krtíši, kde ľudia ostávali v zlých podmienkach.
Cudzincov budú prevážať aj na vzdialenejšie oddelenia cudzineckej polície, aby ich stihli za kratší čas vybaviť viacerých. Na pracoviskách aj pri presunoch a v hliadkach bude policajtom pomáhať päťsto vojakov.
Stravu už v hale zabezpečuje Červený kríž.
Čítajte viac: https://domov.sme.sk/c/23213561/migracna-kriza-utecenci-velky-krtis-reportaz.html