Všetky prilby musia spĺňať isté kritériá. Ak si kúpite drahšiu, bude krajšia a pohodlnejšia, no nie bezpečnejšia, vysvetľuje Martin Belás.

Snažte sa vdychovať nosom a vydychovať ústami. Ak už musíte vdychovať aj ústami, je to znak, že by ste mali spomaliť, hovorí cyklistický odborník Martin Belás z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.

Rozpráva aj o tom, ako sedliackym rozumom, bez drahých prístrojov prísť na to, akým tempom jazdiť, aký prevod či aká frekvencia šliapania je pre vás vhodná.

V rozhovore sa dozviete aj:

návod, na čo dávať pozor pri kúpe nového bicykla;
ako sa správne stravovať pred a počas cyklistiky;
poučenie, že nášľapné pedále nie sú len pohodlnejšie, ale ste vďaka nim rýchlejší a vyhnete sa problémom s kĺbmi;
ako predísť bolesti zadku či krížov;
prečo je dôležité, aby ste nemali zaradený ťažký prevod a
to, že deti netreba hnať do tréningu, lebo vytrvalosť dokážu rozvíjať až od istého veku.
Je cyklistika naozaj taký zdravý šport, ako sa o nej hovorí?

Áno, ale platí, že objem a intenzitu tréningov treba prispôsobiť veku, zdraviu a telesnej kondícií človeka. V porovnaní s behom alebo chôdzou odpadajú pri jazde na bicykli otrasy spôsobené dopadom chodidiel na podklady rôznych tvrdostí, často umocnené nesprávnou technikou behu a chôdze a nevhodnou obuvou. Šľachy, väzy a kĺby sú na bicykli namáhané omnoho šetrnejšie ako počas behu, ak dodržiavame správne zásady, o ktorých ešte budeme hovoriť. Jazda na bicykli je vhodná aj pre ľudí s nadváhou, pomerne nenáročným a pre organizmus šetrným spôsobom si môžu naštartovať zvýšenie metabolického výdaja energie sprevádzaného úbytkom telesnej hmotnosti.

Čo pre telo znamená, keď človek cez víkend vybehne na hodinku či dve na bicykel kdesi na hrádzu?

Keď ideme na 60 až 70 percent z našich maximálnych možností a v takomto tempe zotrváme aspoň 40 minút, začínajú sa spaľovať telesné tuky, čoho sprievodným javom je redukcia hmotnosti. Ak jazdíme s vyšším úsilím, presúvame sa z pásma spaľovania tukov do pásma telesne rozvíjajúceho až trénujúceho. Samozrejme, že to nedosiahneme jedným víkendovým výjazdom. Na dosiahnutie progresu odborníci odporúčajú trénovať minimálne trikrát týždenne v trvaní od 60 do 120 minút.

Pre ktoré partie je cyklistika prospešná?

Počas jazdy na bicykli v nenáročnom rovinatom teréne primárne aktivizujeme sedacie svalstvo, štvorhlavý stehenný sval, lýtkové svalstvo a chrbtové svalstvo. V náročnejšom členitejšom teréne a v jazde na nespevnených povrchoch sa pridáva svalstvo ramien, hrudníka a brušnej dutiny. Okrem nich sa pri jazde na bicykli významne aktivizuje srdcovo-cievny a dýchací systém človeka.

Fyzioterapeutka mi povedala, že bicykel je super na rozhýbanie kolena napríklad po operácii, ale je škodlivý tým, že sa pri jazde skracujú svaly, keďže koleno nikdy nie je úplne dopnuté.

Všetko sa to dá kompenzovať nastavením posedu, pri jazde na bicykli vieme koleno dokonca aj prepínať a pohyb je potom veľmi podobný chôdzi, tu nevidím vážny problém. Problémy môžu nastať, keď ľudia jazdia ťažké prevody a majú sedlo nastavené príliš nízko, vtedy sa môžu poškodiť kĺby. Preto sú napríklad na detských pretekoch v cestnej cyklistike obmedzené ťažké prevody. Pokiaľ budete jazdiť rozumne so správne nastaveným posedom a po každej jazde vykonávať naťahovacie cvičenia namáhaných svalových štruktúr, kĺbom a svalom to bude dokonca prospievať.

Prečo ma bolia kríže, keď dlhšie jazdím?

