https://dennikn.sk/blog/emotivne-fotky-preplnenej-lode-su-podvrh-vznikli-pred-24-rokmi/
https://dennikn.sk/blog/blog-miroslavy-kernovej-fotka-dna-s-utecencom-nie-je-dnesna-ma-9-rokov/
#refugee #migrant #fake
#refugee #utecenci #fake
#zaujimave #miesto #slovensko
iba zdielam novinku ktoru som zachytil na facebooku v
skupine OpenData, tyka sa to toho ze do dizajnu open datasetov pribuda
kataster.
Miro
The 2015 Global Open Data Index is around the corner – these are the new datasets we are adding to it!
backlink: https://www.facebook.com/groups/180824635305518/permalink/876003435787631/
Nič sa nedeje, len teda globálny open data index, čo je hodnotenie
otvorenosti klúčových dát štátov, sa rozšíril o ďalších päť datasetov.
Prečo sa riešia nejaké klúčové datasety? Lebo keď rozhodovanie o tom,
čo sa bude publikovať necháte na úrady, tak zverejnia dáta o jablkách a
hruškách. Fakt, bez srandy. Aha. http://data.gov.sk/dataset/vykaz-jablka-hrusky
Čo sú klúčové datasety? Dáta zo štatistického úradu (HDP,
nezamestnanosť, populácia), rozpočet štátu, výsledky volieb,
legislatíva, mapa štátu a regiónov, údaje o nebezpečných emisiách,
obchodný register, trafikony dopravy, register adries a hraníc krajov,
okresov a štátu.
Čo je tam to nové?
1) O obstarávaniach štátu – aké tendre sa robia, kto ich a za koľko vyhral.
2) Kvalita vody – minimálne v týždennej aktualizácii poskytovať informácie o znečistení zdrojov vody.
3) Predpoveď počasia – minimálne v rozsahu predpoveď (teploty, vetra a
zrážok) na 5 dní a historické teplotné dáta za predchádzajúci rok.
4) Zdravie – minimálne v rozsahu geolokácia nemocníc a zdravotníckych zariadení, dáta o infekčných ochoreniach v krajine.
5) Vlastníctvo pozemkov (kataster) – minimálne v rozsahu: hranice pozemkov, vlastníci (!), veľkosť pozemku.
Toto je skvelá príležitosť v globálnom rebríčku poriadne hore poskočiť,
lebo väčšinu z toho už dnes máme a okolité krajiny nie. Stačí to už len
poskytnúť ako otvorené dáta.
tags:vino,wine,psychology
http://www.sme.sk/c/7970166/17-jedinecnych-jedal-ktore-dalo-slovensko-svetu.html
tags:jedlo,slovensko,food
<b>Chrípka u väčšiny ľudí rizikom nie je, ale ako môže niekto cez telefón posúdiť trebárs opuch členka a rozhodnúť, že lekár to nemusí vidieť?</b>
V takých prípadoch je bežné, že do ambulancie e-mailom pošlete fotky členka a lekár vám dá vedieť, ako si pomôcť, alebo odkáže, že treba prísť. Čo je zlé na tom, že v telefóne opíšete príznaky, lekár vám poradí konkrétnu masť a povie, že ak opuch do istého času neprejde, máte prísť osobne?
Keď trebárs niekto v Holandsku kašle, ani mu nenapadne utekať k lekárovi skôr ako po týždni. Ľahne si a za pár dní sa v pohode vylieči. Naozaj som nikdy nepočula o tom, že by sa niekomu stala tragédia v dôsledku toho, že všeobecný lekár nesprávne vyhodnotil situáciu. Žiadne hazardovanie so zdravím sa tu nedeje.
**Tento systém by si však veľa priaznivcov na Slovensku zrejme nenašiel.**
Tiež si myslím, že ľudia by ho už neprijali, lebo sú zvyknutí, že k lekárovi môžu ísť okamžite so všetkým vrátane drobností, ktoré by mohli vyriešiť sami alebo cez telefón. Problém je, že to potom stojí veľké peniaze, ktoré chýbajú na potrebné veci.
