living in russia

Lenka Siváková
V októbri 2016 som začala učiť anglický jazyk v Rusku, v meste s nič nehovoriacim názvom Kirov. Rada by som vám priblížila život v skutočnom Rusku, 1000 km od Moskvy, kde zima trvá 8 mesiacov a cesta do najbližšieho mesta 10 hodín.

Ak aj Rusi budú nechápavo krútit hlavami pri názve Kirov, skúste sa spýtať na Vyatku. Názov, ktorý mesto nepoužíva už viac ako 80 rokov si miestni obľúbili natoľko, že svoje mesto inak ako Vyatkou nenazývajú. Aj napriek tomu, že sa oficiálne nachádzate v Kirove, v obchodoch nakupujete vyatské produkty, študovať môžete na Vyatskej štátnej univerzite a s rodinou navštívite Vyatské múzeum umenia.

V tomto nenápadnom meste uprostred tajgy učím anglický jazyk. Svoje skúsenosti som zhrnula do niekoľkých krátkych tém, aby si každý ľahko našiel, čo ho zaujíma.

Iba 2000 km, iba 30 hodín

Prvou vecou, ktorú som sa v Rusku naučila bolo, že Rusi chápu vzdialenosti úplne inak ako my. Keďže Rusko je obrovská krajina, väčšinou platí pravidlo, že všetko, kde sa dostanete do 3 dní, je blízko. Veď cesta z Moskvy do Vladivostoku trvá týždeň. Do svojej obľúbenej turistickej destinácie, na Krym, cestujú Kirovčania 35 hodín. V najvýchodnejších mestách Ruska sa dovolenka z práce berie na mesiac, pretože iba týždeň trvá, kým vôbec niekam prídete.

Poprosila som svojich ruských známych, aby mi poradili, kde môžem stráviť svoj prvý voľný víkend. Poradili mi mesto Kazaň v Tatárskej republike, vraj je pekné a blízko. Pekné bolo, blízko ani zďaleka. Blízko v tomto prípade znamenalo 9 hodín autobusom.

Aj vás napadlo, či im tam nelietajú lietadlá? Lietajú. Ale 4 dni vo vlaku sú lacnejšie ako 7 hodín v lietadle.

Potraviny a mediálny ruský hladomor

Pár krát ma známi poľutovali, vraj hladujem. Slovenskými médiami sa šírila informácia, že v mnohých ruských mestách je v dôsledku sankcii nedostatok potravín a ľudia trpia hladom. Nemôžem hovoriť za regióny Sibíru, ale ani v takom malom a odľahlom meste ako Kirov sa hladom určite netrpí. Z miestnych mliečnych produktov by sme si dokonca mohli zobrať príklad. V regáloch nájdete smotanu, tvaroh a mlieko, ktoré boli vyrobené v ten deň a treba ich spotrebovať do 72 hodín. Dátum spotreby miestnych mliečnych produktov neznamená približný dátum, kedy už produkt asi nie je úplne v poriadku, ale snáď vám nejaké dva týždne ešte v chladničke vydrží. Dátum spotreby miestnych mliečnych produktov znamená dátum, kedy sa výrobok skutočne pokazí, dostane špecifický zápach a je nepožívateľný. Keď som v Kirove spomenula, že takéto čerstvé a kvalitné miestne produkty si na Slovensku chodíme kupovať do Starých Otcov a podobných módnych obchodov, vysmiali ma. Liter kirovského mlieka stojí cca 40₽ (0,60€). Prvý suvenír, ktorý som z Ruska na Slovensko priniesla, nebola vodka ale kirovský tvaroh.

Horšie je to však so zeleninou a ovocím. Čo sa ovocia týka, banány a jablká sú samozrejmosť. Raz za týždeň sa dovezú citróny, pomelo a mandarínky a keď budete mať šťastie, nie všetky budú hnilé. Ak sa ale tešíte na domácu zeleninovú polievku, budete si musieť vystačiť s mrkvou, pórom, cviklou, cibuľou a zemiakmi. Moji kamaráti v Kirove nepoznajú kaleráb a kúpiť si papriku, rajčiny a šalát znamená siahnuť si hlbšie do vrecka. A keď poviem šalát, myslím tým 7 šalátových lístkov vytŕčajúcich z maličkého kvetináču za 50₽ (0,80€). Narozdiel od slovenských obchodov, v Rusku sa predáva aj tzv. škaredá zelenina. Mrkvy sú od blata a vykrútené do strán, zemiaky so zárezmi a vzhľadom, akým by u nás konkurzom do nákupného košíka neprešli.