Je to spôsobené najmä tým, že pri jazde na bicykli je horná časť tela cyklistu v statickom držaní, čo zabezpečuje svalstvo brušnej dutiny a chrbta. Ak nemáme dostatočne rozvinuté svalstvo brušnej dutiny, väčšinu práce pri držaní hornej polovice tela zabezpečuje svalstvo chrbta, čo sa môže negatívne prejaviť bolesťami v krížoch.

Ako tomu predísť?

Začal by som kontrolou nastavenia posedu, pokračoval kúpou cyklistických tretier a nášľapných pedálov a, samozrejme, pravidelným posilňovaním svalstva brucha, chrbta a ramien aj napríklad dnes veľmi populárnymi cvičeniami planku. Každý tréningový deň by mal byť ukončený kvalitným strečingovým cvičením najviac namáhaných svalov – v cyklistike svalstva dolných končatín.

Pozn.: V ďalšej časti textu nájdete napríklad aj návod, ako si správne vybrať nový bicykel.

Aké najväčšie chyby robia amatérski cyklisti, ktorých stretávate na hrádzi?

Často majú sedadlo príliš nízko, aby sa cítili bezpečnejšie, bližšie k zemi. Veľkou mierou ich to však uberá o sily. Keď nedopínajú stehenné svaly, veľmi rýchlo sa v nich začne koncentrovať soľ kyseliny mliečnej, prichádza pocit pálenia, odchádza sila a pomerne rýchlo treba zastaviť alebo výrazne spomaliť jazdu.

Málokedy sa stretávam s privysokým posedom, spoznáte ho tak, že cyklistovi sa zadok preklápa z jednej strany na druhú. Pri takejto jazde je zvýšené riziko poškodenia kolenných úponov a klesá aj cyklistov výkon.

Čo je základ, aby ma nebolel zadok?

Najskôr si vyberieme sedadlo vhodnej veľkosti a tvaru zodpovedajúceho našim parametrom, potom si treba správne nastaviť posed (výšku a sklon sedadla), následne zakúpiť cyklistické nohavice s antibakteriálnou výstelkou a potom si už treba len „vysedieť“ sedacie ústrojenstvo. Aj profesionálni cyklisti po niekoľkotýždňovom výpadku na prvých tréningoch zažívajú bolesť.

To je teda antibakteriálna výstelka? Ja som si doteraz myslel, že je to tam na to, aby ma menej bolel zadok.

Nie, to je až sekundárne. Toto oblečenie treba používať na holom tele, zbavíte sa vrstvy navyše, ktorá prináša zbytočné trenie. Treba chodiť naostro, hygiena sedacieho ústrojenstva je v cyklistike primárna, cyklisti si na ňu potrpia. Dokonca sú aj špeciálne maste, bez ktorých to nezvládnete. Natriete si celý zadok a idete. Nohavice stačí oprať v teplej vode bez pracieho prostriedku.

Ako si správne nahustiť kolesá?

Výrobca každého plášťa na bicykel uvádza na jeho bočnej strane minimálne a maximálne nahustenie. Nahustením na strednú hodnotu nič nepokazíte. Cestné bicykle sa hustia na 7 až 12 Barov, horské medzi 2 až 3 Barmi v závislosti od hmotnosti jazdca a typu terénu.

Treba sa pred jazdou, pokiaľ nejde o vyslovene športový výkon, špeciálne rozcvičovať?

Odporúčam dynamický strečing alebo skôr rozcvičenie a rozohriatie celého tela. Potom nasleduje približne 10-minútové rozjazdenie na ľahkom prevodovom stupni s frekvenciou šliapania od 85 do 110 otáčok kľúk bicykla za minútu v rovinatom teréne. Takýmto spôsobom sme optimálne pripravení na nenáročnú cyklotúru, ale aj športový výkon na pretekoch či tréningu.

Aká je správna frekvencia šliapania?

Víkendoví cyklisti majú tendenciu šliapať na príliš ťažkých prevodoch. Optimálna frekvencia je v rozpätí 80 – 110 šliapnutí za minútu.

Ako zistím, akú mám frekvenciu bez špeciálneho nástroja – kadenciometra?

Dal by som si prácu a počítal si to celú minútu a uvedomil si, či je moja zvyčajná frekvencia správna. Mali by sme šliapať tak, aby to nebola ťažká práca.

