Maroš Kramár nič nepochopil. Nevyužil možnosť mlčať, nevyužil ani možnosť aspoň čiastočnej ľútosti, že to blbo vypálilo. Ruku na srdce, koľko Marošov Kramárov máme na Slovensku? Tento status bude trocha dlhší, ale sľubujem vám, že stojí za to.

Včera som na môj instagram dala výzvu, aby mi ženy písali svoje zážitky s nevhodným správaním sa mužov. Ak ste jeden z ostvietených, a máte pocit, že správanie sa mužov je vo všeobecnosti v poriadku, dovoľte mi vyviesť vás z omylu.

Za pár hodín mi prišlo viac ako 400 správ. Dovoľte mi krátke zhrnutie, a keďže som sľúbila ženám anonymitu, pár príbehov bez mien.

Z tohto môjho malého prieskumu mi vychádza ako úplne najrizikovejšie povolanie pre ženu ČAŠNÍČKA. Desiatky žien mi popisujú, ako sa ich v práci zákazníci na dennej báze chytajú – za zadok, za prsia, niektorí aj za vagínu (true story). Volajú ich zlatíčko, cmučkajú na nich, vypiskujú. Príbehy, že sa ich pýtajú ako sú „tam dole“ vyholené, koľkatky majú prsia, je to naozaj mindblowing.

„Keď som odchádzala po donesení jednej objednávky vo vychytenom bratislavskom podniku, jeden „vtipálek“ ma chytil za ruku a takou silou stiahol k sebe, že ma predklonil a jeho kamoš mi zmačkol zadok a prstami sa dostal…no veď viete kam. Náramná zábava pre všetkých. Skončilo to tým, že som na nich s plačom nakričala a vyhodili ich. Stále ma pri tej spomienke striasa a plačem,“ hovorí jedna a takýchto príbehov mám v inboxe desiatky.

Bolo by naozaj veľmi dobré pozrieť sa na autoškoly – ženy masívne popisujú, že ich inštruktori začali počas jazdy obchytkávať – na kolenách, na stehnách, aj na prsiach.

„Bola som ešte neplnoletá, keď som si robila vodičský preukaz. Moj inštruktor bol starší pán. Na prvej jazde mu prišlo vhodné chytať ma počas celej jazdy za stehno. Aj keď som nemala sukňu, kraťasy, obťažovanie stále pretrvávalo. Čo bolo horšie ako jeho ruky na mojich nohách boli jeho hnusné, nechutné, opĺzle a úchylné reči. Raz ma capol pri vystupovaní z auta po zadku. Bála som sa, že kebyže sa ozvem, neurobila by som vodičák a ešte by rodičom prepadlo veľa peňazí.“

„Keď som chodila na autoškolu, môj inštruktor mi vravel, že mal žiačku, ktorá mala také veľké prsia, že sa dotýkali volantu a keď šla zle a chcel jej otočiť volant, tak „musel spraviť toto“ a názorne to ukázal na mne tak, že mi šáhol na moje malé prsia.“

Celkovo správanie sa šéfov a riaditeľov vo firmách vyzerá nasledovne – sexuálne narážky, často nátlak na sex, komentovanie výzoru, a absolútnym favoritom je tľapkanie po zadku. Len tak, hocikedy. Počas porád, na obede, v kancelárii.

„Profesor na vysokej škole mi počas písomnej skúšky v jeho kancelárii masíroval plecia a pri odovzdávaní indexu ma pobozkal na ústa.“

„Bývalý šéf ma násilím odvliekol do technickej miestnosti a celou váhou ma zavalil tak, že som sa nemohla hýbať. Kričala som až kým neprišla pomoc.“

„Ako personalistka robím mesačne stovky pohovorov, na tento deň nikdy nezabudnem. S pohovorovaným sme sa nepohodli, fyzicky ma napadol, chytil ma za rameno a pod krk. Na polícii mi povedali, že keďže mi nespôsobil zranenia na viac ako 14 dní, je to viac menej OK. Odvtedy mám pri každom pohovore kaser pod pracovným stolom.“

Takmer každá zo žien, ktoré mi písali, má zážitok, kde ju chytil za zadok alebo prsia CUDZÍ MUŽ NA ULICI. Desiatky žien popisujú, že mnohé mali 13-14 rokov, a random na ulici alebo v parku prišiel starší muž, chytil ich a okomentoval aké krásne telo majú. Drvivá väčšina popisuje nechutné zážitky z autobusov a vlakov, keď si muži prisadnú a tisnú sa na ne, osmelia sa a obchytkávajú ich, mnohé (vrátane mňa) sme zažili, že vedľa nás začal muž v autobuse alebo vo vlaku masturbovať. Dievčatá sú tomuto vystavené od tínedžerského veku na pravidelnej báze.

