Trochu o tom, ako vyzerá dnešné Rusko, nepriatelia ľudu sú už dávno,
jj, ale toto je o malý kúsok vpredu.

Ponurý text od novinára Arkadija Babčenka, ktorého v tieto dni
roznášajú na kopytách na najvyšších miestach a v médiách. Takto sa
kedysi „travili“ napr. Pasternak, Sacharov, Achmatovova ai.

Chcete vedieť, čo je to hon na inak zmýšľajúcich ľudí v putinskom
Rusku, tzv. „travľa“? Porozprávam vám o ňom. Na svojom príklade. Hon
na mňa už bol i predtým, ale teraz je ten výpad silný ako nikdy
predtým.

Pred niekoľkými týždňami spadlo ruské vojenské prepravné lietadlo s
vojenským zborom, ktorý letel do Sýrie vystupovať pred ruskými
pilotmi, ktorí bombardovali Aleppo. Napísal som o tom post na
Facebooku. Neutrálny. Neboli v ňom žiadne výzvy, ani urážky. Iba som
pripomenul, že ruská armáda bombarduje Aleppo bez ohľadu na to, kde je
civilné a kde necivilné obyvateľstvo, že tam hynú po desiatkoch deti,
že fotografie tých detských úmrtí obleteli celý svet, že Rusko je
agresorská krajina, ktorá anektovala Krym, okupovala časť Ukrajiny,
čím začala uzurpátorskú vojnu, ktorá priviedla k úmrtiu minimálne
desiatich tisícov ľudí. Dovtedy okupovala časť Gruzínska a
bombardovala mestá tam. A ja, po všetkých tých vojnách a úmrtiach,
pociťujem pri smrti predstaviteľov okupačnej armády iba jedno –
ľahostajnosť.

A niekomu sa tento post – podotýkam, že nie novinový článok, nie
televízny príspevok, ale obyčajný post na Facebooku! – zdal byť
nedostatočne vlasteneckým. A spustilo sa.

Ako prvý vystúpil poslanec Štátnej dumy Vitalij Milonov – známy
homofób a tmár, iniciátor zákonov, obmedzujúcich práva sexuálnych
menšín, človek, ktorý sa osobne zúčastnil na útokoch na predstaviteľov
a predstaviteľky LGBT. Milonov vyzval na odobranie občianstva mne a
Božene Rynskej – ešte jednu novinárku, ktorá, ako sa mu zdalo, tiež
napísala post s nedostatočnou úrovňou vlastenectva – odobrať
občianstvo, vyhostiť z krajiny a skonfiškovať majetok.

Potom sa ozval senátor Franc Klincievič, ktorý vyzval verejnosť k
tomu, aby sa s nami vysporiadalo „podľa zákona“ a ktorý veril, že
„reakcia sa dostaví“.
A hon sa na nás následne zosypal ako lavína.

K tomu prizvali všetky sily propagandistickej mašinérie. Prvý kanál –
najväčší štátny televízny kanál v Rusku – vyzval na vytvoreniu petície
za to, aby nám odobrali občianstvo a vyhostili z krajiny. Za jeden deň
tú petíciu podpísalo stotridsaťtisíc ľudí. Ďalšia propagandistická
agentúra „Life“ sa podujala na služobný trestný čin a za pomoci služby
policajných komisárov mi vyfabrikovala administratívnu pokutu – údajne
za cestovanie načierno v autobuse – pričom ja, vojnový veterán, mám
cestovanie zadarmo. Ide o obyčajnú prax v Rusku, robí sa preto, aby
človeku zobrali možnosť odísť z krajiny za dlhy. Aby som proste
nezdupkal.

Vymysleli aj počítačovú hru v žánri beat’em up, v ktorej sú výzvy ako
„vyrovnaj sa s nepriateľmi Vlasti vlastnými päsťami a čižmami.“ Tých
nepriateľov „bude treba biť, až kým sa neohnú.“ Biť, kým sa neohne,
vyzývajú mňa. Ja som postava tej hry.

