Keď sme pri ruskej armáde: na začiatku invázie sa spoliehali na špeciálne sily, pomocou nich sa snažili dobyť letisko Hostomeľ, ktoré malo byť kľúčové pre útok na Kyjiv. Prečo neuspeli?
Na Hostomeľ poslali Rusi najprv svojich špeciálov vo vrtuľníkoch. Ich úlohou bolo zabezpečiť letisko, aby naň mohli pristávať veľké dopravné lietadlá, ktoré tam následne prepravia ďalšiu techniku – či už kolesovú, alebo pásovú – a ďalšie zbraňové systémy. No a v neposlednom rade prepravia aj posilové jednotky, teda živú silu. Tie mali pomôcť toto letisko ovládnuť a udržať, aby tam mohli pristávať ďalšie a ďalšie lietadlá so stále väčším množstvom techniky a živej sily, ktorá mala umožniť Rusom obsadzovať stále väčší a väčší priestor okolo.
Prečo to nevyšlo?
V prvom rade nepočítali s účinnou protivzdušnou obranou ukrajinskej armády, že bude až taká presná a efektívna. A nepočítali s tým, že pozemné jednotky, ktoré bránili letisko, budú klásť taký účinný odpor. Napriek tomu bol ruský výsadok čiastočne úspešný a Rusom sa podarilo dočasne letisko obsadiť. Nemohli však realizovať ďalšiu fázu operácie na letisku, a to z dôvodu, že ukrajinské sily zničili pristávaciu dráhu a tým znemožnili akékoľvek použitie letiska.
Následne boli ruské sily ničené účinnou paľbou ukrajinských delostreleckých prostriedkov. Výsledok organizovanej a účinnej obrany letiska tak bol narušený a nepodarilo sa im následne uskutočniť ani ďalšie fázy, o ktorých som hovoril. Z toho dôvodu pohoreli a z Hostomeľa museli v podstate utekať. Následne sa pokúsili letisko znovu dobyť a znovu zlyhali. Boje o toto letisko prebiehali niekoľko dní, než to Rusi definitívne vzdali.
Čo ďalšie vás pri sledovaní bojov na Ukrajine zaujalo?
Vojna na Ukrajine je veľkým šokom v tom, ako sme vnímali ruskú armádu. Ovplyvnení ich propagandou sme verili, že ruské sily sú na úplne inej úrovni. Ja osobne som napríklad očakával zásadné „jointové“ operácie. Teda spoločné operácie, pri ktorých sa koordinujú pozemné sily, vzdušné sily, námorné sily, prípadne dokonca aj kozmické sily.
A to sa nedeje?
Ak sme videli nejakú koordináciu na ruskej strane, tak možno koordináciu delostrelectva a pozemných síl, čo je však stále len jeden element. Áno, bola vykonaná už spomínaná výsadková operácia na letisko Hostomeľ, ktorá je príkladom spoločnej „jointovej“ operácie, no skončila sa neúspechom. Takže napokon v celom tom ťažení skončili Rusi len pri delostreleckej príprave, ktorá je spojená s doslova pochabým, šialeným ničením civilných budov a pri pozemnom manévri. Pritom ani ten pozemný manéver nie je zvládnutý.
Naopak, čo robí Ukrajina dobre?
Ukrajina nasadzuje malé elementy, malé jednotky s protitankovými zbraňami, ktoré sú schopné ničiť obrnenú techniku na dva až štyri kilometre v kombinácii s bojovými dronmi. Tým dokáže Rusom narúšať ich manéver. Rusi prídu o tank, a pokiaľ aj posádka prežije, tak potom vojaci pobehujú ako splašené zajace po lese. Pre velenie je potom zložité držať bojovú zostavu. Ukrajinci sú efektívni, pretože sú malí, roztrúsení a neoperujú vo veľkých celkoch, na ktoré by bolo možné viesť cielené útoky.
Keby Rusi zvládli tie kombinované operácie, dokázali by si s ukrajinskou armádou poradiť?
Určite som čakal, že ruské pozemné sily budú mať zo vzduchu, prípadne z mora účinnejšiu podporu. A zároveň, že budú schopní vykonávať elektronický boj, teda intenzívnejšie rušenie, než vidíme. Používanie prostriedkov elektronického boja je síce ruskou prioritou a darí sa im pri kontakte s ukrajinskými jednotkami pri bojoch v línií kontaktu, no nie plošne na zvyšnom území Ukrajiny.
Ak by boli schopní implementovať všetky alebo väčšinu prostriedkov, o ktorých hovoríme, do vykonávania operácie, tak by asi nedali Ukrajincom šancu. To sa nestalo.
Ďalšou vecou, ktorú by som chcel v tejto súvislosti zdôrazniť, sú tie ich niektoré rádiostanice, ktoré dokážu zachytiť dokonca aj rádioamatéri na Slovensku. Ruské rádiostanice mali vyzerať úplne inak. A ja môžem len špekulovať, či je to v dôsledku korupcie, ktorou je poznačená ruská armáda. O tom sa však už veľa popísalo.