Kópia stránky http://tv24.li/index.php/issues/26-domace/144-kauzy-tendre-a-ksefty-smeru-sd&Itemid=82
Anton Smataník SMER-SD má za sebou zatiaľ jedno “plnohodnotné” koaličné obdobie, v ktorom vládol spolu s partnermi SNS a LS-HZDS. Počas štyroch rokov (2006 – 2010) toho stihol dosť, bohužiaľ prevažne negatívneho, k čomu sa dostaneme za moment. Prešľapy koaličných partnerov trestal na slovenské pomery rýchlo a drsne. Pre istotu opakujem – na slovenské pomery, čo znamená pomaly, jemne, bez väčších následkov a trestnoprávnej dohry. Počas súčasného volebného obdobia, v ktorom predstavuje vládu jednej strany a teda má teoreticky voľné ruky, nestihol zatiaľ takmer nič aj keď veľa naplánoval. K plánom a zámerom sa však na tomto mieste nebudem vyjadrovať. Skúsim to vziať chronologicky tak, ako v článku o SDKU-DS.
2006 – kauza Privilégium. V tom čase ministerka práce sociálnych vecí a rodiny Tomanová pridelila dotáciu (privilégovanej) neziskovke Privilégium, v ktorej predtým pracovala ako manažérka. Dotácia vo výške takmer 2 milióny Sk (66 400 Eur) bola udelená napriek tomu, že mala dlhy voči Sociálnej poistovni vo výške 17 miliónov korún (564 000 Eur), čo je v rozpore s pravidlami pre udelenie dotácie. Tomanová bola odvolávaná, avšak nebola odvolaná. Hlavy padali až po mnohých rokoch súdnych sporoch a na nižších pozíciach. Veľmi komicky, až bizardne znel obhajca pani Mádlovej z Privilégia: „Konala v dobrej viere a z neznalosti, pretože nemá znalosti z ekonomiky.“ Ak by sme túto iracionálnu hlúposť aj zožrali (nemožné, pretože každá trocha väčšia či firma, tak neziskovka má zopár účtovne vysoko zdatných odborníkov, aby mohli odrbávať štát na daniach v čo možno najväčšej miere), tak mi nedá opýtať sa: „Čo robí osoba, bez znalostí ekonomiky vo vedení?“
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kauza-privilegium-skutok-sa-nestal.html
http://www.sme.sk/c/5916865/sud-rozhodol-ze-tomanovej-privilegium-bol-podvod.html
http://www.webnoviny.sk/slovensko/madlovej-v-kauze-privilegium-potvrdili/358898-clanok.html
2006 – kauza Oftalmologická smršť. Minister zdravotníctva Valentovič pridelil nemocniciam koncom roka značné množstvo financií za ktoré nakupovali narýchlo a bez verejnej súťaže predražené prístroje hlavne pre oddelenia oftalmológie. Výlučným dodávateľom bola nemecká spoločnosť Carl Zeiss, ktorá je ich výrobcom. Pri prieskume trhu bolo zistené, že porovnateľne kvalitné prístroje bolo možné zakúpiť za značne nižšie ceny, nehovoriac už o tom, aká by bola cena, keby prebehol tender v ktorom by sa postupovalo za zdravotníctvo ako celok. Nemocnice celkovo utratili 235 miliónov Sk (7,8 milióna Eur).
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-sa-bacuje-za-valentovica.html
2007 – kauza Lineárne urýchľovače. O nákupe Lineárnych urýchľovačov rozhodol minister zdravotníctva Ivan Valentovič. Verejné súťaže boli síce v súlade so všetkými zákonmi, ale ich priebeh bol viac než len podozrivý, stalo sa totiž priveľa náhodičiek. Lineárne urýchľovače vyrábajú tri svetové firmy a nakupovali ich tri nemocnice. Do každej z nich – Prešova, Banskej Bystrice a Bratislavy – prišla jediná ponuka, vždy od iného výrobcu. Všetky tri verejné súťaže organizovala košická spoločnosť Pro-Tender, s. r. o.. Kontaktnou osobou je Branislav Paška, synovec bývalého SMERáckého predsedu NR SR Pavla Pašku. Celý „špás“ stál približne 330 miliónov Sk (11 miliónov Eur). Keby, tak ako v predchádzajúcom prípade nakupoval štát prístoje pre zdravotníctvo ako celok, mohla byť v tendri vysúťažená podstatne nižšia cena. Samozrejme za podmienky, že by ho neorganizovala spoločnosť Pro-Tender, s.r.o..
