https://dennikn.sk/622769/za-ischemicku-chorobu-srdca-sme-zodpovedni-hlavne-my-sami-tak-si-uz-prestanme-skodit/

Mimochodom, ľudia v afrických pralesoch, kde majú nízku zdravotnícku
starostlivosť, nepoznajú ischemickú chorobu. Ochorenie je veľmi
zriedkavé aj v oblastiach, kde ľudia majú veľa pohybu, zdravú diétu
a málo stresu.

https://dennikn.sk/77985/pribehy-20-storocia-adolf-burger-tlacil-peniaze-pre-hitlera-napisal-o-tom-aj-scenar/

Operáciou Bernhard chceli Nemci počas druhej svetovej vojny zničiť
britskú aj americkú ekonomiku. Do tlačiarne nahnali väzňov, ktorí
vedeli vyrobiť falošné britské a americké bankovky. V civile to boli
tlačiari, rytci, retušéri či grafici. Jedným z typografov v diablovej
dielni bol aj Adolf Burger.

V časoch, keď bol vydaný Židovský kódex upravujúci práva slovenských
Židov podľa vzoru norimberských zákonov, pracoval Adolf v tlačiarni.
Napriek svojmu pôvodu ako vynikajúci tlačiar nemusel nosiť židovskú
hviezdu.

Prišli za mnou traja ľudia a povedali mi: ‚Ty si tlačiar, pracuješ sám,
vyhotov nám krstné listy.‘ Totiž ten, kto získal takýto krstný list,
bol zachránený, nešiel do transportu.

Falošné listy mali poskytovať židovským rodinám záruku pred transportmi,
ktoré ich vyvážali smerom do Poľska v ústrety istej smrti. Z Bratislavy
spojka vozila krstné listy do Nitry, kde ich ďalej distribuovali
ohrozeným židovským rodinám.

Vybraných typografov, grafikov, maliarov a bankových úradníkov po
šesťtýždňovej karanténe odviezli osobným vlakom do Oranienburgu, na
konci ktorého stál koncentračný tábor Sachsenhausen. Vtedy ešte Adolf
Burger nevedel o najväčšej falšovateľskej akcii v dejinách.

Plánovali ju už od roku 1939 a spustili ju od augusta 1942.
V poslednej fáze vojny, od jari 1944, pracovala dielňa na plné obrátky.
Zišli sa v nej všetci známi odborníci zo všetkých koncentračných
táborov. Vyrábali sa tu predovšetkým falošné libry, s ktorými nemeckí
agenti robili veľkorysé obchody na celom svete.

Okrem peňazí zhotovovali väzni aj falošné pasy, úradné dokumenty
cudzích štátov, preukazy agentov cudzích tajných služieb, listiny
a podobne. Bloky 18 a 19 koncentračného tábora Sachsenhausen boli
obohnané zvláštnym ostnatým drôtom a strážila ich vo dne,
v noci špeciálna jednotka SS.

Zistil som, že v našej triede prvákov a v niektorých škôlkach mávajú jednu hodinu týždenne s psychologičkou. Preberajú na tejto hodine program „Zippyho kamaráti“. Je to program na rozvoj emočnej inteligencie.

Tu sú dôvody na to prečo takýto program existuje:
V 90.rokoch dvadsiateho storočia sa medzinárodná skupina odborníkov zamýšľala nad znepokojujúcou vysokou a stúpajúcou mierou samovrážd u mladých ľudí, najmä mužov. Odborníci sa zhodli, že je potrebné vytvoriť preventívny program, ktorý mladých ľudí, alebo – ešte lepšie – deti naučí, ako fungovať v spoločnosti bez ujmy na psychike. Títo odborníci potom poverili britskú organizáciu Partnership for Children, aby takýto program vytvorili. …Pustili sa do toho a za pár rokov vznikol program Zippy’s Friends (Zippyho kamaráti).

Ako tento program funguje ako prevencia pred samovraždou? Program učí deti rozpoznať svoje pocity, hovoriť o nich, zvládať ich a vyhľadať pomoc, keď už situáciu samé nezvládajú. Sú to práve muži a chlapci, ktorí majú často väčšie problémy hovoriť o svojich emóciách – tie sa potom môžu v človeku kumulovať a prerásť do životnej krízy….. Aj v štatistikách to vidíme: priemerne trikrát viac (na Slovensku dokonca šesť krát viac) mužov ako žien si siaha na život.

