20.6.2016
o
10:40
|
Karma článku:
5.42
|
Prečítané
850-krát
Čo je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé
pramene, alebo zisk skupiny zahraničných investorov? Komu vlastne patrí
naša krajina?
Dramatické udalosti na
východnom Slovensku v maličkej obci Smilno zatriasli nejedným obyvateľom
našej krajiny. Po 10 rokoch geofyzikálnych a iných prieskumných prác
plánujú ťažbári vykonať hlbinný vrt, ktorým chcú preveriť svoje zistenia
o zásobách horľavého zemného plynu. Vrt má byť 1 500 m hlboký
a vybudovaný tak, že v prípade, že výsledky ložiskového geologického
prieskumu budú dostatočné, požiadajú o povolenie na ťažbu. Predtým
ešte ministerstvo rozhodne o schválení zásob výhradného ložiska a vydá
osvedčenie o výhradnom ložisku. Potom to už pôjde rýchlo, cez
príslušný banský úrad sa určí dobývací priestor výhradného ložiska.
Rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru je územným rozhodnutím –
rozhodnutím o využití územia podľa osobitných predpisov a jeho hranice, chceš – nechceš, vyznačí sa v územnoplánovacej dokumentácii dotknutých obcí.
Po
rôznych majetkových prevodoch je aktuálne povolenie vydané pre skupinu
držiteľov prieskumného územia s označením P34/06 „ Svidník – ropa a
horľavý zemný plyn“ na spoločnosti Alpine Oil & Gas Slovakia,
s.r.o., Bratislava (50%), JKX Ondava B.V. org. zložka Bratislava (25%),
ROMGAZ s.r.o., Bratislava (25%). Prieskumné územie má rozlohu 468,98 km2
a povolenie je platné do 01.08.2016. V súčasnosti bolo požiadané o
predĺženie platnosti povolenia a zmenu výmery prieskumného územia.
V sobotu
večer som bola nachystaná nočným spojom cestovať do obce Smilno. Ešte
v piatok som telefonicky hovorila s riaditeľom Okresnej polície
v Bardejove a prosila ho o súčinnosť, s tým, že treba situácii venovať
náležitú pozornosť, lebo konfliktov môže pribúdať. So situáciou bol
oboznámený a napokon aj v priebehu soboty policajti zasiahli a nateraz
situáciu upokojili.
Zostala som teda
v Bratislave nad papiermi a neveriacky krútim hlavou nad tým , kam to
nechalo Ministerstvo životného prostredia dospieť. To naozaj zákony
platia len pre drobný ľud a tí ostatní sa môžu krútiť okolo paragrafov
ako dievčina v nočnom bare okolo tyče?
Som toho názoru, že prieskum sa dostal do etapy, keď pokračovanie činnosti musí byť podmienené ďalšími procesnými úkonmi. Slovensko
v roku 2006 pristúpilo k Aarhuskému dohovoru, ktorého cieľom je
zabezpečiť, aby sa významné aktivity v území s dopadom na životné
prostredie neuskutočnili bez aktívnej účasti verejnosti. Dohovor
garantuje verejnosti prístup k informáciám, efektívnu účasť v konaniach a
súdne preskúmanie každého rozhodnutia, úkonu alebo opomenutia, a to
všetko v oblasti životného prostredia.
Spoločnosť vykonávala
zatiaľ prieskum bez nutnosti vŕtania. Ako sa javí, mali relatívne
pohodlný život. Nikto ich nekontroloval a priebežné správy nechávali
v utajenom režime , bez verejnej kontroly. Prečo v utajení? Nuž lebo
investor sa rozhodol, že priebežné výsledky svojej práce nezverejní
a dokonca ani nepredloží na posúdenie plánované realizačné činnosti,
a to projekt vrtu a spôsob ťažby zemného plynu.