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/ako-sa-bacuje-na-onkologii.html
2007 – kauza IKORES. Ministerstvo obrany, v tom čase pod vedením Františka Kašického odkleplo IKORESu zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave za takmer 1 miliardu Sk (33,2 milióna Eur). Išlo o značne „premrštenú“ sumu, naviac Kašický nevypísal súťaž a ani neurobil pred výberom investora prieskum trhu. IKORES sa dostával podozrivo ľahko a rýchlo aj k množstvu ďalších štátnych zákazok, ktoré sa všetky zaobišli bez riadných tendrov a výberových konaní:
– rekonštrukcia inšpektorátu práce v Košiciach za 36 miliónov Sk (1,2 milióna Eur),
– rekonštrukcia hraničného priechodu vo Vyšnom Nemeckom za 150 miliónov Sk (5 miliónov Eur),
– výstavba kontrolnej haly v Ubli za 63 miliónov Sk (2,1 milióna Eur),
– stavba kontrolného röntgenu v Maťovciach za 50 miliónov Sk (1,6 milióna Eur),
– rekonštrukcia terminálu bratislavského letiska za 70 miliónov Sk (2,3 milióna Eur)
Pozitívne je, že po zmene vlády v roku 2010 IKORES prišiel o svoj najväčší „kšeft“, zákazku na výstavbu Vojenského archívu v Trnave. Za projektovú dokumentáciu však už stihol zinkasovať 1,6 milióna Eur.
http://kultura.pluska.sk/old/aktuality/ikores-nebude-stavat-vojensky-archiv-v-trnave.html
http://www.sme.sk/c/3512389/pre-ikores-nastali-s-novou-vladou-zlate-casy.html
http://www.sme.sk/c/3644867/druzba-smer-ikores-trva.html
http://spravy.pravda.sk/sponzor-smeru-straca-statne-zakazky-preto-zmenil-meno-pgo-/sk_domace.asp?c=A090612_090326_sk_domace_p29
2007 – Jahňátkov biznis so Širokým. Ľubomír Jahňátek ako minister hospodárstva uzavrel zmluvu na dodanie výpočtovej techniky s firmou bit-STUDIO za ktorou stojí Juraj Široký. Niet sa čomu čudovať, keďže Jahnátek pred nástupom do funkcie pôsobil niekoľko rokov ako riaditeľ nitrianskej Plastiky, ktorá patrí Širokému. Zmluva bola veľmi dlho tajená, respektíve ministerstvo ju odmietalo zverejniť a bit-STUDIO odmietalo vydať stanovisko či so zverejnením súhlasí. V tomto kšefte sa otočili 2 milióny Eur. Napriek tomu, že ponuka predložená bit-STUDIOm bola cenovo najvýhodnejšia správa NKÚ upozornila, že ministerstvo hospodárstva nepostupovalo v súlade so zákonom, mali byť porušené až tri zákony.
http://hnonline.sk/c3-37765670-k02000_d-jahnatek-taji-biznis-so-sirokym
http://spravy.pravda.sk/jahnatek-je-spokojny-s-pocitacmi-od-sirokeho-f3j-/sk_ekonomika.asp?c=A080422_043424_sk_pspravy_p01
2008 – Tomanovej sociálne podniky. V rámci boja s nezamestnanosťou vyrukoval SMER so „smelým“ plánom – sociálnymi podnikmi. Idea bola jednoduchá – prispievať na zamestnávanie znevýhodnených, či dlhodobo nezamestnaných občanov firmám potom, ako splnia dané podmienky. Osem sociálnych podnikov bolo zvolených (ako inak) veľmi záhadným spôsobom a mali väzby na SMER. Porušené bolo aj nariadenie EU o maximálnom strope pre dotovanie pracovných miest (50%, či 471 Eur). Išlo zároveň o jedno z prvých protikrízových opatrení v rámci APTP (aktívna politika trhu práce). Štastím v neštastí je, že väčšina rozkradnutých peňazí išla z prostriedkov EU a len menšia časť zo štátneho rozpočtu. Hlavne však boli projekty zastavené (čím sa ušetrilo značné množstvo finančných prostriedkov), pretože kontrola EU zistila viaceré závažné nedostatky. Za veľa peňazí (viac ako 11 miliónov Eur) málo muziky, sociálne podniky zamestnávali minimum občanov.
