https://dennikn.sk/blog/dochodkovy-system-v-nemecku
Peter Cmorej

Nemecký dôchodkový systém je postavený na troch pilieroch. Prvý pilier je štátny priebežne financovaný systém. Druhý pilier v nemeckej terminológii znamená zamestnávateľské penzijné schémy. Zakladá sa na iniciatíve zamestnávateľov. Účasť na systéme je obyčajne dobrovoľná, zriedkavo sa vyskytujú povinné systémy založené na kolektívnych zmluvách. Napríklad vo verejnom sektore sú týmto systémom krytí všetci zamestnanci. Tretí pilier znamená rôzne formy individuálneho sporenia.

Na celkovom dôchodku súčasného dôchodcu sa tretí pilier podieľa asi 22%, podiel 8% má druhý pilier a dominantný význam má prvý pilier, 70%[1] [2]. Existenčná závislosť dôchodcov od štátneho pilieru je problém, ktorý si nemecká vláda uvedomuje. Nemecký systém je už niekoľko rokov technicky v stave bankrotu: už v roku 2001 musela byť zhruba pätina jeho výdavkov dotovaná príjmami z dane z pridanej hodnoty[3]. Výdavky na dôchodkový systém sú vo výške 11,3 % HDP[4] a miera náhrady príjmu sa dlhodobo znižuje. Naopak, odvodové zaťaženia sa zvyšuje. Nemeckí politici už dlho hovoria o vybudovaní dodatočného piliera na kapitalizačnom základe.

Podľa prieskumov je drvivá väčšina mladých Nemcov zmierená s faktom, že budú mať nízky štátny dôchodok. Vlastné finančné zabezpečenie je tak  pre mladých občanov veľmi dôležité[5]. Aj preto je miera úspor nemeckého obyvateľstva pomerne vysoká. V roku 2011 tvorili úspory nemeckého obyvateľstva 181,8 % HDP[6]. Podobné dôchodkové systémy, s rovnakými problémami nájdeme napríklad v Rakúsku alebo vo Francúzsku.
Axiómy, fakty a tézy

    Príbehy o bezstarostných nemeckých dôchodcoch sú minulosťou. Mladí Nemci od štátu veľa nedostanú.

Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.

 

[1] spracované podľa: M.E.S.A.10 (2002): „Analýza dôchodkového systému v SR“. Bratislava: M.E.S.A.10, str. 21, dostupné: http://www.petergonda.sk/upload/pdf/analyza_doch_systemu.pdf, dňa 14.6.2011

[2] OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013: Retirement-Income Systems in OECD and G20 Countries“. OECD Publishing, ISBN 9789264203938, dostupné: http://www.oecd.org/germany/OECD-PensionsAtAGlance-2013-Highlights-Germany.pdf, dňa 30.4.2015

[3] KOHOUT, Pavel (2004): Velký průběžný důchodový omyl, http://finweb.ihned.cz/c1-14663050-pavel-kohout-velky-prubezny-duchodovy-omyl, dňa 3.4.2011, vlastný preklad

[4] OECD (2013): „Pensions at a Glance 2013: Retirement-Income Systems in OECD and G20 Countries“. OECD Publishing, ISBN 9789264095236, dostupné: http://www.oecd-ilibrary.org/finance-and-investment/pensions-at-a-glance-2013/germany_pension_glance-2013-57-en, dňa 13.5.2015

[5] spracované podľa: GOLA, Petr (2010): Důchodové podmínky v Německu, http://www.investujeme.cz/clanky/duchodove-podminky-v-nemecku/, dňa 12.6.2011

[6] Eurostat, dostupné:  http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/File:Table_Households_financial_assets_as_a_percentage_of_GDP,_2007-2011.png, dňa 16.5.2015

tags:vaccine,diphtheria

Moj povodny plan bol program ktory nacita zmluvu z PDF suboru, zanalyzuje ju, a poda vystup ktory bude napomocny rucnemu parsovaniu, pripadne vystupom budu data ktore mozu ist priamo do databazy. Cielom boli tieto veci:

1) textovy vystup – prehladavatelny text rozdeleny na odseky (paragrafy) tak ako v dokumente

2) textovy vystup – bez diakritiky pre lahsie vyhladavanie

3) klucove slova – najdenie textov ako napriklad „vymera 1200 m3“ aby tieto boli priamo dostupne

4) klucove slova – nazvy miest, pretoze tie su tiez dolezite, napriklad „Solosnica, okres Malacky“

5) zvyraznenie (vyfarbenie) klucovych slov v PDF

6) ratanie plochy ktora bola vyciernena

Stav po roku je, ze sa mi podarilo pouzit kniznicu ImageMagick a Tesseract OCR na vyber textu z PDF, zmenu textu na bez-diakritikovy (pomocou ICU kniznice) parsovanie klucovych slov, a aj zvyraznenie najdenych klucovych slov v PDF, teda na splnenie bodov 1-5.