Post Boženy Rynski teraz preveruje Generálna prokuratúra. Prax
ukazuje, že výsledkom takejto previerky bude trestné stíhanie – čo
znamená až päť rokov odňatia slobody. Všimnite si, že sa Generálna
prokuratúra nezaoberá vyšetrovaním príčin leteckej katastrofy, ale
vyšetrovaním postu na Facebooku. A pri dome Boženu vyčkávajú provládne
červené gardy, ktoré sa z času na čas snažia dostať do jej bytu.
Oblievanie inak zmýšľajúcich ľudí zeleným dezinfekčným prípravkom
(zeľonka) alebo fekáliami je v Rusku taktiež obyčajnou praxou. Nedávno
bola za svoje články obliata fekáliami novinárka Julija Latynina. A
„zeľonkou“ mnohonásobne obliali aj mojich aktivistických kamarátov,
napríklad Marka Gaľperina – za to, že vyšiel na ulicu s protivojnovými
plagátmi. Vlastenci napadli človeka za to, že protestoval proti vojne
– čo je to, ak nie stopercentná analógia s Remarqueovými románmi?

Na internete je zverejnená adresa môjho domu s výzvami „prísť na
návštevu“. Správy s hrozbami vyúčtovaním si to so mnou a mojou rodinou
mi teraz prichádzajú v tisíckach – na poštu, na Facebook, aj
telefonicky. Útoky na inak zmýšľajúcich ľudí v Rusku sa používajú už
dávno, číslo takýchto prípadov sa ráta už na stovky. Pri takýchto
útokoch sa používajú basebalové palice, kovové tyčky a aj sklené
fľaše. Posledný takýto prípad bol celkom nedávno – neznámi zaútočili
na môjho priateľa novinára Grigorija Pasko, ktorého zmlátili. A nato
ho ešte aj vyšetrovacia komisia obvinila z terorizmu a teraz sa ho
snaží poslať za mreže. A to všetko pri tom, že si Pasko už odsedel
štyri roky za údajnú „špionáž“.

Provládny tmársko-patriotický televízny kanál „Cargrad“ dáva dokopy
TOP 100 najzúrivejších rusofóbov, kde som na 10. mieste. Ja, človek,
ktorý bol dvakrát na vojne ako vojak tejto krajiny.

Ďalej je to ešte lepšie. Jedny z najpopulárnejších ruských novín píše
článok s titulkom „Neľudskej hávedi, ktorá sa teší z katastrofy, treba
odobrať občianstvo“. Pri tom sa z tej katastrofy, opakujem, nikto
vlastne ani netešil, ani nebol škodoradostný.

Ten článok je napísaný v takom štýle, že ho nevyhnutne treba citovať:
„Dokedy budeme tolerovať tých, ktorí sa v sociálnych sieťach tešia z
tragédií v Rusku? Tešia sa naschvál, otvorene a vyjadrujú sa pritom
urážlivo. Práve dnes, a to obzvlášť ostro, sa žiada takýchto
bohaprázdnych ľudí zobrať na zodpovednosť a potrestať za špinavé slová
spravodlivou odplatou. A začať proti tým Rusom, ktorí sa dnes otvorene
škodoradostne tešia, procedúru zbavenia občianstva. Vojna dnes nie je
iba v Sýrii, kam letelo naše vojenské lietadlo s civilmi. Vojna je
dnes aj v Rusku, aj keď len informačná, ale vojna. A chrániť sa musíme
podľa zákonov vojenských čias. Nie je načase, aby sa v tejto
súvislosti ukázal na svet zákon „O neprípustnosti vyjadrovania
jasavých reakcií pri udalostiach tragických pre Rusko“?

Hej-hej, dobre ste počuli. Navrhujú prijať zákon „O neprípustnosti
vyjadrovania jasotu“. Okrem toho túto iniciatívu už chvália aj
niektorí zákonodarci! Myslím, že ten zákon schvália. Vtedy bude podľa
neho možné nedostatočne žialiacich ľudí posielať do väzenia zákonne.

Celkovo sa tento článok štylistikou vôbec nelíši od článkov
stalinských novín 30. rokov – z čias Veľkého teroru – keď „nepriateľov
ľudu“ vyzývali „vystrieľať ako besné psy“. Mimochodom, „vystrieľať“ sa
v tomto článku spomína tiež – navrhujú vrátiť trest smrti. Kolegovia
neodišli ďaleko od čias represií, keď v stalinských lágroch zmizli
milióny občanov. A možno, že je to naopak – vracajú sa k ním
sedemmíľovými krokmi.