Vrtné práce pre
horľavé látky, ktorou horľavý zemný plyn bezpochyby je, musia spĺňať
množstvo bezpečnostných prvkov a pre čerpací pokus a jeho prípravu musí
organizácia vypracovať projekt s presným technologickým postupom.
Keďže je všetko tajné, tak som si preštudovala webovú stránku spoločnosti Alpine Oil and Gas. Dôvodom tajnosti nie je spôsob vŕtania a ani vystrojenie vrtu, veď to sú známe techniky. Ide o niečo iné. Ide
o utajenie práve všetkých okolností okolo čerpacieho pokusu, použitia
znečisťujúcich látok pri čerpacom pokuse, nakladanie s odpadovou vodou,
ktorá môže byť nebezpečným odpadom a napokon samotné čerpanie plynu
počas čerpacej skúšky.
Ak by
sa počas čerpacích skúšok potvrdila významná prítomnosť ropy a zemného
plynu, spoločnosť vykoná dlhodobé čerpacie skúšky, aby mohla vypočítať
zásoby. Tento proces môže trvať aj 9 týždňov. Výpočet zásob predložia
Ministerstvu životného prostredia SR. Ak ministerstvo ložisko
zaregistruje, môže štát v novom správnom konaní zahájiť ťažbu nerastov. Tú prioritne vykonáva spoločnosť, ktorá ložisko našla, ak do jedného roka prejaví záujem.
Takže poďme na fakty, ktoré nám poskytuje samotná Alpine Oil na svojej stránke:
V roku 1982 bol vyhĺbený 5 700 m hlboký vrt Smilno-1 a počas
60-dňovej čerpacej skúšky sa ťažilo 1,4 mil. m3 zemného plynu denne.
Týmto vrtom bolo objavené ložisko, no v danej dobe neexistoval pre také
množstvo zemného plynu vhodný trh. Nové 2-D seizmické merania naznačujú
pravdepodobnosť, že v oblasti Smilna sa nachádza veľké ložisko zemného plynu.
Veľmi podrobne opisujú ako sa realizuje prieskumný vrt,
ako sa plánuje umiestnenie vrtu, a to, že výsledný projekt vrtu je
potom podaný na posúdenie Banskému úradu v Košiciach a Ministerstvu
životného prostredia SR v Bratislave. Opisujú prípravné práce, samotné
vŕtanie, čerpacie skúšky.
Pri opisovaní ťažby i dopadov na životné prostredie už také detaily nie sú. Vyjadrenie spoločnosti na ich stránke: cit. „
Aby sme hneď na začiatku predišli nedorozumeniam, musíme zdôrazniť, že
prieskumné činnosť Alpine Oil and Gas sa v žiadnom prípade nezameriava
na vyhľadávanie bridlicového plynu a ropných bridlíc. Na Slovensku v
žiadnom prípade neuvažujeme o realizácii hydraulického štiepenia, ktorá
sa obvykle využíva práve pri ťažbe bridlicového plynu a ropných
bridlíc.“
Verejnosť má právo mať objektívne a úplné informácie. Ílovce
až ílovité bridlice s polohami pieskovcov dosahujú v tejto geologickej
štruktúre mocnosť 100 až 500 m. Je známe, že Slovensko má určité
nezanedbateľné zdroje frakovateľných zdrojov, a to vo viacerých častiach
krajiny. Možno sú to aj tieto zdroje, tu na východe, v obci Smilno. Obyvatelia sa môžu oprávnene obávať. Vyhlásenie na stránke investora nič neznamená. Obavy potvrdzujú aj práce v utajení.
Ministerstvo
životného prostredia je tým orgánom, ktoré má garantovať napĺňanie
tohto práva verejnosti na objektívne a úplné informácie. Je dosť
dôvodov na uplatňovanie postupov podľa zákona 24/2006 Z. z. o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ak navrhovateľ činnosti
nepredloží Oznámenie o zámere samostatne, Ministerstvo životného
prostredia by malo konať samo, a to na základe informácií, ktoré mu
ležia na stole . Ktoré sú to?
