Aj tuto o nom pisu:
http://www.fmcsa.dot.gov/facts-research/research-technology/report/guidelines-h2-fuel-in-cmvs-nov2007.pdf

strana 10

http://auto.howstuffworks.com/hho-system2.htm
Tuto som sa docital ze male systemy ktore pridavaju HHO do motora su pravdepodobne velmi neucinne a skor spotrebuvaju energiu:

Physicists, and physical laws, point out it takes more energy to create the gas. In other words, the system’s output is less than its input. Critics also urge interested parties to look at how much gas it takes to power a car, as opposed to how much oxyhydrogen is necessary to replace an equivalent amount of fuel. More importantly, a car’s alternator can’t produce the current to generate that much HHO.

Despite the controversy, HHO systems are fascinating — they represent a potential.

To, že princíp waldorfskej školy v Bratislave vštepí žiadkom potrebné
vedomosti, potvrdilo minuloročné Testovanie 9. Matematika dopadla na
74,7 percenta pri národnom priemere 60,1 percenta, slovenčina na 77,6
percenta pri národnom priemere 67,5 percenta, čo bolo hodnotené ako
štatisticky významne lepší výsledok než národný aj bratislavský priemer.

Percentily školy sú nasledovné: z matematiky 91,4 percenta škôl je podľa
výsledkov za waldorfskou, zo slovenčiny skončilo za waldorfskou školou
92,3 percenta škôl. Pri výsledkoch iba v rámci bratislavského kraja so
65 školami žiaci z Waldorfu skončili na piatom mieste.

…
Dobré čísla aj vďaka dobrým žiakom

Kritik Waldorfu, lekár
Jiří Heřt, tvrdí, že výsledky testovaní sa často preceňujú. V
zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, to neplatí. Waldorfskú škola tam
vraj vyhľadávajú prevažne majetní rodičia menej nadaných detí. Preto i
výsledky prijímania na vyšší stupeň škôl sú zreteľne horšie. „V Česku je
toto tvrdenie skreslené tým, že sa do waldorfskej školy hlásia väčšinou
deti vzdelanejších rodičov, humanitne orientovaných, ktorí sa navyše
deťom viac venujú, než je to u priemernej populácie,“ vraví J. Heřt.
Podobne to je zrejme aj v prípade bratislavského Waldorfu.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nemame-zlu-mhd-ale-lenivych-ludi.html

<i>
…
V Bratislave máme stupeň automobilizácie okolo 530 vozidiel na tisíc obyvateľov. Viedeň má 430 vozidiel a napríklad Berlín 320. Stále si myslíme, že kvalita života je u nás vyššia ako v týchto mestách? Príklad je aj New York, kde množstvu ľudí ani nenapadne vlastniť auto, pretože sa im to neoplatí. Parkovanie a pohonné látky predsa nie sú lacné.

Na druhej strane verejná doprava v týchto mestách je kvalitnejšia a napríklad New York pretína efektívne a rýchle metro.

V tomto prípade nejde len o metro. Ak sa vyhovárame na kvalitu MHD, tak hovorím, že nie je až taká zlá. Hustota zastávok je v rozsahu 300 až 500 metrov. V Berlíne alebo Viedni je obsluha územia MHD 500 až 800 metrov. Pravdou je, že máme nekvalitný vozidlový park, čo aj podľa nášho prieskumu mnohých ľudí odrádza. Verím, že do piatich rokov dve tretiny vozidlového parku vymeníme. Na druhej strane je nutné si priznať, že MHD nie je nekvalitná, ale máme len pohodlných ľudí. Pokiaľ nebudeme mať parkovaciu politiku a v meste budeme stáť pol hodinu v zápchach, nič nepomôže. Až potom si budú ľudia uvedomovať, prečo vlastním auto, ak s ním permanentne stojím v kolóne a navyše nemám miesto na zaparkovanie.

….
Ako to vyzerá s <b>projektom zdieľania bicyklov</b>? Mal by sa spustiť už na jar.

Áno, je to pripravené a bude to fungovať na rovnakom princípe ako car sharing. Rovnako to bude spravovať spoločnosť, ktorá má skúsenosti zo zahraničia.

…

Ak hovoríme o <b>metre pre Bratislavu</b>, tak o ňom hovoríme ako o akejsi chimére. Metro však nie je potrebné, rovnako ho nemá ani švajčiarsky Zürich. Buduje sa pre kapacitu 25- až 30-tisíc ľudí za hodinu. Zo štúdie vyplýva, že v špičke by z Petržalky cestovalo vyše 9 000 pasažierov za hodinu, čo je polovičná obsadenosť. Čo by robilo počas zvyšku dňa a kto by ho financoval?

…</i>