Program Zippyho kamaráti je však samozrejme oveľa širší ako prevencia samovražednosti. Buduje tie najdôležitejšie zručnosti pre život – schopnosť identifikovať a zvládať pocity, komunikovať, tvoriť a udržiavať priateľstvá, riešiť konflikty, zvládať zmenu a stratu, čiže celkovo zvládať záťažové situácie. Buduje emocionálnu inteligenciu a je to vlastne taká „psychická, sociálna a emocionálna imunizácia“ dieťaťa do jeho celého ďalšieho života.

Video:
http://www.ta3.com/clanok/1092251/trochu-inak-v-snd-s-adelou-banasovou-z-8-oktobra.html
22:30 – 38:00
Adela Banášová a Alexandra Bražinová

https://scontent.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/15253399_1813638035560252_329839500167629560_n.jpg?oh=279d9b25bdd1a1baed15e02c132fe263&oe=58B5EC87

https://www.aktuality.sk/clanok/392157/aj-v-romskej-osade-sa-da-zit-dostojne-rozhovor/

Čo má väčší zmysel – postaviť ako obec byty a dať ich do
nájmu, alebo zariadiť to tak, aby si ľudia postavili domčeky za
asistencie odborníkov?

Záleží na cieľovej skupine. Sociálne bývanie je veľmi široký pojem a
týka sa rôznych skupín – osamelých seniorov, Rómov z vidieckych osád,
Rómov, ktorí žijú v mestských getách, detí z detských domovov, zdravotne
postihnutých ľudí.

Každá táto skupina má iné požiadavky. Napríklad, deti z detských
domovov potrebujú do nájmu byty, ktoré cenovo zohľadňujú to, že mladý
človek nemá zázemie. Pre rómsku rodinu, ktorá žije na vidieku, je lepšia
voľba svojpomocná výstavba do osobného vlastníctva.

Children living with animals

https://www.facebook.com/timothy.david.snyder/posts/1206636702716110
https://dennikn.sk/609754/dvadsat-rad-ako-si-uchranit-slobodu2/

Američania nie sú o nič múdrejší než Európania, ktorí videli
demokraciu podľahnúť fašizmu či komunizmu. Našou výhodou je, že sa z ich
skúsenosti môžeme poučiť. Teraz je na to vhodná chvíľa. Tu je dvadsať
ponaučení z dvadsiateho storočia prispôsobených dnešným podmienkam.

1. Nevzdávajte sa vopred. Ľudia autoritárom
odovzdajú väčšiu časť moci dobrovoľne. V takýchto časoch jednotlivci
vopred premýšľajú, čo od nich represívna vláda bude chcieť, a začnú to
robiť bez vyzvania. Už ste to urobili, však? Prestaňte. Preventívna
poslušnosť ukazuje autoritám hranice možného a urýchľuje neslobodu.

2. Bráňte inštitúcie. Inštitúcie sa nedokážu ubrániť samy. Padnú ako domino, ak nebude každá jedna bránená hneď od začiatku.

3. Volajte po profesionálnej etike. Keď lídri štátu
dávajú negatívny príklad, profesionálna oddanosť spravodlivému
zaobchádzaniu je ešte dôležitejšia. Je ťažké zlomiť vládu zákona bez
právnikov a je ťažké viesť monsterprocesy bez sudcov.

4. Pri počúvaní politikov sa sústreďte na isté slová. Dávajte si pozor na prehnané
používanie „terorizmu“ a „extrémizmu“. Spozornite pri poznámkach
o „výnimkách“ a „stave núdze“. Odsudzujte falošné používanie
vlasteneckého slovníka.

5. Zachovajte pokoj, keď sa stane nemysliteľné. Pri
teroristických útokoch pamätajte na to, že všetci autoritári vždy
plánovali alebo čakali na takéto udalosti, aby upevnili svoju moc.
Spomeňte si na požiar Reichstagu. Náhla katastrofa, ktorá si vyžaduje
koniec rovnováhy moci, opozičných strán a podobne, je najstarším trikom
z Hitlerovej učebnice. Nezamilujte sa do nej.

