Za utečeneckou krízou stojí Bielorusko, ktoré po zmanipulovaných minuloročných voľbách, únose lietadla s novinárom Pratasevičom atď., čelí sankciám zo strany EU a Lukašenko sa chce za sankcie týmto spôsobom pomstiť.
V júli 2021 bieloruské aerolinky zosilnili spojenie s krajinami Blízkeho východu, k tomu sa zapojili aj aerolinky Turecka, Iraku, Sýrie. Bieloruské cestovné kancelárie v spolupráci s Irackými začali propagovať a zlacňovať zájazdy do Bieloruska.
Často sa propagovalo, že prechod z Bieloruska do EU je voľný. Bielorusko utečencom následne udeľovalo turistické víza s cieľom poľovačky na zamaskovanie účelu cesty. Po príchode do Minska boli odvedzení ku hraniciam a inštruovaní ako sa dostať k hraniciam po vlastných. Pri prechode hraníc im často pomáhajú bieloruskí pohraničníci prestrihávaním hraničného oplotenia alebo priamym prevádzaním niekoľko metrov cez hranicu. Bielorusko pravdepodobne aj násilím núti veľké skupiny migrantov k útokom na hranicu a vyzbrojuje ich. Údajne napr. zábleskové granáty z Česka.
Najčastejšie sú tu Kurdi, Sýrčania, Jemenci, Afganci, afričania atď. Často celé rodiny, s malými deťmi, ktoré strávili niekoľko rokov vo vojne, utečeneckých táboroch a je to pre nich jediná šanca na normálny život.
Lety sa po intervencii EU v krajinách Blízkom východe utlmili, utečenci na hranici s EU ostali. Mnohým z nich skončili víza a ich pobyt v Bielorusku sa stal nelegálny, sú šikanovaní tajnými službami a políciou a často vykorisťovaní miestnym obyvateľstvom – ceny nájmov pre migranotv sú niekoľkonásobne vyššie ako pre bežných obyvateľov, to isté sa týka aj rôzneho tovaru – napr. outdoor vybavenie alebo kliešte na drôty.
Poľsko k riešeniu situácie nijako neprispieva. Celú oblasť uzavrelo, platí v nej výnimočný stav. Do oblasti nemajú prístup novinári, zdravotnícki pracovníci ani humanitárne organizácie. Priestor obsadila armáda, ktorá mala pomáhať pohraničnej stráži pri ochrane hranice. Tá namiesto toho robí tzv. Pushbacky/wypychania, čo je jednoducho chytanie utečencov po lese a ich násilné vracanie do Bieloruska. Poľsko napr. odmietlo aj pomoc Frontexu – vraj kvôli propagande PIS, že si s krízou poradí aj sama bez EU.
Jedna reportáž hovorí o stave v poľskej armáde a medzi pohraničníkmi, ktorí sú krajne znechutení a deprimmovaní z toho čo musia robiť, je im odmietaná psychologická pomoc a mnohí reálne uvažujú, že opustia armádu. Veľa z nich radšej pozrie inam a nechá ľudí prejsť, ako by ich násilím mala tlačiť naspäť.
https://krytykapolityczna.pl/kraj/reportaz-badawczy-sadura-urbanska-granica-uchodzcy-wojsko-polisja-straz-graniczna/
Najviac sa to týka oblasti Bielovežského pralesa, kde je v okolí len jediný hraničný prechod PL/BY. V správach sa najčastejšie spomínali obce Bialovieža, mestečko Hajnówka, obec Narewka Ďalej hraničný prechod Kuźnica neďaleko bieloruského mesta Grodno.
Hranica PL/BY má 418km a podľa miest, ktoré sú spomínané v správach a reportážach to vyzerá tak, že utečenci prechádzajú na rôznych miestach pozdĺž celej hranice. Aj od Brestu, aj od Grodna Týka sa to tiež litovskej a lotyšskej hranice.
Z bieloruskej strany prichádzajú napr. cez obec Kamieniuki odkiaľ musia prejsť niekoľko kilometrov na poľskú stranu smerom k Bialoweži.Prechádzajú tu mimo ciest, hustými porastmi miešanými z bažinami, v ktoré často nepoznajú ani miestni.
