TRNAVA. Bolo to ešte niekedy na gymnáziu, biológia a chémia ju zaujímali najviac. Pribudla k tomu túžba pomáhať ľuďom, preto sa po skončení strednej školy rozhodla práve pre medicínu.
Vyštudovala a po pár rokoch na Slovensku sa rozhodla rodnú krajinu opustiť a zamieriť na západ.
Ako pediater pôsobila v nemocnici v Nemecku, kde spoznala svojho manžela, ktorý je z Fínska. Nakoniec sa obaja rozhodli, že ďalší spoločný život si budú plánovať v krajine tisícich jazier.
Aj keď už viackrát premýšľala, že by mohla skúsiť niečo iné, najmä po náročných nočných zmenách, vždy si nakoniec uvedomila, že práca detského lekára ju stále baví a napĺňa.
Katarína Lunden (41) nám porozprávala, prečo odišla do zahraničia, prečo sa tak skoro neplánuje vrátiť, ako to funguje vo Fínsku a ktoré miesta sa oplatí vidieť, ak sa do tej škandinávskej krajiny chystáte na výlet.
Vždy ste uvažovali o profesii lekárky?
Áno, ale keď som bola mladšia, snívala som aj o práci moderátorky v rádiu, mojím idolom bol Julo Viršík. Ale nikdy som doteraz neľutovala, že som sa rozhodla pre medicínu.
Po jej skončení ste nastúpili do nemocnice v Topoľčanoch, krátko na to ste sa rozhodli, že svoju kariéru budete budovať v zahraničí. Čo vás k tomu priviedlo?
Bolo to už počas štúdia na vysokej škole, mala som sen odísť do zahraničia a spoznať, ako sa medicína robí inde. Veľa mojich spolužiakov odišlo do Nemecka či Rakúska a veľmi si pochvaľovali. Mnohí mi to odporúčali.
Po krátkych skúsenostiach v našom zdravotníctve som si uvedomila, že sa to tu posúva dopredu veľmi pomaly, aj to bol ďalší z faktorov môjho rozhodnutia. Ale hlavne to bolo o tom, že som dobrodružná povaha, bola som mladá, bez záväzkov, tak som si povedala, kedy, ak nie teraz.
Najskôr ste si našli prácu v nemocnici v Nemecku.
Áno, bola som tam dohromady osem rokov, spoznala som sa tam s mojím manželom, ktorý tam taktiež pôsobil. Po pár spoločných rokoch, keď sme už premýšľali o rodine, a po dôkladnom zvážení, sme sa rozhodli pre Fínsko.
Neľutujete?
Samozrejme, chýba mi rodina zo Slovenska, ale sme tu spokojní, Fínsko ja veľmi dobrá krajina pre rodinný život. Štát a štátna správa tu fungujú perfektne, takmer všetko vybavíte elektronicky, žiadna byrokracia. Fínsko bolo niekoľkokrát vyhlásené za najšťastnejšiu krajinu sveta. Môžem to iba potvrdiť.
Aký je život v tejto najšťastnejšej krajine?
Životná úroveň je tu jednoznačne vyššia, štát funguje dobre, síce sa platia vysoké dane, ale tie peniaze sa vracajú späť. Napríklad, moje dieťa nastupuje do školy a ja nemusím nič platiť, ani za učebnice, zošity, pomôcky či obedy. Všetko zadarmo.
Ale aj tu bola vysoká inflácia, sú tu vyššie ceny, ale aj vyššie platy. Keď som pozerala na súčasné ceny u nás na Slovensku v bežných potravinách, sú približne rovnaké ako vo Fínsku. Mäso a syry sú tam podstatne drahšie.
Dali vám pocítiť vaši susedia či kolegovia v práci, že ste prisťahovalkyňa?
Bývame blízko Helsínk. Južné Fínsko, kde sú ďalšie veľké mestá ako Turku či Tampere, patrí medzi najhustejšie osídlené. Žije tu veľmi veľa imigrantov, domáci sú už zvyknutí, že je to tu multikultúrne. Aj v nemocnici pracuje v pomocných službách veľa z nich.
