tags:alergia,imunita
Zatiaľ sa na univerzálnu odpoveď nenašla. Sú ľudia, ktorí odmietajú všetky výdobytky civilizácie a žijú antropozofickým, teda spôsobom návratu k prírode, a u nich sa ukazuje, že majú o polovicu menej alergií. Samozrejme za cenu iných zdravotných rizík. My sme robili porovnanie medzi deťmi z Bratislavy a zo Starej Ľubovne. Vyšiel nám rozdiel 50 percent viac alergií u bratislavských detí.
Súvisí to len s veľkomestským prostredím?
So spôsobom života. Ten mestský je proalergický. Deti sa zdržiavajú viac vo vnútornom prostredí, či už na krúžkoch, doma, v rôznych centrách. Menej prichádzajú do kontaktu s domácimi zvieratami, ale nemyslím psy a mačky, no kozy, kravy a tak ďalej.
…
V našej kultúre je samozrejmé, že pred jedením si umývame ruky. Sú kultúry, kde to samozrejmé nie je. Tieto kultúry majú menej alergie, ale viacej črevných infekcií. Prílišná úzkostlivosť u inak zdravých detí nie je namieste.
…
Nestretávate sa s tým, že rodič na vás takmer až nalieha, aby ste dieťaťu predpísali liek, pretože je to nevyhnutné?
Požiadavka na „posilnenie“ imunity je veľmi častá. Pri preventívnych opatreniach som však veľmi skeptický. Hovorím rodičom, dovoľte radšej hodinu deťom behať po vonku a urobíte pre neho viac, ako keď ho budete kŕmiť nejakými prípravkami. Samozrejme, sú deti, ktorým treba pomôcť. Všeobecne platí, že dieťa, ktoré má pestrú stravu, nemusí dostávať nič navyše. V zime je náhrada vitamínu D, a C, prípadne malé množstvo zinku vhodné. Ale pokiaľ ide o preventívne podávanie prípravkov s imunostimulačným účinkom, patrím do skupiny skeptických lekárov.
Rastie počet detí s alergiami?
Myslím si, že ten najväčší nárast bol zhruba v 90. rokoch minulého storočia. Vtedy to bolo najdramatickejšie. Po roku 1970 začali alergie pomaly stúpať. Teraz sa to už stabilizovalo. Existuje súvis medzi ekonomickými ukazovateľmi, ako je hrubý domáci produkt, a výskytom alergických ochorení v krajine.
Aké to má vysvetlenie?
Máme kvalitnejší život. Takže potenciál na nárast tu ešte stále máme. Ak si porovnáme čísla z krajín Beneluxu, tak majú väčší podiel alergických detí ako my. Čiže aj u nás to pôjde ešte zrejme hore.
Aký je podiel u nás?
Odhadujem, že tretina trpí na nejaké alergické ochorenie. Pokiaľ ide o alergickú nádchu, tak je to asi 15 percent. Ekzém sa pohybuje okolo 10 percent, astma päť percent.
…
Aký môže mať vplyv strava na alergie?
Dnes sú síce diéty veľmi módne, ale nemám vedomosť o tom, že by existovala nejaká s preventívnym účinkom na alergiu. Skôr mám skúsenosť, že mnohí rodičia, ktorí aj svoje deti držia na alternatívnej diéte, zameranej na prijímanie len rastlinnej stravy s vylúčením živočíšnych bielkovín, často prídu s alergiami veľkého rozsahu práve na rastlinné zdroje. Ale platí, že ak je dieťa dojčené, tak má riziko alergických a astmatických ťažkostí menšie ako dieťa nedojčené. Ale to sa týka najmä prvých štyroch mesiacov.
…