6. Buďte citliví k svojmu jazyku. Vyhýbajte sa
frázam, ktoré používajú všetci. Majte vlastný spôsob vyjadrovania aj
vtedy, keď chcete povedať to, čo všetci ostatní. (Nepoužívajte internet
pred spaním. Nenabíjajte si svoje telefóny v spálni a čítajte.) Čo
čítať? Mohli by to byť Moc bezmocných od Václava Havla, 1984 od Georgea Orwella, Zotročený duch od Czesława Miłosza, Pôvod totalitarizmu od Hannah Arendtovej a Nič nie je pravda a všetko je možné od Petra Pomerantseva.

7. Vyčnievajte. Niekto musí. Pocit, že robíte alebo
hovoríte niečo iné, môže byť čudný. No bez toho neexistuje sloboda.
V okamihu, keď sa stanete príkladom, status quo je porušené a ostatní
vás budú nasledovať.

8. Verte v pravdu. Vzdať sa faktov znamená vzdať sa
slobody. Ak pravda neexistuje, potom nikto nemôže kritizovať vládu,
pretože sa nemá o čo oprieť. Ak neexistuje pravda, všetko je len
divadlo. Tie oslepujúce svetlá platí najväčšia peňaženka.

9. Pátrajte. Vytvárajte si svoj vlastný obraz.
Trávte viac času s dlhými článkami. Podporujte investigatívnu
žurnalistiku predplatením papierových médií. Uvedomte si, že časť
z toho, čo vidíte na svojej obrazovke, vám chce ublížiť. Dajte si do
záložiek stránky, ktoré odhaľujú zahraničnú propagandu.

10. Venujte sa aktívne politike. Moc vám chce
oslabiť telo v kresle a rozptýliť myseľ pomocou obrazovky. Choďte von.
Navštevujte neznáme miesta, stretávajte sa s cudzími ľuďmi. Nájdite si
nových priateľov a demonštrujte s nimi.

11. Udržujte očný kontakt a rozprávajte sa s ľuďmi.
Nie je to len slušné. Je to spôsob, ako zostať v kontakte so svojím
okolím, prelomiť spoločenské bariéry a pochopiť, komu môžete a komu
nemôžete dôverovať.

12. Prijmite zodpovednosť za stav sveta. Všímajte si
svastiky a iné prejavy nenávisti. Neprehliadajte ich a nezvykajte si na
ne. Osobne ich odstráňte a dajte tak príklad ostatným.

13. Nedovoľte vznik štátu jednej strany. Strany,
ktoré kedysi ovládli štáty, zneužili historické okamihy, aby znemožnili
svojim odporcom politický život. Voľte v miestnych a celoštátnych
voľbách, kým môžete.

14. Pravidelne prispievajte na verejnoprospešné
účely. Vyberte si charitu a nastavte si automatické platby. Budete mať
istotu, že ste urobili slobodné rozhodnutie, ktoré podporuje občiansku
spoločnosť a pomáha iným konať dobro.

15. Zabezpečte si súkromie. Zlí vládcovia zneužijú
na vytváranie nátlaku to, čo o vás vedia. Vyčistite svoj počítač od
malvéru. Zvážte alternatívne formy internetu alebo ho jednoducho
používajte menej. Stretávajte sa s ľuďmi osobne. Vyriešte svoje právne
problémy. Autoritatívny štát je vydieračský, hľadá hák, na ktorý vás
môže zavesiť. Snažte sa mať čo najmenej hákov.

16. Učte sa od iných v zahraničí. Udržiavajte
priateľstvá v cudzine alebo si tam vytvorte nové. Naše dnešné ťažkosti
sú súčasťou všeobecného trendu. Žiadna krajina nenájde riešenie sama.
Ubezpečte sa, že vy a vaša rodina máte pasy.

17. Dávajte si pozor na polovojenské jednotky. Keď
ľudia s puškami, ktorí vždy vyhlasovali, že sú proti systému, začnú
nosiť uniformy a pochodovať s fakľami a podobizňami svojho vodcu, koniec
je blízko. Keď sa polovojenské jednotky a regulárna polícia a armáda
zmiešajú, koniec je tu.