Mne doteraz nikto nedal pocítiť, že nie som z Fínska. Ale z počutia viem, že viac na sever je ten nacionalizmus podstatne silnejší. Koniec-koncov, v posledných parlamentných voľbách uspela vo Fínsku aj pravica, ktorá má takéto nacionalistické tendencie.
Čo podľa vás bráni nášmu zdravotníctvu, aby napredovalo porovnateľne so západom? Čo robia vo Fínsku inak?
Žijem príliš dlho mimo Slovenska, aby som na to relevantne vedela odpovedať. Na všetko treba peniaze, na zdravotníctvo obzvlášť. Videla som minule reportáž z niektorej bratislavskej nemocnice, na oddelení boli obúchané dvere, chýbala časť omietky, namiesto lampy bola iba žiarovka.
Človek by sa nádejal, že aspoň v hlavnom meste budú tie nemocnice ako tak vyzerať, bola som prekvapená.
Nevplýva to dobre ani na pacienta, ktorý sa do takého zariadenia príde liečiť, ani na samotného lekára, ktorý v takomto prostredí denne má vykonávať svoju prax. Keď som pracovala v Nemecku a teraz vo Fínsku, tiež to boli staré budovy, ale kompletne zrenovované, vo vnútri moderne vybavené, s dostatkom materiálu a potrebných liekov, vybavením.
Veľmi sa mi napríklad páči, že v nemocnici máme odporúčania, kde sú dané presné postupy liečby, medicína založená na dôkazoch. Nejde si tu každý svojou cestou. Ďalej, neustále sa vzdelávame, každé ráno máme nejakú zaujímavú prednášku na rôzne medicínske i nemedicínske témy.
Nechcem sa miešať do politiky, ale naše zdravotníctvo sa príliš politizuje. A treba si zvyknúť na to, že časy, kedy sa za nič neplatilo, sú dávno preč.
Vo Fínsku sa platí aj za štátnu zdravotnú starostlivosť?
Áno, poplatky sú tu aj v štátnych zariadeniach, nič nie je zadarmo. Funguje tu aj súkromná sféra, kde nie sú takmer žiadne čakacie lehoty, či už na vyšetrenie alebo konkrétny zákrok, ale za to si aj priplatíte.
Politická kultúra je iná ako u nás, fínski politici už len za vyjadrenia dokážu odstúpiť. Čím to podľa vás je?
Určite mentalitou a celkovo fungovaním krajiny. Navyše, nebol tu komunizmus, vždy patrili k západnej kultúre, tie hodnoty sú tam už desaťročia odlišné. Je tu minimálna miera korupcie. Je to tu skrátka iné.
Pracujete ako detská lekárka v nemocnici. Ako sú na tom fínske deti so zdravím? Čo ich najviac trápi?
Je to porovnateľné s našimi, alergia, astma, bronchitídy, zápaly, chrípky, bežne ako u nás. Jednu vec, ktorá je odlišná, evidujeme tu väčší výskyt cukrovky, už aj medzi deťmi.
Stretávate sa často s rodičmi, ktorí poučení „doktorom google“ vám hovoria, ako máte postupovať?
Ľudia sú sčítaní, to je normálne. Postup liečby sa rieši, samozrejme, aj rodičmi, ale drvivá väčšina z nich tu vníma lekára ako, nazvem to, finálnu autoritu, takže akceptujú jeho rozhodnutia.
Čo antibiotiká, nežiadajú ich od vás na preliečenie svojho dieťaťa? U nás sa mnohí lekári s ich predpisovaním príliš netrápia.
Tu to bežné vôbec nie je. Zo skúsenosti viem, že približne 80 percent detských ťažkostí spôsobujú vírusy. Takže antibiotiká nie sú potrebné a rodičia to ani nevyžadujú.