Povedzme, že máte ekzém a potrebujete krém s kortikoidmi, ktorý dlhodobo užívate a práve ste ho minuli. V Holandsku iba zavoláte asistentke, prípadne správu nahráte na odkazovač, a lekár už automaticky pošle informáciu do vašej lekárne, aby vám ho vydali, prípadne využijete bezplatnú službu na doručenie krému domov. Máte pre takú drobnosť stráviť pol dňa v čakárni a obmedzovať lekára, ktorý sa venuje vážnejším stavom?
Je módou predpisovať tam antibiotiká?
Naopak, lekár sa vám doslova ospravedlňuje, ak ich musí predpísať. Antibiotiká sa tu dávajú, len ak už naozaj nie je iná možnosť, lebo sa vie, že vážne narúšajú rovnováhu v organizme. Na Slovensku sa však bežne dávajú aj deťom, neraz v situáciách, keď je to zbytočné.
V Holandsku mám okolo seba aj 40-ročných kolegov, ktorí v živote žiadne antibiotiká nebrali. Keď som to zistila, bola som v šoku. Ako strašne sa teda musí na Slovensku plytvať liekmi, len preto, lebo pacient bez nich má pocit, že ho riadne neliečia?
Keďže ste odišli hneď po škole, necítite dlh voči krajine, ktorá vám poskytla vzdelanie?
Naopak, ten záväzok si veľmi dobre uvedomujem. S manželom sme však prišli na to, že ak chceme pomáhať Slovákom, zo Slovenska sa to nedá, lebo miesto skutočného výskumu by sme sedeli v ambulancii, vypisovali nezmysly a zháňali peniaze, aby sme vôbec mohli fungovať. Čas, ktorý by sme venovali papierovaniu, v Holandsku využijeme oveľa lepšie.
Benefity z toho má nielen Holandsko, ale aj Slovensko, keďže kolegom a cez nich aj pacientom poskytujeme maximálne množstvo odborných informácií. Okrem toho, na Slovensku je dosť kvalitných lekárov, pacienti naším odchodom neutrpeli. Ak na niečo zdravotníctvo dopláca, tak na krádeže a šialené toky peňazí v ňom.
Napríklad?
Stačí čítať blogy Ľudmily Kolesárovej z Dobrého anjela či mnohých iných. Zistíte, že ešte aj onkologický pacient musí na magnetickú rezonanciu neraz čakať mesiac. To je čas, pri ktorom sa mu môže znížiť šanca na prežitie až o 90 percent. V Holandsku sa pritom toto vyšetrenie používa aj preventívne, trebárs pri drobných vrodených chybách srdca, aby sa odhalili prípadné skryté ochorenia.
Priznám sa, že niekedy až zúrim, keď vidím, ako by všetko mohlo fungovať aj doma. Večer si však cez internet prečítam správy o Slovensku a jeho kauzách, a som v šoku, ako ľudia pri moci pokojne a bez hanby škodia bežným ľuďom.
Holandské zdravotníctvo nemá kauzy?
So žiadnym rozkrádaním som sa nestretla. Keby sa v Holandsku prišlo na to, že niekto si ulieva verejné peniaze, prípadne sa akokoľvek snaží niekomu uškodiť, okamžite končí a má vážne problémy.
Veď tu padali ľudia už len za to, že lekár chytil študentku za plece, alebo mal rasistický komentár. Ľudia v Holandsku sú jednoducho inak nastavení, preto je také šokujúce z diaľky sledovať, koľko Slováci dokážu papalášom prehltnúť. Kedy im vlastne dôjde trpezlivosť s tým, ako sa k nim tí hore správajú a ako ich okrádajú?
…
tags:lekar,zdravotnictvo,zahranicie
Holandsko: https://dennikn.sk/204271/lekarka-v-holandsku-odisla-som-aby-ma-slovensky-system-nenakazil
tags:lekar,zdravotnictvo,zahranicie
Rómske ženy majú strach z kontrolovania, prenasledovania a ekonomického obmedzovania viac, ako z iných foriem násilia.
