Ficova éra bola plná korupcie a škandálov. Najväčší problém však je v tom, že postupne ovládol štát až tak, že neexistuje situácia, v ktorej by sa Fico a jeho ľudia nemohli rozhodovať, či zasiahnu, alebo nechajú úradníkov konať, ako majú. Volá sa to únos štátu a Fico ho dotiahol do fázy, že štát je už zviazaný v kúte a čaká sa len na výkupné.
Teraz sme na konci tejto éry. Je dôležité, aby sme si povedali, aké sme sa za Fica naučili lekcie a aké riziká nám hrozia na ceste k normálu, lebo tá bude ešte dlhá a nebezpečná.
Základné poučenie je, že ísť do ulíc a povedať svoj názor má zmysel. Tu je ďalších päť z Ficovej éry:
1. Toto nie je zlyhanie strán. Ponúka sa to ako najjasnejšia reakcia: tradičné strany definitívne zlyhali. Už sa im nedá veriť. Je to omyl. Aj strany môžu byť iné ako Smer. Poučenie zo Smeru nie je v tom, že sa to so stranami nedá, naopak. Nedá sa to so stranami, ktoré iba bezbranne poslúchajú, čo povie predseda, a ešte horšie, ktoré ani nevedia, kto ich financuje a čo si za to pýta späť. Strany sú naďalej najlepšou cestou, ako zabezpečiť demokraciu: teda vôľu voličov pretaviť do riadenia štátu a to tak, aby si jednotlivci nekradli právo hovoriť v mene celých skupín voličov.
2. Pozor na nezávislosť inštitúcií. Fico a Kaliňák nám ukázali, aké dôležité je neopustiť políciu a prokuratúru. Mali množstvo korupčných škandálov, ale žiaden sa nevyšetril. Buď preto, že poslušní policajti a prokurátori vyšetrovanie hneď zastavili, alebo preto, že ak aj ich konanie vzbudilo pohoršenie verejnosti, inšpekcia nič nenašla. Ako by aj mohla, keď vnútornú kontrolu mal totálne v rukách opäť len ten istý Kaliňák. Ministerka Žitňanská to chcela zmeniť a pripravila už aj zákon. Teraz sa musí stať realitou a verejnosť musí na jeho dodržiavanie tlačiť.
3. Nezabudnime na zabudnutých. Nejde len o Bašternáka a Kočnera. Nezabudnime na Moldavu nad Bodvou. Súčasťou Ficovho režimu bolo aj pošliapanie práv menšín. Obeťou ich populizmu a útokov boli utečenci, ale najmä Rómovia. Policajti ich bijú, urážajú a obviňujú bez dôkazov. A nikdy sa nemýlia. Aj to dovoľoval Kaliňákov systém ovládnutia bezpečnostných zložiek. Uniforma má vždy pravdu, potom je ochotná aj hrať sa na slepého, keď kradne sám Kaliňák.
4. Nekradol len Smer. V nadšení z Ficovho konca nám hrozí, že zabudneme na korupčné škandály Mosta-Híd a SNS. Najmä SNS je naďalej strakou, ktorá ukradne všetko, čo je k dispozícii. Ich nebezpečenstvo je o to väčšie, že sú ochotní to robiť aj v prípadoch, ktoré nespôsobujú len materiálne škody, ale ťahajú Slovensko späť k Rusku, ako to bolo pri armádnych tendroch na novú techniku, ktorá mala byť prechodom na Západ.
5. Súdy sú stále slepé. Nie len Ústavný súd sa za Fica stal odkladiskom bývalých biednych politikov a ich poskokov. Ani tejto vláde sa nepodarilo urobiť z justície nezávislú silu, ktorá je schopná korigovať úlety politikov a ich ľudí. Bez takejto zmeny sa už nepohneme.
Ficov koniec však nebude automaticky znamenať rozprávku. Ani súčasná opozícia nie je zárukou, že výsledkom bude viac demokracie, slobody a spravodlivosti. Je to odkaz aj pre prezidenta Andreja Kisku. Ficov koniec nie je ospravedlnenkou na odchod. Toto je len začiatok a Kiska by nemal utiecť.
Tu sú riziká, ktoré nám hrozia:
1. Extrémisti budú rásť. Znechutenie z Fica môže veľa ľudí priviesť k myšlienke, že demokracia zlyhala a na všetku tú korupciu môže zabrať iba tvrdá ruka. Je to nebezpečný omyl. Fašisti ako Kotleba totiž poriadok ani koniec korupcie neprinesú. Najlepším príkladom sú županské roky Kotlebu v Bystrici. A okrem toho ohrozia aj všetko to dobré na súčasnom režime: obmedzia slobody, práva aj demokraciu. Ak Fico uniesol štát, oni by ho hneď zrušili a zavreli do koncentráku.
2. Mafiáni sú aj medzi nepriateľmi Fica. Koniec premiéra, ktorý si do svojho tímu zobral milenku talianskeho mafiána a jeho obchodného partnera a ktorý dodnes chváli ministra vnútra, čo podnikal s Bašternákom a sám býva v jeho byte, ešte neznamená, že tí druhí budú mafiánov zatvárať. Boris Kollár s mafiánmi vyrastal a rozumie im lepšie ako demokratom. Richard Sulík si v krízovej situácii pýtal rady od Mariána Kočnera. Koniec Fica mafiánov mohol prekvapiť, lebo prišiel nečakane a celý pád trval dva týždne, ale oni sa otrepú. Iba naozaj nezávislá polícia a prokuratúra môže zabezpečiť, aby sa mafia znovu nedostala až priamo do úradu vlády.
3. Nevyhrali sme. Demokracia je nekonečný boj. Prehry a pády sú jej neoddeliteľnou súčasťou. Fico, Kaliňák a Gašpar sa stali symbolmi našej lenivosti. Ak do nej znovu padneme, budeme znovu nešťastní. Ficov koniec neznamená automaticky dokonalý raj. Znovu a znovu zažijeme večery, keď čakáme pred monitorom na tlačovku Bélu Bugára, či sa rozhodne byť lojálny koaličný partner alebo zodpovedný politik zodpovednej strany. Voľby sú našou šancou nenechať to iba na nich. A potom už iba neupadnúť na štyri roky do zimného spánku.
Fico a Kaliňák skončili. Skutočná robota sa však iba začína. Nesmieme dovoliť, aby do volieb poupratovali všetky svinstvá, ktoré napáchali. Nesmieme dovoliť, aby v úradoch zabetónovali svojich ľudí. Vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa musia naozaj vyšetriť a ich vrahovia aj objednávatelia vraždy sa musia potrestať. A stále platí: ani slušný odchod neznamená, že škandály Fica, Kaliňáka, Počiatka, Gajdoša, Danka, Matečnej a vôbec všetkých, ktorí robili komparz vo Ficovej ére, teda aj Bélu Bugára a jeho ľudí, sa zabudnú. Naopak. Musia sa vyšetriť a potrestať. A to aj tie, ktoré sa stali pred vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Inak sa to všetko neskončilo a sme stále s nimi v rukách štátu, ktorý je mafiánsky.