Pre deti je dobré, keď je štvrť kompaktná a všetko je blízko. Na predmestiach s rodinnými domami je zvyčajne problém s tým, že všetko je ďaleko a rodiny sa potrebujú prepravovať autom. Kľúčové vo Vaubane je, že tam takmer vôbec nepremávajú autá. Len veľmi málo miestnych potrebuje vlastniť auto, štvrť má veľmi dobré električkové spojenie s mestom. Tí, ktorí autá vlastnia, musia zaparkovať na okraji štvrte v jednom z troch veľkých parkovacích domov. Je to veľmi živá štvrť, kde je človek na prvom mieste. Je veľmi príjemné prechádzať sa tam.
Keď ste dizajnovali ideálnu štvrť pre deti na základe Vaubanu, načrtli ste tam aj špeciálnu zónu pre tínedžerov. Pamätám si, že tínedžeri v meste v podstate nevedia, čo robiť – ihriská sú pre malé deti, ale ešte nemajú peniaze na to, aby išli do kaviarní. Aký priestor potrebujú?
Tínedžeri sa chcú v prvom rade stretávať s rovesníkmi, sociálna potreba je v tom veku najväčšia. V mnohých mestách to však majú ťažké – sú okrikovaní, že robia hluk, vystrájajú, vyháňa ich polícia. Ale zaslúžia si miesto, kde sa môžu stretávať, ako aj my ostatní. A nie je to ani také ťažké – ak sa opýtate miestnych tínedžerov, veľmi presne vám povedia, čo by potrebovali. Problém máme s tínedžerkami, ktoré v mestách takmer vôbec nevidieť.
Prečo?
Sčasti preto, že pre ne nevyčleňujeme žiadny priestor. Keď premýšľame nad miestom pre tínedžerov, zvyčajne je to pre chlapcov – futbalové ihrisko, basketbalový kôš, skatepark. Sú to dobré miesta, ale zvyčajne tam vidíme iba chlapcov. Dievčatá hľadajú iné veci.
Aké?
Tínedžerky majú napríklad veľmi rady hojdačky. Najmä spoločné hojdačky, kde sa môžu rozprávať a stretnúť. Okolo nich potrebujú iba voľný priestor, skoro ako pódium, kde sa môžu tvoriť skupiny tínedžerov, rozprávať sa, navzájom sa pozorovať a preskupovať. Priestor pre tínedžerov sa príliš nelíši od detských ihrísk okrem toho, že potrebujú oveľa väčší dôraz na sociálnu funkciu.