Aké sú následky šliapania ťažkých prevodov?

Takýmto šliapaním namáhame prevažne veľké svaly, ktoré síce dokážu vyvinúť veľkú mechanickú prácu, ale nie sú nastavené na dlhé fungovanie. Rýchlo sa unavia a máme pocit, že sa extrémne vyčerpávame.

Čo myslia televízni komentátori, keď o niekom povedia: „Aha, ten nevládze, už má zaradený ťažký prevod“?

Ťažkým prevodom kompenzujeme stratu rýchlosti. Cyklista už nedokáže ísť frekvenčne, odchádzajú mu vytrvalostné schopnosti. Keď zaradí ťažší prevod, začne viac namáhať väčšie svaly, tie však nedokážu fungovať dlho.

Druhou vecou je zotrvačnosť, oveľa efektívnejšie funguje, keď šliapeme vyššou frekvenciou. Na zachovanie rovnakého výkonu nepotrebujeme potom tlačiť takou veľkou silou. Keď nemáme veľa síl, ale zvýšime frekvenciu šliapania, môžeme byť rovnako rýchli, akoby sme mali viac sily a šliapali s nezmenenou (nižšou) frekvenciou.

A čo znamená, že treba šliapať rýchlo, lebo srdce vydrží viac ako svaly?

Ak si odmyslíme jeho dopingové škandály, môže nám ako dobrý príklad poslúžiť Lance Armstrong, ktorý bol v cestnej cyklistike protagonistom frekvenčného šliapania. Keď sa vrátil po liečbe rakoviny do profesionálnej cyklistiky, zrazu sa zo silového jazdca (jazdil ťažké prevody) stal „frekvenčný“ vytrvalec. Schudol a stal sa z neho kadenčný pretekár. V ťažkých horských etapách dokázal súperov zdolávať práve touto veľkou kadenciou.

A ktorá frekvencia je lepšia na chudnutie?

Samozrejme vyššia. Potrebujeme aktivizovať srdcovo-cievny a dýchací systém. Potrebujeme vysoký počet opakovaní pri relatívne nízkom svalovom zaťažení.

Aká frekvencia je dobrá, keď chce mať žena pekné stehná?

Paradoxne aj tu to viete spraviť vysokou frekvenciou. Keď pôjde ťažší prevod, začnú jej svaly rásť, a to asi nie je cieľom. Ak chce zachovať objem, no mať ich pevnejšie, treba jazdiť vyššou frekvenciou.

Ako si vybrať bicykel
Prilba.

Aj tie lacné by mali spĺňať technickú normu, funkčnosť a pevnosť by mala byť v poriadku. Rozdiel medzi drahšou a lacnejšou je dizajn, pocit odvetrania a celkový komfort. Pri väčšine prilieb je životnosť jeden väčší pád.

Veľkosť rámu bicykla.

Ak sa postavíme na bicykel tak, aby sme mali hornú rámovú trubku v rozkroku, na cestnom alebo trekingovom bicykli by mala byť jej vzdialenosť od rozkroku okolo piatich centimetrov. Na horských bicykloch by to malo byť o dva-tri centimetre viacej. Je však vhodné riadiť sa tabuľkami, ktoré určia veľkosť rámu bicykla na základe dĺžky nohy od bedrového kĺbu dole.

Hmotnosť bicykla.

Každý úbytok hmotnosti rovná sa nepomerne vyššia cena. Keď som rekreačný cyklista a bicykel je ťažší, mám väčší odpor, a teda kvalitnejšie trénujem (úsmev). O niečo ťažší bicykel (dve až tri kilá) je na bežné použitie možno aj lepší, lebo má spravidla vyššiu životnosť, keďže odľahčené top materiály určené pre pretekárov menej vydržia.

Veľkosť kolesa.

Už aj horské pretekárske bicykle prešli na rozmer 29 palcov. Spočiatku boli tieto bicykle nemotorné, pretože bola vyššia vzdialenosť rázvoru (vzdialenosť medzi stredom predného a zadného kolesa). Výrobcovia však postupne upravili rámy bicyklov tak, že rázvor je rovnaký pri bicykli s 26, 27,5-palcovými kolesami aj s 29-palcovými kolesami. Máte teda rovnakú ovládateľnosť bicykla a väčším kolesom získavate zotrvačnosť, lepšie prechádzate terénom, máte lepšiu trakciu a účinnejšie brzdenie.