Vychádzajúc z paralely ťažby zemného
plynu zo známych dokumentácií, je pravdepodobné, že aj pri tomto vrte
budú obdobné situácie.
Počas vŕtania môžu vznikať odpady pochádzajúce
z geologického prieskumu, ťažby, úpravy a ďalšieho spracovania nerastov
a kameňa v kategórii nebezpečné odpady: 01 05 05 vrtné kaly a vrtné
odpady obsahujúce olej; 01 05 06 vrtné kaly a iné vrtné odpady
obsahujúce nebezpečné látky. Ako sa bude s nimi nakladať?Počas čerpacieho pokusu bude vznikať banská voda (ložisková
voda), ktorá je sprievodným produktom ťažby zemného plynu. Banská voda
sa likviduje zväčša utrácaním do zemskej kôry v zmysle povolenej
banskej činnosti mimo lokality. Ako a kde sa bude likvidovať?Podľa § 28 vodného zákona je potrebné vyjadrenie orgánu štátnej vodnej správy na geologické práce. Takéto vyjadrenie nie je známe.Nie je známy spôsob ťažby zemného plynu pri dlhodobej čerpacej skúške.Nie je známe využitie pomocných látok,
identifikácia ich nebezpečnosti, klasifikácia látok alebo zmesí
využívaných pri ťažbe a ich ekologické informácie a opatrenia pri
zneškodňovaní.Nie je známe množstvo skladovaných ropných látok pre účely prevádzky vrtnej súpravy.Vzhľadom na predchádzajúce čerpacie
skúšky na vrte Smilno 1, kedy sa počas 60 dňovej čerpacej skúšky ťažilo
1,4 mil. m3 zemného plynu denne je predpoklad, že aj pri čerpacích skúškach sa dosiahne ťažba určite viac ako 500 000 m3/deň, čo je už úroveň zisťovacieho konania.Je obvyklou praxou, že prieskumné vrty sa budujú ako ťažobné. Navrhovaná činnosť – ťažobný vrt v Smilne má hĺbku 1 500 m. Navrhovaná činnosť sa dostáva na úroveň povinného hodnotenia.Ministerstvo zdravotníctva nesúhlasí so zmenou prieskumného územia a upozorňuje
na skutočnosť, že zasahuje do ochranných pásiem prírodných liečivých
zdrojov v Bardejovských kúpeľoch, ktoré chráni infiltračnú a akumulačnú
oblasť prírodných liečivých vôd.
Podľa hĺbky vrtu – viac ako 500 m,
ako aj predpokladanej kapacity ťažby pri čerpacej skúške (do 500 000
m3/deň je zisťovacie konanie, nad 500 000 m3/deň je povinné
hodnotenie) , navrhovaná činnosť – prieskumný vrt podlieha zisťovaciemu konaniu podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, časť 1. Ťažobný priemysel
Čo
je viac, naše prírodné bohatstvo, liečivé pramene alebo zisk skupiny
zahraničných investorov? Komu vlastne patrí naša krajina? Nesúhlas
verejnosti, nedoriešené odborné otázky, predbežné opatrenie Okresného
súdu ohľadom vstupu na pozemok , opomínanie kontrol povinností uložených
v rozhodnutí o určení prieskumného územia, nesplnenie si povinnosti
navrhovateľa predložiť Oznámenie o navrhovanej činnosti, námietka
Ministerstva zdravotníctva SR.
To
je len čiastočný opis nejasností, na základe čoho by malo Ministerstvo
životného prostredia konať. Bez váhania nevyhovieť žiadosti
o predĺženie a určenie nového prieskumného územia, alebo to existujúce
pozastaviť až do doby ukončenia komplexného posudzovania vplyvov na
životné prostredie pre navrhovanú činnosť.
