Rebecca má 25 rokov a pochádza z Bratislavy. Svoje priezvisko nechcela zverejňovať, no nie preto, že by sa za rozhodnutie nemať deti hanbila. Príčina tkvie v prístupe okolia.
Prvýkrát sa nad materstvom zamyslela na gymnáziu, keď sa ich vyučujúca pýtala, ako si predstavujú svoju budúcnosť. „Kamarátky začali opisovať, že chcú mať manžela a deti, ideálne dvoch chlapcov a jedno dievča. Pokiaľ by to ony nepovedali, mne by tento scenár ani nenapadol. Ja som vtedy chcela cestovať a mať dobré zamestnanie, ktoré ma bude baviť,“ hovorí.
Rebecce sa darí tieto plány plniť, v rámci práce už viackrát vycestovala aj na svetové premiéry filmov. Zároveň naďalej platí, že deti vo svojej budúcnosti nevidí. Je za tým hneď niekoľko dôvodov, ktoré si pred naším rozhovorom spísala.
Dôvodom je aj výbušná povaha
V prvom rade si myslí, že nemá taký materinský cit ako niektoré ženy. Svoj vzťah k deťom navyše opisuje ako ambivalentný. „Sesternicine dcérky milujem neskutočným spôsobom. Rada s nimi trávim čas, ale po takých dvoch hodinách mám už zvyčajne dosť. Neviem si predstaviť, že by toto bol môj život 24/7.“
Zároveň sa nestotožňuje s očakávaniami okolia. „Napríklad keď stretnem známych s ich deťmi, berie sa to tak, že ako žena by som k nim mala prejaviť náklonnosť a hrať sa s nimi. Ale mne je to absolútne cudzie, necítim takú potrebu a neviem sa k tým deťom takto správať.“
Medzi ostatné dôvody zaraďuje Rebecca aj svoju povahu. „Som veľmi výbušná. Samozrejme, snažím sa s tým niečo robiť, no nie som si istá, ako by som to skorigovala pri deťoch. Už som navyše videla v okolí, ako sa táto črta podpísala na deťoch niektorých iných rodičov.“
Ďalším faktorom je aj Rebeccino psychické zdravie, keďže máva úzkostné a depresívne stavy. „A to je tiež niečo, čo by na dieťa nemalo pozitívny vplyv. Sú dni, keď si neviem predstaviť, že by som sa mala zdvihnúť z postele. Keby tam ešte bolo dieťa, ktoré by potrebovalo starostlivosť… To je nepredstaviteľné,“ konštatuje.
Jej starší brat akurát plánuje s partnerkou svadbu a s deťmi do budúcna počíta. „Uňho to bolo automatické. Povahovo vychádza s každým a deti miluje. Viem, že bude úžasný otec, má to v sebe.“
Rebecca dodáva, že keď budú jeho deti staršie, rada ich vezme aj na dovolenku. Ale až vtedy. Zodpovednosť je totiž pre ňu takisto podstatným bodom. „Uvedomujem si ju, aj keď mi niekto zverí dieťa len na pätnásť minút.“
Tento argument však nie je iba o strachu, Rebecca sa zamýšľala aj nad dlhodobou zodpovednosťou. „Podľa mňa si naozaj mnohí neuvedomujú, čo všetko rodičovstvo zahŕňa. Napriek tomu trvajú na tom, že žena automaticky musí mať dieťa. Ale to nie je také jednoduché, veď sa oň treba osemnásť rokov starať v podstate na dennej báze. A na túto zodpovednosť nie je veľa ľudí pripravených. Ja som v rámci sebareflexie usúdila, že na to tiež nemám povahu.“
Klimatická kríza sa dotkne aj detí na Slovensku
Na Rebeccin zoznam dôvodov sa dostala aj klimatická kríza. V súvislosti s ňou berie do úvahy uhlíkovú stopu či preľudňovanie planéty.
Štúdia z roku 2017 ukázala, že ak sa človek rozhodne mať o jedno dieťa menej, každý rok „ušetrí“ 58,6 tony oxidu uhličitého, ktorý by inak putoval do ovzdušia. Podľa štúdie tak ide o najúčinnejšie ekologické opatrenie, ako znížiť svoju uhlíkovú stopu. Na porovnanie, nepoužívaním áut sa vyhneme vypúšťaniu „iba“ 2,4 tony CO2.
Terézia Valjentová z Trnavy, ktorá má takisto 25 rokov, považuje práve klimatickú krízu za hlavný faktor, pre ktorý takisto neplánuje mať deti. „Osobne mám deti rada a v ideálnom svete by som ich chcela mať, ale toto ideálny svet ani zďaleka nie je,“ hovorí.
Informáciám o zhoršovaní klímy začala venovať pozornosť pred štyrmi rokmi a k rozhodnutiu dospela pred dvoma. „Treba si uvedomiť, že klimatická kríza Slovensko neobíde, je to globálny problém,“ upozorňuje. „Hoci sa nám tu ešte nezapaľujú lesy samy od seba a nemáme tu bežne tornáda, o niekoľko rokov sa to môže týkať aj nás.“
Tento rok sme zažili na Slovensku najteplejšie leto v histórii systematického merania teploty v Európe. Jedným z dôsledkov bolo aj extrémne sucho a následne slabšia úroda. Terézia aj Rebecca očakávajú, že situácia bude postupne čoraz horšia a ich deti by z tohto pohľadu viedli v budúcnosti oveľa náročnejší život.