„Často vidím, ako ženy nakupujú v obchode a muži rozhodujú, či to môžu
kúpiť, alebo nie. Pri pokladni muž zaplatí a peniaze necháva u seba.
Žena nemá žiadne financie,“ povedala pre Sme Zuzana Gáborová z Jánoviec.
Podľa nej si niektoré z nich ani neuvedomujú, ako nimi muži manipulujú a rozhodujú o všetkom, bez akejkoľvek vzájomnej dohody.
Nový pohľad na problematiku násilia páchaného na ženách v rómskom etniku
priniesli hĺbkové rozhovory s nimi počas výskumu v rokoch 2014 a 2015.
Čítajte viac: http://romovia.sme.sk/c/7957098/zeny-nechcu-odchadzat-od-muzov-ale-tuzia-dostojne-zit.html
06. 08. 2015 09:41
Leto a bicykel – to je dobrá kombinácia. Rádio Slovensko vám predstavuje najkrajšie cyklotrasy Slovenska.
Nasadnite a jazdite s nami. Počas letných prázdnin spoločne absolvujeme
10 cyklotrás a ak budete pozorne počúvať, možno práve vy vyhráte jeden z 10 skvelých bicyklov a jednu z kníh o najkrajších cyklotrasách Slovenska. Pri ich výbere nám pomáhal geograf a vydavateľ cykloturistických kníh o najkrajších cyklotrasách Slovenska Daniel Kollár.
Pridajte sa k nám a nasadnite v lete na bicykel. Každý piatok od
1. júla do 4. septembra je tu leto v znamení bicyklov v Rádiu Slovensko.
Už zajtra 7. augusta opäť vyhlásime otázku a svoje odpovede môžete posielať mailom na adresu: cyklotrasa@rtvs.sk alebo SMS-kou v tvare cyklotrasa medzera správna odpoveď a kontaktné údaje na číslo 7773.
Vinice a vínne pivnice – vydajte sa zajtra spolu s redaktorkou
Soňou Weissovou na cyklotrasu a objavte romantické zákutia vinohradníckej
oblasti Tokaj. Trasa sa začína v obci Čerhov, pokračuje cez vinohrady do
obce Veľká Tŕňa, kde navštívime vzácne pivnice zo 16. storočia, a spoznáme
aj obce Malá Tŕňa, Bara, Viničky a Borša.
Mokrí ako myš aj lepkaví od potu… Soňa Weissová poradí v cyklistickej poradni, ako sa počas horúcich dní správne obliecť na bicykel.
Vysoké
skalné steny, tiesňavy, krásne scenérie z dolín, ale i planín – aj na
bicykli môžete spoznávať Slovenský kras, rozlohou ide o najväčšiu krasovú oblasť v
strednej Európe. Na približne
42-kilometrovú trasu, ktorá sa končí v historickom Krásnohorskom Podhradí, vás pozýva redaktorka Mária Galliková.
Viete, ako si správne vyčistiť bicykel? Soňa Weissová vám v našej štvrtej časti cyklistickej poradne prezradí ten správny návod.
Veľká Fatra – Krížna, to je naša štvrtá cyklotrasa. Slovensko ako na dlani a náročné stúpanie na našu
cyklistickú K2. Prežite s nami neľahkú, ale nádhernú cyklotúru na tretí
najvyšší vrchol Veľkej Fatry – na Krížnu. Časť trasy je historická,
vozila sa po nej meď do Krakova a k Baltskému moru. Trasa vedie okolo najdlhšieho železničného tunela na
Slovensku, po stredovekom moste, ale aj po zakvitnutých lúkach. Povieme vám o
jaskyni, kde praľudia uctievali medvede, a aj legendu o kráľovi, ktorý v týchto
miestach oddychoval spolu s pastiermi dobytka…
Vedeli ste, že reťaz treba pravidelne vymieňať a nemali by sme ju olejovať zvonka? V štvrtej časti cyklistickej poradne vám Soňa Weissová prezradí niekoľko zásad starostlivosti o reťaz.