Kotúčové či klasické brzdy?

Keď jazdíte prevažne na ceste, veľký zmysel pre vás kotúčové brzdy nemajú. Ak ste však nadšenec, čo si užíva aj náročnejšie podmienky a dlhšie zjazdy, odporúčam hydraulické kotúčové brzdy.

Navyše, pokiaľ ich mechanicky nepoškodíte, servis kotúčových bŕzd pozostáva väčšinou len z toho, že si raz za rok-dva dáte vymeniť brzdové platničky. U klasických bŕzd, ktoré tlačia na ráfik, je servis potrebný častejšie. Zanesenie nečistôt je výraznejšie, rýchlejšie sa môžu opotrebovať a sú na to náchylné, či jazdíte v prachu, daždi, či v blate.

Sedlo.

Laici majú mylnú predstavu, že čím väčšie a mäkšie sedlo, tým lepšie. Je to však presne naopak, pretože na takomto sedle dochádza k veľkému treniu, ktoré môže spôsobiť rôzne záderky na sedacom ústrojenstve. Nie je to príjemné, v lete prichádza k nadmernému poteniu. Nejazdíme vo fotelke, na vankúšoch. My v sedle nesedíme, len sa opierame o sedacie kosti. Výber by mal byť uspôsobený šírke našich sedacích kostí. Sú na to špeciálne skenery, ktoré za pár sekúnd vyhodnotia, ktorý typ sedla je pre vás vhodný. A nie sú to len sedlá, ktoré stoja stovky eur, nájdete tam aj lacnejšie.

Mestské špeciály sú bezpečnejšie a pohodlnejšie
Aký je najlepší mestský bicykel?

Z môjho pohľadu starý prerobený Favorit, ak vám ho náhodou niekto ukradne, veľmi vás to nemrzí. Momentálne však nemáme na Slovensku kvalitné mestské cyklotrasy, za ktoré nepovažujem piktogramy nakreslené na normálnej ceste, po ktorej jazdia aj autá. Je to ubratie priestoru autám na úkor cyklistov, ktorí sú veľmi zraniteľní.

Čo si myslíte o móde mestských bicyklov?

Je to dobrá alternatíva, veľmi slušný si zadovážila aj moja manželka. Má prevody umiestnené priamo v náboji zadného kolesa, odrazové sklá, svetlá, blatníky, chránič na reťaz, nosiče na tašky a podobne. Komfort mestského bicykla spočíva v tom, že sedíte viac vzpriamene, čiže odpadajú problémy s bolesťami chrbta. Síce máte väčší odpor vzduchu, ale taký výkon až nepotrebujete. Tieto bicykle sú však bezpečnejšie a aj keď trochu naprší, nie sme hneď špinaví.

Aký typ odpruženia a aký typ plášťov je vhodný do mesta?

V meste sa veľmi nepoužíva odpruženie, je to hmotnosť bicykla navyše. Pokiaľ nejazdíte po rozbitých mačacích hlavách, komfort sa dá získať širšími plášťami. Neodporúčam 22- až 25-milimetrové plášte, ktoré sú určené pre cestné pretekárske bicykle. Pokojne by som išiel do väčších rozmerov, ktoré sa správajú trochu ako tlmiče, keď ich optimálne nahustíte.

Čo si myslíte o špeciálnych ženských bicykloch, ktoré majú iný tvar rámu?

Vychádzajú z histórie jazdenia, keď ženy častejšie nosili sukne. No ak máte takýto bicykel, môžete zabudnúť na športovú stránku vašej jazdy, pretože má horšie vyváženie. Ženy, ktoré jazdia športovejšie, si vyberajú bicykle so štandardným rámom.

Aké chyby robia mestskí cyklisti?

Nenosia reflexné prvky a nosia nevýrazné oblečenie, ktoré je nebezpečné, hlavne keď sa začína stmievať. Druhý problém je, že nepoužívajú prilbu, aj keď v meste nie je podľa vyhlášky povinná.

Ďalšia vec je spôsob jazdy. Cyklisti si musia uvedomiť, že aj keď majú práva, zároveň sú najviac zraniteľní. Hlavne musia dávať pozor sami na seba a rozmýšľať aj za vodičov, oči treba mať všade. Treba sledovať, či vám auto naozaj dá prednosť, ktorú by malo dať. Cyklisti sú menej vnímaní okolím, nerobia hluk ako autá a nie sú takí výrazní.