Aktualne sa snazim dokonceny nastroj pouzivat pri tagovani.

Problemom je, ze kvalita vstupnych PDF je nizka a text je casto trochu tazsie citatelny pre cloveka a o to viac pre pocitac. Preto je kvalita textu ktory ziskam z PDF velmi nizka (napriklad namiesto textu „Kupujuci: Igor Mrkvicka, Andrea Mrkvickova“ ziskam text „Kuxpujc:: Ig or M kvxcka, Amdxea Mrkxvickova“ co znizuje pouzitelnost nastroja. Jednak sa nedaju spravne najst klucove slova (napriklad v tomto pripade klucove slovo „kupujuci“), a jednak nieje nastroj pouzitelny na vyhladavanie, alebo kopirovanie zoznamu kupujucich do tagovacieho nastroja.

Dalsim planom je teda zlepsovanie procesu OCR – ziskavania textu z PDF bud automatizovanou upravou obrazkov, alebo ladenim parametrov OCR kniznice.

Program

 Miro

tags:program,afp,ocr

https://www.youtube.com/watch?v=QYKPPoin2ZM
White Privilege Even Applies To Riots – The Proof Is In The Pumpkins The Young Turks

Akala on Britain’s inherent xenophobia
https://www.youtube.com/watch?v=7YCu5B6AMoQ

tags:racism,xenophobia

Aj mna nahnevala druha obalka od Socialnej poistovne, na troch stranach
tam manipulativne a jednostranne vysvetluje, ze treba vystupit z druheho
piliera. Ziadne vyhody a nevyhody, ziadne popisanie kedy sa oplati
zostat a kedy sa oplati vystupit – nie, iba vystup. A letaky platime
samozrejme z dani.

http://ekonomika.sme.sk/c/7838571/na-kampan-proti-druhemu-pilieru-mohli-ist-statisice-eur.html
Koľko stojí Sociálnu poisťovňu tlač a distribúcia letákov nabádajúcich na vystúpenie sporiteľov z druhého piliera?

Sociálna poisťovňa, ministerstvo práce ani Slovenská pošta nechcú stále nič povedať.

Keďže nie je známa suma, ktorá by odzrkadľovala cenu za tlač a
distribúciu letákov k druhému pilieru, obrátili sme sa na odborníkov.

Kvalifikovaný odhad nákladov sa môže pohybovať dohromady okolo 300-tisíc
eur s DPH za dve várky letákov. Pre denník SME to potvrdil odborník na
marketing a reklamu Igor Brossmann.

http://ekonomika.sme.sk/c/7840729/brusel-predpoveda-slovensku-hrozbu-dochodcov-caka-chudoba.html

„Správa Európskej komisie je určite pádnym dôvodom, aby si každý so
zdravým rozumom uvedomil, že fakty hovoria o budúcich dôchodkoch niečo
iné ako Sociálna poisťovňa,“ komentuje analytik Michal Nalevanko, ktorý
sa venuje dôchodkom.

Podľa neho je riešením individuálne sporenie a investícia do seba. Iba
tak si človek, nezávisle od štátu, zabezpečí slušný dôchodok.
Budú sa znižovať?

Otázkou ostáva, ako na správu Európskej komisie zareaguje slovenská
vláda. Ak chce, aby dôchodky naďalej pokrývali aspoň polovicu priemernej
mzdy, môže zvýšiť dane a odvody, ale aj odstrániť niektoré benefity.

Možností je veľa. Štát môže zvýšiť počet rokov, ktoré sú potrebné na
priznanie dôchodku, ale aj zrušiť niektoré opatrenia, napríklad vianočné
príspevky,“ hovorí analytik Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela v Banskej
Bystrici.

Takisto môže zlepšovať podnikateľské prostredie na Slovensku a vytvárať podmienky na rast platov, dopĺňa Nalevanko.

Poslednou, no veľmi nepopulárnou možnosťou je aj znižovanie dôchodkov.
Na otázku, či k nej štát pristúpi, rezort práce neodpovedal.

Iba taka zaujimavost na ktoru som narazil – homeopatia respektive jej zakladatel je za vakcinaciu

Peter Antony Goodwin Fisher about homeopathy people being against vaccination:
<i>This is not part of homeopathic tradition.
Homeopathy was actually invented in same year as vaccination – 1796 – and Hahnemann – the founder of homeopathy he wrote a lot so if you want to find him contradict himself you can but on one thing he never contradicted himself on vaccination he was 110% in favor of vaccination.
So lets be quite clear – homeopathy is not anti-vaccination.</i>

Peter Antony Goodwin Fisher, FRCP (b. 1950)
is a prominent figure in the international homeopathic medical community, contributing on multiple fronts to the investigation, practice and propogation of homeopathy.
He currently serves as Clinical Director and Director of Research at the Royal London Hospital for Integrated Medicine, Europe’s largest integrative medical facility.
He is editor-in-chief of Homeopathy, a Medline indexed medical journal.

vybrane z Homeopathy debate – Ben Goldacre v Peter Fisher
https://www.youtube.com/watch?v=DKEtHtl97D0

tags:rom,kosice,lunik

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3154967/
The purpose of this paper was to review randomized controlled trials (RCTs) that investigated the efficacy of acupressure for the management of symptoms.