Naša tretia cyklotrasa viedla krajinou ospievanou aj Sládkovičom „Mať starú,
vysokých stínov“ – Poľanou. Na bicykli po asfaltke aj po lesnom teréne prešla Janka Grajciarová
približne 60 kilometrov a dostala nás až do výšky vyše 2000 metrov. Vypočujte si, čo videla a prežila.
V tretej časti našej cyklistickej poradne vám Soňa Weissová poradí, ako zdolať na bicykli kopec.
Našou druhou trasou v rámci našej letnej cyklotúry bol okruh Malými Karpatmi. Trasa Červený
Kameň – Zochova Chata – Hubalová –
Vývrat – Rohožník – Sološnica – Sklený vrch – Sklená Huta – Rybáreň –
Doľany – Častá – Červený Kameň. Celková dĺžka okruhu je približne 50 km. Na túto cestu vás zobrala redaktorka Soňa Weissová:
Okruh Malými Karpatmi – 1. časť
Okruh Malými Karpatmi – 2. časť
Okruh Malými Karpatmi – 3. časť
Druhá časť našej cyklistickej poradne prináša podrobnosti o preprave bicyklov autom.
Vypočujte si aj našu prvú cyklotrasu Nivou Moravy. Redaktorka Mária Galliková absolvovala približne 70-kilometrový slovensko-rakúsky cyklistický okruh popri rieke Morave.
Cyklotrasa
Nivou Moravy – 1. časť
Cyklotrasa
Nivou Moravy – 2. časť
Cyklotrasa Nivou Moravy – 3. časť
Viete, ako sa o bicykel starať počas sezóny, či ako ho pripraviť na cyklotúru? Vypočujte si prvú časť našej cyklistickej poradne.
Slovensko si postupne zvyká na to, že bohatstvo sa netvorí dole, ale prichádza zhora. Od konkrétnej strany. Konkrétnym obciam, firmám, voličom. Aby bolo jasné, kto má byť komu vďačný a konkrétne za čo.
http://blog.etrend.sk/eugen-jurzyca/styri-veci-ktore-nevidno-pre-vladne-balicky.html
Migranti nie sú len ľudia z člnov
Slovensko má problém s využitím ľudského kapitálu migrantov. V tržnici na Miletičke lacné topánky predával aj jadrový fyzik.
Slovenská spoločnosť má nového strašiaka. Byrokrati z Európskej komisie nám každý rok pošlú jednu dedinu migrantov. Z dediny bude časom mesto, a za jednu – dve generácie sa slovenčina stane menšinovým jazykom.
Kým rozvinieme na malom Slovensku strašidelné teórie, pozrime si najprv obraz migrácie na veľkom plátne. Je migrantov viac ako kedysi? Medzi rokmi 1960 a 2010 stúpol počet migrantov vo svete z 90 na 215 miliónov. V tom istom čase sa však počet obyvateľov Zeme zvýšil z troch na sedem miliárd. Podiel migrantov na svetovej populácii zostáva dlhodobo viac-menej rovnaký na úrovni troch percent.
Čo nám berie prácu
Čo sa zmenilo, je informovanosť a rast popularity bulváru. Čím viac sa o nejakej veci hovorí, tým viac sa rysuje v ľudskej mysli. Čím viac sa v médiách objavujú správy o utečencoch a/alebo migrantoch zneužívajúcich sociálny systém, tým viac ľudí vidí imigráciu ako strašiaka.
Migranti sú výborným fackovacím panákom najmä pred voľbami. Vraj berú prácu domácim ľuďom a tlačia priemernú mzdu smerom nadol. Ani jedna z desiatok ekonomických štúdií však nenašla dôkaz pre takéto tvrdenia. Pracovné miesta vymazávajú predovšetkým nové technológie. Čo sa týka miezd, migranti ich môžu tlačiť nadol len v niektorých vybraných odvetviach s tradične nízkymi platmi, ako sú stavebníctvo, cestovný ruch a poľnohospodárstvo.
