Ako vyzerajú ľudia, čo navštevujú tieto miesta?

Vo veľkých kasínach, kde máte všetky typy základných hier ako blackjack, ruleta, poker, slot machines, je dress code. V krátkych nohaviciach a papučiach vás tam nepustia.

Raz, keď som s jednou herečkou išiel do bratislavského Hiltonu, mala minisukňu a väčší dekolt, a povedali jej, že v tom ju nepustia. Musela sa ísť prezliecť na toaletu.

V herniach, kde sú len slot machines, dress code neexistuje. V tomto prípade je partnerom do samoty len stroj, pre nás závislých to ale má svoje čaro.

Dá sa hrať, aj keď máte dlhy?

To robí veľa ľudí. V jednom kasíne máte dlh, chvíľu tam nejdete, kým sa nedáte do poriadku, a potom idete do druhého. Keď vaši blízki zistia, že ste nenapraviteľný, začnú sa od vás obracať chrbtom. Ja som vždy splácal načas aj najväčšiu pôžičku, čo som kedy dostal od kamaráta, bolo to 540-tisíc korún.

Mnohí ale stratia zábrany, čestné slovo ich už nezaujíma, aj keď v momente, keď vám to sľubujú, sú presvedčení, že všetko vrátia. Ale v tom momente ste už možno tretí, komu dlhujú.

Poznám aj veľa takých, ktorí sa vzdali a na splácanie dlhov rezignovali, dali sa na chrbát, zdvihli všetky končatiny ako pes, keď sa vzdáva. Ja už ani nemám veľa kamarátov, jeden sa obesil, druhý skočil pod vlak – nezvládli to.

Vy to ako zvládate?

Cítim strašný pocit hanby. Ani nie tak pred ostatnými, ako sám pred sebou, nerád si pozerám do očí v zrkadle.

Teraz sa mi stalo, že v novembri 2023 som si povedal, že stačilo, nehrám viac automaty, a dva roky som do nich naozaj nehodil nič, stále som vylúčený z kasín, nezrušil som to, ale tieto malé herne v menších mestách robia výnimky. Neskontrolujú občiansky, ani nič, a pustia vás tam, aj keď im hrozí 20-tisícová pokuta.

Minulý piatok sa mi stalo, že som tam nahádzal vyše štyritisíc eur, lebo som bol opitý. Zábrany opadli, mal som chuť si zahrať, zahral som si a dva dni som sa nepohol z bytu, taký som bol na seba nahnevaný.