Pavol Szalai z organizácie Reportéri bez hraníc vyzýva parlament, aby návrh zákona neschválil. Pokuta 15-tisíc eur a tlačenie k vyzradeniu zdrojov na súde totiž môže byť ďalším vládnym nástrojom na šikanu novinárov.

Vláda dnes (30. októbra) schválila poslanecký návrh zákona z dielne poslancov SNS vrátane jej predsedu Andreja Danka. Návrh prináša novú formu práva na opravu, ktorá sa bude vzťahovať na tlačené médiá aj spravodajské weby.

„Vnímam to ako ďalší krok, ktorý má novinárom a médiám znepríjemniť život a skomplikovať ich prácu,“ hovorí pre EURACTIV Slovensko odborníčka na slobodu médií z Masarykovej univerzity v Brne Marína Urbániková.

Danko hovoril o opatrení, ktoré má zatočiť s „klamstvami novinárov“ aspoň od mája. Slovensko pritom už dnes má v legislatíve právo na vyjadrenie, v rámci ktorého môžu politici vyzvať médium, aby uverejnilo opravu nepravdivého článku. Po novom však bude novinárom hroziť pokuta tisíc až 15-tisíc eur, ak opravu nezverejnenia.

„Hrozí, že právo na opravu sa stane prostriedkom na šikanovanie médií,“ hovorí Pavol Szalai, vedúci kancelárie Reportérov bez hraníc pre EÚ a Balkán. Organizácia vyzýva parlament, aby zákon v druhom čítaní odmietla.

„Hoci v konečnom dôsledku rozhodne o oprave súd, vágna definícia predmetu práva na opravu a ďalšie prvky návrhu zakladajú podmienky pre jeho zneužívanie proti novinárom,“ myslí si Szalai.

Čo mení Dankovo právo na opravu

Podľa Dankovho návrhu zákona bude môcť politik žiadať o opravu článku, nebude však musieť dokazovať, že je nepresný alebo klamlivý. Svoju pravdu si, naopak, budú musieť obhájiť samotní novinári. To je podľa oslovených odborníkov problém napríklad pri zdrojoch, ktoré nechceli byť verejne menované.

„Ktokoľvek bude môcť podať žiadosť o opravu a prinútiť tak vydavateľov preukázať pravdivosť svojich tvrdení, prípadne aj na súde,“ hovorí Barbora Bukovská, riaditeľka pre oblasť práva a politiky v medzinárodnej organizácii pre ochranu slobody slova ARTICLE 19.

Politik nebude musieť ani preukázať, že mu článok spôsobil škodu. Stačiť mu bude „subjektívny pocit“. To podľa Bukovskej ide proti usmerneniam Rady Európy o práve na opravu.

Bukovská ďalej upozorňuje, že zákon umožňuje domáhať sa opravy aj štátnym a verejným orgánom, napríklad ministerstvám, čo tiež ide proti Rade Európy, ktorá v tom vidí „zjavné možnosti zneužitia“. Verejné orgány podporované daňovými poplatníkmi podľa nej nemôžu mať osobnostné práva ani sa ohrádzať proti poškodeniu dobrej povesti.

V pôvodnom znení tiež poslanci chceli, aby súdy o oprave rozhodli rovnako rýchlo ako o neodkladnom opatrení, teda do tridsiatich dní. Vládna sekcia legislatívy odporučila túto lehotu odstrániť, keďže by to súdom nedalo dosť času na preskúmanie sporu.

Novinárom stále hrozia roky vo väzení

Oslovení odborníci sa zhodli, že návrh zákona neprispeje k skvalitneniu mediálneho prostredia, ako to tvrdia jeho navrhovatelia.

„Ak chcú poslanci vládnej väčšiny a ministerstvo kultúry dosiahnuť tieto ciele, mali by prestať bojkotovať v informovaní verejnosti niektoré médiá, systematicky podkopávať nezávislosť verejnoprávneho telerozhlasu, verbálne útočiť na kritických novinárov a šíriť dezinformácie,“ hovorí Szalai.

Urbániková tiež upozorňuje, že Slovensko má skôr opačný problém než ten, ktorý rieši novela. „Problémom sú skôr šikanózne žaloby a trestné oznámenia namierené proti novinárom a médiám,“ hovorí a upozorňuje, že aj po novele trestného zákona, ktorá výrazne znížila trestné sadzby napríklad za korupciu alebo podvody, zostalo za ohováranie odňatie slobody až na osem rokov. To je jedna z najprísnejších sadzieb v Európe.

V EÚ začne na budúci rok platiť Európsky akt o slobode médií. Európske štandardy samotné právo na opravu alebo odpoveď nezakazujú, môže však závisieť od jeho konkrétnej formy. Akt napríklad zakazuje členským štátom zadržať či sankcionovať novinárov z dôvodu, že by odmietli zverejniť informácie o svojich zdrojoch.

Členské štáty by tiež nemali narúšať nezávislosť verejnoprávnych médií, čo je otázne v prípade slovenskej novely, ktorá RTVS zmenila na STVR. Či Európska komisia bude slovenské zákony považovať za nekompatibilné s Aktom, uvidíme v priebehu budúceho roka.