Spomeňme si na rok 2004, keď sa otváral pracovný trh západnej Európy pre občanov nových členských krajín. Britská tlač bola vtedy plná desivých scenárov o východných hordách, ktoré nemajú inej túžby, ako dojiť štedrý sociálny systém Veľkej Británie. Dnes Poliaci a Slováci robia v Anglicku práce, ktoré domáce obyvateľstvo nechce alebo nevie robiť. Aj tak sú však mnohí Angličania presvedčení, že ich chce východná Európa vyjesť. Slováci a Poliaci zas vedia, že ak si nedajú pozor, tak ich počas jednej generácie prevalcujú islamskí teroristi.
Skutočnosť
Aký je však skutočný podiel migrantov na domácej populácii vyspelých štátov? V USA je domáce obyvateľstvo presvedčené, že imigranti tvoria 32 percent populácie. Skutočné číslo je 13 percent. Podobný rozdiel nájdeme aj pre Veľkú Britániu (24/13), Francúzsko (28/10) a Španielsko (24/12). Ide pritom o krajiny s najvyššou intenzitou imigrácie. Severná Amerika či západná Európa však už zďaleka nie sú jedinými magnetmi pre globálnych migrantov. Novými regionálnymi destináciami sa stali Malajzia, Turecko, Južná Afrika a štáty v Perzskom zálive. Prichádzajú do nich predovšetkým migranti zo susedných krajín, ktorí tam hľadajú nielen ekonomickú prosperitu, ale aj podobnú kultúru a náboženstvo.
Zábery z člnov pri talianskom pobreží vzbudzujú dojem, že migranti sú predovšetkým negramotní otrhanci. Takých je najviac najmä medzi utečencami za Somálska a Eritrey. Štatistické údaje Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) poskytujú úplne iný obraz. Až 30 percent migrantov má vysokú školu a 36 percent strednú. Len 34 percent z nich má základné vzdelanie.
Rozdelenie podľa vzdelania je úplne iné ako u domácej populácie v krajinách OECD, kde má vysokú školu len 23 percent a strednú 41 percent. Ľudia s vysokou školou emigrujú hlavne kvôli lepšie platenej práci, kým ľudia so základným vzdelaním migrujú najmä zo zúfalstva.
Jednotlivé krajiny majú rôznu schopnosť využiť ľudský kapitál migrantov. Autor tohto článku mal v rokoch 1997 – 2012 niekoľko zamestnaní na britských univerzitách. Nebolo možné prehliadnuť, ako sa zvyšuje počet vysokokvalifikovaných cudzincov nielen na samotných univerzitách, ale aj v britskom zdravotníckom systéme či firemnom sektore. Autor robil v roku 2004 aj štúdiu o Vietnamcoch na Slovensku. Medzi predavačmi lacných odevov na Miletičke našiel jadrového fyzika a absolventov technických univerzít. Nebola to ich chyba, že naša ekonomika nedokázala využiť ich ľudský kapitál.
Pre modernú krajinu sú však potrební aj migranti so strednou a nízkou kvalifikáciou. Mnoho príslušníkov rakúskej strednej vrstvy môže chodiť do práce len preto, lebo o ich deti alebo rodičov sa starajú slovenské a chorvátske opatrovateľky. Našu krajinu čaká niečo podobné. Aj my sa už o niekoľko rokov budeme obzerať po niekom, kto bude opatrovať našich rodičov. I keď si to mnoho našich ľudí nedokáže dnes ešte predstaviť.
Namiesto strašenia migráciou by slovenskí politici mali radšej rozmýšľať, ako skvalitniť migračnú politiku. Netreba vymýšľať teplú vodu, ale poučiť sa z opatrení, ktoré krajiny ako Kanada, Austrália či Singapur aplikujú už roky. Mimochodom, zoznam najúspešnejších krajín sveta v ekonomickom a sociálnom rozvoji sa úzko prelína s cieľovými krajinami imigrácie
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že ste predplatiteľom Denníka N.
Vážime si to.
