Jeden deň Vlada Zadorina v ruskom zajatí
Po raňajkách od ôsmej ráno do desiatej prebiehala ranná kontrola.
To znamená, že príde starší dôstojník v službe zo špeciálnych jednotiek a skontroluje zoznam prítomných. Zavolajú vás. Museli sme vybehnúť na chodbu a pritlačiť sa k stene a v tej chvíli nás bili. Vytriedili nás von a bili až do desiatej. Do jednej potom nasledovali výsluchy. Bolo to dosť nepredvídateľné, takže sme nevedeli, kto pôjde ďalší.
Za deň mohli zavolať na výsluch 10, 20, 30 ľudí. Potom podľa rozpisu mala byť vychádzka, ale ja som celý rok vôbec neopustil celu. Len na chodbu počas kontroly. Rok som neopustil celu.
A o 13:00 obed. To priniesli zhruba 50-100-litrovú cisternu, v ktorej mohlo byť trocha kaše, ktorá sa nedojedla. A musela sa rozdeliť 150 ľuďom, ktorí boli v zajatí. Čo s tým urobili? Priniesli studenú vodu, naliali ju do nádoby, zamiešali a obed bol hotový. Dávali nám dve alebo tri lyžice tej polievky. Lepšie bolo nič nejesť.
Potom znovu výsluchy alebo sme len tak sedeli a pozerali do slnka a zohrievali sa, lebo tam bol veľký chlad, či už bolo leto alebo zima. Potom sme sa bavili navzájom. Sedeli sme a rozprávali s chlapcami o všetkom možnom. Boli tam rôzni ľudia. Farmári, ľudia z IT, obchodníci, podnikatelia a ďalší. A každý hovoril o svojich aktivitách, o nejakých možných obchodných schémach – ako zarobiť peniaze a tak podobne. O dievčatách a jedle.
Od 17:00 do 18:00 bola večera. Mohli priniesť pol hrnca rýb. Hovorili sme jej mohyla, lebo pozostávala z kostí. Väzňom dávali celú rybu a nám zvyšné kosti. Rozhodli sme sa, že rybu zjeme iba raz za 12 dní, pretože sme dostávali 12 porcií pre 12 ciel. Na tanieri bola hora kostí a rozdeliť to medzi 12 ľudí nebolo možné. Takže každý deň sme ich niekomu nechali a 11 dní čakali na tú svoju porciu.
Večer sme sedeli spolu a hrali hry, napríklad mafiu alebo si rozprávali kino. V našej cele bol chlapík z Černihova, rozprával nám o filmoch. Každý večer nám hovoril o novom filme. Niekedy niekto prerozprával knihu. Mohli sme si aj čítať – väčšinou ruskú propagandu: Lenina alebo ešte Marxa.
Keď už hovoríme o propagande. Zapínali rádio a počúvali sme tie isté nahrávky o tom, že Ukrajina neexistuje, že Bandera bol zločinec, ktorý zabíjal Ukrajincov, a tak ďalej. Niečo ako: ako ho môžete vnímať ako hrdinu Ukrajiny, keď zabíjal Ukrajincov? To bolo niečo, čo sa mi nepáčilo. Tiež sa tam hovorilo, že Ukrajina je Rusko. Ukrajinci nie sú ľudia, sú to malí Rusi a tak ďalej. Pretože oni majú veľké a úžasné Rusko a my sme nikto.
Potom nás od 19.00 do 21.00 znova skontrolovali, to znamená, že nás opäť zbili a potom nás o 22.00 pustili spať. Takýto deň sme mali.
Na slobodu sa dostal po veľkej výmene začiatkom tohto roka. Počas jeho návštevy na Slovensku sme sa rozprávali:
- o tom, ako boli Rusi posadnutí tým, kto poslal ich vojenskú loď tam a radšej preto menil svoj hlas;
- ako prebiehalo ich mučenie: od elektrických šokov, po rozbíjanie fliaš na hlave a znásilňovania;
- o neustálom hladovaní, ktoré si kompenzovali jedením myší a slimákov;
- o sadistoch z Burjatska a Jakutska a jediných troch dobrých Rusoch;
- o dvoch pokusoch o samovraždu a o tom, čo ho nakoniec držalo pri živote.