V lesoch na poľskej strane sa nachádzajú jednotlivci, skupinky mladých ľudí ale aj celé rodiny so starými rodičmi a deťmi. Často sú v lesoch skrytí niekoľko dní pod jednoduchými prístreškami, alebo pod holým nebom niekde v kroví. Bez jedla, pijú špinavú vodu z potokov. Miestni po nich nachádzajú rozhádzané veci a prázdne táboriská.
Bielovežský prales vyzerá takto:
Chodiť v takomto lese na jeseň alebo v zime znamená byť okamžite mokrý a premrznutý. Stráviť niekoľko dní mokrý v lese je naozaj o život.
„Więcej, ci ludzie często znajdują się jeszcze 200 – 500 metrów głębi lasu, a nie jest to typowy las, to puszcza pierwotna – są bagna, mokradła, wywrócone drzewa, wykroty. Wyjście z takiego lasu nawet u sprawnego człowieka trwa bardzo długo, a gdy jest on słaby, chory, trzeba go wynieść…“
Pokiaľ ich nájdu vojaci, tak ich v stave v akom sú prevezú naspäť k hranici. V mokrom oblečení. Bez topánok… Ak sú na tom zle, zavezú ich do nemocnice, kde dostanú prvú pomoc a vojaci ich okamžite berú na hranicu. Bieloruská strana ich okamžite pošle nazad. Nektorí prešli hranicu aj 20 a viac krát. Na bieloruskej strane ich k prechodu nútia násilím a bitkou, poľská strana nezaostáva. V jednej rodine, ktorá sa odmietala vrátiť na hranicu poľskí vojaci zobrali malé dieťa, dali mu ruky do ohňa a vyhrážali sa, že keď sa nevrátia vmestí sa tam celé dieťa.
Niektoré reportáže hovoria o tom, že utečenci sú po chytení okrádaní o posledné peniaze poľskými vojakmi a pohraničníkmi, to isté sa týka bieloruskej strany. Uniformovaní im ničia osobné veci, telefóny, powerbanky, vyhadzujú batožinu a trhajú pasy. Odmietajú žiadosti o azyl. Našli sa aj dokumenty o vzdelaní. K tomu občas prispeje niektorý civil, ktorý od utečencov zinkasuje peniaze, odvezie ich kus ďalej od hranice a zavolá policajtov.
Miestni obyvatelia často nachádzajú v blízkosti svojich domov skupinky vyčerpaných ľudí prosiacich o pomoc, často im klopú v noci na okná a pýtajú jedlo. Vyjsť z lesa sa odvážia až keď sú na konci si silami alebo ich príbuzný skolaboval.
„>
Celé dianie má už za sebou okolo 20 mŕtvych vrátane jednoročného dieťaťa. Miestni sa obávajú, že ich bude ďaleko viac a budú ich ostatky nachádzať nasledujúce roky na huby alebol len tak na prechádzku.
Vzhľadom na to, že prístup humanitárnych organizácií do oblasti je zakázaný a pokrytie zdravotnou starostlivosťou chabé – v Hajnówke sú vraj len dve sanitky, k tomu absurdity, ako že sanitka nemôže ľudí odviezť, kým neprídu pohraničníci, lebo by to bola nelegálna pomoc migrantom.
„V močiari zapadla matka s dvomi deťmi. Keď ich našli, jedno už bolo v bezvedomí. Dispečer odmietol poslať sanitku, lebo to bolo v rozpore s predpismi. Keď nakoniec dohodli sanitku, nenašli ju na mieste. Miestnych, ktorí viezli matku s deťmi k sanitke po ceste ich zastavili pohraničníci a museli najprv spísať papiere .“
Miestni sa nedokázali len tak pozerať na ľudí blúdiacich lesom, začali im pomáhať sami. Aj tí, ktorí sa predtým báli migrantov, mali strach z arabov. Je ťažké odmietnuť vyčerpaného človeka alebo otca prosiaceho o trochu jedla pre deti. Sami vyhľadávajú ľudí skrytých v lesoch, tajne im nosia jedlo, suché oblečenie, ošetrujú ich, kontaktujú s právnikmi.
https://oko.press/ratowali-kilkadziesiat-osob-mieszkancy-strefy-przed-sasiadami-sie-ukrywamy/
Často sa práve im podarilo zachrániť cez kontakt s médiami a právnikmi nejakých ľudí pred ďalším pushbackom.