Rihanna – Stay
https://youtu.be/EPo6DMraYXU
Friends theme
https://youtu.be/x86IXMLl5KU
Prodigy – Firestarter
https://youtu.be/CDXNfe2W8c8
The Beach Boys – I get around
https://youtu.be/w-0CS-T1HUQ
Chris Brown Ft Busta Rhymes-Look At Me Now(Polka Version)
https://youtu.be/KlA3p_3oojU
Dr.Dre-The Next Episode-(Bluegrass/Actual Melody Version)
https://www.youtube.com/watch?v=hK3F8p-72-o
Backstreet Boys – I Want it That Way (Worst Performance Ever) SHRED
https://youtu.be/cgoq-e75XU4
The Animals-House Of The Rising Sun(Death Metal Version)
https://www.youtube.com/watch?v=uQYeDBn_VXU
Rage Against The Machine-Killing In The Name(Less Angry Version)
https://www.youtube.com/watch?v=mOE9fE72QLg
The Apples – Killing (Killing in the name of – swing version)
https://www.youtube.com/watch?v=jL3X20QP4Ts
The Vamps – Let Her Go (shred)
https://www.youtube.com/watch?v=yjep2LxTTYA
One Direction – Story Of My Life (shred) by SamRick
https://www.youtube.com/watch?v=jD6rKhzV_m0
Zateplovanie.pdf (6.4MB)
src: http://i.imgur.com/3ReF7sv.jpg and https://kyberia.sk/id/7970281/
1) Elektronické diaľničné známky: Je to jednoduché. Šofér príde na
benzínku, zadá obsluhe údaje o aute, zaplatí, údaje sa zadajú do systému
a dostane bloček. A vyjde nás to 31 miliónov, zatiaľ čo v Rakúsku za
podobnú vec zaplatia 12 miliónov. Asi máme peňazí na rozdávanie…
2) Na rokovanie vlády sa predkladá zmluva za takmer 52 miliónov € na
licencie Microsoft. Ide o predĺženie roky existujúcej zmluvy na ďalšie
tri. Prieskum aktivistov ukázal, že na veľkej časti počítačov sa vôbec
nevyužíva to, za čo štát platí.
—–
1 -Prečo sme drahší ako Rakúšania?
Rakúsky odhad neráta s tým, že by ich systém mal prevádzkovať súkromník, ale že to Asfinag zvládne sám.
„Investícia vo výške 12 miliónov eur bude pokrývať všetky náklady od
vývoja až po zavedenie nového systému,“ opisuje hovorca Asfinagu
(rakúskej obdoby našej Národnej diaľničnej spoločnosti) Alex Holzedl.
Faktom je, že náš a rakúsky systém sa budú v niečom líšiť. V Rakúsku si
elektronické nálepky nebudete môcť kúpiť aj na čerpačkách, ako sa to
plánuje u nás. To znamená, že na rozdiel od Rakúšanov u nás budeme
musieť priniesť nové technológie na čerpačky, a to nie je zadarmo.
Prečo Rakúšania nezavedú predaj e-nálepiek aj na pumpy, ako to plánujeme
my? „Vytvoriť možnosť zakúpiť si takzvanú video-nálepku na čerpacej
stanici by bolo vzhľadom na naše ciele neefektívne. Myslíme si, že
klientom poskytneme kompletný servis, ak na jednej strane ponúkneme
overenú kúpu tradičných nálepiek, ale zároveň aj moderný elektronický
systém ako dôsledok života, ktorého samozrejmou súčasťou sa stali
vysokorýchlostný internet, smartfóny a on-line nákupy,“ hovorí Holzedl.
https://dennikn.sk/198749/aj-rakusania-chcu-elektronicke-dialnicne-nalepky-akurat-takmer-trikrat-lacnejsie/
2 – Predstava, že v prípade je nepodpísania štátna správa nebude môcť
používať programy firmy Microsoft, je mylná. Licencie na najnovšie
verzie tých programov štát má už dávno zakúpené (a s nimi aj ich tzv.
podporu – napr. bezpečnostné aktualizácie).