http://www.aktuality.sk/clanok/197359/kauza-tomanovej-socialne-podniky-zacali-trestne-stihanie/
http://www.governance.sk/index.php?id=1299
http://spravy.pravda.sk/tomanovej-socialne-podniky-su-nanic-d71-/sk_domace.asp?c=A090517_195424_sk_domace_p29
http://ekonomika.sme.sk/c/5835430/tomanovej-socialne-podniky-skoncia-v-drazbe.html
2008 – rekonštrukcia hradného areálu. Zákazku na rekonštrukciu hradného areálu získala bez riadnej súťaže firma Váhostav Juraja Širokého. Juraj Široký, bývalý agent ŠTB je „nechvalne“ známy mecenáš SMERu. Ponuku Hornexu podliezol o 86 miliónov Sk (2,8 milióna Eur), zákazka sa však z pôvodnej sumy 1,2 miliardy Sk (40 miliónov Eur), vyšplhala až na 3,8 miliardy Sk (126,5 milióna Eur). Paška tento krok odôvodňoval okrem nových ubytovní a parkovísk pre poslancov aj nepredvídanými odhaleniami historických pamiatok, ktoré si vyžiadali dodatočné náklady. Občan by si myslel, že stavajú nový hrad.
http://www.vyvlastnenie.sk/clanok/a/bratislavsky-hrad-opravi-sirokeho-firma-vahostav/
http://aktualne.atlas.sk/rekonstrukcia-bratislavskeho-hradu-sa-predrazuje/slovensko/politika/
http://spravy.pravda.sk/k-odovzdaniu-hradu-do-uzivania-chyba-maly-krok-a-peniaze-pjv-/sk_regiony.asp?c=A111114_144619_sk_regiony_p12
http://aktualne.atlas.sk/paska-chce-dokoncit-rekonstrukciu-hradu-potrebuje-vsak-miliony/slovensko/spolocnost/
2008 – kauza Tipos. Pohľadávku Športky voči Tiposu v cene najprv 109 miliónov Sk (3,6 milióna Eur), neskôr jednej miliardy Sk (33,3 milióna Eur) odkúpil na jar roku 2008 Lemikon Limited. Krátko po odkúpení suma pohľadávky stúpla na takmer 2 miliardy Sk (66,4 milióna Eur). Lemikon chcel vysúdiť peniaze do volieb, kým bol vo vláde povoľný Počiatek, ktorý dlh uznal – a bol pripravený zaplatiť celú sumu na jej cyperské účty. Cyperský Lemikon Limited sídli na rovnakej adrese ako jedna z firiem skupiny J&T. Okamžite sa nám musí v hlave vynoriť spomienka na Počiatka a jachtu J&T. Ján Počiatek podpísal dohodu o vyrovnaní napriek tomu, že bola reálna šanca značne znížiť sumu pohľadávky, ktorú má Tipos zaplatiť a už koncom roka 2008 odoslal Lemikonu prvú splátku dlhu vo výške 500 miliónov Sk (16,6 milióna eur). Súdny spor sa stále vlečie.
http://hnonline.sk/slovensko/c1-39744720-kauza-tipos-v-boji-o-miliony-ma-stat-noveho-supera
http://ekonomika.sme.sk/c/6275881/kauza-tipos-zmrzla-na-najvyssom-sude.html
http://www.pluska.sk/slovensko/politika/kauza-tipos-valkovej-smrti-predchadzal-ohen.html
2008 – kauza nabalenie sa pri zmene centrálnej parity. V deň zmeny centrálnej parity pre výmenu slovenskej koruny za euro v systéme ERM II došlo na finančných trhoch k obrovskému nárastu objemu obchodov. Podľa neoficiálnych odhadov špekulanti otočili do troch miliárd eur, čo predstavuje zhruba desaťnásobok bežných obratov. Na zmene centrálnej parity zarobili predovšetkým finančné skupiny J&T a Istrokapital. Len pár týždňov predtým bol minister financií Ján Počiatek prichytený na jachte J&T v Monaku. K úniku informácií môhlo dôjsť z prostredia ako ministerstva financií, tak Národnej banky Slovenska. Celá kauza vyšumela bez trestnoprávnej či politickej dohry.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/kto-zarobil-na-centralnej-parite.html
2009 – tender na výstavbu diaľníc. Dostávame sa k nabaľovačke až neskutočných rozmerov, neslavne známym PPP. Výstavba diaľníc bola rozdelená na viacero úsekov. Hlavnú zodpovednosť nesie bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií (dnes Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja) Ľubomír Vážny. Zaujímave sú už len premrštené odhady cien za jednotlivé úseky vypracované priamo analýzami ministerstva dopravy. Faktom je, že výstavba diaľníc na Slovensku je v porovnaní s inými krajinami EÚ drahá.
Na úseku Fričovce – Svinia ministerstvo vylúčilo najlacnejšiu ponuku skupiny HANT BA DS a Cestné stavby Liptovský Mikuláš vo výške 99,95 milióna Eur. Vyhrala ponuka od skupiny firiem Doprastav, a.s. a Strabag, s.r.o. vo výške 114,59 milióna Eur. Doprastav ako firmu Širokého (známeho mecenáša SMERu) nemusím predstavovať.
