„Chcem ukázať, že všetky deti sú schopné sa učiť bez toho, že budú prepadávať,“ hovorí Bray. Ak aj majú špeciálne potreby, neznamená to, že by museli chodiť do špeciálnej školy.
Deti sú nezbedné a neposedné, priznáva, ale preto treba nastaviť hodinu tak, aby sa zapojili všetci. „Bol som na viacerých hodinách na Slovensku a videl som, ako sa hlási stále tých istých päť či šesť detí. Je otázne, čo si tí ostatní z hodiny odniesli,“ hovorí Penfold.
Sofia Bray si hodiny trpezlivo pripravuje. Žiaci majú rôzne schopnosti, a ak chce čo najviac budovať ich potenciál, treba tomu prispôsobiť výučbu. Na hodinách je dôležité, aby si každý odniesol pocit, že niečo zvládol.
Napríklad, keď mali žiaci pripraviť kryštál, pripravila im rôzne návody. Niektorým napísala len popis – to bolo najťažšie, iným dala obrázkový návod, mala pripravený návod aj s textom, aj s obrázkami. Niektoré deti úlohu splnili za omnoho kratší čas ako ich spolužiaci. Pre tých mala ďalšie úlohy, aby sa nenudili.
Deťom, ktoré ani s návodom úlohu sami nevedeli splniť, pomohla, kým ostatní pracovali samostatne. Pre deti, ktoré nie sú úplne dobré v jazyku, je podľa nej dôležité, aby mali aj vizuálne pomôcky, lebo nevládzu len čítať alebo počúvať v cudzom jazyku.
Takto si každý môže robiť takým tempom, aké zvláda, a môže si vybrať cestu, ktorá mu vyhovuje, a pritom príde k rovnakému cieľu, hovorí. Alebo študentom pripraví text, do ktorého majú dopĺňať slová alebo časti textu, takto aj učiteľ zistí, či prebranej látke rozumejú.