Samy už klimatickú úzkosť nepociťujú, snažia sa premýšľať nad touto témou racionálne. Terézia si vo svojom okolí navyše všíma tri typy reakcií na klimatickú krízu v spojení s rozhodnutím nemať deti.
„Viacero rovesníkov zastáva ten istý názor a podobne nechcú, aby ich deti vyrastali vo svete, ktorý nás čaká. Druhá skupina ľudí však klimatickú krízu neberie vážne.“ Daný pojem sa im vraj automaticky spája s Gretou Thunberg, z ktorej sa smejú. „Niekedy s nimi vediem diskusiu, ale keď vidím, že to nikam nevedie, nesnažím sa ich ďalej presviedčať.”
Tretí typ reakcie je zmiešaný. „Aj si uvedomujú, že tu máme klimatickú krízu, ale mávajú nad ňou rukou, podľa nich sa sama vyrieši. Planéta sa s tým nejako vraj vyrovná.“
Partner tiež nechce mať deti
Na druhom mieste zvažuje Terézia financie. „Chcem zostať na Slovensku, ale výchova detí by tu zrejme bola náročná. Mať prostriedky na hypotéku nie je samozrejmosť, ja tiež normálne pracujem a nerozhadzujem peniaze, no aj tak by mi teraz moje financie na ňu nestačili.”
Popri zamestnaní a externom štúdiu taktiež rozbieha s partnerom projekt na podporu sebalásky u žien. Terézia poznamenáva, že ženy môžu mať so sebaláskou problém aj vtedy, keď nespĺňajú spoločenské očakávania v súvislosti s materstvom. „Nemať deti pritom nie je vôbec sebecké, ako niektorí tvrdia. Je to predsa naše rozhodnutie, ktoré nemôže nikto urobiť za nás.“
Ľudom považujúcim materstvo za povinnosť už vraj nemá čo ďalšie povedať. „Moje rozhodnutie a ich názory boli vždy ako voda a olej, ktoré sa v podstate nikdy nespoja.“
Partner sa s jej voľbou stotožňuje, rovnako nechce mať deti. „Takisto uňho zohrala rolu klimatická kríza, ale nie je to prvoradý dôvod. On je skôr taký, že si chce svoj život užiť.“
Obaja si tiež uvedomujú zodpovednosť a časovú náročnosť, ktoré súvisia s výchovou dieťaťa. „Nielen my, ale aj mnohí naši zaneprázdnení rovesníci si spojili dostupnosť bytov a hypoték na Slovensku s klimatickou krízou a vyšla im odpoveď ‚radšej nie’,“ približuje Terézia.
Aj medzi blízkymi si treba nastaviť hranice
Rebecca je na druhej strane momentálne single. Otázku, čo by robila, keby jej budúci partner chcel mať deti, počúva často. „Veľmi transparentne by som odkomunikovala svoje rozhodnutie. Nebudem meniť celý svoj život na základe vzťahu, ktorý nemusí vydržať.“
Zároveň dodáva, že už rozdielna predstava o rodine je predsa znakom nekompatibility. „Následne by sme sa rozchádzali asi aj v ďalších názoroch a prejavovali by sa naše odlišné povahy.“
Ak spozná muža, s ktorým si budú rozumieť, môže prísť aj svadba. Rovnako si však vie predstaviť, že by naďalej zostala nezadaná. Ako hovorí, nepotrebuje si „zakladať” rodinu, tú už predsa má. Osamelo sa tiež necíti, obklopuje ju viacero blízkych ľudí.
Za veľmi dôležitú považuje aj osobnú slobodu. Rada využíva voľný čas podľa svojich predstáv, napríklad práve na cestovanie. „Dieťa by bolo v tomto veľkým limitom,“ dodáva k téme.
Ani mama, ani otec však Rebeccino rozhodnutie zatiaľ neberú úplne vážne. „Kedysi som pred nimi hovorila, že ‚nechcem’ mať deti, no teraz som zmenila rétoriku na ‚nebudem’ mať deti, nech im to konečne vsugerujem.“ Takisto zdôrazňuje, že nemá predsa povinnosť dať im vnúčatá, ako jej občas naznačujú.
„Je to moje slobodné rozhodnutie, ktoré by som ideálne nemusela obhajovať ani pred nikým z okolia.“ Rebecca si nevie predstaviť, že by sa scenár otočil a zrazu by spoločnosť očakávala vysvetlenie od každej ženy, ktorá dieťa chce mať.
Terézia práve v tejto súvislosti zdôrazňuje, aké dôležité je nastaviť si v rôznych situáciách hranice. Takisto už zažila rodové stereotypy aj na pracovisku. „Keď sa ma v zamestnaní niekto pýta osobné otázky a nepáči sa mi to, dávam to už najavo. Naozaj sa treba za seba postaviť, lebo nikto iný to za nás v tom momente neurobí.“
Rovnaký prístup už zavádza aj medzi svojimi najbližšími a odporúča ho aj ostatným ženám. „Rodina sa nás tiež nemá čo pýtať na deti. Ešte nás majú zafixované ako malé dievčatá, mňa možno ako šesťročnú Terku, ale už sme dospelé ženy. Máme svoje životy, máme svoje názory a treba im to ukázať,“ uzatvára.