Acupressure may be a useful strategy for the management of multiple symptoms in a variety of patient populations, but rigorous trials are needed. Inclusion of acupressure as an intervention may improve patient outcomes.
tags:study,acupressure,studia,akupresura

http://www.nytimes.com/2015/06/07/magazine/the-agency.html

From a nondescript office building in St. Petersburg, Russia, an army of well-paid “trolls” has tried to wreak havoc all around the Internet — and in real-life American communities.

18 minute video: https://youtu.be/pcVzfOmt4Tg

http://www.fallen.io/ww2/
https://en.wikipedia.org/wiki/World_War_II_casualties

tags:schizofrenia,virtualna realita,simulacia,pyschologia

https://dennikn.sk/147589/zo-slovenska-utieklo-milion-emigrantov/

Zo Slovenska utieklo milión emigrantov, teraz má problém prijať 785 utečencov

Za 150 rokov utekali z dnešného územia Slovenska státisíce ľudí. Väčšinou pred chudobou a diktatúrami. Dnes utečencov odmietame, i keď sú ich iba stovky.
Juraj Koník
31. máj 2015 16:01   

Len v troch veľkých emigračných vlnách odišlo zo Slovenska za posledných 150 rokov asi milión obyvateľov, prijali ich zväčša na Západe. Aj dnes žijú státisíce občanov Slovenska v bohatších západných krajinách, len v Česku, Veľkej Británii, Nemecku a Rakúsku ich pracuje či študuje okolo štvrť milióna. Slovensko má však teraz problém prijať 785 utečencov.
Koniec 19. storočia

Prvá veľká vlna, veľká väčšina do USA. Neexistujú štatistiky od úradov v Uhorsku, podľa údajov amerických prístavných úradov však v rokoch 1880 až 1898 z Uhorska odišlo do USA vyše 380-tisíc ľudí. Nie je presne jasné, koľko z nich odišlo zo Slovenska. No neskoršie štatistiky ukázali, že zo všetkých uhorských emigrantov bola zhruba štvrtina z územia Slovenska. Po takomto prepočte zo Slovenska mohlo odísť vyše 100-tisíc emigrantov.

Koniec Uhorska: 1899 až 1918

V amerických štatistikách už evidovali aj národnosť a tak jasne vieme povedať, že odišlo 480-tisíc obyvateľov z územia Slovenska. Najviac v roku 1907, 47-tisíc. Aj v tomto období ešte prevažná väčšina emigrantov z Uhorska odchádzala do Spojených štátov, americké údaje sú veľmi blízko k celkovému počtu emigrantov.
Za Československej republiky

Emigráciu pribrzdila prvá svetová vojna a kvóty USA. Slováci tak viac smerovali do Kanady aj do iných krajín. Demografi a sociológovia už z tohto obdobia majú údaje o emigrácii obyvateľov Slovenska do krajín celého sveta, nielen do USA. Počas existencie prvej Československej republiky emigrovalo takmer 205-tisíc obyvateľov Slovenska.

Výskumníci nevedia presne povedať, koľko ľudí utieklo zo Slovenska počas druhej svetovej vojny. Krátko po nej prišla ďalšia vlna emigrácie – po komunistickom prevrate v roku 1948. V rokoch 1948 až 1950 podľa tajnej správy vtedajších ministrov vnútra ušlo 23-tisíc občanov Československa. Presný údaj za obyvateľov Slovenska nie je.
Invázia v auguste 1968

Ďalšia veľká emigračná vlna prišla po okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. V rokoch 1968 až 1970 odišlo podľa niektorých odhadov až vyše stotisíc obyvateľov krajiny. Z toho pomerne málo zo Slovenska – podľa archívov ŠtB vyše 11-tisíc.
Emigrácia spolu za komunizmu

Nelegálna emigrácia z komunistickej ČSSR bola neprístupným údajom. Až dlho po Nežnej revolúcii odborníci poskladali počty ľudí, ktorí utiekli za hranice. V rokoch 1948 až 1989 emigrovalo z územia Slovenska spolu 126 – až 136-tisíc ľudí. Utekali do Škandinávie, Nemecka, Rakúska, Veľkej Británie aj USA a Kanady.
Odchod za prácou a štúdiom

Obyvatelia Slovenska stále odchádzajú za prácou a štúdiom na západ, najčastejšie do Česka, Veľkej Británie, Nemecka a Rakúska. V roku 2013 bolo len v týchto štyroch krajinách 238 308 občanov Slovenska.

Utečenci

Slovensko má podľa kvóty Európskej komisie prijať 785 utečencov.

Hlavný zdroj: Milan Bahna: Migrácia zo Slovenska po vstupe do EÚ