Jedzte každých 40 minút, hlad nepríde
Čo mám zjesť predtým, ako sa idem bicyklovať?

Závisí od toho, aký chcete podať výkon. Ak to bude len voľné jazdenie, netreba na to dávať veľký dôraz. Ak chcete ísť na preteky, treba si dať pozor. Na raňajky si dajte ovsené vločky, no nie osladené, maximálne so sušeným ovocím, zalejte vrelou vodou. Neodporúčajú sa mliečne výrobky, lebo majú tendenciu zahlieňovať organizmus.

Dôležité je zavodňovanie tela, deň alebo aj celý týždeň pred pretekmi treba vypiť tri až štyri litre vody denne. Postupne počas celého dňa, nie že do seba nalejete dvakrát poldruha litra vody. Zabezpečí vám to kvalitné trávenie a naštartuje to energetický systém. Počas pretekov potom nemáte problémy s kŕčmi či termoreguláciou, keď je veľké teplo. Práve dehydratácia je veľmi častým fenoménom pri cyklistických podujatiach. V predvečer výkonu si pokojne dajte veľkú bielkovinovú dávku.

Čo sa stane s telom, keď počas bicyklovačky zjem rezeň alebo podobne nezdravé jedlo?

Utlmí sa výkon, pretože sa aktivizuje trávenie náročnejšie stráviteľných potravín. Dosť ťažko sa potom rozbieha, cykloturisti to často zalejú pivom, čo môže zhoršiť výkon.

Ja som si raz dal v priebehu bicyklovačky asi v polovici 120-kilometrovej trasy šunkovú bagetu a hneď mi stúpla tepová frekvencia o desať úderov za minútu. Mohlo to byť len tou bagetou?

Áno, pretože energia sa rozložila na trávenie, telu ste pridali ďalšiu záťaž.

Čo som si teda mal dať?

Sú rôzne typy energetických prípravkov, rýchlo stráviteľné cukry, ktoré sú v géloch, sušené ovocie či iontové nápoje. Skrátka niečo, čo vám zaťaží trávenie len minimálne.

Bojím sa, že keď pôjdem 100 km, nedám si „normálne“ jedlo, len gély či banány, nebude to stačiť.

Bude, ak si ich budete dávať pravidelne. Ak idete dlhšiu trasu, každých dvadsať minút sa treba napiť dva, tri glgy tekutiny s vysokým obsahom minerálov. A každých štyridsať minút by ste mali prijať energiu v podobe cukrov. Ak idem na dlhšie preteky, dávkujem si takto po polovici fit tyčinky, banány či horalky.

Keď si nedám rožok, nepríde teda hlad, ktorý väčšinou na bicykli pri dlhších trasách človeka vypne?

Nie, ten príde vtedy, ak dve hodiny nezjete nič, potom môžete zjesť aj sedem rožkov, ale strata energie je taká výrazná, že už musíte zastaviť a trvá niekoľko hodín, kým sa dostanete späť do normálu.

Ak už musíte dýchať ústami, spomaľte
Čo je základ, aby som sa zlepšoval a nestagnoval?

Aby bol tréning efektívny, treba zachovať tri základné pravidlá: objem, intenzita a frekvencia vrámci týždňa. Objem sa odvíja od toho, koľko máte času. Intenzita od toho, akú máte úroveň výkonu. Aby ste trénovali efektívne, musíte trénovať minimálne trikrát týždenne a medzi tréningami nemôžu byť dlhšie ako trojdňové prestávky. Ak to nedodržíte, výkonnosť nielenže neudržíte, ale môže začať klesať.

Budem sa mi zlepšovať „cyklistický“ výkon, aj keď si pôjdem zahrať futbal alebo zabehať?

Áno. Každá pohybová aktivita sa počíta, na vytrvalosti nestratíte. Cyklistickí laici sa často orientujú podľa objemu odjazdených kilometrov. Pre odborníkov je však dôležitejší čas, ktorý strávite na bicykli. Je rozdiel, keď idete 10 kilometrov do kopca a keď idete po rovine. Kvalita tréningu je diametrálne odlišná.

