Claire Lerner, a child-development worker, carried out a US government-funded study into the effect of inundating children with toys. She found that too many playthings can restrict development and may harm children.

„They get overwhelmed and over-stimulated and cannot concentrate on any one thing long enough to learn from it so they just shut down. Too many toys means they are not learning to play imaginatively either,“ she says.

A study by the University of Stirling recently concluded that expensive, hi-tech toys are a waste of money – children learn just as much from playing with an old mobile phone.

…

According to Dr John Richer, consultant clinical paediatric psychologist at John Radcliffe hospital, Oxford, „The mistake that many parents make when they buy a toy, especially for very young children, is they get toys that can do a lot, instead of getting toys a child can do a lot with.“ He says studies show that when a child is confronted with a new object they go through two stages: exploration then play.

In exploration, children ask: „What does this object do?“ In play it is „What can I do with this?“ When a child is confronted with too many new toys they spend too long exploring and not enough time playing. „The theory is that children who play more tend to become more creative, imaginati ve and emotionally secure.

Dalsi clanok: http://www.becomingminimalist.com/why-fewer-toys-will-actually-benefit-your-kids/

…

http://mapy.tuzvo.sk/HOFM/

by SIMON HIX (London School of Economics and Political Science), ABDUL NOURY (Université Libre de Bruxelles)

Pokiaľ by tento pomer s rastúcim počtom vydaných
eIDs výraznejšie neklesol (čo pre nedostatok osvety nemožno vylúčiť),
doterajšiu penetráciu ZEP-u to zdvojnásobí do niekoľkých mesiacov.

Humoristi na ministerstve

No a teraz obmedzenia.

To, ktoré napadá ako prvé, je ešte stále len
minimálny – v podstate nulový – rozsah služieb, pri ktorom by sa eID-čka
so ZEP-pom dala použiť.

Ľudia z MV SR správne hovoria, že nasadzovanie
nových online služieb je v kompetencii iných rezortov – úradu vlády,
spravodlivosti, katastra, sociálnych vecí… treba ozaj len veriť, že na
budúci rok vyrastú „ako huby po daždi“. Musia, ak euráče, ktoré sme
poslali do Bruselu, aby nám ich poslali späť ako pomoc pri prekonávaní
regionálnych rozdielov, nemajú prepadnúť.

http://technologie.etrend.sk/it-biznis/coolove-obcianske-s-cipom-a-e-podpisom-zatial-cisto-na-okrasu.html

https://eidas.minv.sk/TCTokenService/download/
Web-aplikacia na elektronicky podpis, súkromná : http://zep.disig.sk/

Aj tuto o nom pisu:
http://www.fmcsa.dot.gov/facts-research/research-technology/report/guidelines-h2-fuel-in-cmvs-nov2007.pdf

strana 10

http://auto.howstuffworks.com/hho-system2.htm
Tuto som sa docital ze male systemy ktore pridavaju HHO do motora su pravdepodobne velmi neucinne a skor spotrebuvaju energiu:

Physicists, and physical laws, point out it takes more energy to create the gas. In other words, the system’s output is less than its input. Critics also urge interested parties to look at how much gas it takes to power a car, as opposed to how much oxyhydrogen is necessary to replace an equivalent amount of fuel. More importantly, a car’s alternator can’t produce the current to generate that much HHO.

Despite the controversy, HHO systems are fascinating — they represent a potential.

To, že princíp waldorfskej školy v Bratislave vštepí žiadkom potrebné
vedomosti, potvrdilo minuloročné Testovanie 9. Matematika dopadla na
74,7 percenta pri národnom priemere 60,1 percenta, slovenčina na 77,6
percenta pri národnom priemere 67,5 percenta, čo bolo hodnotené ako
štatisticky významne lepší výsledok než národný aj bratislavský priemer.

Percentily školy sú nasledovné: z matematiky 91,4 percenta škôl je podľa
výsledkov za waldorfskou, zo slovenčiny skončilo za waldorfskou školou
92,3 percenta škôl. Pri výsledkoch iba v rámci bratislavského kraja so
65 školami žiaci z Waldorfu skončili na piatom mieste.

…
Dobré čísla aj vďaka dobrým žiakom

Kritik Waldorfu, lekár
Jiří Heřt, tvrdí, že výsledky testovaní sa často preceňujú. V
zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, to neplatí. Waldorfskú škola tam
vraj vyhľadávajú prevažne majetní rodičia menej nadaných detí. Preto i
výsledky prijímania na vyšší stupeň škôl sú zreteľne horšie. „V Česku je
toto tvrdenie skreslené tým, že sa do waldorfskej školy hlásia väčšinou
deti vzdelanejších rodičov, humanitne orientovaných, ktorí sa navyše
deťom viac venujú, než je to u priemernej populácie,“ vraví J. Heřt.
Podobne to je zrejme aj v prípade bratislavského Waldorfu.

http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/nemame-zlu-mhd-ale-lenivych-ludi.html

<i>
…
V Bratislave máme stupeň automobilizácie okolo 530 vozidiel na tisíc obyvateľov. Viedeň má 430 vozidiel a napríklad Berlín 320. Stále si myslíme, že kvalita života je u nás vyššia ako v týchto mestách? Príklad je aj New York, kde množstvu ľudí ani nenapadne vlastniť auto, pretože sa im to neoplatí. Parkovanie a pohonné látky predsa nie sú lacné.

Na druhej strane verejná doprava v týchto mestách je kvalitnejšia a napríklad New York pretína efektívne a rýchle metro.

V tomto prípade nejde len o metro. Ak sa vyhovárame na kvalitu MHD, tak hovorím, že nie je až taká zlá. Hustota zastávok je v rozsahu 300 až 500 metrov. V Berlíne alebo Viedni je obsluha územia MHD 500 až 800 metrov. Pravdou je, že máme nekvalitný vozidlový park, čo aj podľa nášho prieskumu mnohých ľudí odrádza. Verím, že do piatich rokov dve tretiny vozidlového parku vymeníme. Na druhej strane je nutné si priznať, že MHD nie je nekvalitná, ale máme len pohodlných ľudí. Pokiaľ nebudeme mať parkovaciu politiku a v meste budeme stáť pol hodinu v zápchach, nič nepomôže. Až potom si budú ľudia uvedomovať, prečo vlastním auto, ak s ním permanentne stojím v kolóne a navyše nemám miesto na zaparkovanie.

….
Ako to vyzerá s <b>projektom zdieľania bicyklov</b>? Mal by sa spustiť už na jar.

Áno, je to pripravené a bude to fungovať na rovnakom princípe ako car sharing. Rovnako to bude spravovať spoločnosť, ktorá má skúsenosti zo zahraničia.

…

Ak hovoríme o <b>metre pre Bratislavu</b>, tak o ňom hovoríme ako o akejsi chimére. Metro však nie je potrebné, rovnako ho nemá ani švajčiarsky Zürich. Buduje sa pre kapacitu 25- až 30-tisíc ľudí za hodinu. Zo štúdie vyplýva, že v špičke by z Petržalky cestovalo vyše 9 000 pasažierov za hodinu, čo je polovičná obsadenosť. Čo by robilo počas zvyšku dňa a kto by ho financoval?

…</i>