O čo v zmluve teda ide? Jednoducho:
Štát roky platí akési „predplatné“ na ešte nevyvinuté produkty
Microsoft, ktoré budú uvedené na trh až v budúcnosti (možno o pár
rokov).
Pripomienkovacie konanie k tejto zmluve však bolo v zrýchlenom režime a
je zreteľný tlak na to, aby sa zmluva podpísala čím skôr a to aj napriek
tomu, že neexistujú hodnoverné analýzy, čo úrady vlastne potrebujú a
aké sú možné riešenia.
Aliancia Fair-play vyzýva vládu, aby nepodpisovala zmluvu, ktorej prínos a efektivita je sporná.
http://fairplay.blog.sme.sk/c/299249/To-co-stat-od-Microsoftu-kupuje-urady-nevyuzivaju.html
…Malá spravodajská televízia s podielom na trhu okolo dvoch percent
(TA3) by mala získať takmer toľko peňazí ako všetky tri stanice
vysielajúce z Koliby, i keď ju sleduje desaťnásobne menej ľudí. Joj,
Plus a Wau majú podľa doteraz zverejnených zmlúv odvysielať šoty za
štvrť milióna, rozpočet na TA3 je len o 15-tisíc menší. Televízia patrí
do portfólia firiem Ivana Kmotríka. …
<i>… Druhú skupinu medicínskych problémov tvoria následky mučenia: pomliaždeniny, popáleniny, poškodené kĺby. „Približne deviati z desiatich migrantov, ktorí sa dostanú do Talianska, sú obeťami násilia, mučenia alebo zlého zaobchádzania,“ hovorí lekár Peppe Cannella pracujúci pre taliansku humanitárnu organizáciu Lekári za ľudské práva. „Z ľudí, ktorí prešli Líbyou, je to možno 99 percent.“ Za posledný rok sa situácia v Líbyi dramaticky zhoršila, zhodujú sa úplne všetci, ktorí s migrantmi prichádzajúcimi cez Stredozemné more pracujú. Buď vás unesú policajti a mučia vás vo väzení, alebo vás odvlečú iné ozbrojené skupiny. Ich členovia zvyknú telefonovať vašim príbuzným počas toho, ako vás práve bijú, aby bolo zreteľne počuť váš krik, hovorí Peppe. …</i>
edit a este:
…
<i><b>Za otázku nič nedáte</b>
Ako človek vyvrhnutý na Sicíliu priamo z nevábnych útrob slovenskej internetovej utečeneckej debaty som mal množstvo praktických otázok, pri ktorých ľudia krútili hlavami: biely muž, tvoje otázky sú pochopiteľné, ale hlúpe. Tak si ich rýchlo preleťme.
<b>Chcú imigranti zneužívať náš sociálny systém?</b>
V krajinách, odkiaľ prichádzajú, väčšinou neexistuje žiaden sociálny systém. Počas rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú v Európe len krátko, som nenarazil na nikoho, komu by vôbec napadlo, že môže existovať spôsob, ako nepracovať a dostávať pritom peniaze. Je však šanca, že ak migrantov necháme v táboroch odkázaných na našu pomoc dostatočne dlho, dokážeme si ich pre myšlienku sociálnych dávok získať.
…
<b>Chcú tu imigranti šíriť islam?</b>
Asi tak veľmi, ako chcú migranti prichádzajúci do Prahy z Tvrdošína (91 percent katolíkov, o 4 percentá viac ako moslimov v Sýrii) šíriť kresťanstvo v Prahe.
<b>Nebolo by lepšie pomáhať priamo v krajinách, odkiaľ migranti prichádzajú?</b>
Bolo. Ak máte nápad, ako sa dá odstrániť chudoba v Afrike a vojny na Blízkom východe, a to skôr, ako sem zajtra dorazí ďalšia loď s utečencami, sem s ním.
<b>Zoberú nám utečenci prácu?</b>
Ako si všimol americký komik Louis C. K., ak vám vezme prácu niekto, kto nemá vo vašej krajine žiadne kontakty, nevie jazyk a je bez peňazí, tak ste tak či tak za veľa nestáli.
</i>
…