Pitná voda z kohútika v Rusku nie je žiadna samozrejmosť. Skutočných 50 odtieňov sivej spoznáte, až keď si v Kirove napustíte vodu do pohára. Ruské automaty na vodu sú slovenským ekvivalentom automatov na mlieko. Do 5 litrovej bandasky si načapujete pitnú vodu za 15₽ (0,25€).

Pravidlá a výkričníková kultúra

V Rusku existujú pravidlá na všetko. Na začiatku mi bolo ich nalinkovaného spôsobu života ľúto, časom som prišla na to, že oni by bez tých pravidiel ani fungovať nevedeli. Pravidlá tu existujú aj na tie najbanálnejšie veci. V obchode vám zeleninu a ovocie môže odvážiť iba zamestnanec obchodu. A nie akýkoľvek, ktorý je na blízku, ale nad váhou si na lístku s troma výkričníkmi prečítate, v ktorom konkrétnom oddelení ho treba hľadať. Potom si o uličku ďalej pôjdete kúpiť kusové cukríky a tie vám opäť treba odvážiť. A opäť to musí urobiť zamestnanec, tentokrát však z iného oddelenia ako ten prvý. Z akého, to si prečítate na lístku nad váhou, ktorý sa končí tromi výkričníkmi.

V kaviarni so živou hudbou si chlapec prisunul stoličku bližšie k dievčaťu, aby sa lepšie počuli. Čašníčka ho prišla napomenúť, že takto sa u nich nesedí, stoličky sa nesmú presúvať a v kaviarni treba sedieť oproti sebe. Chlapec sa bez zaváhania a s výčitkou svedomia vrátil naspäť na miesto.

V autobuse vás napomenú, ak sa rozprávate príliš hlasno, alebo nebodaj smejete. O okno sa neopiera, pretože ho zašpiníte. A ak dostane revízor pocit, že ste vy alebo vaše dieťa topánkami zablatili autobus viac, ako je bežné, máte sa na čo tešiť.

Platy a finančné náklady

Dúfam, že túto časť si prečítajú hlavné tí, ktorí Rusko považujú za krajinu istého zabezpečenia.

Priemerný plat v Kirove je 23 000₽ (382€).

Prenájom jednoizbového bytu stojí 10 000₽ (166€).

Jedno pivo 90₽-190₽ (1,50€-3€).

Polievka + mäso so zemiakmi 250₽ (4€).

Cesta z Kirova do Moskvy 1249₽ (20€).

Za víza na Slovensko Rusi zaplatia od 130€, do Veľkej Británie 260€ a viac.

Cestovanie je v Rusku výsada bohatých. Cesta do hlavného mesta je pre Kirovčanov taká nákladná, že si ju doprajú iba raz za pár rokov. Kirovčania nepoznajú Ryanair. V pondelok natrafiť na lacnú letenku do Londýna a vo štvrtok letieť znie pre nich ako sci-fi. Napriek tomu radi počúvajú moje príbehy z cestovania, za ktorými vždy nasleduje otázka: A odkiaľ si na to mala peniaze?

Iné je to však s prídavkami na dieťa. Rusi vymysleli svojský spôsob, ako zlepšiť svoju demografickú krivku. Prídavkom na druhorodené dieťa si rodina prilepší o 453 026₽ (7 518€). Nie je žiadnym tajomstvom, že najjednoduchšou cestou k renovácii bytu je zaobstaranie druhého potomka.

Zaujímavosť: Kirovčania považujú knihy za veľmi drahé. Cena jednej knihy sa pohybuje okolo 200₽ (3,30€). Viete, koľko  zaplatíte za knihy u nás?

Keď vyrastieš, budeš vojak

Najviac zo všetkého ma udivuje, ako sa téma vojny stala súčasťou bežného života každého Rusa. V kníhkupectve je každej téme venovaný zvyčajne jeden regál, napríklad psychológia, fotografia, zdravie, učebnice, … A potom nájdete sekciu, v ktorej sa 2 uličky skladajú iba zo zbraní, tretia z tankov a ďalšie 2 z historických kníh o vojnách a slávnych bitkách.