Tie isté noviny spravili pod článkom aj anketu „Čo si myslíte o
Rusoch, ktorí sa škodoradostne tešia z katastrofy“ a prvý bod v nej
znie takto: „Je to neľudská háveď, takým treba odobrať občianstvo“.
Štyridsať percent ľudí, ktorí hlasovali, si myslí, že my inak
zmýšľajúci ľudia sme „neľudská háveď“.

Druhé najpopulárnejšie noviny – tiež provládne – píšu v rovnakom
štýle: „nechutný pľuvanec“, „jurodiví“, „päť rokov v ženskej kolónii“.
Oficiálna predstaviteľka Ministerstva zahraničia (!) Marija Zacharova
používa termíny „sviniari, vydriduchovia, špina“.
No a čerešnička na torte je tlačový tajomník Prezidenta Ruska (!)
Dmitrij Peskov, ktorý si myslí, že sú to „odporné prejavy šialenstva“.

Nerobím si srandu. Tlačový tajomník Ministerstva zahraničia a tlačový
tajomník Prezidenta Ruska nazývajú mňa a takých ako ja dobytkom,
špinou a odpornými šialencami.

A to vám teraz hovorím iba o najviditeľnejších prípadoch. V hone sa
totiž podľa mňa vyznamenali všetky štátne médiá. A sú ich desiatky. To
je neuveriteľný prúd dehumanizácie a vulgarizácie, ktorému sa nedá
vzdorovať. Propaganda a „boj s nepriateľmi“ je v putinskom Rusku
prioritným štátnym kurzom a vydeľujú sa na ne gigantické prostriedky.

Hon na nepriateľov je veľmi účinný nástroj. Človeka totiž strašne
vysiľuje. Za niekoľko dní ho dovádza do mentálneho vyčerpania. V KGB
vedia, ako na to. Majú totiž dobrých učiteľov.

Čakali ste už niekedy na to, že vás zatknú? Nedaj boh vám spoznať, čo
to je. Čakanie na zatknutie alebo domovú prehliadku, podhodené drogy,
obvinenia z pedofílie (to je tiež iba obyčajná prax, práve tak nedávno
zatkli hlavu kareľského oddelenia mimovládky „Memorial“ Jurija
Dmitrijeva, práve takúto provokáciu sa snažili urobiť s disidentom
Vladimirom Bukovským, ktorý bol dvakrát vyhostený z Ruska), bitky pri
vchode do domu, útoky na ulici, výstrely do chrbtice.

Je to ťažké. Je to skutočne ťažké. A je to najmä hrozné. Hrozné, čo sa
deje s krajnou. Do akej priepasti sa valí. A do čoho sa môže dovaliť.

V škole, keď som sa učil dejiny, som nijako nedokázal pochopiť, ako sa
Nemecko, celá krajina, mohla pomiasť. Ako mohla celá krajina začať hon
na Židov, robiť pogromy, vyháňať, zabíjať v prielukách medzi domami a
nakoniec dôjsť k spaľovaniu ľudí v exterminačných lágroch. Nedokázal
som pochopiť, ako sa ZSSR, celá krajina, mohol pomiasť. Ako v ňom
milióny mohli začať písať udania, hubiť ľudí na základe triedy,
ohlasovať celé národy za nepriateľov a deportovať ich. Bol som si
istý, že tie časy sa už nevrátia. Nikdy.

Teraz mám možnosť tento proces pomätenia mysle pozorovať naživo. Na
vlastnej koži. Do lágrov ešte nedošlo, ale všetko ostatné už v
putinskom Rusku je.

Arkadij Babčenko
Aftenposten
http://www.aftenposten.no/meninger/kronikk/Vi-hetses_-trues_-jages_-bankes-opp-og-fengsles-Fordi-vi-tenker-selv-i-Putins-Russland–Arkadij-Babtsjenko-612485b.html

(preklad z jeho FB)