Vzniklo niekoľko svojpomocných organizácií ako napr. Grupa Granica, Bialowieska Akcja Humanitarna – BAH z miestnych dobrovoľníkov a aktivistov. Aktívne komunikujú s médiami a situácii vnútri zóny. Vyhľadávajú ľudí v lese, robia zbierky potravín, šatstva. Zabezpečujú prvú pomoc, lekárov, pomoc so žiadosťami o azyl… Vzniklo niekoľko humanitárnych bodov, s pomocou od Červeného kríža a do ktorých je možné priniesť hmotnú pomoc.
Pomoc migrantom je nelegálna, miestni občas čelia vyhrážkam zo strany ozbrojených zložiek. Preto sa boja o tom rozprávať nahlas a skrývajú sa. Novinárom odpovedajú v anonymite.
Známy je útok na prekladateľa BAH neoznačenými uniformovanými mužmi, ktorí ho zastavili na ceste domov a pokúsili sa ho vytiahnuť z auta.
Čo sa týka mediálneho pokrytia – najčastejšie sú spomínané organizované útoky migrantov na hraničné prechody a hromadné pokusy o úrekročenie. v Bielorusku informujú o skazenom západe, ktorý sa nehumánne správa k migrantom. Na poľskej strane štátna televízia TVP vykresľuje migrantov tradične ako barbarov, zlodejov a podobne a je jedným z hlavných propagandistických médií PIS. Taká známa dezinformácia z úst ministra Kaminkiego a poslanca Blasczaka odvysielaná v TVP o tom, že migranti sú zoofili a pedofili, kde ukazujú video chlapa súložiaceho s koňom.
https://oko.press/krowa-kaminskiego-to-stare-nagranie-z-internetu-a-w-dodatku-to-klacz/
Zo strany TVP vychádzajú aj útoky na aktivistku Katarzynu Wappa za záchranu migranta (vysielané v TVN24), útoky na Khedi Alievu, Čečenku žijúcu v PL , za pomoc migrantom – TVP to stálo 10000 zlotých. TVP pravdepodobne môže svojou nenávistnou kampaňou aj za vraždu starostu Gdaňska Adamowicza. K tomu ešte dávajú zaručené správy z hranice – štúdia s khaki Toyotou Hilux, hraničným stĺpom a uniformovaným pajácom
TVP je príklad toho, ako by to vyzeralo, keby sa riaditeľom RTVS stal súdruh Blaha.
Poľské médiá, ktoré nie sú naklonené PIS často inforujú aj o miestnych aktivistoch na hranici, preberajú informácie od BAH aj Grupa Granica.
Stalo sa aj niekoľko útokov na novinárov – známy je útok poľských vojakov na troch fotoreportérov, za čo dostali pochvalu od ministra obrany.
V každom prípade obe strany v tomto konflikte, kde sa s ľuďmi hrá ako s figúrkami na šachovnici porušujú medzinárodné zmluvy a dohody – Listinu základných práv EU, Ženevský dohovor o utečencoch a obe krajiny by sa za to mali zodpovedať. Z politického hľadiska je to zložitejšie, ale ľudia nemôžu byť rukojemníkmi hry na to kto vyššie vyští.
Prečo som to napísal? Podobná situácia sa denne odohráva na južnej hranici EU, na hranici Turecka s EU a FR/GB a všade po svete. Žijeme s tým spokojne, lebo sa nás to bytostne nedotýka. Posledná veľká kríza, ktorú sme videli takmer na vlastné oči bola v roku 2015. Táto akoby sa nás netýkala. V médiách sa o nej takmer nehovorí, politici nás nestrašia barbarskými hordami.
Je zima, mrzne a tam v lese sú ľudia. Celkom blízko nás. Bez pomoci, šikanovaní uniformami na oboch stranách hranice. Pomáhajú im iba miestni dobrovoľníci.