Výročie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska – postreh

21.8. – Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska

V komunistickom režime každý vedel, akú má voľbu: strata sebaúcty bola podmienkou relatívne pohodlného života, zatiaľ čo trvanie na nej bolo trestané prinajmenšom nepohodlím a často aj väzením. Očakával som, že v demokracii, kde majú ľudia právo beztrestne hlásať svoje pravdy (ak to nie je napríklad osvienčimská lož), sa nikto dobrovoľne svojej duše nevzdá. Nepočítal som s tým, že mnohí ju celkom ochotne predajú.

Štvrťstoročie slobody prinieslo niekoľko zaujímavých skúseností. Až príliš veľa ľudí sa správa, ako keby možnosť slobody neexistovala. Nechajú sa ponižovať svojimi nadriadenými, ako keby to boli stále komunistickí funkcionári. Klamú, aj keď by nemuseli. A potom volia klamára, pretože si hovoria: sú ako my.

Lenže zvaľovať vinu na normalizáciu, ktorej sme dedičmi, by bolo chybou. Pozrite sa na Poliakov či Maďarov. Tamojšie režimy boli oveľa mäkšie, ako bol ten náš, a napriek tomu je dnes v týchto krajinách menej slobody, tisíce novinárov pracujú v médiách patriacich vláde a slúžia jej propagande. Odkiaľ sa vzali?

https://dennikn.sk/542191/ako-sa-ti-zije-so-zlomenou-chrbticou/

tags:socializmus,komunizmus,rusko,okupacia,totalita,blog