18. Ak musíte nosiť zbraň, buďte rozvážni. Ak nosíte
zbraň vo verejnej službe, boh vás ochraňuj. Pamätajte na zlo, ktoré
v minulosti páchali policajti a vojaci. (Ak neviete, čo to znamená,
spojte sa s Múzeom holokaustu a požiadajte o školenie v profesionálnej
etike.)

19. Buďte takí odvážni, ako sa len dá. Ak nikto z nás nebude pripravený zomrieť za slobodu, potom všetci zahynieme v neslobode.

20. Buďte vlastencami. Prichádzajúci prezident USA
ním nie je. Dajte budúcim generáciám dobrý príklad, čo znamená Amerika.
Budú to potrebovať.

gamification programming learning python
https://codecombat.com/
https://codecombat.com/play/

https://www.youtube.com/watch?v=VZjEvwrDXn0

The island of Ta’u in American Samoa, located more than 4,000 miles from
the West Coast of the United States, now hosts a solar power and
battery storage-enabled microgrid that can supply nearly 100 percent of
the island’s power needs from renewable energy. This provides a
cost-saving alternative to diesel, removing the hazards of power
intermittency and making outages a thing of the past. Learn more here: http://blog.solarcity.com/island-in-the-sun/

There are challenges to living on a remote island – from food
scarcity to destructive weather – and the lack of affordable, reliable
power is among the greatest. The island of
Ta’u in American Samoa, located more than 4,000 miles from the West
Coast of the United States, is no stranger to power rationing and
outages.

“I recall a time they weren’t able to get the boat out
here for two months,” said Keith Ahsoon, a local resident whose family
owns one of the food stores on the island. “We rely on that boat for
everything, including importing diesel for the generators for all of our
electricity. Once diesel gets low, we try to save it by using it only
for mornings and afternoons. Water systems here also use pumps, everyone
in the village uses and depends on that. It’s hard to live not knowing
what’s going to happen. I remember growing up using candlelight. And
now, in 2016, we were still experiencing the same problems.”

The
situation is changing. Ta’u now hosts a solar power and battery
storage-enabled microgrid that can supply nearly 100 percent of the
island’s power needs from renewable energy, providing a cost-saving
alternative to diesel, removing the hazards of power intermittency and
making outages a thing of the past.

https://www.investigace.cz/ztraty-a-nalezy-zbrani/
Islamský štát bojoval raketami, ktoré mali byť zničené na Slovensku.
Sériové čísla na raketách naznačujú, že ide o muníciu, ktorú mal zničiť
Vojenský opravárenský podnik v Novákoch. Vyplýva to zo záverov, ktoré
zverejnilo České centrum pre investigatívnu žurnalistiku na svojom webe
Investigace.cz.

https://dennikn.sk/blog/neschopni-rodicia-nesvojpravne-ucitelky/

Zaujímavé info o tom rodičovskom príspevku ktorý platíme do školy, škôlky. U nás v škôlke to mali pod palcom šikovné mamičky a brali to seriózne. V škole to berieme ako nemenný poplatok…

inspiracie na programovanie, skripta, aj pre zakladne skoly

http://spotrebitele.dtest.cz/clanek-5425/proc-jsou-rajcata-ze-supermarketu-bez-chuti
Ide o spôsob skladovania.

http://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/410604-dokazu-ludia-zahodit-kluce-od-auta/
zdielanie aut, car sharing, zony bez aut

Josef potrebuje spraviť veľký nákup. Ale na bicykli ho neodvezie. Auto nemá, no práve teraz by sa mu zišlo. Vyberie smartfón, otvorí si aplikáciu a prezerá si mapu. Bart je obsadený. Homer je zaparkovaný veľmi ďaleko. Marge tiež. Ale Itchy je na skok od jeho bytu. Prejde sa po ulici, pristúpi k malému červenému autu, k čelnému sklu priloží malú kartičku. Cvak, cvak! Naštartuje. Nakupuje. Auto potom odparkuje na dostupnom mieste a odchádza s taškami domov. Kým vybalí nákup, online systém mu automaticky stiahne z účtu poplatok. Škodu Citigo využíval jednu hodinu, najazdil dva kilometre, takže zaplatí v prepočte z českých korún jedno euro a jeden cent.

