V škole sú aj deti z chudobných lokalít. Pomáhal im tento školský program?

Týmto deťom pomohol najmä odborný podporný personál. Veľmi dobrým spôsobom je viacvrstvový systém podpory. Urobili sme skupinky detí, ktorých sledujú konkrétni špeciálni pedagógovia podľa úrovne ich potrieb. Takto im deti nepretečú pomedzi prsty.

Ako vyzerá ten viacvrstvový systém?

Väčšinou to býva tak, že 80 percent detí v škole je bezproblémových. Z tých ďalších je 15 percent detí s rôznymi hendikepmi, potrebujú podporu. No a päť percent detí je problémových, tie potrebujú podpory najviac. Vytvorili sme systém vrstiev, kde má každý jasnú dokumentáciu, aby aj rodič vedel, aké kritériá platia pre ktorú vrstvu a čo to znamená, keď presunieme dieťa do vrstvy 3.

Môžu deti medzi vrstvami prechádzať?

Samozrejme. Ale za všetkým musí byť energia. Nemôže to byť len o tom, že dieťa chodí do školy a my mu dávame štvorky. Nie je to len o známke, dieťa musí vedieť, čo všetko musí dokázať, aby sa posunulo.

V každej vrstve majú teda deti inú podporu. Ako to napríklad vyzerá v jednej z nich?

Napríklad vo vrstve 2 pracuje špeciálny pedagóg a asistenti učiteľa. Špeciálny pedagóg má správy z centra prevencie a diagnostiky dieťaťa. Veľmi dôležité je, aby asistent úzko spolupracoval s učiteľom. Keď napríklad na slovenčine dieťa s dyslexiou nevie prečítať úlohu, asistent mu ju prečíta a dieťa vie pekne pracovať ďalej. Má len ten problém, že mu písmenká behajú. Takýmto spôsobom na hodine hendikep odbúrame. Ale popoludní to robíme inak.

Ako?

Deti sa zvyčajne v skupinkách po piatich či šiestich zúčastňujú cvičení, kde trochu obrusujú svoje hendikepy. Aby cítili čoraz väčšiu istotu. Pretože ak by sme pracovali len na hodine s asistentom, písmenká mú budú skákať pred očami stále. Dôležité však je, aby sme dieťaťu umožnili, aby mohlo prezentovať to, že vie myslieť. A s tým, že mu ide slabo čítanie, mu pomôžeme.