Treba si uvedomiť, že každý má nejaký cieľ. Niekto chce zvládnuť cyklomaratón, iný diaľkovú jazdu. Program by sme si mali nastaviť na základe cieľov, ku ktorým sa môžeme dostať len postupnými krokmi. Nie je dobré, keď začneme z ničoho jazdiť veľa, vtedy sa môžeme preťažiť a pretrénovať.

Keď chcem ísť v septembri na MTB maratón, ktorý sa ide v teréne v kopcoch, a budem celé leto trénovať len na rovine na cestnom bicykli, robím chybu?

Svaly fungujú rovnako na rovine aj v kopci, no iná je technika a zaťaženie hornej polovice tela. Ak tam bude pravidelnosť a dostatočný objem, organizmus si zvykne na záťaž. Zaťaženie v maratóne však bude z hľadiska intenzity úplne iné ako na rovine. V marci by ste mali začať ľahkými tréningami, ale ako sa budete blížiť k pretekom, tréningy treba stavať tak, aby pripomínal preteky.

Ako odhadnúť správne tempo jazdy, ak nemám k dispozícii merač tepovej frekvencie alebo wattmeter?

Treba sledovať potenie, farbu pleti alebo či som stále schopný dýchať len nosom, alebo musím zapojiť aj ústa. V cyklistike je tendencia naučiť sa nádych nosom a výdych ústami, aby sme si vzduch očistili, zvlhčili a ohriali. Ak sa dostanete do hraničnej intenzity zaťaženia, dýchate aj ústami. Pre bežnú populáciu teda platí, že ak už musí dýchať aj ústami, je to signál, že treba spomaliť.

Od akej rýchlosti reálne pomáha jazda vo „vláčiku“, resp. v háku?

Pomáha vždy, ale efektívnosť sa zvyšuje rýchlosťou. Vedieť sa skryť však tiež vyžaduje majstrovstvo a je dôležitá súčinnosť všetkých cyklistov. Ak niekto samovoľne zmení smer, hneď sa to rovná pádom.

Ak je bezvetrie a idete po hrádzi rýchlosťou 22 km/h, človek na druhom mieste vo „vláčiku“ ušetrí maximálne pätnásť percent energie. Ak by mal tretí ušetriť ešte viac, musí sa dobre vedieť schovať a počítať so zmenami smeru vetra. Preto tímový líder býva ideálne uprostred skupiny pomocníkov a obalia ho z každej strany.

Malé deti nech sa hrajú, na vytrvalosť majú časť
V akom veku treba začať bicyklovať, aby to človek dotiahol na profesionála?

Zlatý vek pre rozvíjanie motoriky je medzi tretím-štvrtým až ôsmym rokom života, keď sa formuje jemná motorika, koordinačné schopnosti a všetko, čo súvisí s pohybom ako takým. Ak chceme vychovať kvalitného cyklistu, v tomto období by sme s ním mali riešiť krátke a dynamické disciplíny, žiadne vytrvalostné jazdy. To deťom nič nedá.

Medzi ôsmym a dvanástym rokom treba dať základy športového tréningu a pomaly rozvíjať pohybové zručnosti.

Senzitívne obdobie pre rozvoj vytrvalostných schopností je u chlapcov medzi 12. – 14. rokom života, keď sa môže systematicky rozvíjať aj vytrvalosť.

Čiže netreba dieťa hneď uháňať do veľkých objemov?

Nie, dôležitá je komplexnosť. Mladí cyklisti by sa do desiatich rokov mali len zabávať. Môžu hrať hokej, futbal, tenis, plávať. Často sa hovorí o Petrovi Saganovi, ktorý prešiel systémom cyklistickej všestrannosti, venoval sa všetkým disciplínam. Teraz mu to pomáha, dokáže bravúrne zvládať stresové situácie a minimalizuje riziko zranení a pádov.

Je cyklistika drahý šport?

Pokiaľ ide o materiály a techniku, pomerne áno. Pokiaľ však dieťa nemá 16 rokov, netreba to preháňať s nakupovaním drahého vybavenia. Dôležité je, aby bicykel nebol zbytočne ťažký, čo pri detských bicykloch nie je samozrejmé. Preto sa rodičia snažia zháňať ľahšie bicykle, no tie sú veľmi drahé. Ja by som to však nepreháňal. Dieťaťu stačí bicykel aj za osemsto eur z druhej ruky. Lepšie je kúpiť si starší bicykel s kvalitným rámom, ostatné komponenty sa aj tak časom obmieňajú.