To nie je výmysel, ale systém Autonapůl, ktorý funguje v Česku už 13 rokov a ako prvý u susedov zaviedol car sharing. „Pôvodne to bolo občianske združenie niekoľkých rodín, ktoré bývali kúsok za Brnom a rozhodli sa zdieľať autá,” naznačuje riaditeľ Michal Šimoník. Rástli veľmi pomaly, no v posledných rokoch raketovo, až ich to samých prekvapilo. Kým ešte v roku 2011 ich bolo 70, v roku 2014 mali už 130 a ani nie o dva roky mali už 600 užívateľov. Pôsobia v Brne, Prahe a ďalších šiestich mestách. Poškuľujú po Slovensku. Zdieľajú 51 áut, malé, veľké i deväťmiestny van. Nuž a všetkým dali mená z kultového seriálu o rodine Simpsonovcov.

Nepodávajú si z ruky do ruky kľúče. Každý má čipovú kartičku, s ktorou odomkne hocaké auto. V nich je automatický systém, ktorý má GPS, sleduje tachometer. Nedohadujú sa, kto koľko natankuje, používajú špeciálnu tankovaciu kartu.

…

U klasického majiteľa auta prebieha podľa Šimoníka automatický proces. „Doma v predsieni visia kľúče. Keď potrebuje hocikam vyraziť, berie kľúč a sadá do auta. Užívateľ zdieľaného auta sa ešte predtým, ako vyrazí, zamyslí. Na bicykli sa tam dostane za pol hodiny. S pomocou MHD ešte skôr, ale niečo zaplatí. Neustále si vyberá dopravný prostriedok, zvažuje možnosti.”

Čiže, plánovanie. Oproti ktorému stojí dnes tak dostupná spontánnosť a ľahkovážnosť. Veľa ľudí sa tohto výdobytku nebude chcieť vzdať. Šimoník súhlasí. No podľa neho sa situácia medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 25 rokov výrazne mení. „Auto u nich stráca statusovú rolu. Prieskumy potvrdzujú, že stále odkladajú čas, kedy si spravia vodičský preukaz. Už to dávno nie je v 18 ani v 23 alebo v 25 rokoch. Rovnako odkladajú čas, kedy si kúpia prvé auto. Ak si ho vôbec kúpia.”

…

Lenže napríklad v takom Nemecku zašli samosprávy oveľa ďalej a už dávno postavili nové mestské štvrte, ktoré sú neautomobilové. Ako napríklad štvrť Vauban vo Freiburgu, ktorú začali stavať už v roku 1998. Plánovači čelili veľkému skepticizmu, no predsa všetku parkovaciu infraštruktúru vyviedli na okraj. Do jadra smie auto vojsť trebárs iba pri sťahovaní. Čo znamená, že namiesto asfaltu sa tam vyníma zeleň, štvrť ponúka veľmi kvalitné verejné priestory, množstvo ihrísk. Čo je však najzaujímavejšie, podľa štúdie z roku 2003 sa až 57 percent obyvateľov po prisťahovaní do tejto štvrte rozhodlo zbaviť sa súkromného auta.

https://hbr.org/2016/11/what-so-many-people-dont-get-about-the-u-s-working-class

Michèle Lamont, in The Dignity of Working Men, also found resentment of professionals — but not of the rich. “[I] can’t knock anyone for succeeding,” a laborer told her. “There’s a lot of people out there who are wealthy and I’m sure they worked darned hard for every cent they have,” chimed in a receiving clerk. Why the difference? For one thing, most blue-collar workers have little direct contact with the rich outside of Lifestyles of the Rich and Famous. But professionals order them around every day. The dream is not to become upper-middle-class, with its different food, family, and friendship patterns; the dream is to live in your own class milieu, where you feel comfortable — just with more money. “The main thing is to be independent and give your own orders and not have to take them from anybody else,” a machine operator told Lamont. Owning one’s own business — that’s the goal. That’s another part of Trump’s appeal.

https://kyberia.sk/id/8248191
Mali sme dnes 2 hodinové stretnutie so zástupkyňou Facebooku pre CEE.
Témou bolo riešenie hatespeech na Facebook-u. Nebudem sa tváriť, že ma
niektoré veci nerozčúlili. Anw, v bodoch:

1.)
Facebook sa rozhodol spolupracovať s aktivitstami a neziskovkami na
riešeni hatespeech. To riešenie majú byť counterspeech kampane vedené
neziskovkami za podpory Facebooku – konkrétne podpory v zmysle zdieľania
know how a mentoringu.