„Mala som 13, keď ma v parku chytil za zadok neznámy muž so slovami „to je krásne“.“

„Keď som mala 15, pán okolo 55-60 mi povedal, že by ma poriadne zaučil v milovaní, až by som hviezdičky videla. Krvi by sa vo mne nedorezal.“

„Stála som na zastávke, okolo prechádzal chalan a rukou, len tak mimochodom, ma chytil v rozkroku. Ostala som v šoku stáť bez slova a on pokojne šiel ďalej. Keď som sa spamätala, bol už ďaleko. Ľudia na zastávke to videli, nikto nič nepovedal.“

„Pre mňa jedna z najhorších situácií bola, keď ma na neviditeľnej výstave v Prahe obchytkával nevidiaci pán, čo tú výstavu viedol. MMala som 19, netušila som ako mám reagovať. Bola som ticho. Dodnes ma to trápi.“

„Mala som 19, raz som išla po ulici a neznámy chlap (50+) idúci oproti mne ma chytil za prsia len tak z ničoho nič.

„Obliekam sa normálne, nenosím minisukne ani veľké výstrihy, aj keď žena by mala nosiť hocičo a nemala by sa dostávať do podobných situácií. Veľmi ma to trápi a neviem ako voči tomu bojovať.“

„Rodičia nás vystríhajú celé detstvo pred pedofilmi. Ale nikto vás nepripraví na to, že keď dospejete, stanete sa objektom obrovského množstva mužov, ktorí si myslia, že vás môžu komentovať, chytať, pískať, a neviem čo ešte.

A úplne samostatná kategória sú LEKÁRI.

„To najhoršie, čo sa mi stalo, bolo predoperačné vyšetrenie v okresnej nemocnici na severe Slovenska. Jeden chirurg poslal preč z ambulancie sestričku a išiel zistiť, či náhodou nemám pruh na slabinách. Dnes ako medička viem, že na to stačí vyzvať pacienta, aby si stiahol prádlo troška nižšie pod pupok a prehmatať slabiny. On mi ako 18 ročnej sám stiahol nohavičky bez vyzvania a to, čo mi prehmatával – ospravedlňujem sa za grafickosť opisu – sa skôr podobalo na 10 sekundové hmatanie veľkých pyskov ohanbia. Vyšetrenie som ukončila ja odtiahnutím sa so zhrozeným pohľadom. Zverila som sa s tým sestričke, ktorá priznala, že nie som jediná.“

A už pravidelná prúpovídka o doktorovi Traubnerovi:

„Mňa raz dr. Traubner ťapol po zadku po vyštrení, že som bola šikovná. bolo to obyčajné neurologické vyšetrenie a kázal mi vyzliecť sa na gaťky a dať si dolu podprsenku… Ja som z toho bola v takom šoku, že som nič nedokázala povedať… Bolo to pre mňa hrozne retraumatizujúce, roky ma totiž zneužíval kňaz.“

„Dcéru (9 rokov) pri vyšetrení kardiológ hladkal po bruchu, prsiach, stehnách a pritom jej rozprával aké je krásne dievčatko.“

K tomu ešte pár správ na záver. Do správ mi prišlo aj niekoľko znásilnení a zneužívaní.

„Prijali ma do IT firmy ako jediné dievča na stáž. Ostatní chlapci sa spolčili, poslali mi hru kde sa moja hlava zobrazovala na záchodovej mise a cieľ bol ju očúrať. Za počet bodov. Keď som to reportovala nadriadenému, tak sa na tom len dobre zasmial.“

Pikoška aj z televízneho prostredia: „Bola som mladá, začínajúca redaktorka a sedela som v strižni. Prišli za mnou dvaja kolegovia, zamkli, zahnali ma do kúta a moje ruky začali trieť o ich rozkroky. Nerozumela som čo, a najmä prečo sa to deje a nezmohla som sa ani na slovo.“

Takže prosím, ak bude mať Maroš Kramár nabudúce pocit, že sa sťažujú ženy, ktorých sa nikto nedotýka, ukážte mu tento status. Ak máte pocit, že naša spoločnosť je v pohode, a O CHVÍĽU UŽ MUŽI NEBUDÚ MOCŤ ŽENÁM ANI PODRŽAŤ DVERE (toto je moja obľúbená prúpovídka), ukážte im tento status. Ak vám bude niekto hovoriť už stokrát opakovaný hoax ako Slovák v USA popisuje, že sa bojí chodiť v Spojených štátoch vo výťahu so ženskou kolegyňou, aby ho krivo neobvinila zo sexuálneho zneužívania, ukážte mu tento status. Takmer každá žena na Slovensku zažíva celé svoje dospievanie sexuálne obťažovanie – slovná AJ fyzické. Od nevzdelaných, chudobných, až po mocných a bohatých. V historkách hovoríme najmä o mužoch v stredných rokoch, ale aj o mladých, až po úplných dôchodcoch po 70tke. Naša spoločnosť toleruje takéto správanie dlhodobo a je na čase o tom začať hovoriť.