Zažívame na Slovensku cyklistický boom?

Veľmi nám pomáha Peťo Sagan, vďaka ktorému sa znásobila medializácia cyklistiky. Pomohla aj Detská Tour Petra Sagana, ktorú organizuje Peťo Zánický, na ktorú chodí okolo štyristo malých detí. Skvalitnila sa práca Slovenského zväzu cyklistiky, výrazne podporuje aj oddielovú prácu. Momentálne má cyklistika na Slovensku dobre našliapnuté.

Na slovensko-českých majstrovstvách to však vyzeralo veľmi nelichotivo v neprospech slovenskej cyklistiky.

Česi sú v rámci masovosti stále niekde inde ako my. Chodievame na české poháre, pre porovnanie, v kategórii mladších žiačok mali na štarte 70 pretekárok, my štyri. Žiakov tam bolo sto, u nás býva 25.

Navyše, na Slovensku absentujú aj profesionálne cyklistické tímy, máme dva také, ktoré by som označil za poloprofesionálne, v Česku majú hneď niekoľko profesionálnych.

V detských kategóriách máme porovnateľné pretekárky a pretekárov, no keď sa to začína profesionalizovať od juniorov, chýba nám zázemie.

S tretrami zrýchlite a ochránite si kĺby
Treba si kupovať špeciálne cyklistické tretry?

Mnohí cyklisti šliapu pätami, stredom chodidla či špičkami a majú rôzne odklonené päty do strán. Potom dochádza k zaťažovaniu kolenného kĺbu, ktoré môže prejsť až do pichavej bolesti.

Ale aj keď nemám tretry, viem šliapať zdravo.

Áno, ale je to oveľa náročnejšie, stále musíte myslieť na to, že treba tlačiť kĺbom palca do osky otáčania pedála. Ak si správne nastavíte tretru a nášľapný pedál, riešiť to už nemusíte.

Navyše, teniska je mäkká, ohýba sa vo všetkých smeroch, tretra je násobne tvrdšia. Ak bicyklujete viac ako 3- či 4-tisíc kilometrov ročne, odporučil by som vám tretru, minimalizujete ortopedické problémy.

Ak však najazdím ročne len stovky kilometrov, stačí, ak si dám pozor a môžem mať len tenisky?

Áno. Treba ešte myslieť aj na to, aby ste na pedáloch neskákali a tlačili rovnomerne.

Špeciálne pedále napojené na cyklopočítač dokážu sledovať aj to, či cyklista šliape rovnomerne na oba pedále. Čo sa môže stať, ak bude dlhodobo zaťažovať jednu nohu viac ako druhú?

Výskumy ukázali, že v cyklistike nevyváženosť končatín akoby ani neexistovala. Len čo jedna noha zaberie viac, sila sa hneď prenáša na druhú, kompenzácia je teda nepretržitá a súvislá. Dokonca jazdou na bicykli sa nevyrovnanosť končatín dá veľmi rýchlo odstrániť. Percento rozdielnosti zaberania jednotlivých končatín je zanedbateľné.

Čo sa teda tým zariadením meria?

Aktívna fázu tlaku na pedál v kruhovej trajektórii. Najaktívnejšia fáza je od 15. do 180. stupňa. Dôležité je ťahať pedál počas celej jeho trajektórie, čo je však bez nášľapných pedálov nemožné.

Ak mám nášlapné tretry, mám myslieť aj na tú pasívnu fázu šliapania?

Nie, telo to rieši automaticky.

Z toho mi vychádza, že ak mám nášľapné tretry, zrýchlim, lebo tlačím do pedálov aj v pasívnej fáze.

Presne tak. Sú na to rôzne štúdie, zrýchlenie sa pohybuje v rozmedzí 15 až 20 percent. Čím vyšší výkon, tým vyššie percento.

Martin Belás (40)
Vedúci Katedry športov v prírode a plávania na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 2007 až 2014 pôsobil vo funkcii reprezentačného trénera horských cyklistov. Od roku 2000 až po súčasnosť je trénerom a štatutárom cyklistického oddielu Kaktus Bike – Team Bratislava. Stále aktívne preteká v horskej cyklistike.