Možno trochu na odľahčenie vypätej situácie v spoločnosti, ale určite nie na škodu, prinášam nemenej dôležitú tému, ktorá v N-ku ešte myslím spomínaná nebola.
Ako študent zubného lekárstva sa už od svojich počiatkov zúčastňujem rôznych preventívnych akcií, ktoré majú za cieľ zvýšiť povedomie o dentálnej hygiene v našej spoločnosti. Vedomosti o orálnom zdraví sú medzi spoluobčanmi naozaj veľmi rôznorodé a neraz prevládajú akési domnienky, ktoré sú nesprávne a len ťažko sa vytesňujú z našich hláv.
Na začiatok si treba vlastne uvedomiť, prečo je potrebné sa o zuby starať. Počiatkom všetkých problémov a bolestí je zubný kaz. Ten prebieha ako akýsi chronický chemický proces, počas ktorého sú tvrdé zubné tkanivá napádané organickými kyselinami. Už asi dve hodiny po vyčistení zubov sa na ich povrchu začína usádzať glykoproteínová slinná vrstva, na ktorú sa s veľkou ochotou začnú fyzikálnymi aj chemickými silami pripútavať prvé mikroorganizmy. A tie sú veľmi dobre organizované a jedna druhej vytvárajú vhodné podmienky pre to, aby sa vzájomne koagregovali a vytvárali zložitý systém orálneho biofilmu, s priestormi, ktorými prúdia výživné látky smerom k baktériám. Spomínanými živinami sú pre baktérie cukorné zložky potravy, ktoré sú ich metabolizmom spracované na dané organické kyseliny – mliečnu, octovú, propiónovú a iné. Najväčším priekopníkom vzhľadom k vzniku zubného kazu sa zdajú byť streptokoky zo skupiny mutans. Kým iné baktérie pri nízkom pH končia so svojím metabolizmom a toto prostredie im vadí, streptokok je aj pri pH okolo 5 stále aktívny a produkuje ďalšie a ďalšie kyseliny.
A toto okyseľovanie prostredia v dutine ústnej vedie k situácii, keď pri pH približne 5,5 dochádza k presunu minerálnych látok z tvrdých zubných tkanív do dutiny ústnej, do sliny, zubná sklovina sa stáva poréznejšou a vytvárajú sa priestory k tomu, aby sa mikroorganizmy dostávali hlbšie a hlbšie, do zuboviny, v horších prípadoch až do zubnej drene. Je teda len na nás samotných a na skúsenosti zubných lekárov, aby sme prevenciou dospeli k situácii, aby proces zubného kazu nenastal, prípadne sme ho postihli už v počiatočnej fáze, kedy ešte nie je nutné to nepríjemné vŕtanie.
Preto sa v pár bodoch pokúsim naznačiť, čo je potrebné dodržiavať pri starostlivosti o zuby a čomu je potrebné sa vyhnúť.
<strong>1. Aká je tá najlepšia zubná kefka?</strong>
Neustále sme zaplavovaní reklamnými spotmi, kde vždy tá jedna konkrétna je najlepšia a lepšiu už ani netreba hľadať. Nejde vôbec o to, akú má kefka značku, ale aké má parametre. Ideálna kefka musí mať čo najhustejšie štetiny. Baktérie sú veľmi malé a pri riedkom rozložení štetín nemusí byť niektorá postihnutá a mikroorganizmus zostane adherovaný na zubnom povrchu. Platí teda, že čím viac štetín, tým lepšie. Rovnako je dôležité, aby štetiny boli zastrihnuté dorovna. Znova si treba predstaviť situáciu, keď by niektoré štetiny nedosahovali do úrovne tých ostatných. Pri čistení by nám boli zbytočné. Celá hlavica by mala byť čo najmenšia, aby sme sa s ňou ľahko dostali aj do menej prístupných miest dutiny ústnej, napríklad do priestoru za zubami múdrosti. No a čo sa týka tvrdosti? Tu je potrebné, aby štetiny boli čo najmäkšie. Zubný povlak nie je zaschnutá špina na hrnci, ktorú treba drhnúť drôtenou kefou. Má konzistenciu ako maslo. Tvrdé kefky zbytočne odierajú povrch skloviny.
<strong>2. Akou technikou si máme čistiť zuby?</strong>
Rovnako v tejto oblasti môžeme počuť z každej strany rôzne názory na to, ktorá metóda je tá najlepšia. V prvom rade je dôležité chytiť kefku do ruky správne, s príznačnou silou. Tá musí byť čo najmenšia! Ak neviete kontrolovať silu, ktorou tlačíte na zub, chyťte si kefku radšej do ruky ako pero. Vtedy máte istotu, že nebudete tlačiť prílišne. Silné pohyby spoločne s tvrdou zubnou kefkou sú veľkou chybou a vedú k tzv. abrazii tvrdých zubných tkanív, teda ich strate mechanickým zaobchádzaním.<br>
Pri čistení zubov nesmieme zabúdať na žiadne miesto, kde sa plak prednostne usádza. Jedná sa o štrbiny na žuvacích plochách, predná a zadná plocha zubu pod maximálnym zaoblením, medzizubné priestory (ale o tých v inom bode) a priestor tzv. ďasnového žliabku, teda oblasť hlboká asi jeden milimeter, uložená pod povrchom ďasna. Rôzne metódy čistenia nekladú dôraz na túto oblasť. Pri zanechaní biofilmu práve v tomto mieste&nbsp;dochádza k postupnému prerušovaniu závesného aparátu zubu, ktorý vedie k parodontóze a vypadávaniu zubov. Preto je dôležité si čistiť zuby nasledovne:<br>
Hlavicu zubnej kefky umiestnite tak, aby jej polovica ležala na ďasne a polovica na zube a skloňte ju asi o 45° smerom v spomínanému ďasnovému žliabku. A následne vykonávajte jemné krúživé pohyby o malom priemere. Pokračujte postupne po celom zubnom oblúku spredu aj zozadu, asi päťkrát na jednom mieste. Tým dosiahnete odstránenie plaku zo spomínanej oblasti.