Povinná vojenská služba trvá rok a keď k tomu príde, chlapci sa radi pochvália, kde slúžili a aká je ich špecializácia. Po ukončení ročnej služby je pre nich povinné zúčastniť sa raz do roka dvojtýždňového vojenského výcviku, aby nestratili prax a naučili sa narábať s novými zbraňami.

Malým chlapcom sa už od škôlky prizvukuje, že keď vyrastú, budú vojaci. Na uliciach vidíte plagáty škôlkárov vo vojenských uniformách a mladých dievčat podávajúcich kvety vojnovým veteránom.

V Kirove sa nachádza niekoľko vojenských závodov, v ktorých našlo prácu mnoho miestnych obyvateľov. Výnimkou nie sú ani moji miestni kamaráti. Nikto z nich sa nepozastavuje nad tým, že sa živí výrobou rakiet. Vraj sú to tie na obranu, tak to nie je také zlé.
Moskva – Staň sa hrdinom!

 

História Slovenska očami Rusa

História medzi Slovákmi a Rusmi nie je ani ružovou a ani až takou históriou. Najväčšie udalosti si mnohí živo pamätajú a čo sa Rusov týka, s radosťou sa o ne podelia. Samozrejme, vždy s tým svojím výkladom. Slováci sa majú zle, pretože odmietli Sovietsky zväz a potom sa pridali k EÚ je ruská pravda, ktorú som počula už nespočetne veľa krát.

Na jednu z mojich hodín angličtiny prišiel starší pán a spýtal sa: ,,Devuška, pamätáte si 21. august 1968? Vraj to vy Slováci nazývate okupáciou. Ja som jeden z vojakov, ktorí vás prišli okupovať. Vtedy sme nevedeli, povedali nám, že potrebujete pomôcť. Dnes už ale viem, že to bola chyba. Prepáčte, mrzí ma to. Chcel by som vám podarovať môj domáci džem.”

Rozprával mi príbehy z ich augustového príchodu a ukazoval fotografie. ,,V Bratislave sa nám veľmi páčilo, Slováci sú veľmi dobrí ľudia,” hovoril, ,,pozrite, tu rybárčime na Dunaji s mladými slovenskými chlapcami.”

,,A tu sa ľudia prechádzajú po nábreží,”ukazoval mi fotografiu nábrežia pri moste SNP urobenú spoza hlavne tanku.

,,A tu sme sa vojaci odfotografovali pred kostolom v centre mesta. Pekný, že?”

,,A prečo ste prišli so zbraňami a tankami, keď ste nám prišli iba pomôcť,” spýtala som sa. ,,To v prípade, že by Slováci začali strieľať, ale to ste, našťastie, nespravili,” povedal.

,,Naše vojsko bývalo v Rajke. Tam za nami chodila loď so saunou, kde sme sa kúpali. Veľmi sa nám tam páčilo. Škoda, že nás potom odvelili.”

Tento pán je momentálne profesorom histórie na miestnej univerzite a píše knihu o Československu.

Stretnúť bývalých vojakov, akým bol aj tento pán, nie je až také neobvyklé. V Soči so mnou v hoteli bývali 2 starší páni, ktorí na odpoveď, že som zo Slovenska, povedali: ,,Zo Slovenska? My sme boli v Československu v 68, ale ja som potom slúžil aj na Slovensku.”

Okrem toho môžete stretnúť aj mnoho starších ľudí, ktorí si s niekým z Čiech alebo Slovenska už veľa rokov dopisujú. ,,Nikdy som tú pani z Česka nevidela, ale píšeme si už 25 rokov,” povedala moja študentka.
Titulok: Slovensko – krajina hôr, jazier a prekrásnych zámkov.

Život v Kirove vnímam ako náročný. Už pol roka sneží. Ak si myslíte, že ste mali "depresiu" z počasia, tak verte, že nemali. Klíma vplýva aj na obyvateľov. Rusko nie sú vymaľované mladé dievčatá tancujúce v krojoch. Na uliciach s predstihom vyhráva čierna. Pred príchodom som dúfala, že ruská a slovenská kultúra si budú podobné. Veď to poznáte, pohostinnosť, susedská výpomoc. Pravda je taká, že v Kirove sa susedia nezdravia. Keď sa vám ale podarí preniknúť do ruských životov, nájdete tam aj to pekné slovanské a podelíte sa aj o zaváraniny a lekvár. Ale na to treba chladnú kirovskú dušu štiepiť ako atóm.