Mne osobne to vyznieva ako prehodenie zodpovednosti na neziskovky. Akože
Facebook vytvorí platformu, spravuje ju a má nad ňou absolútnu moc, ale
hatespeech budú riešiť neziskovky, lebo FB nechce intervenovať do
niečoho, čo vlastní. Úžasné.

2.)
Facebook & Community standards. Možno ste tu niektorí zachytili, že
Nemecko a následne aj EÚ tlačia na Facebook aby pre prehodnocovaní
reportov (od userov o nevhodnom obsahu) proaktívne zohľadňovali zákony
krajiny, v ktorej pôsobia a ktorej sa report týka. FB toto odmieta. Nad
zákony postavili svoje Community standards, ktoré majú dať jednotný
rámec pravidiel pre FB userov kdekoľvek na svete. Jediná situácia, kedy
ustúpia, je pokiaľ dostanú rozhodnutie súdu o tom, že dačo z ich obsahu
porušuje zákon.
Takže toto nie je veľmi viable cesta, lebo to by sme sa tu mohli súdiť donekonečna.

Z toho dôvodu tiež neplánujú zriadovať lokálne skupiny riešiace tieto
reporty. Keďže majú univerzálne pravidlá, môže ich podľa nich posudzovať
univerzálne ktokoľvek. Právne ani kultúrne kontexty do not matter.

3.)
Tak sme sa ich pýtali, či by teda nechceli napĺňať aspoň tie svoje
Community standards (CS), keď teda už zákony nie. Vraj chceli. Nuž sme
na nich vytiahli príklady, kedy boli fakt tvrdý otvorený rasizmus či
vyhrážky zabitím označené z ich strany za neporušujúce CS. Riešenie? „Ak
sa také dačo stane v budúcnosti, pošlite mi to, budeme to riešiť.“

Údajne totiž začali riešiť chybovosť reviews a snažia sa odchytávať
slepé miesta, kde im porušenia ich CS unikajú. Kiežby to teda malo aj
rozmer systematického riešenia. Ak by to totiž ostalo len v rovine, že
pár organizácii sa kamkuje s Facebookom, vďaka čomu ich reporty budú
brané vážnejšie, tak to nie je zrovna riešením problému, len pokusom o
zalepenie našich úst.

Avšak, pár praktických info:

Pri reportovaní nezaváži koľkokrát bol daný post reportnutý. Reporty sa
posudzujú zväčša individuálne. Aj jeden samotný report môže znamenať
vymazanie postu. Istá miera automatizácie tam však funguje (preto to
„zväčša“). Napr:
a) nahota – takéto reporty do istej miery posudzujú automaty
b) hromadné reporty jednej a tej istej veci – ak je nejaký post
reportnutý 4+ krát, udelia mu status preverený a každý ďalší report
dostáva okamžite automatické zamietavé stanovisko.

Z dôvodu oného odhaľovania chybovosti oceňujú posielanie spätnej väzby
na ich rozhodnutia ohľadom jednotlivých reportov. Ak teda reportnete
hatespeech a príde vám zamietavé stanovisko, možno bude mať zmysel
použiť ich feedback kolónku a vpísať stručný argument, prečo je ich
review podľa vás mimo. Vraj to čítajú a zaoberajú sa nimi.

Mám z toho celého zmiešané pocity. Akože ok, nejaká snaha riešiť to tam
je. IMHO je však by ich spoločenská zodpovednosť mala byť o mnho vyššia
než len „spravíme vám školenia na efektívnejšie counterspeech kampane.“ A
ešte nám to predá s nadšením TedX speakra. To by možno zabralo ak by
som mala 15, ale nie teraz.