Takéto stretnutie neplánujete. Ak by ste vedeli, komu predávate pohovku, tak zrejme na ponuku nereagujete. Ja teda určite nie. Človek by povedal, že už len z princípu. Ja som bol ale ešte v trochu zložitejšej situácii. Nedávno pred týmto stretnutím som totiž podával trestné oznámenie na jedného z členov kotlebových vlakových hliadok. Reakciou na tento čin bolo kopec výhražných správ. Preto som sa vyhýbal stretnutiam s ľuďmi z okolia tejto strany.

Boh, alebo náhoda má ale zmysel pre humor. Predávali sme starú pohovku a na inzerát sa ozval istý Jozef Király. Nevedel som o koho sa jedná a nevedel našťastie ani on, kto som ja. Prvé prekvapenie bolo, keď zastal pred mojim bydliskom čierny Mercedes, ktorý bol prerobený na pohrebné vozidlo. Keď som prišiel bližšie, zistil som, že tento starý Mercedes je vyzdobený obrovským počtom nálepiek ĽSNS. Nepríjemný pocit ma však opustil po prvých slovách pána, ktorý vystúpil z auta. Príjemný a ochotný človek si priniesol so sebou aj pomocníka (človeka, ktorého pred rokom zavraždil) a nechcel ani pomôcť s naložením. Rozlúčili sme sa a išli sme si po svojom. Povedal som si, že po dlhom čase príjemná skúsenosť s niekým, od koho by som to skutočne nečakal.

Aj keď všetko prebehlo korektne, zistil som, že tento pán rád vypisuje na Facebook tvrdé komentáre a na ranu som sa dostal aj ja. Komentoval jednu z fotiek, kde sa nachádzame spolu s priateľmi na mítingu ĽSNS, kde sme šli vyjadriť nesúhlas s touto stranou. Napísal tam o mne, že „mudrujem o cigánoch a žijem v oplotenej pevnosti, kde nemám šajnu o živote s nimi“. Samozrejme je to hlúposť, keďže som s rómskou komunitou fungoval celú strednú školu a je len náhoda, že žijem na mieste, ktoré je oplotené. Na druhom mítingu, ktorý sa odohrával v Kežmarku, sme sa stretli opäť. Spýtal som sa ho, prečo šíri o mne takéto hlúposti. Neodpovedal, no opäť s milým tónom poďakoval za pohovku, pochvaľoval si, slúžila dobre.

Prešiel nejaký čas a ja som sa dozvedel, že nejaký funkcionár z ĽSNS vraždil. Zistil som, že to bol ten istý človek, s ktorým som sa viackrát stretol, že zabil svojho priateľa a, že som ho mal za jedného z umiernených členov tejto strany. Mýlil som sa. Je to divná spomienka. Spomienka na pohrebné auto, na nálepky ĽSNS, na Jozefa Királyho a jeho priateľa, ktorý už nie je medzi nami.