Sú severania vďaka chladnejšej klíme odolnejší?
Je to individuálne, jeseň, zima, jar, infekčné sezóny sú tu rovnaké ako u nás.
Na čo si neviete stále zvyknúť?
Hlavne na tú zimu a veľmi krátke dni. Často býva len šesť hodín pochmúrneho počasia a potom už iba tma. Je to náročné obdobie. V zime akoby sa vo Fínsku prerušil sociálny kontakt. Ľudia väčšinou sedia doma, ale keď na jar vyjde slnko, opäť sú plné ulice. Určite to má vplyv.
Je niečo, čo vám okrem rodiny ešte chýba?
Taký „small talk“(krátky rozhovor, poznámka autora). Sme teraz u našich na Slovensku, vyjdem na ulicu a so susedmi, ako mi jazyk narástol, ďalej aj to, že si zapnem rádio a hrá tam IMT Smile.
Fíni nie sú zhovorčiví ako Slováci?
Nie až tak, nie vždy sa vám otvoria, potrebujú na to viac času. Nie je tu napríklad bežné, že začnete viesť dialóg s predavačkou v obchode.
Fínsky jazyk patrí medzi ugrofínske, pre Slovákov je náročný, dorozumievate sa po anglicky?
Nie, po fínsky. Aj lekárske správy píšem vo fínčine. To je moja najväčšia výzva v posledných rokoch. Stále sa učím, navštevovala som intenzívne kurzy. Angličtinu využívam hlavne pri komunikácii s kolegami či personálom z nemocnice, ktorí sú zo zahraničia a nehovoria po fínsky.
V každom prípade, takmer všetky slová sú nové, neviete ich odvodiť z angličtiny alebo nemčiny. Gramatika náročná, náročné skloňovanie, štrnásť pádov, je to veľmi ťažký jazyk. Oveľa viac ako švédčina.
S manželom a s deťmi ako komunikujete?
Úradným jazykom sú fínčina a švédčina. Manžel je Fín, patrí k švédsky hovoriacej menšine takzvaných švédskych Fínov. Doma hovoríme po švédsky, čo som sa od neho naučila, a po fínsky. S deťmi sa rozprávam po slovensky.
Aj rozumejú teraz na prázdninách slovenským starým rodičom?
Ale áno, jednoduchú slovenčinu ovládajú, rozumejú a vedia sa dohovoriť, to je hlavné.
Čo z vlastnej skúsenosti odporúčate našincom, ktorí sa chystajú do Fínska na výlet?
Určite Helsinky a okolie sú veľmi pekné. V ich blízkosti je ostrov Suomenlinna, kam sa dostanete iba loďou, ktoré tu premávajú v rámci verejnej dopravy. Kúpite si lístok na električku.
Kúsok od hlavnej metropoly je národný park Nuuksio. Ale vo všeobecnosti, kamkoľvek sa vo Fínsku vydáte, všade sa vám bude páčiť. Je tu krásna príroda, zeleň, parky sú v mestách samozrejmosťou.
Na letnú dovolenku pri mori to asi nebude.
Práve naopak, sú tu pláže a počas leta bývajú plné. Zatiaľ, čo na Slovensku býva vyše tridsať stupňov Celzia, hore je príjemných 25.
A koľko stupňov má približne more počas leta?
No, nie je to Jadran. Okolo dvadsať stupňov, voda je taká rezkejšia.
Na záver, zvykne sa hovoriť, že pije ako Dán či Fín. Je to podľa vás stále pravda?
Áno, je to tu problém a Fíni o ňom nemajú problém hovoriť. Alkohol si kúpite iba v špeciálnych obchodoch, ktoré sa volajú Alko, v potravinách sa dá kúpiť iba pivo. Keď prídete na Slovensku na návštevu, otvára sa slivovica, ale vo Fínsku vám ponúknu kávu. Cez týždeň Fíni popíjajú striedmo, ale cez víkend sa vedia mnohí poriadne opiť.