Dnes sa pripravte na brodenie sa nepohodlím, pretože som zmobilizoval všetky svoje zvyšky trpezlivosti a pozrel
som si tlačovku Roberta Kaliňáka a jeho komparzu, ktorý pôsobil, že došiel na komparz seriálu – Čo dokáže ulica, chýbal tam už len fanúšik bieloskvúcich úsmevov a moderných účesov Matúš Šutaj Eštók, ale ešte to asi nesplynulo. Proste politická dekadencia a úpadok, alebo inak fujtajbl v oblekoch.
Vedel som , že tak ako u Popolušky vyvolali depresie hrach a šošovica, u mňa tento istý pocit vyvolá tlačovka smerákov o zmierení, pretože v Smere je medzera medzi pravdou a lžou užšia ako panenská štrbina.
Ak sa niekto nádejal, že sa v Smere po atentáte na Fica a jeho následnom stretnutí s Bohom niečo zmení, tak buď sa títo dvaja vôbec nestretli, alebo ho Fico nepočúval . Jednoducho sme si robili ilúzie o tom, že sa dnes na obed všetci zmierime, zatiaľ čo ešte ráno sme sa k sebe chovali ako hovädá a večer sa z nás stanú indiáni, čo súznia nielen s prírodou, ale aj s názorovou opozíciou.
Tlačovka pozostávala z troch bodov
– Robert Kaliňák sa držal obvyklého scenára, ktorý mohol predpokladať aj slepý analfabet, začal zľahka líčením, že za vlád Smeru vždy bola aj tráva zelenšia, obloha modrejšia, chlieb lacnejší , mäso mäsovitejšie, potom prešiel k niečomu ťažšiemu, a popísal nám s hlavou plnou desivých predstáv, ako by nám mohli trhať nielen nechty na rukách a nohách, ale aj slezinu, ak by vyhlásili mimoriadny stav, ale oni to národu doráňanému ešte od Igora Matoviča neurobia. Právnici síce tvrdia, že podmienky na vyhlásenie mimoriadneho stavu splnené neboli , ale táto kategória smeráckych politikov predsa nebude kapitulovať pred odbornými názormi. Nezabudol sa pochváliť cudzími výsledkami ohľadne vstupu Slovenska NATO a už som len čakal, že nám oznámi, akej farby je záchodová misa na Súmračnej. Nikoho to nezaujíma, ale macrovať sa s tým dá.
– v druhej časti v malom edukačnom okienku múdro poučil médiá ako majú písať a ich neobjektívne a jednostranné informovanie verejnosti označil za jednu z príčin atentátu na Roberta Fica.
– keďže ani toto na novinársku obec veľmi nezabralo, vytiahol eso z rukáva, skutočný tromf. Našiel skutočného páchateľa atentátu, ak sa práve nadychujete k tvrdeniu, že je to Progresívne Slovensko a hlavne jeho predseda Michal Šimečka máte prirodzene pravdu. Ak by Michal Šimečka ako záporná postava v tomto príbehu chýbal, bolo by to ako keby z obrazu Mony Lisy chýbal kúsok, trebárs oko, alebo Dávidovi od Michelangela pindík. Progresívne Slovensko má 20% a teda je vinný. Týmto tvrdením tento politický fastfood vymazal z politického slovníka slovko zmierenie. Tvrdil, že Michal Šimečka zradikalizoval vraha výrokom – brzdite pán Fico, inak narazíte a to nielen do semaforu. No skôr naučíte smeráka mávať ušami a jesť párok nosom, ako hovoriť pravdu. Výrok Michala Šimečku odznel 18.1.2024 nasledovne – brzdite pán Fico, ste opitý mocou, brzdite, inak narazíte. Kaliňák však zabudol povedať akých súvislostí sa tento výrok týkal – týkal sa možnosti, že Slovensko príde o eurofondy prijatím promafiánskeho balíka zákonov. Novinári mali iste o zábavu postarané, keď sa pokúšal nájsť bez úspechu takýto druhý „radikalizujúci výrok“. Vinný je Šimečka, ktorého meno sa na tlačovke opakovalo zhruba rovnako často, ako greendeal a migranti pred parlamentnými voľbami, sčasti médiá a hotovo. Ende, šlus. Robert Kaliňák sa pochválil, že aj oni v čase covidu organizovali demonštrácie, pamätáme sa. V čase keď na Slovensku denne na covid zomieralo viac ako sto ľudí, keď nemocnice nemali kde skladovať mŕtvoly, aj vďaka Kaliňákovi niektoré ulice a námestia vyzerali ako trhovisko v Dillí. Pamätáme si aj Blahovo , Ficovo a Harabinovo – rúška dole. Ale o tom niekedy nabudúce.
No asi nebudem veľmi originálny, ak napíšem, že keď si vzal slovo intelektuálne podvýživený Tibor Gašpar a hovoril o Čurillovcoch, prial som si aby v miestnosti vypli prúd. Za širší komentár nám krčmové bľaboty tohto človeka nestoja.
Aby sme si vedeli predstaviť, ako proklate nízko bola položená latka objektivity čo sa týka radikalizácie spoločnosti na tejto tlačovke, na záver uvediem niekoľko výrokov samotného Roberta Fica.
– nerobili nič, ležali tam ako lenivé vši ( o ministroch úradníckej vlády )
– keby som teraz pána Juricu chytil,, tak ho zaškrtím
– ak stretnem Hegera,, tento rožok mu vopchám do huby
– facka mokrou rukou nie je urážka, ale vodoliečba
– rež a rúbaj do krve, po Šimečkovej kotrbe ( toto je fašistická, ľudácka pieseň, odporúčam si ju vypočuť celú a pozrieť si aj video. Naspievala ju aj slovenská skinheadská a neofašistická hudobná skupina s veľavravným názvom – Krátky proces).
– slovenskí potkani v EÚ
– špinavé slovenské prostitútky
– ja si len vravím, kde sa tá nenávisť v tých prasatách, potkanoch a protislovenských prostitútkach vzala
– novinári s cieľom získať fotografiu predsedu vlády SR,, sa plazia v mokrej tráve ako slizké hady
– a tam je minimálne desať nadržaných prokurátorov, ktorí sa budú chcieť na mne vyonanovať
O týchto výrokoch Roberta Fica nám Robert Kaliňák nič nepovedal. Na ich pochopenie nikto nepotrebuje tri vysoké školy, ani doktorát zo slovenčiny. Len teraz sa akosi nehodí o nich hovoriť. Nám čo sme sa narodili hneď potom, ako sa z mamutov urobila ropa, to pripomína časy socializmu. O Černobile sme sa domákli až keď nám v záhrade začalo fosforeskovať ovocie a keď hral emigrant Lendl vo finále Wimbledone, v televízii pustili bratov Pospíšilovcov, ako práve získavajú v bicyklebale svoj sedemnásty titul majstrov sveta.
Tento článok nie je o celonárodnom zmierení, ani o harmonickom vzťahu medzi koaličnými a opozičnými politikmi, pretože zmierenie si obe strany predstavujú inak, je o tunelovom videní sveta strany SMER-SSD, ktoré zaručene vedie politikov tejto strany k úspechu, ale slovenskú spoločnosť do priepasti, z ktorej sa nedostane desiatky rokov.