Na úseku Nitra – Hronský Beňadik bola z tendra vylúčená ponuka firmy Strabag z dôvodu (podržte sa) príliš nízkej ceny. Naviac niekoľko mesiacov po uzavretí zmluvy k nej vláda podpísala dodatok, ktorým cenu ešte navýšila. Ak by tak Vážny neurobil a najlacnejšiu ponuku akceptoval, daňoví poplatníci by ušetrili približne 398 miliónov Eur.
http://ekonomika.sme.sk/c/5345930/fico-kryje-predrazene-dialnice.html
http://www.hant-ba.sk/svk/novinka/hant_napadne_vylucenie_z_tendra_na_dialnicu_pri_presove/
http://ekonomika.sme.sk/c/5385234/vazny-nechce-lacne-dialnice.html
http://kostelansky.blog.sme.sk/c/242820/Kde-bol-zdravy-rozum-ked-Fico-a-spol-dialnice-planovali.html
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/vystavba-dialnic-rychlo-a-zbesilo.html
2009 – kauza Slovenský pozemkový fond. Generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu (SPF) Miroslav Mihalík zariadil „zaujímavý“ kšeft firme GVM, ktorá má blízko k HZDS, konkrétne Vladimírovi Mečiarovi. Ako prostredníci poslúžili reštituenti.
V roku 2007 GVM prišla o milión m2 pôdy vo Veľkom Slavkove, ktoré kúpila od reštituentov. V roku 2009 odkúpila od tých istých reštituentov pozemky vo Veľkej Lomnici a Starej Lesnej. Tí ich dostali od SPF, ktorý bol pod vedením Smeru. Konkrétne išlo o viac ako 1,6 milióna m2. Za Veľkú Lomnicu a Starú Lesnú nemusela GVM zaplatiť ani cent, takmer 1,4 milióna m2 (200 000 m2 zostalo reštituentom) dostala ako kompenzáciu za zrušený biznis vo Veľkom Slavkove. Ten ju vyšiel na 13 miliónov korún (430 000 Eur). Keby sa GVM rozhodla pozemky predať, mohla na nich zarobiť vraj až 500 miliónov korún (16,6 milióna Eur).
Keď to zhrnieme, tak GVM získala vďaka „mágovi“ Mihálikovy značne lukratívnejšiu pôdu, naviac jej množstvo vzrástlo o 40%. Ako dôsledok kauzy bol odvolaný generálny riaditeľ SPF Miroslav Mihálik (SMER), jeho námestník Adrian Šándorčin (HZDS) a členovia dozornej rady.
http://www.sme.sk/c/5133118/zlodejina-v-tatrach-pokracuje.html
http://tv.sme.sk/v/13017/miroslav-mihalik-gvm-nepoznam.html
http://aktualne.atlas.sk/pozemkovy-fond-bez-dozornej-rady-pre-kauzu-v-tatrach/dnes/kauzy/
2010 – tender na elektronické mýto. Tender vyhralo spomedzi štyroch uchádzačov konzorcium SkyToll s najdrahšou ponukou za 863 miliónov Eur. Rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou ponukou bol zhruba 200 miliónov Eur. Úspešný bol až tretí pokus, prvé dva tendre boli zrušené, čo spôsobilo približne ročné oneskorenie. Keď sa pozrieme na konzorcium SkyToll, tak ide o schránkové firmy SanToll a Iberatax s prepojením na daňový raj (Cyprus). Pri firme Ibertax existujú podozrenia, že sa za ňu skrýva finančná skupina J&T.
http://ekonomika.sme.sk/c/6488520/zaloba-za-myto-moze-prist-v-septembri.html
http://www.pluska.sk/slovensko/politika/aj-tieto-slecny-vyhrali-tender-za-863-milionov-eur.html
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nds-zverejnila-zmluvu-s-vitazom-mytneho-tendra.html
Bolo „toho“ samozrejme podstatne viac, avšak všetky hlavné zlodejiny som vytiahol, opísal a pridal zdroje (linky na web stránky). Mnohé kauzy sa vďaka enormnému tlaku médií napojených na tzv. pravicu stihli stať nielen súčasťou slovenského politického folklóru, ale aj slovenskej pop kultúry. Značka SMER smrdí. V poslednej časti Anamnézy SMERu-SD sa pozrieme bližie na reformy a opatrenia za ktorými stála vláda SMERu v rokoch 2006 až 2010.