<strong>3. Ako dlho si mám čistiť zuby?</strong>
Tu sa nedá povedať žiadny časový limit. Platí jednoduché pravidlo. Zuby treba čistiť dovtedy, kým nie sú vyčistené. Ako dlho to bude, to už záleží len na vašej šikovnosti.
<strong>4. Čo s medzizubnými priestormi?</strong>
Až štyri zubné kazy z piatich sú dnes diagnostikované práve v tejto oblasti. Je miestom, kde nedochádza k samoočisťovaniu slinami, teda miestom, kde sa plak usádza prednostne. Zároveň je tento druh kazov najhorším z hľadiska možnosti diagnostiky. Kým si zubný lekár všimne prítomnosť tohto kazu zmenou sfarbenia skloviny, často je už v hlbších vrstvách tvrdých zubných tkanív a &nbsp;preto je potrebné k ich odhaleniu zhotoviť rtg snímok. Pri čistení týchto priestorov sú dve možnosti:<br>
Medzizubné kefky. Sú naozaj výhodnou pomôckou a prakticky nevyhnutným spoločníkom v procese dentálnej hygieny. Ich používanie je jednoduché, rýchle a ušetrí nám kopu bolestí. Netreba sa však v začiatkoch ich používania zľaknúť krvácania. Je to normálny jav dráždenia ďasna, po dvoch týždňoch bude preč.<br>
Zubná niť. Je vhodná pre ľudí, ktorí majú veľmi stesnané zuby a aplikácia medzizubnej kefky je prakticky nemožná. Je však dôležité naučiť sa ju používať správne a nespôsobiť si nevhodnou aplikáciou zranenia ďasna.
<strong>5. Akú zubnú pastu mám používať?</strong>
Treba vedieť, že zubná pasta nie je nevyhnutnosťou pri umývaní zubov. Nijako nám nepomôže zbaviť sa plaku. Takže, ten, kto si čistí zuby bez pasty, nerobí žiadnu chybu. Jej používanie je ale dobrým terapeutickým doplnkom. Rovnako, ako pri zubnej kefke, ani tu nie je dôležitá značka, ale jej parametre.<br>
Mnohé zubné pasty dnes už obsahujú zvýšené množstvo fluoridov. To sú ióny, ktoré sa uplatňujú ako prevencia voči vzniku kazu alebo ako liečba v jeho počiatočnom štádiu, kedy ešte nie je potrebné ošetrenie.&nbsp;Ich rezervoárom je slina a uplatňujú sa ako náhrada vápenatých iónov, keď sú v procese deminaralizácie kyselinami plaku odstraňované zo skloviny. Pri zvýšenom pH v prostredí zubu (teda odstránení mikroorganizmov, teda vhodnej ústnej hygiene) sa zabudovávajú do kryštalickej mriežky skloviny a tá sa stáva pri ďalšom ataku kyselín odolnejšou. Fluoridy je možné aplikovať nielen v zubnej paste každodenným čistením, ale aj použitím gélov, zvyčajne raz týždenne, ktoré dostanete v lekárni, prípadne inými prípravkami, ktoré vám na zubný povrch aplikuje lekár pri pravidelnej preventívnej prehliadke.<br>
Treba sa však vyvarovať nevhodným zubným pastám. Takým, ktoré obsahujú abrazívne častice. Spôsobujú oter skloviny, postupne aj zuboviny, teda stratu zubných tkanív, ktoré sú nenahraditeľné a riešiteľné jedine ošetrením, ktoré môže dospieť až do štádia protetickej náhrady, teda novej koruny.<br>
A myslíte si, že dobrá zubná pasta musí peniť, aby vyčistila zuby? Veľký omyl! K tomu, aby nám pasta dobre penila, používajú výrobcovia látku zvanú SLS (sodium lauryl sulfát). Teda rovnakú látku, akú nájdeme v čistiacich prostriedkoch do domácnosti, v saponátoch, v šampónoch. Túto látku si asi nikto z nás nechce dávať do dutiny ústnej, spôsobuje škody na mäkkých tkanivách, okrem iných aj zvýšený výskyt áft.
Dúfam, že som vám aspoň trochu načrtol problematiku dentálnej hygieny a verím, že kombináciou pravidelného a správneho čistenia zubov a preventívnych prehliadok u vášho lekára, dosiahnete stav, kedy už nebude potrebné obávať sa toho nepríjemného zvuku vŕtačky.