Odveká dilema, či a ako diskutovať s fašistami, má po diskusnej relácii Na telo medzi šéfom ĽSNS a predsedom SaS Richardom Sulíkom o čosi jasnejšiu odpoveď.

https://dennikn.sk/1663495/ked-je-kotleba-v-uzkych/

Stručná odpoveď by mohla znieť áno, treba ich usvedčiť z klamstiev a falošných sľubov, z totálnej neschopnosti dištancovať sa od vlastných extrémistických prejavov. Má to však jednu podmienku. Musí byť dobre pripravený moderátor aj partner v diskusii. A to sa v nedeľu v Markíze podarilo.
Vyvedený z konceptu

Sulík v reparáte s Marianom Kotlebom obstál. Podal lepší výkon ako svojho času v TA3, kde to bol on, kto strácal nervy, na rozdiel od súpera. Tentoraz bol pokojný.
[ Aktivujte si Newsfilter, hlavný newsletter Denníka N. Nové vydania môžete čítať priamo v e-maili každý večer o 20:00. Odber si aktivujte jedným kliknutím. ]

Tradične suverénny Kotleba bol azda prvýkrát v priamom prenose vyvedený z konceptu, vyhrážal sa televízii žalobou, aby vzápätí priznal, že Michal Kovačič má pravdu, ak tvrdí, že onen neznámy muž na fotografii s vytetovaným hákovým krížom uprostred obrovského nemeckého kríža (o čom písal ako prvý Ján Benčík) na hrudi je ozaj okresný šéf partaje z Levíc. A moderátor si aj spomenul na jeho meno – Rastislav Jakubík.

Táto debata môže slúžiť ako didaktická ukážka toho, kde sú najväčšie slabiny zdanlivo „nepriestrelnej“ argumentácie extrémistov. V súlade s očakávaním medzi ich očividné slabé miesta patria nielen samotné extrémistické názory a prejavy, ale aj obyčajná falošnosť. Priaznivec Kotlebu si nemohol nevšimnúť, že ten človek odrazu nedokáže odpovedať na opakovane položené jasné otázky. Je vyhýbavý a zbabelý, podobne ako jeho „digitálne negramotný“ poslanec Stanislav Mizík.

Rozoberme si to v časovom slede, oplatí sa to.

Už úvod bol výpovedný. Kotleba s veľkým krížom na klope saka sa vyhol priamej odpovedi na otázku, či súhlasí s Konferenciou biskupov Slovenska, ak v súvislosti s Mariánom Kuffom biskupi tvrdia, že angažovanie sa kňazov v politike je neprijateľné. Akože kresťan sa ocitol odrazu pred neriešiteľnou dilemou. Rešpektovať cirkevné autority? Alebo popleteného farára, ktorý má vďaka svojim sugestívnym prejavom na sociálnych sieťach obrovský vplyv a ktorého na fare v Žakovciach osobne navštívil, keďže sa v témach, ako je Istanbulský dohovor či zákaz interrupcií, úplne zhodli?

Sulík potom Kotlebu a jeho národnosocialistické predstavy o zdravotníctve zadarmo či o dôchodkovom systéme (blízke, mimochodom, Ficovmu Smeru) takpovediac rozobral na súčiastky.

A na priamu otázku moderátora musel šéf ĽSNS priznať, že si k poslaneckému príjmu zhruba päťtisíc eur necháva každý mesiac na svoj účet posielať ešte tisícdvesto eur zo štátneho príspevku pre stranu. Tvrdil, že časť tých peňazí (koľko?) vzápätí posiela straníckej nadácii, ktorá dáva sociálnu výpomoc občanom. Chabá výhovorka nezmazala silné presvedčenie, že ak tu niekto parazituje na štáte, sú to práve kotlebovci.
Neriešiteľné dilemy

Skutočné „lahôdky“ prišli v závere debaty. Kotleba, podobne ako nedávno v inej televíznej diskusii, sa všemožne usiloval vykľučkovať z ďalšej neriešiteľnej dilemy. Hútal, ako o pomyselný krok ustúpiť z extrémistických názorov a zároveň nestratiť tvár pred svojimi. Jeho pokus stať sa miernou zmenou rétoriky prijateľným partnerom po voľbách však spoľahlivo vyvrátil prieskum Focusu pre Markízu. Dve tretiny opýtaných účasť ĽSNS v budúcej vláde či pri jej podpore odmietajú.

V diskusii jeho demaskovanie zašlo ešte ďalej. Kotleba najprv tvrdil, že vždy rešpektovali históriu a že iba blázon ju nerešpektuje. Očividne znervóznel, keď sa vzápätí objavila fotografia, na ktorej ešte ako predseda Slovenskej pospolitosti v gardistickej uniforme organizoval na Námestí SNP v Banskej Bystrici demonštráciu. A na transparente bolo SNP označené za boľševický puč proti slovenskej štátnosti. Ani na trikrát zopakovanú otázku moderátora, či to teda bol boľševický puč, nedokázal odpovedať.

Celé to „zaklincovala“ téma podarených okresných predsedov ĽSNS. Jeden z nich údajne spoločne s manželkou zavraždil svojho soka, druhý surovo zbil „negra“ Dominikánca, nuž a tretí nosí na hrudi vytetovaný hákový kríž. Až hrôzostrašne pôsobili Kotlebove slová o druhom z nich, Andrejovi Medveckom z Námestova. Ten vraj „prešiel obrovskou sebareflexiou“ a cudzinca mlátil preto, že mal vtedy, chudák, „ťažké životné obdobie“. Takže fašisti sú fašistami z pochopiteľnej životnej frustrácie?

Kľúčový moment bol ešte jeden. Keď sa objavila fotografia tretieho z nich z Facebooku, Kotleba načisto stratil nervy. Opakovane vyzýval moderátora, aby povedal meno, nech to môžu riešiť súdnou cestou. Na otázku, kto je muž na fotke, najprv neodpovedal. Napokon však v konfrontácii s priamou otázkou, či ide o predsedu ĽSNS z Levíc, priznal, že áno.

Diskusia presvedčivo ukázala, že Kotleba je okrem fašistu aj klamár a zbabelec. Jediný problém je, že tí, čo ho nevolia, to vedia už dávno. A tí, čo ho volia, teda mnohí z nich, to budú popierať aj naďalej. To však neznamená, že diskusia nemala zmysel. Naopak, ukázala cestu, ako na to.